Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208212378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4208212378.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, dieťa
rodičov: C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X K. P., U X RJ, K., Q., zastúpená JUDr. Elenou Vavríkovou,
advokátkou v Komárne, Záhradnícka 16/2 a M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, E. C., P. L.,
zastúpený JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou v Komárne, Ul. bisk. Királya 6, o návrhu matky na

zvýšenie výživného a zmeny úpravy styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 15. februára 2013 č. k. 8P/94/2008-264, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa svojím písomne

podaným návrhom domáhala, aby súd zmenil rozsudok súdu č. k. 11P/264/2005-443 zo dňa 01. 02.
2007 tak, že výživné sa zvyšuje na 156,97 Eur odo dňa 01. 12. 2006 a znovu upravil styk otca tak, že
cez letné prázdniny si dieťa prevezme dňa 25. 07. toho ktorého roku v bydlisku dieťaťa a dňa 25. 08.
vráti dieťa matke do jej bydliska, cez vianočné sviatky otec bude oprávnený mať dieťa u seba každé
druhé Vianoce od 23. 12. do 03. 01. nasledujúceho roka, pričom otec dieťaťa maloletú prevezme v jej
bydlisku a vráti ju tiež v jej bydlisku. Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 súdy

členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Obvyklým pobytom osoby sa rozumie miesto, kde
sa osoba skutočne (prevažne) zdržuje. Jej úmysel zdržiavať sa na inom mieste je pritom bezpredmetný.
Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu bude musieť zobrať do
úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, či študuje. Pri posudzovaní
obvyklého pobytu dieťaťa bude brať do úvahy (v závislosti od veku dieťaťa) aj skutočnosť, kde je obvyklý

pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské a školské zariadenie a pod. S
poukazom na vyššie uvedené nariadenie rady bol súd toho názoru, že Okresný súd Komárno nemá
právomoc rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, nakoľko jednoznačne
z uvedených skutočností vyplýva, že obvyklým pobytom dieťaťa je Q., kde sa dieťa spolu s matkou
zdržiava a zdržiavalo sa aj v čase podania návrhu. Maloletá v Q. navštevuje aj školské zariadenie.
Vzhľadom na uvedené, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a preto

súd konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Uvedené uznesenie odvolaním napadla včas matka maloletej - C. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorá uviedla,
že aktuálna rodičovská dohoda bola súdom schválená dňa 01. 02. 2007. Súd nemal predmetnú dohodu
schváliť a ani kolízny opatrovník nemal dať súhlas na jej schválenie. Išlo o dohodu, ktorá nebola v
záujmepremaloletúdcéru.Rozsudkom6C/307/2001,ktorýmbolojejmanželstvosodporcomrozvedené
a boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej dcére na čas po rozvode, na vtedy 18

mesačné dieťa bolo určené výživné sumou 2 000,-- Sk a v čase schvaľovania dohody 11P 264/2005na vtedy bezmála 9 ročné dieťa sa znížilo výživne o 1 300,-- Sk, čiže vyživovacia povinnosť otca
bola 700,-- Sk mesačne. I styk otca s maloletou nebol v záujme maloletej keď táto musela dochádzať
v jej doprovode z Q. na Slovensko a späť, pričom náklady leteniek hradila ona, hoci odporca sa

zaviazal, že ich preplatí. K uzavretiu už spomínanej dohody došlo z dôvodu, že bývalým manželom
som bola vydieraná a to v tom smere, že súhlas k vycestovaniu maloletej dcéry do cudziny podmienil
podpísaním dohody. Zo spisov vyplýva koľko bolo nariadených pojednávaní od podania návrhu do dňa
vynesenia napadnutého uznesenia. Pojednávania boli odročované v prevažnej miere pre obštrukcie
otca maloletej a jeho bývalej právnej zástupkyne. Títo svoju neúčasť na pojednávaniach neospravedlnili,

alebo sa odvolávali na práceneschopnosť, ktorá vždy nastala v čase konať sa majúceho pojednávania.
Napadnutým uznesením súd konanie zastavil a v odôvodnení poukazuje na ustanovenie § 103 a §
104 ods. l OSP ako aj na Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003. S názorom súdu nesúhlasí. Podľa
nariadenia rady (ďalej len NR) o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností (Brusel II. bis) kritéria právomoci v týchto veciach sú tvorené tak,
aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Z tohto ustanovenia vyplýva, že

právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s určitými výnimkami zmeny
pobytu dieťaťa alebo dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Ak súd prvého
stupňa bol toho názoru, že nie je oprávnený vo veci konať, mal konanie vo veci ihneď zastaviť. Keďže vo
veci začal konať, mal postupovať podľa bodu 13 nariadenia, a postúpiť vec súdu iného členského štátu,
ak je tento súd vo vhodnejšej situácii na to, aby vo veci konal. Čl. 8 nariadenia stanovuje všeobecnú

právomoc v oblasti rodičovských práv a povinností tak, že súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania. Maloletá dcéra je slovenskou štátnou občiankou. Oprávnene sa zdržuje nielen
v Anglicku ale i na Slovensku. Na Slovensku na základnej škole aj absolvuje predpísané skúšky. Jej
obvyklý pobyt zostal zachovalý. Štátom pôvodného obvyklého pobytu maloletej zostalo Slovensko.

Nariadenie o vyživovacej povinnosti neznamená úplný ústup vnútroštátnej právomoci súdu, v dôsledku
toho mal súd vo veci konať a meritórne rozhodnúť. S poukazom na uvedené navrhuje, aby krajský súd
napadnuté uznesenie zo dňa 15. 02. 2013 podľa § 221, ods. l písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky maloletej bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu
je nesprávne, preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil.

Podľa čl. 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 (ďalej len „nariadenie“) sa nariadenie uplatňuje bez ohľadu
na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a/ rozvod, rozluku alebo anulovanie
manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a

povinností. 2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b/ sa môžu týkať najmä: a/ opatrovníckeho práva a
práva styku s dieťaťom; b/ opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c/ určenia a úloh osôb
alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo
mu pomáhajú; d/ umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o
dieťa; e/ opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom

dieťaťa. 3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a/ určenie alebo popretie rodičovstva; b/ rozhodnutia
o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo
na jeho zrušenie; c/ priezvisko a mená dieťaťa; d/ nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa; e/
vyživovaciu povinnosť; f/ zvereneckú správu alebo otázky dedenia; g/ opatrenia prijaté ako sankcia za
trestné činy spáchané deťmi.

Pojmom „rodičovské práva a povinnosti“ nariadenie označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa
osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo
zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a
právo styku s dieťaťom.

Právo styku, podľa nariadenia, zahŕňa najmä právo vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako

je miesto jeho obvyklého pobytu.Podľa čl. 8 bodu 1 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Tento odsek
1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľačl.9nariadenia,keďsadieťaoprávnenepresťahujezjednéhočlenskéhoštátudoinéhočlenského
štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa
si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo
veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa
presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt

v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva
styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu
dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného

členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Právny poriadok Slovenskej republiky, resp. spoločenské vzťahy upravované záväznými pravidlami
správania sa, sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie „rozšírili“ o jej pramene práva. Takto
možno v základných rysoch uviesť, že prameňom práva Európskej únie, a tiež jej jednotlivých členských
štátov je primárne právo, všeobecné zásady úniového práva, medzinárodné dohody uzatvorené Úniou

a medzinárodné dohody zaväzujúce Úniu, sekundárne právo a napokon judikatúra Súdneho dvora.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nesprávne
a naopak považuje právomoc prvostupňového súdu založenú na dôvodoch uvedených nižšie, za
existujúcu a danú. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že matka maloletého dieťaťa podala dňa 22.
09. 2008 na Okresnom súde Komárno návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a na úpravu styku

s otcom maloletej. Konajúci súd vo veci konal a mal tiež vedomosť o tom, že matka maloletého dieťaťa
a samotné dieťa bývajú mimo Slovenskej republiky, v členskom štáte EÚ - v Anglicku. Prvostupňový súd
v tejto veci vykonal viacero pojednávaní. Realizovaných pojednávaní v tejto veci sa matka maloletého
dieťaťa zúčastnila osobne (napr. dňa 26. 05. 2009, alebo dňa 09. 08. 2011). Vo vzťahu k návrhu na
zvýšenie výživného ide o vyživovaciu povinnosť, ktorá je z úpravy určovania právomoci podľa nariadenia

výslovne vylúčená, preto v tomto prípade platí všeobecná úprava národného práva. V tejto časti ani
„preniesť“ právomoc na iný členský štát za tejto situácie nemožno. Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací
súd uvádza nasledovné.

Nariadenie Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje otázky spojené s rozsahom pôsobnosti

vymedzeným článkom 1 nariadenia, ktorý zahŕňa aj otázky práva styku nositeľa rodičovských práv
a povinností s dieťaťom. Negatívnym určením nariadenie vylučuje určovanie otázok právomoci pri
vyživovacej povinnosti.

V zmysle článku 8 nariadenia rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatiakonania. Nariadenie rady č. 2201/2003 nedefinuje, čo sa rozumie pod „obvyklým pobytom“. Súd musí
tento pojem vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu
dieťaťa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností

toho - ktorého prípadu. Pre právomoc je určujúci čas začatia konania na súde. Po začatí konania zostáva
súdu v zásade zachovaná právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom
členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama
o sebe ešte neznamená zmenu alebo zánik právomoci.

V zmysle naznačeného je potrebné povedať, že prvostupňový súd pre „nedostatok“ právomoci

nesprávne zastavil konanie, pretože v tomto prípade nielenže návrh na začatie konania podala matka
(ktorá spoločne s dieťaťom býva v Q.), ktorá je s ním určujúcim prvkom, pri stanovovaní možnej
právomoci súdu iného členského štátu na súde v Slovenskej republike v čase podania samotného
návrhu, ale prvostupňový súd bol povinný práve „po začatí súdneho konania“ riešiť otázku právomoci,
naopak v konaní konal od roku 2008, pričom až v roku 2013 „náhle“ svoju právomoc odmietol, pričom
skutkové okolnosti prípadu mu boli známe od samého počiatku. Uvedený postup nie je v súlade s

cieľmi, ktoré si kladie legislatíva komunitárneho práva navyše v situácii, keď vôľu podrobiť právomoci
súd vyjadrila podaním návrhu na tomto súde matka „navrhovateľka“, v ktorej starostlivosti je dieťa.

Preúplnosťargumentáciejenutnépovedať,žeaplikáciačl.9nariadenianiejevtomtoprípadenamieste,
pretože nenastala skutočnosť „zmeny“ obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, nielen v rovine faktickej,
ale ani v rovine vedomosti súdu o uvedenej zmene s porovnaním v čase začatia konania ako aj jeho

priebehu. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní matky ako o dôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.