Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711204999
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711204999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu NO. 11 LTD, so sídlom Zahraničný
riadený fond spoločnosti (B.V.I.), LTD. Z OMC Chambers, 3152, Road Town, Tortola, Britské panenské
ostrovy, zastúpený JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom, advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER
& PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, proti žalovanej O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. Č.. XXX, A., zastúpená JUDr. Dušanom Černákom, advokátom v Michalovciach, nám. Osloboditeľov
č. 25, v konaní o zaplatenie 68,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 6C/81/2011-131 zo 14.10.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti nároku žalobcu o zaplatenie 68,21 € s poplatkom z
omeškania vo výške 0,2% zo sumy 13,64 € od 8.12.1998 do 12.4.2001 a od 9.12.2008 do zaplatenia,
0,2% zo sumy 13,64 € od 8.1.1999 do 12.4.2001 a od 9.1.2009 do zaplatenia, 0,2% zo sumy 13,64 € od
8.2.1999 do 12.4.2001 a od 9.2.2009 do zaplatenia, 0,2% zo sumy 13,64 € od 8.3.1999 do 12.4.2001 a
od 9.3.2009 do zaplatenia, 0,2% zo sumy 13,64 € od 8.4.1999 do 12.4.2001 a od 9.4.2009 do zaplatenia,
konanie zastavil a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej

na trovách konania na účet právneho zástupcu menovanej O.. B. Č. sumu 313,08 € a to v lehote do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonanýmdokazovaním,výsluchomžalovanejoznámenýmpostúpenímpohľadávky,rozpisomdlžných
súm poistného a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 zistil skutkový stav, podľa ktorého
si žalovaná nesplnila svoju povinnosť a neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu dlžné poistné na
zdravotné poistenie v sume 68,21 € v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. v príslušnom znení (ďalej ZoZP)
žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj poplatok z omeškania 0,2% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžného poistného v

zmysle § 23 ods. 2 ZoZP.

V priebehu konania po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do istiny s prísl. žalobca spresnil petit podanej
žaloby spôsobom ako je vyššie uvedené a domáhal sa proti žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 0,2% z dlžnej sumy na tom základe, že ak by istina pohľadávky predstavujúca neuhradené
poistné bola premlčaná, premlčacia doba za posledné splatné poistné za príslušný kalendárny mesiac
8.4.1999 by uplynula dňom 8.4.2009.Dňa 7.7.2005 žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa -
úpadcu, Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej spolu s príslušenstvom a

všetkými právami s ňou spojenými. Zo strany poisťovne bolo postúpenie oznámené žalovanej podaním
zo dňa 21.8.2006.

V článku II. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzavretej medzi správcom konkurznej
podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom sa uvádza, že predmetom postúpenia je súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom a

samoplatcom poistného vo výške istiny s príslušenstvom 1 169 254,201 Sk (istina vo výške 610 000. 687
737 Sk a jej príslušenstvom vo výške 558 000.566 464 Sk). Ďalej sa uvádza a v prílohe zmluvy sú presne
špecifikovaní jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, vyčíslené príslušenstvo a aktuálny stav vymáhania
dlžnej čiastky. Príloha zmluvy o postúpení pohľadávok odkazuje na prílohu znaleckého posudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania
nemohla byť postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 právnemu

predchodcovi žalobcu.

Súd považoval za všeobecne známu skutočnosť zrejmú napríklad aj z Obchodného vestníka č.
24/1999, že dňa 1.7.1999 bolo Ministerstvom zdravotníctva SR vydané rozhodnutie č. 3 215/1999 -
A (právoplatné dňa 17.7.1999) o zrušení povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne Perspektíva
Družstevná zdravotná poisťovňa.

Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom k 1.7.1999 pohľadávky poisťovne
voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na
všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa
počtu prevzatých poistencov.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ak Ministerstvo zdravotníctva SR svojím rozhodnutím zo

dňa 1.7.1999 zrušilo oprávnenie Perspektívy Družstevnej zdravotnej poisťovne vykonávať zdravotné
poistenie, pohľadávky poisťovne na poistnom, ako aj na poplatkoch z omeškania prešli ex lége (zo
zákona a teda nemohli prejsť na iný subjekt na základe právneho úkonu) iba na všeobecnú zdravotnú
poisťovňu alebo na inú poisťovňu. Inú postup okrem zákonného prechodu možný nebol.

Okrem toho súd poukázal na to, že právny predchodca žalobcu nemohol nadobudnúť postúpením

pohľadávku,ktorúnáslednespresnilauplatňovaltitulomúrokovzomeškaniazožalovanejpredpísaného
poplatku z omeškania, pretože je potrebné opätovne uviesť, že zdravotné poistenie bolo a je
verejnoprávnympoistením,upravenýmzákonomozdravotnompoisteníakoverejnoprávnympredpisom.
Ak zákon č. 273/1994 Z.z. upravoval sankciu za nesplnenie povinnosti platiť poistné na zdravotné
poistenie v podobe poplatku z omeškania, nie je možné použiť súčasne vzhľadom na vecnú pôsobnosť

Občianskeho zákonníka (§ 1 - úprava občianskoprávnych vzťahov) úpravu občianskoprávnu v podobe
sankcie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Úrok z omeškania postihuje dlžníka v prípade,
že tento neuhradí svoj dlh včas. Na druhej strane sankciou, ktorá postihovala dlžníka za nezaplatenie
dlžného poistného v zmysle zákona o zdravotnom poistení bol poplatok z omeškania. Z uvedeného je
zrejmé, že poplatok z omeškania je sankciou vyskytujúcou sa v rámci verejného práva a teda nie je

možné domáhať sa sankcie súkromno-právneho charakteru zo sankcie, ktorá je založená na verejno-
právnom predpise.

Súd v neposlednom rade považoval za potrebné poukázal aj na právne názory a závery vyslovené
Najvyšším súdom v rozhodnutiach ohľadne pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a s ním
spojených poplatkov z omeškania, ktoré pôvodne náležali Perspektívne Družstevnej zdravotnej

poisťovne. V rozsudku sp.zn. 2Obo č.10 a 11/2009 zo dňa 27.5.2009 Najvyšší súd zaujal jednoznačný
názor, že pohľadávky zrušenej poisťovne netvorili jej vlastníctvo (nároky) že tieto prešli na iný subjekt a
tým ani pri vyhlásení konkurzu na Perspektívu Družstevnú zdravotnú poisťovňu nemohli byť správcom
konkurznej podstaty pojaté do súpisu konkurznej podstaty, pričom tunajší súd dodáva, že z toho dôvodu
nemohli byť potom ani postúpené. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v rozhodnutí NS SR sp.zn.

2 Obo 225/2007 zo dňa 31.1.2008. Súd dodal, že správca konkurznej podstaty ani nebol oprávnený
vydávať platobné výmery ohľadne dlžného poistného a poplatkov z omeškania, pretože oprávnenie
vydávať platobné výmery ohľadne dlžného poistného a poplatkov z omeškania, pretože oprávneniesprávcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a ) v tom čase účinného
zákona č. 328/1991 Zb.) nezahŕňalo oprávnenie vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci
(pozri uznesenie NS SR sp.zn. 3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.4.2009), a preto súd návrh žalobcu ako

neopodstatnený zamietol.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia súdom predstavujú sumu 220,22 €. K uvedeným trovám je
potrebné prirátať režijný paušál 3x 7,41 €, 3 x 7,63 € a 4x 7,81 €, t.j. 76,36 €. Celkove teda trovy právneho
zastúpenia predstavujú čiastku 296,58 € + súdny poplatok vo výške 16,50 €, t.j. celkove 313,08 €, ktorú
súd priznal žalovanej s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný

úspech (vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

V podanom odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V súvislosti s oprávnením správcu vydávať platobné výmery predložil rozhodnutie KS
v Trnave, ktoré sa vyjadruje k problematike vydania platobného výmeru, avšak správca konkurznej
podstaty zdravotnej poisťovne v konkurzne pri vydaní rozhodnutia majúceho byť v budúcnosti použitého
ako exekučný titul vystupuje v mene poisťovne, rozhodnutie nie je rozhodnutím správcu, ale zdravotnej

poisťovne. Tiež poukázal na nález ústavného súdu IV. ÚS 182/2010, ktorý v kontexte v podobnej veci
rozhodoval v žalobe o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú najvyšší súd žalobu
zamietol, avšak toto rozhodnutie najvyššieho súdu 1 Obo 1/2011 bolo zrušené uvedeným nálezom.
Odvolacie dôvody špecifikoval podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci (§
205 ods.2 písm.a/, f/ O.s.p.). Súd nesprávne zistil aj skutkový stav, podľa obsahu odvolania namietal jeho

neúplnézistenie.UznesenieKSvTrnavesp.zn.10CoE/176/2009hovoríosprávnomformálnompostupe
v prípade neskôr predpísaného platobného výmeru, ak vymáhajú sa pohľadávky úpadcu. Zároveň
v odôvodnení rozsudku nemožno akceptovať, že žalobca sa nemal domáhať úrokov z omeškania v
prípade nesplnenia záväzku žalovaného, o čom pojednáva aj rozsudok NS SR 4 Obdo 96/96, kde v
režime Hospodárskeho zákonníka sa najvyšší súd vyjadril k obdobnej situácii „poplatok z omeškania,

ak naň vzniklo právo, je peňažným nárokom (na strane žalovaného) a môže byť peňažným záväzkom.
Ak nebol splnený včas, je dlžník s plnením záväzku v omeškaní a oprávnenému vzniká právo na úroky
z omeškania“. Odvolateľ pripojil aj nález ústavného súdu IV. ÚS 182/2010 zo dňa 20.10.2010.

Vo vyjadrení k odvolaniu žiadala žalovaná priznať trovy odvolacieho konania a potvrdiť rozsudok ako
vecne správny.

Už v odpore proti platobnému rozkazu z 23.5.2011 uvádzali, že žalovaná je poberateľkou invalidného
dôchodku, teda nemala povinnosť platiť odvody do sociálneho poistenia. Invalidný dôchodok jej bol
priznaný rozhodnutím zo 16.7.1998 odo dňa 17.6.1998. Odvtedy je žalovaná invalidná a stále jej je tento
dôchodok vyplácaný.

Namietala tiež premlčanie uplatneného nároku, na ktorom trvá (viď jej vyjadrenie z 19.9.2013 a

vyjadrenie z 1.10.2012).

Ak nejestvuje základ uplatneného nároku, teda ak žalovaná nebola povinná platiť žalobcovi, či jeho
právnemupredchodcovipoistné,takjejnemohlavzniknúťpovinnosťplatiťpoplatokzomeškania,pretože
príslušenstvo pohľadávky nemôže vzniknúť, ak nejestvuje pohľadávka samotná.

Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 14.3.2014 v odvolacom konaní, na ktoré nereagoval.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho
odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani

skutočnosti uvedené v odvolaní.Podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. priznáva a ktorý sa
prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Žalobcom tvrdená vada konania podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p, t.j. že sa mu odňala možnosť konať
pred súdom, nebola zistená, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Postúpenie pohľadávky právneho predchodcu na žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania nebolo
žalobcom preukázané a ostalo aj dosiaľ len jeho tvrdením a to zákonným spôsobom.

Odvolací súd dodáva k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa, že dňa 7.7.2005
žalobca ako postupník nemohol uzavrieť so správcom konkurznej podstaty pôvodným veriteľom -
úpadcu, Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávok. Predmetom postúpenia síce bol súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom a samoplatcom
poistného vo výške istiny s príslušenstvom 1 169 254,201 Sk, avšak aj v priore zmluvy mali byť

presne špecifikovaní jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, vyčíslenie príslušenstvo a aktuálny stav
vymáhania dlžnej čiastky a aj Príloha zmluvy o postúpení pohľadávok odkázala na prílohu znaleckého
posudku. Právne posúdenie v riešenej veci súdom prvého stupňa je správne a zákonné. Ministerstvo
zdravotníctva SR svojim rozhodnutím zo dňa 1.7.1999 zrušilo oprávnenie Perspektívy Družstevnej
zdravotnej poisťovne vykonávať zdravotné poistenie, pohľadávky poisťovne na poistnom ako aj na

poplatkoch z omeškania potom prešli ex lege iba na všeobecnú zdravotnú poisťovňu, alebo na inú
poisťovňu, a teda nie na žalobcu, tak ako v tejto veci so sídlom Tortola, Britské panenské ostrovy
zastúpenú advokátom. Rovnaký právny názor obsahuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obo 225/2007 zo
31.1.2008, ohľadne dlžného poistného a poplatkov z omeškania oprávnenie vydávať platobné výmery
ohľadne dlžného poistného nemôže mať správca konkurznej podstaty podľa § 14 ods.1 písm.a/ zák. č.

328/1991 Zb. (aj uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22.4.2009).

Okrem iného (ďalej len o.i.) žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku, a teda nemala povinnosť
platiť odvody do sociálneho poistenia, dôchodok jej bol priznaný v roku 1998 od 17.6.1998, od vtedy
je žalovaná invalidná. Nemôže existovať ani základ uplatneného nároku, ak žalovaná nebola povinná
platiť žalobcovi, či jeho právnemu predchodcovi poistné a tak ani nemala čo platiť poplatok z omeškania.

K pripojenému nálezu ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 182/2010 z 20.10.2010 treba uviesť, že v tomto
náleze bol zrušený rozsudok najvyššieho súdu 2 Obo 10/2009 z 27.5.2009 a vrátená mu vec na
ďalšie konanie, avšak z odôvodnenia (pozri str. 11 až 14 nálezu) sa polemizuje s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka poznámka č. 13hg k § 25a ods.2 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení
a o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne (aj so zákonom č. 273/2004 Z.z. v znení neskorších

predpisov ako celkom). Citujeme „je preto nejasné, prečo najvyšší súd argumentuje len tak, že takáto
zmluva mohla byť uzavretá iba podľa § 7 ods.4 zák. č. 328/1991 Zb., hoci toto ustanovenie upravuje
účastníkov konkurzu pri zmene veriteľa pohľadávky a jeho účelom je úprava ich postavenia....“. O.i.
najvyšší súd konštatuje namiesto pojmu „prevod“ pojem „prechod“ a spojenie „pohľadávka ako vec“
je záver podľa nálezu, ktorý priamo odporuje základnému pojmu majetku, ktorým sú veci, práva a

pohľadávky, z čoho vyplýva, že pohľadávka nemôže byť vecou, a preto nemôže byť speňažovaná ako
vec. Napokon nález rozoberá § 25a ods.1 zák. č. 273/1994 Z.z. (postúpenie pohľadávky), lebo ide o
pohľadávku na poistnom, na prirážke k poistnému, na poplatku z omeškania a pohľadávku na poplatku
za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne
(ďalej len pohľadávka), kde na str. 12 druhý odsek konštatuje nález, že to môže príslušná poisťovňa

postúpiť tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR po
predchádzajúcom súhlase Správne rady príslušnej poisťovne. Ak tak možno aj urobiť pred konkurzom
(podľa nálezu), hoci so súhlasom príslušných orgánov, potom najvyšší súd mal náležite vysvetliť so
zreteľom na citované ustanovenie, prečo to nemožno urobiť v rámci speňažovania konkurznej podstaty amal také odôvodnenie podložiť aj citovaním príslušných právnych noriem.... ďalej citované. O.i. v náleze
sa posudzuje rozhodnutie najvyššieho súdu ako protirečivé, lebo odôvodnenie napadnutého rozsudku
nie je v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu.

Z uvedeného ale neplynie pre konkrétne riešenú vec záver, že by súd prvého stupňa po preskúmaní
rozsudku podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. nezistil riadne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil a
odvolanie je neopodstatnené.

Odvolací súd na tento Nález ústavného súdu neprihliadal.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej súd

trovy nepriznal pre neúčelnosť, lebo vyjadrenie neobsahuje nové skutočnosti.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.