Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 25, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812200323.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŚ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: Q. D., nar. XX. S. XXXX, naposledy bytom W.Ž., Q. XXX/X, zastúpenému
opatrovníčkouK.H.,pracovníčkouV.I.W.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkaZdruženianaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, IČO: XX XXX XXX, Važecká 16, Prešov, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,

advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 346,13 eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 8C/66/2012-75, zo dňa
28. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania, t.j. vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 8C/66/2012-75, zo dňa 28. mája 2012, v dôsledku späťvzatia žaloby
postupujúc podľa ustanovenia podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vrátil žalobcovi poplatok v sume 13,87 eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pred začatím konania žalobca zobral svoj návrh späť a žiadal konanie
zastaviť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., teda s poukazom na
skutočnosť, že konanie bolo zastavené, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol zmeniť uznesenie v
napadnutom výroku tak, aby žalobca bol povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania vo výške 82,06 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka S.. O. K.. Uplatnil aj trovy
odvolacieho konania vo výške 25,09 eur. V odvolaní namietal, že uznesenie v jeho napadnutej časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa nesprávne tento výrok

odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Správne má byť výrok o trovách podľa odvolateľa
odôvodnený ustanovením § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., lebo z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil žalobca. Vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania a žalobca vzal
žalobu späť bez bližšieho odôvodnenia. Žalobca navyše celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa
Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania
vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie Obchodného kódexu

na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté desaťročné premlčacie lehoty,
ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Pritom vedľajší účastník môže preukázať, žev množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre
žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal
svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Citujúc čl. 7 ods. 1 Smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vedľajší účastník poukázal aj na to,
že súd prvého stupňa pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou
Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Sú to práve Združenia na ochranu spotrebiteľov,
ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (§ 3
ods. 4, § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Európske legislatíva a rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ a na nich nadväzujúca vnútroštátna právna úprava, preferujú činnosť Združení v
rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere
zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
predbežne formulovanými v štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného
a finančného zabezpečenia, chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na
obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh

súdnych konaní. Ak by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de
facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov Združením na súdoch. Citujúc čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom“). Vedľajší účastník zároveň akcentoval na to, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie

zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené v dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnychkonaniachoprávnenézáujmyspotrebiteľov,máprávovystupovaťprotidodávateľomnazáklade
princípu „rovnosti zbraní“.

Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom. Z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto má vedľajší účastník, ktorý v konaní
podporoval žalovaného, nárok na náhradu trov konania.

Pre prípad, že by odvolací súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhol
vedľajší účastník konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou

Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.

2.
a) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty

základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí
náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho
sporu, ak zmysle a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a

Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu.

b) Ak je odpoveď na túto otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov
v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania

argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí
žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní vedľajším účastníkom.

3. Či je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty
základných práv Európskej únie, ak v tej istej veci súd najprv v platobnom rozkaze dodávateľovi prizná

náhradu trov konania proti spotrebiteľovi a po zrušení platobného rozkazu v konečnom rozhodnutí, v
ktorom je procesne úspešný spotrebiteľ, Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov trovy konania
neprizná.4. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa
čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaníEurópskejúnie,aksúdnepriznáprávonanáhradutrovkonaniaspotrebiteľovialeboZdruženiu

na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými
súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne
právne odôvodnené.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania

potvrdil. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 25,10 eur.

Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou Združenia
je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Preto vedľajší účastník, ktorým je Združenie na
ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach aj v spotrebiteľských veciach. Žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka za neúčelne a nadbytočné. Poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 348/2008 Z. z.,
ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok, pričom úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadenými subjektmi, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Žalobca tiež po vyjadrení namieta, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, Združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade.

V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony
nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na
rozhodnutiesúdu,aktorébynemohlouskutočniťsamotnéZdruženiebezprávnehozastúpenia.Knávrhu
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu
trov konania Združenia ako vedľajšieho účastníka, žalobca uvádza, že tento návrh nespĺňa podmienky

prejudiciálneho konania. Zároveň žalobca poukázal na to, že vedľajší účastník sa síce prezentuje ako
organizácianaochranuspotrebiteľov,avšakzurputnejsnahyopredloženieprejudiciálnychotázoknaSD
EÚ, ohľadom nároku Združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť
skôr dojem ochrany najmä svojich záujmov. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej
otázky na SD EÚ je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí

jednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol výrok o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a vedľajšieho účastníka potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,10
eur + DPH.

Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou Združenia
je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Preto vedľajší účastník, ktorým je Združenie na
ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach aj v spotrebiteľských veciach. Žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka za neúčelne a nadbytočné. Poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 348/2008 Z. z.,
ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok, pričom úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadenými subjektmi, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Žalobca tiež po vyjadrení namieta, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, Združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade.

V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony
nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na
rozhodnutiesúdu,aktorébynemohlouskutočniťsamotnéZdruženiebezprávnehozastúpenia.Knávrhu
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu
trov konania Združenia ako vedľajšieho účastníka, žalobca uvádza, že tento návrh nespĺňa podmienky

prejudiciálneho konania. Zároveň žalobca poukázal na to, že vedľajší účastník sa síce prezentuje ako
organizácianaochranuspotrebiteľov,avšakzurputnejsnahyopredloženieprejudiciálnychotázoknaSD
EÚ, ohľadom nároku Združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť
skôr dojem ochrany najmä svojich záujmov. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej
otázky na SD EÚ je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí

jednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu.Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že vedľajší účastník podal odvolanie v zákonnej lehote (§
204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
trováchkonaniavovzťahumedzižalobcomavedľajšímúčastníkompodľa§212ods.1,3,beznariadenia

odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeideorozhodnutienepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím sa vedľajšiemu účastníkovi postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, a preto je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,ktorýmvzmyslepoznámky
10a pri § 93 ods. 2 O.s.p. je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 93 ods. 4
O.s.p. vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za
seba. Keďže vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník,
znamená to, že mu v prípade výhry hlavného účastníka môže byť priznaná náhrada jeho trov a v prípade
prehrymôžebyťodsúdenýknáhradetrovvíťaznémuúčastníkovi.Súdsaotázkounáhradytrovvovzťahu

medzi vedľajším účastníkom a účastníkom vystupujúcim na procesnej protistrane musí zaoberať (na
návrh) vo výroku svojho rozhodnutia.

Odňatím možnosti účastníka (vedľajšieho účastníka) konať pred súdom treba rozumieť taký závadný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V odvolacom
konaní vyšla najavo vada konania spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené,
vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania

nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu
nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 §
146 O.s.p., pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť
zastavené(„Akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselozastaviť,jepovinnýuhradiťjehotrovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy

konania odporca.“). Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa
hmotného práva. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť z procesného hľadiska, zásadne platí (pokiaľ
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a
je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
žalovaného). Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, hoci bola podaná

dôvodne, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného).

Súd prvého stupňa nijako neodôvodnil, prečo o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a prečo o nich nerozhodoval podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa skúmal, kto mal vinu na
zastavení konania a ako túto otázku uzavrel. Tieto skutočnosti nemôže zistiť ani odvolací súd pri svojej
prieskumnej činnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa jednoznačne uvedie, na základe ktorého ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje o trovách konania, teda už len vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom na strane žalovaného (rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi
navzájom odvolaním nebolo dotknuté, a preto nadobudlo právoplatnosť), svoje rozhodnutie riadne
odôvodní tak, aby pre účastníkov, i vedľajšieho účastníka, bolo pochopiteľné a aby v prípade, že budenapadnuté odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné usúdiť, či pri jeho
vydávaní súd prvého stupňa postupoval správne a či rozhodoval zákonne. Úlohou súdu prvého stupňa
bude aj skúmať účelnosť vzniknutých trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.