Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814200310.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého Q. A. nar. XX.XX. XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov
G. H. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej Medtec s.r.o. Rožňava, bytom A. O. X , zastúpenej právnou
zástupkyňou JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, Rožňava Ak. Hronca 9 a Q. A.L. nar. XX.XX. XXXX,
SZČO, bytom W., M. XX, prechodne R. R. Q. XX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Hedvigou
Gallovou, advokátkou, Rožňava Čučmianska dlhá 45, na návrh rodičov, o úpravu práv a povinností
rodičov voči maloletému takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Rožňava z v e r u j e maloletého Q. A. nar. XX.XX. XXXX do osobnej starostlivosti
matky G. H. nar. XX.XX. XXXX.

Súd z a v ä z u j e otca Q. A. nar. XX.XX. XXXX prispievať na výživu maloletého po 100,- Eur
mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

Súd u p r a v u j e styky otca s maloletým synom tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletým stýkať :

- počas týždňa v pondelok , v stredu a v piatok s tým, že vždy o 15.00 hod. maloletého v stanovený deň
prevezme v škole, ktorú navštevuje a o 18.30 hod. maloletého matke pred jej bytom odovzdá,

- každý druhý týždeň v mesiaci cez víkend s tým, že vždy v piatok o 16.30 hod. maloletého prevezme
od matky pred jej bytom a v nedeľu o 18.00 hod. maloletého matke na tom istom mieste odovzdá,

- počas zimných prázdnin každý párny rok prvú polovicu týchto prázdnin a každý nepárny rok druhú
polovicu prázdnin s tým, že každý párny rok v deň , ktorý pripadá na prvý deň prázdnin si maloletého
prevezme od matky o 9.00 hod. pred jej bytom a v deň, ktorý pripadá na koniec prvej polovice prázdnin
maloletého matke odovzdá o 18.00 hod. pred jej bytom a každý nepárny rok si maloletého prevezme
od matky v deň, ktorý pripadá na druhú polovicu prázdnin o 9.00 hod. pred jej bytom a posledný deň
prázdnin maloletého matke odovzdá o 18.00 hod. pred jej bytom,

- počas letných prázdnin v mesiaci júl s tým, že v prvý deň prázdnin si maloletého prevezme od matky
o 9.00 hod. pred jej bytom a v posledný deň pripadajúci na polovicu letných prázdnin maloletého matke
odovzdá o 18.00 hod. na tom istom mieste.

Matka bude p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ho od
otca v stanovený čas a na stanovenom mieste.

Súd návrh otca z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e rodičov uhradiť náklady znaleckého dokazovania v sume 395,38 Eur rovnakým
dielom po polovici, teda každého v sume 197,69 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
tunajšieho súdu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec svojím písomným návrhom žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti rodičov s
tým, že on bude túto starostlivosť o maloletého zabezpečovať prvé dva po sebe nasledujúce týždne v
mesiaci a matka bude starostlivosť o maloletého zabezpečovať ďalšie dva po sebe nasledujúce týždne.
Maloletého budú preberať a odovzdávať za účelom striedavej osobnej starostlivosti v mieste trvalého
bydliska matka v nedeľu o 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu už v roku
2010 na základe jeho dohody s matkou, ktorú súd schválil bol maloletý zverený do starostlivosti matky a
on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 50,- Eur mesačne. Po rozhodnutí súdu obnovili spolužitie
a starostlivosť o maloletého zabezpečovali spoločne. V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, ale on sa vždy podieľal na jeho starostlivosti a pravidelne sa
s ním stýka. Plní si aj vyživovaciu povinnosť voči nemu.

Otec na pojednávaní dňa 04.03. 2014 trval na svojom návrhu, žiadal zveriť maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a návrh doplnil tak, že si rodičia vzájomne nebudú plniť vyživovaciu
povinnosť voči maloletému. Vo svojej výpovedi uviedol, že po rozhodnutí súdu o právach a povinnostiach
voči dieťaťu v januári 2011 obnovil spolužitie s matkou maloletého a žili spolu až do júna 2013. Rozišli sa
pre nezhody, ale ohľadom starostlivosti o maloletého nezhody nemali. Prvý problém vznikol vtedy, keď
sa nedohodli na tom, že ktorú škôlku bude maloletý navštevovať. Matka nakoniec súhlasila s tým, aby
navštevoval materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Odkedy nežijú spolu, býva v rodinnom
dome v Brzotíne a na starostlivosti o maloletého sa podieľa tak, že každý deň ho z materskej školy vyberá
a keď syn chce byť s ním, berie si ho domov. Syn sa u neho cíti dobre, ale keď povie, že chce ísť domov,
on ho odnesie matke. Keď je u neho, sú spolu až do 20.00 hod., niekedy až do 20.30 hod., je to asi trikrát
do týždňa, ako aj cez víkend. S matkou maloletého nie je v kontakte, ale keď syna nemôže vybrať zo
škôlky, matke zavolá, nemajú s tým problém. Syn u neho neprespáva, odkedy nežijú spolu, spal u neho
asi trikrát. Maloletý nechce u neho prespávať, hovorí, že chce ísť domov a on to rešpektuje. Matku zatiaľ
nežiadal o to, aby umožnila, aby syn u neho aj spával, lebo spolu nekomunikujú. Podľa jeho názoru však
syn u neho neprespáva preto, lebo matka ho na to nepripravila. O sebe uviedol, že býva v rodinnom
dome svojej tety a dom rekonštruuje. V dome žije sám, maloletý má v dome svoju detskú izbu, ktorá je už
čiastočne zariadená. Ako živnostník prevádzkuje Pizzériu, v ktorej na základe dohody o vykonaní práce
zamestnáva troch zamestnancov. Prevádzka je otvorená od 10.00 hod. do 22.00 hod. aj cez víkend.
Sám sa stará o prevádzku a sám rozhoduje aj o tom, kedy má pracovné voľno. V priemere zarobí asi
500,- Eur mesačne. Zamestnancom vypláca 2,- Eur na hodinu. Nájomné uhrádza po 150,- Eur mesačne
a za energie platí 400,- Eur mesačne. Plní si aj svoju odvodovú povinnosť. Účtovníčku zamestnáva
externe a vypláca jej 50,- Eur mesačne. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, iný majetok nemá.
Ako živnostník predáva aj občerstvenie na jarmokoch, ale túto činnosť vykonáva iba asi tri až štyrikrát
do roka. Na výživu maloletého od júna 2013 prispieva po 100,- Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že
matku informoval o tom, že podáva tento návrh na súd. V prípade, že by súd jeho návrhu nevyhovel
a zveril by maloletého do starostlivosti matky, súhlasil by s tým a na výživu syna by prispieval tak, ako
doteraz. So synom by sa taktiež stýkal, matka mu v týchto stykoch nebráni. V prípade, že súd zverí
maloletého do ich striedavej osobnej starostlivosti, maloletý by navštevoval školu, do ktorej ho matka
zapísala a navštevoval by aj toho istého detského lekára. Zdravotný stav maloletého je dobrý, ale syn trpí
na alergiu. Podľa názoru otca, teraz je najvhodnejší čas na striedavú starostlivosť u maloletého napriek
tomu, že syn v septembri nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Syna by vozil do školy autom. Vždy
sa podieľal na starostlivosti o dieťa a matke pomáhal aj finančne. Pre jeho starostlivosť má vytvorené
podmienky. Keď syn u neho trikrát prespal, neboli s tým problémy, iba na Silvestra, keď chcel ísť domov
k matke. Matka maloletého však nebola doma, preto nakoniec syn u neho aj vtedy prespal.

Na pojednávaní dňa 08.07. 2014 otec trval na podanom návrhu a vo svojej výpovedi uviedol, že
starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečuje matka. So závermi znaleckého posudku nesúhlasí, lebo
matka pred znalkyňou neuvádzala pravdivé veci, pokiaľ ide o jeho starostlivosť o dieťa. Nie je pravdou
ani to, že kričí na maloletého, lebo syn uvádza, že sa bojí matky, lebo ona kričí. Maloletý sa bojí ísť
domov, lebo ona mu potom balí veci a posiela ho potom k nemu. Znalkyňa uviedla, že je agresívny,
pričom matka pred maloletým synom ho udierala do hlavy. Znalkyňa ho osočila a uviedla nepravdivé
veci. On sa o syna vždy staral a venoval sa mu. Bol so synom aj celé leto. Už asi mesiac a pol je u neho
maloletý každý víkend a aj prespáva u neho jednu, alebo dve noci. Vždy zavolá matke, že ostáva spať
u neho. Plní si aj svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Maloletý začal u neho spávať ešte pred
znaleckým dokazovaním. On by sa o neho formou striedavej osobnej starostlivosti dokázal postarať, ale
matka to nechce. On syna chce vychovávať a nie je pravdou, že to chce mať iba na papieri. Akcie na
jarmokoch má iba štyrikrát do roka a v Pizzérii má pracovníkov, takže sa synovi môže venovať. Matka
však syna psychicky týra a keď ho odnesie domov háda sa s ním a balí mu veci s tým, že má ísť k
nemu. Otec k výpovedi matky uviedol, že synovi kúpil mobilný telefón, lebo chce vedieť, čo sa u nich
doma deje. Od neho sa dozvie to, čo sa nedozvie od matky maloletého. Často sa stávalo, že mu matka
nedvíhala telefón. Syn je u neho vtedy, keď to sám chce a keď sa u neho dobre cíti. Otec trval na tom,
aby vo veci bola znalkyňa vypočutá.

Na pojednávaní dňa 30.09. 2014 otec k výpovedi znalkyne uviedol, že napriek tomu, že znalkyňa
uvádza, že keď je maloletý u neho je pod tlakom to nie je pravda, lebo syn hovorí, že sa bojí od mamy,
aj naposledy musel mame sľúbiť, že nebude u neho spať. Syn však u neho prespal napr. keď s ním bol
pri mori a potom u neho bol aj ďalšie dva víkendy.

Na pojednávaní dňa 06.11. 2014 otec na svojom návrhu naďalej trval a vo svojej výpovedi uviedol, že so
synom sa naďalej stýka skoro každý deň, nosí ho aj do tanečnej školy a chce, aby chodil aj do hudobnej
školy, čo však odmieta. Do tanečnej školy ho nosí raz týždenne už dva roky. Stará sa o neho a prispieva
aj na jeho výživu po 100,- Eur mesačne. Chce sa s ním stýkať a chce ho vychovávať. Chce ho mať u
seba aj počas letných prázdnin, lebo keď nebude u neho, zrejme bude u starých rodičov zo strany matky.
Jeho osobné a pracovné pomery sa nezmenili. Napriek tomu, že prevádzkuje Pizzériu má čas na syna
a stýka sa s ním aj cez víkend. On sa s ním aj učí. V prípade, že by predával na jarmoku, vedel by sa s
matkou dohodnúť na starostlivosti o dieťa. Keď syn chce ísť domov, on ho odnesie matke. Naposledy u
neho prespal v čase, keď ešte chodil do materskej školy. Prespával u neho aj cez letné prázdniny. Matke
povedal, že syna berie a keď maloletý chcel spať u neho, dal mu telefón a maloletý to povedal matke. Od
letných prázdnin sa s matkou nedohodli na tom, že syn bude u neho aj prespávať. Prispieva aj na jeho
výživu a kupuje mu aj ďalšie potrebné veci, aj oblečenie, platí mu aj tanečnú školu, ako aj hudobnú školu,
kde však nechce chodiť. Podľa názoru otca, matka dieťa postrašila a preto syn u neho nechce spávať.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadal, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti a otca
zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletému po 100,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Na pojednávaní dňa 04.03. 2014 styky otca s maloletým synom navrhla upraviť neobmedzene na
základe ich mimosúdnej dohody. Vo svojej výpovedi uviedla, že po rozhodnutí tunajšieho súdu v októbri
2010 obnovili spolužitie s otcom maloletého a žili spolu až do júna 2013. Za túto dobu starostlivosť
o maloletého zabezpečovali spoločne. Rozišli sa pre nezhody, najmä kvôli tomu, že otec sa rodine
dostatočne nevenoval. V súčasnej dobe žije so synom sama. Otec na jeho výživu prispieva po 100,-
Eur mesačne. Kupuje mu aj oblečenie. O stykoch otca s maloletým synom sa nedohodli, ale otec sa so
synom stýka, keď má čas a keď mu to vyhovuje. Ona mu v stykoch nebráni. Otec chodí pre maloletého
do škôlky a nosí ho aj domov. Vzájomný vzťah medzi otcom a maloletým je veľmi dobrý. Maloletý nechce
u otca spať z rôznych dôvodov. Spal u neho dvakrát, ale stalo sa, že otec mu povedal, že ona pije na
stretnutí, na čo sa ju potom syn aj opýtal. Spal u otca aj na Silvestra, preto ona išla ku svojím rodičom,
lebo nechcela byť sama. Otec jej však volal, že syn chce ísť domov. Nakoniec sa však o neho postaral
otec, u ktorého prespal. Podľa názoru matky syn je ešte malý a chce byť doma, preto nechce u otca
spávať. Vedela o tom, že otec chce podať návrh na striedavú starostlivosť o maloletého, ona však s
týmto jeho návrhom nesúhlasí, lebo otec by sa podľa nej o syna nedokázal postarať. Nedokázal by túto
starostlivosť zabezpečiť vzhľadom na svoju prácu, keď chodí predávať na jarmoky, kde trávi aj niekoľko
dní, chodí pre tovar do Košíc a do Maďarska a prevádzkuje Pizzériu. Syn by mal iný režim u otca, ako
u nej. Maloletý pritom u otca nechce ani spávať. Na materskej škole sa s otcom nedohodli, musela ho

odhlásiť zo škôlky, do ktorej ho zapísala, lebo otec trval na svojom. Syn od septembra nastupuje do
1. triedy Základnej školy ul. Zlatej v Rožňave, kde ho už aj zapísala. O sebe uviedla, že pracuje ako
montážnička a pracovnú dobu má od 7.00 hod. do 15.30 hod. Zarába asi 400,- Eur čistého mesačného
zárobku. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca uviedla, že dom v ktorom býva je jeho, vlastnícky však patrí
jeho tete a má aj motorové vozidlá, k jeho príjmom sa nevie vyjadriť. Ona okrem nákladov za bývanie
uhrádza aj náklady za pobyt maloletého v materskej škole.

Na pojednávaní dňa 08.07. 2014 matka vo svojej výpovedi uviedla, že nepopiera, že otec trávi čas
s maloletým, venoval sa mu aj počas letných prázdnin a je pravdou, že syn už prespáva u neho. Za
posledných 10 týždňov mala syna iba jeden víkend. Syn od otca zavolá a pýta sa jej, či u neho môže
zostať aj na noc. Otec totiž ohľadom stykov s maloletým s ňou nekomunikuje, komunikuje so synom.
Stalo sa, že sa ho spýtala, či mu má veci pobaliť, či chce ísť k otcovi a nepopiera ani to, že to maloletému
vyčítala. Súhlasila by s tým, by maloletý bol u otca každý druhá víkend, ale s tým, aby syn trávil u otca
každý víkend nesúhlasí. Naďalej nesúhlasí ani s tým, aby maloletý bol zverený do ich striedavej osobnej
starostlivosti a trvá na tom, že syn je zvyknutý u nej a otec by sa celý týždeň o neho nedokázal postarať.
Podniká, vždy niečo vybavuje a má aj svoje záľuby. S otcom by sa na stykoch s maloletým vedela
dohodnúť ale nie tak, ako to on navrhuje, teda neobmedzene.

Na pojednávaní dňa 14.10. 2014 matka poukázala na to, že otec sa s maloletým naďalej stýka a ona
mu v stykoch nebráni. Každý deň ho vyberá zo školy a v prípade, že pre neho nemôže ísť jej zavolá.
Maloletý trávi čas u otca do večera, otec by ho mal doniesť o 18.30 hod., ale stáva sa, že ho donesie
pozdejšie. Niekedy sa s ním učí, ale syn si robí úlohy v družine. Napriek tomu, že s otcom sa na stykoch
s maloletým nedohodli, jeho styky s maloletým rešpektuje. Stáva sa aj to, že otec jej zavolá, že syn
zostáva u neho aj na noc, ale potom okolo 20.30 hod. ho donesie s tým, že nechce u neho prespať.
Ona synovi hovorí, že môže prespávať u otca. Nevedie ho proti otcovi, ale nechce ani to, aby syn mal
pocit, že ho vystrkuje z domu.

Aj na pojednávaní dňa 06.11. 2014 matka trvala na svojom návrhu a uviedla, že naďalej s otcom
nekomunikuje. Súhlasí s tým, aby otec chodil pre syna do školy, teda aby sa s ním stýkal aj cez týždeň.
Je však pravdou, že syn u otca nechce spávať a aj cez víkend spáva doma. Navrhla, aby otec sa s
maloletým cez týždeň stýkal trikrát tak, že by ho vyberal zo školy a domov by ho doniesol okolo 18.30
hod. Navrhuje upraviť styky otca s maloletým aj cez víkend, lebo otec sa s ním aj cez víkend stýka.
Trvá na tom, že otec by sa formou striedavej osobnej starostlivosti o syna nedokázal postarať, lebo je
pracovne vyťažený. Syn potom dve - tri hodiny sedí v aute, kým on niečo vybavuje, alebo keď idú do
Košíc, dáva ho do detského centra, kým on robí nákupy v Metre. Nevedel by zabezpečiť ani všetky
potreby dieťaťa v škole a nemal by ani na neho trpezlivosť. Maloletý sa učí dobre a nie sú s ním výchovné
problémy. Súhlasí aj s tým, aby syn trávil u otca aj časť letných prázdnin a aby u neho aj prespával
s tým, že keby tam syn spať nechcel, otec by ho doniesol domov. Maloletý by mohol u otca tráviť aj
polovicu zimných prázdnin.

Zo spisu tunajšieho súdu 7P/427/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 21.10. 2010 súd schválil dohodu
rodičov, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého po 50,- Eur mesačne od
01.11. 2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.10. 2010.

Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, matka je slobodná a spolu s dieťaťom má trvalý pobyt v
meste. Otec má trvalý pobyt v meste W..

Podľa správy od Mestského úradu Fiľakovo, otec má trvalý pobyt v meste na uvedenej adrese, kde žije
v domácnosti so svojou matkou a sestrou.

Podľa správy od Obecného úradu Brzotín, otec nie je evidovaný v obci ani k prechodnému, ani k trvalému
pobytu.

Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, otec na trvalej adrese vo W. sa
nezdržiava. Jeho matka uviedla, že na tejto adrese nebýva už tri roky a zdržiava sa v obci R..

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, maloletý pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov. Matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Nepopierala, že maloletý má k otcovi
vytvorenú citovú väzbu a sú v dennom kontakte, lebo otec chodí pre neho do materskej školy a v
podvečerných hodinách ho nosí domov. Otec býva v R., kde kúpil rodinný dom , ktorý prepísal na svoju
tatu H. R. . Otec sa o maloletého zaujíma, ale dieťa u neho prespalo len dvakrát. Matka nemá vedomosti
o podmienkach bývania u otca a doteraz sa s otcom na stykoch s maloletým vedeli dohodnúť. Rešpektuje
vôľu maloletého, pokiaľ ide o jeho styky s otcom. Maloletý od septembra 2014 nastupuje do 1. ročníka
základnej školy. Medzi rodičmi vznikol spor o tom, ktorú školu bude navštevovať. Otec by preferoval
základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským, kým matka neovláda maďarský jazyk, preto chce
syna dať do slovenskej základnej školy. Maloletý materskú školu navštevuje s vyučovacím jazykom
maďarským, čím matka vyhovela požiadavke otca. Podľa matky otec na syna vyvíja nátlak, syn pritom
nechce bývať u otca. Matka býva so synom v trojizbovom byte a náklady uhrádza asi v sume 160,- Eur
mesačne. Príjem matky činí asi 400,- Eur mesačne. Matka maloletého denne odprevádza do materskej
školy a zo škôlky ho vyberá otec. Otec na jeho výživu prispieva po 100,- Eur mesačne. Otec na podanom
návrhu trvá a uviedol, že má jediného syna, ktorému sa snaží vytvoriť čo najlepšie podmienky. Dom v
ktorom býva rekonštruuje a pre syna pripravuje detskú izbu, ktorá ešte nie je zariadená. Otec uviedol,
že má vytvorenú pevnú citovú väzbu so synom a dokázal by sa o neho postarať formou striedavej
starostlivosti. Rodičom bolo doporučené, aby postupne privykali maloletého k tejto forme starostlivosti.

Zo správy od Sociálnej poisťovne Lučenec a Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávku v
nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.

Podľa správy od zamestnávateľa matky Medtec s.r.o. Rožňava, matka pracuje ako montážnička
meracích zariadení a svoje pracovné povinnosti si plní zodpovedne. Dosahuje v priemere 375,523 Eur
čistého mesačného zárobku.

Podľa správy od Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec, otec za rok 2012 vykázal základ
dane sumou 4.257,58 Eur a daň odviedol v sume 116,43 Eur. Na podanie daňového priznania za rok
2013 má predĺženú lehotu do 30.06. 2014.

Zo správy od Materskej školy v Rožňave súd zistil, že maloletý navštevoval v školskom roku 2013/2014
prípravný ročník a od septembra 2014 nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Jeho telesný a rozumový
vývin je na dobrej úrovni. Náklady spojené s návštevou materskej školy predstavovali náklady za stravu
- potraviny, ako aj za ZRPŠ v sume 30,- Eur a rodič príležitostne prispieva na náklady za kultúrne
podujatia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch rodičov a
nariadil vo veci aj znaleckého dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou PhDr. Darinou
Hubovou.

Zo znaleckého posudku a z výpovede znalkyne súd zistil, že obidvaja rodičia majú primerané citové
a osobnostné predpoklady k riadnej starostlivosti o maloletého. Matka má vyššiu mieru empatie
pre citové potreby maloletého, je trpezlivá, tolerantná a rešpektuje osobnosť dieťaťa. Otec má sklon
prispôsobovať syna sebe, svojím potrebám a záujmom. Maloletý zatiaľ nie je emocionálne pripravený
na formu striedavej osobnej starostlivosti. Pri odlúčeniach od matky na noc sa zatiaľ necíti komfortne,
prežíva úzkosť, nedokáže spať samostatne, potrebuje prostredie, na ktoré je zvyknutý, kde sa cíti doma.
Maloletý pod tlakom, alebo pod vplyvom lákavých podnetov ostane prespať u otca, snaží sa mu vyhovieť,
ale následne sa u neho manifestujú separačné úzkosti - úzkosti z odlúčenia od matky, čo ho emocionálne
labilizuje a môže negatívne ovplyvniť jeho ďalší vývin. Je v záujme dieťaťa, aby sa vyčkalo, kým sa u neho
zavŕši proces citového osamostatňovania od matky a ak bude zreljšie a spontánne sa bude dožadovať

ostávať u otca na noc, tiež bude si želať striedavú starostlivosť, potom vyhovieť jeho citovým potrebám a
záujmom. Znalkyňa neodporučila, aby si dieťa násilne zvykalo na niečo, čo zatiaľ vnútorne odmieta, lebo
to v ňom vyvoláva napätie, úzkosť a strach. Doporučila ponechať dieťa v osobnej starostlivosti matky.
Doposiaľ sa realizoval kontakt dieťaťa s oboma rodičmi bez väčších problémov, vedeli sa dohodnúť,
pretože matka vždy súhlasila s požiadavkami otca. Znalkyňa doporučila styk otca s maloletým každý
druhý týždeň v roku cez víkend, zatiaľ bez prespania v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a
počas týždňa v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod. Až po zvládnutí a bezproblémovej adaptácii
na školu, nabehnutí na pravidelný režim v školských a domácich povinností u dieťaťa, s ohľadom na
jeho zreljšiu emocionalitu, následne riešiť otázku nepretržitých víkendov u otca.

Znalkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že znalecký posudok vypracovala na základe zistení
z pohovorov, ale aj psychologického vyšetrenia, prostredníctvom psychologických metód a tiež po
preštudovaní spisu. Na svojich záveroch trvá. Poukázala aj na to, že v čase znaleckého vyšetrenia
psychologickými metódami nezistila, že by maloletý sa bál svojej matky a podliehal jej tlaku.
Emocionálne ho zneisťovalo a stresovalo to, ako sa správal otec voči matke, čo sa aj v psychologických
metódach manifestovalo a je uvedené v znaleckom posudku. Maloletý veľmi citlivo vníma otcove
nepriateľské prejavy vo vzťahu k matke, obáva sa, že sa otec bude na neho hnevať, že príde o jeho lásku
a atraktívne prežitie voľného času. Už aj v čase znaleckého vyšetrenia maloletý začal prespávať u otca a
ako otec uvádza, maloletý je schopný prespať u neho a byť u neho aj dlhší čas napr. počas dovolenky, ide
však o inú záležitosť, rieši sa striedavá starostlivosť, čo je dlhodobý proces v živote dieťaťa, ktorému by
sa mal maloletý prispôsobiť po všetkých stránkach a mal by byť na to emocionálne pripravený. Znalecký
posudok odráža skutočnosti, ktoré boli zistené psychologickým vyšetrením, prežívaním maloletého vo
vzťahu k jeho rodičom. V čase znaleckého vyšetrenia otec maloletého nemal ani predstavu, čo je
striedavá starostlivosť keď stále hovoril, že keď maloletý bude mať problém spať u neho a bude chcieť ísť
k matke, jednoducho ho odnesie domov a to napriek vysvetleniam, že striedavá starostlivosť je proces,
ktorý má svoje pravidlá a ktorý treba dodržiavať.

Po takto vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa otca uviedla, že trvajú na podanom návrhu.
Poukázala na to, že znalkyňa neodhadla dostatočne rodinnú situáciu, lebo dieťa chce byť u otca a nie
je pravdou, že nie je na to pripravené. Bojí sa však matky, keď u otca prespáva. Znalkyňa uverila viac
tvrdeniam matky, ako tvrdeniam otca. Preto navrhuje kontrolné znalecké dokazovanie, najmä pokiaľ
ide o skúmanie citovej väzby medzi otcom a dieťaťom, poukázala aj na to, že otec má podmienky pre
prevzatie dieťaťa do striedavej starostlivosti a má právo podieľať sa na jeho starostlivosti, pričom dieťa
potrebuje mužský vzor. Poukázala aj na to, že na starostlivosti o dieťa sa podieľajú obidvaja rodičia
a preto nebude v záujme dieťaťa, aby v prípade, že dieťa bude zverené do starostlivosti matky boli
upravené styky otca s maloletým podľa návrhu matky, lebo je medzi rodičmi dohoda na základe ktorej
sa otec s dieťaťom stýka bez obmedzenia. Úpravou stykov by sa iba skrátil čas, ktorý by syn trávil so
svojím otcom. Otcovi ide o to, aby sa upravil režim dieťaťa a aby sa na jeho starostlivosti mohli podieľať
plnohodnotne obidvaja rodičia.

Právna zástupkyňa matky navrhla návrh otca zamietnuť, vyhovieť návrhu matky a upraviť aj styky otca
s maloletým dieťaťom, lebo tieto styky by mali prebiehať v konkrétnych termínoch. Je preukázané, že
otec pri stykoch s maloletým vynecháva matku z rozhodovania. Pripustila, aby súd upravil styky otca s
maloletým v širšom rozsahu a frekvenciu stykov ponechala na zváženie súdu. Poukázala však na to, že
zo znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletý ešte emočne nie je pripravený na to, aby bol od matky
odlúčenú na dlhšiu dobu a preto ani forma striedavej starostlivosti nie je v záujme dieťaťa. Táto forma
starostlivosti však nie je vylúčená pre budúcnosť.

Kolízny opatrovník maloletého sa pripojil k záverom právnej zástupkyne matky a poukázal na to, že dieťa
ešte nie je emočne pripravené na formu striedavej starostlivosti a stotožnil sa so závermi znaleckého
dokazovania. Poukázal na to, že na dieťa zle vplývajú nezhody rodičov, dieťa má však rado obidvoch
rodičov tak, ako aj oni jeho.

V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 až 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť

dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.

V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodič ktorý má príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,

predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie.
Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a
schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto
výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby

dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

V zmysle ustanovenia § 25 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o
úprave styku s maloletým dieťaťom . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s
maloletým dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s
rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 až 4 sa použijú primerane.

Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov.
Rodičia do júna 2013 žili v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečovali spoločne.
Pre nezhody v spolužití sa rodičia dieťaťa rozišli a od tej doby starostlivosť o maloletého zabezpečuje
matka. Jej starostlivosť o dieťa je na dobrej úrovni. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému
na základe mimosúdnej dohody rodičov, keď na výživu maloletého prispieva po 100,- Eur mesačne. Aj
inou formou sa na potrebách maloletého podieľa a s maloletým sa aj stýka. Styky prebiehajú tak cez
týždeň, ako aj počas víkendov. Počas týždňa maloletého otec vyberá zo školy, ktorú navštevuje a po
vyučovaní s ním trávi aj voľný čas. Aj počas víkendov prejavuje záujem o maloletého syna a maloletý
sa s ním stýka napriek tomu, že k dohode rodičov ohľadom stykov otca s maloletým nedošlo. Styky sa
realizujú tak, že otec je v telefonickom kontakte s maloletým, ktorému oznamuje resp. sa ho pýta, či chce
ísť k nemu a to, že dieťa ide k otcovi matke oznamuje maloletý. Matka napriek tomu nebráni otcovi v
týchto stykoch s dieťaťom, je však preukázané aj to, že dieťa neprespáva u svojho otca, lebo sa pýta
domov vo večerných hodinách, chce sa vrátiť k matke. Zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že
obidvaja rodičia majú tak citové ako aj osobnostné predpoklady pre starostlivosť o dieťa, ale maloletý
ešte nie je emocionálne pripravený na formu striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý má svojho otca
rád, rád je v jeho prítomnosti, ale prespávať u otca nechce, resp. prespáva u neho iba občas pod vplyvom
lákavých podnetov zo strany otca. Dieťa však prežíva úzkosti z odlúčenia od matky, čo podľa znalkyne
môže negatívne ovplyvniť jeho ďalší vývin. Znalkyňa doporučuje vyčkať, kým sa u dieťaťa zavŕši proces
citového osamostatňovania sa od matky a preto doporučuje dieťa ponechať v jej osobnej starostlivosti.
Zo znaleckého posudku pritom vyplýva aj tá skutočnosť, že matka ma vyššiu mieru empatie pre citové
potreby dieťaťa, je trpezlivá a tolerantná, kým otec má sklon prispôsobovať syna sebe, svojím potrebám a
záujmom. Tieto skutočnosti pritom vyplývajú aj z ďalšieho prevedeného dokazovania, najmä z výpovede
obidvoch rodičov. Je totiž preukázané aj to, že kým matka je riadne zamestnaná s pravidelnou pracovnou
dobou, otec dieťaťa ako samostatne zárobkovo činná osoba sa venuje prevádzke reštauračného
zariadenie - Pizzérie a s výkonom tejto činnosti súvisí aj zabezpečovanie chodu prevádzky a starostlivosť
o tovar, ako aj o zamestnancov. Otec maloletého pritom sa venuje aj predaju občerstvenia na jarmokoch,
čo si vyžaduje jeho pobyt v mieste, kde sa jarmočné trhy konajú, teda mimo miesta svojho bydliska.
Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu v danom prípade samotný záujem maloletého si
vyžaduje, aby jeho starostlivosť naďalej zabezpečovala matka a zatiaľ nie sú vytvorené podmienky a
predpoklady k tomu, aby starostlivosť o dieťa sa zabezpečovala formou striedavej starostlivosti rodičov
o dieťa. Na základe týchto skutočností, preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a
návrh otca, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol.

Je preukázané, že otec na výživu maloletého prispieva po 100,- Eur mesačne. Súd preto výšku
výživného na maloletého zo strany otca určil v uvedenej sume a zistil, že takto stanovené výživné
okrem dohody rodičov zodpovedá aj veku a odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím aj
na majetkové, finančné a zárobkové pomery rodičov, ako aj s prihliadnutím k tomu, že rodičia okrem
maloletého nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec sám dobrovoľne na výživu maloletého prispieva
po 100,- Eur mesačne, preto ho súd zaviazal k vyživovacej povinnosti iba od právoplatnosti tohto
rozsudku, ako to žiadala aj matka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rodičia sa na stykoch otca s maloletým dieťaťom nedohodli napriek
tomu, že otec sa s maloletým pravidelne stýka. Podľa názoru súdu však záujem dieťaťa si vyžaduje,
aby styky otca s maloletým boli pravidelné a zodpovedali jeho veku, jeho školským povinnostiam a jeho
režimu. preto súd vyhovel návrhu matky a upravil styky otca s maloletým synom. Pri úprave stykov súd
zohľadnil predovšetkým vek a samotný záujem maloletého. Súd styky otca s maloletým synom upravil
tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletým stýkať tak počas týždňa, ako aj cez víkendy a letné a
zimné prázdniny. Počas týždňa otec bude mať možnosť stýkať sa s maloletým v pondelok, v stredu a v
piatok tak, že vždy o 15.00 hod. si ho prevezme v škole, ktorú maloletý navštevuje a večer o 18.30 hod.
maloletého matke odovzdá pred jej bytom. Otec bude mať možnosť so synom sa stýkať aj každý druhý
víkend od piatku od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že maloletý bude u neho aj prespávať,
Pri určení stykov počas víkendu súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletý už aj doteraz občas
u otca prespáva a v prípade, že by sa dieťa chcelo vrátiť k matke, otec prejavil ochotu dieťaťu vyhovieť
a matke ho odovzdať vo večerných hodinách. S touto skutočnosťou pritom súhlasila aj samotná matka.
Otec bude mať možnosť so synom stýkať aj počas zimných prázdnin každý párny rok prvú polovicu
a každý nepárny rok druhú polovicu týchto prázdnin, ako aj polovicu letných prázdnin v mesiaci júl.
Otec bude povinný maloletého v stanovený čas prevziať od matky pred jej bytom a vo vymedzený čas
maloletého matke po realizácii stykov na tom istom mieste vrátiť. Matka bude povinná syna na styk s
otcom riadne a to aj po psychickej stránke pripraviť a odovzdať a prevziať ho od otca v stanovený čas
a na stanovenom mieste. Pokiaľ sa preukáže, že tieto styky otec pravidelne využíva a sú v samotnom
záujme maloletého, rodičia budú mať možnosť sa dohodnúť na rozšírení týchto stykov otca s maloletým,
resp. budú mať možnosť podať návrh na súd a žiadať o zmenu úpravy stykov s maloletým, prípadne
žiadať aj o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, keď nadobudnú presvedčenie, že
maloletý je už emocionálne pripravený na takúto formu starostlivosti.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou PhDr. Darinou
Hubovou, ktorá náklady znaleckého dokazovania vyčíslila sumou 395,38 Eur. Odmena za podaný
znalecký posudok činí 322,72 Eur a znalkyňa účasť na pojednávaní vyúčtovala sumou 72,66 Eur,
vrátane prípravy a podania znaleckého posudku na pojednávaní, náhrady za stratu času a náklady za
použité motorové vozidlo. Obidvaja účastníci konania sú zamestnaní, majú teda pravidelný príjem, preto
ich súd zaviazal uhradiť tieto trovy štátu v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. rovnakým dielom
po 1/2 - ici, teda každého z nich sumou 197,69 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené / § 250a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /