Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208212378
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4208212378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky C. M., bytom X K. P., U X RJ, K., Q., zastúpená JUDr.
Elenou Vavríkovou, advokátkou, Komárno, Záhradnícka 16/2 a otca M. C., bytom O. XXX, zastúpený
JUDr. Natáliou Borsosovou, Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o návrhu matky na zvýšenie výživného, zmenu
úpravy styku a o zaplatenie 699,70 eura, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 19. augusta 2014 č. k. 8P/94/2008-401, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 02.
2007 č.k. 11P/264/2005-443 v časti o výživnom tak, že zaviazal otca maloletej L. C., nar. XX. XX. XXXX
prispievať na jej výživu od 01. 09. 2009 do 31. 08. 2012 sumou 60 eur a od 01. 09. 2012 sumou 100 eur
mesačne, do zročného výživného od 01. 09. 2009 v sume 4.560 eur otcovi započítal zaplatené výživné v
sume 2.800 eur a zvyšné výživné v sume 1.760 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100
eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením jednej splátky.
Vo zvyšku návrh matky zamietol, taktiež zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým

dieťaťom, ako aj návrh matky na zaplatenie 30 eur z titulu účasti maloletej v letnom tábore. Návrh matky
v časti o zaplatenie 699,70 eur vylúčil na samostatné konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 78
ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že od právoplatnosti posledného rozhodnutia do podania
návrhu nedošlo k podstatným zmenám. Uplynulo len 18 mesiacov a matka dieťaťa neprezentovala
žiadny dôkaz v tom smere, že by na strane maloletej, alebo na strane otca došlo k podstatným zmenám.

Dospel k záveru, že výživné je možné zvýšiť odo dňa 01. 09. 2009, kedy maloletá dovŕšila deviaty
rok svojho veku a nastúpila do vyššieho ročníka základnej školy. Preto zvýšil výživné od tohto dňa
na sumu 60 eur a s poukazom na predĺženie samotného konania, ďalšie zmeny okolností na strane
oprávnenej aj povinného, zvýšil výživné od 01. 09. 2012 na sumu 2.100 eur mesačne dôvodiac, že táto
suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a schopnosti platiť túto výšku výživného zo strany
povinného otca. Za preukázané mal tiež majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, skonštatoval,
že tieto na strane matky maloletého dieťaťa sú priaznivé, pričom jej námietku, že jej podnikateľské

aktivity sú stratové neakceptoval s tým, že ide o nezodpovedný prístup zo strany matky voči dieťaťu.
Prihliadol tiež na ďalšie vyživovacie povinnosti oboch rodičov maloletej L.. Nestotožnil sa s návrhommatky na určenie výživného v sume 200 eur mesačne dôvodiac, že táto suma nezodpovedá potrebám
maloletej L. vzhľadom na jej vek. Skonštatoval, že zo strany matky starostlivosť nie je pokrytá osobnou
starostlivosťou a aj ona musí prispievať na výživu svojej dcéry, preto návrh matky vo zvyšku zamietol.

Návrh matky, týkajúci sa zaplatenia sumy 30 eur z dôvodu účasti maloletej L. v letnom tábore súd
zamietolsodôvodnením,žetietovýdavkyvzhľadomnaichvýškuniejemožnépovažovaťzamimoriadne
náklady a túto sumu je potrebné zahrnúť do výživného za letný mesiac. Zročné výživné povolil otcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným a to pod hrozbou straty výhody
splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku

(zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním v zákonnej lehote matka maloletej L., domáhajúc sa
zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd zaviaže otca maloletej L. prispievať na jej výživu od
24. 09. 2008 sumou 156,97 eura a od 01. 09. 2012 sumou 200 eur mesačne na účet maloletej zriadený
na zemí Slovenskej republiky. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá od septembra 2008 navštevuje
štvrtú triedu základnej školy, dopravuje ju do školy, dcéra navštevuje výtvarný krúžok, gymnastické

cvičenia, je alergická na mlieko, vajcia, orechy, sóju a niektoré druhy ovocia, v dôsledku čoho jej musí
kupovať špeciálne potraviny a nápoje. Od poslednej úpravy výživného nastali podstatné zmeny na jej
strane, súd preto nesprávne zvýšil vyživovaciu povinnosť, otec na maloletú neprispieva pravidelne,
podniká v cestnej verejnej a nákladnej doprave a v mnohých ďalších činnostiach, ktoré dal pozastaviť v
decembri 2011, priznal dovolenku v zahraničí v Turecku, absolvoval služobnú cestu v Amerike, z ktorých

skutočností vyplýva, že jeho finančná situácia je iná, ako ju prezentuje. Okrem toho otec maloletej vlastní
nehnuteľnosti v katastrálnom území O., polyfunkčný byt, terasu, sociálnu budovu, polyfunkčnú budovu,
budovu hotela, motela, penzión a ostatné ubytovacie zariadenia, je materiálne zabezpečený, preto je v
jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo vyššej sume, ako to navrhuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním i otec maloletej L., domáhajúc sa

jeho zmeny vo výške určeného výživného na sumu 50 eur mesačne. Dôvodil tým, že matka maloletej žije
v spoločnej domácnosti s otcom jej ďalšieho dieťaťa, má rôzne podnikateľské aktivity, pri jeho výdavkoch
spojených s potrebami terajšej domácnosti, vrátane dvoch detí a manželky, nie sú splnené podmienky
na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 100 eur a to ani od 01. 09. 2012 a ani v súčasnosti.

Otecmaloletej,anikolíznyopatrovníksakodvolaniumatkynevyjadrili,taktiežmatkaakolíznyopatrovník

sa nevyjadrili k odvolaniu otca.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky a otca bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 22. 09. 2008, na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Lucii Kopčokovej zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 200
eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumielen zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov
dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce

povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch

účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania
posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o
rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce

povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňovanéschopnosťami,možnosťami,akoajmajetkovýmipomermirodičov.Aksútietoobmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich

subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné
i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo
od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná
úprava výživného na mal. L. C. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 01.
02. 2007 č. k. 11P/264/2005, ktorým súd zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 700,- Sk mesačne, pričom matka maloletej návrhom zo dňa 22. 09. 2008

sa domáha v predmetnej veci zvýšenia výživného. Predmetné konanie trvalo dlhšiu dobu s poukazom
jednak na život maloletej v Anglicku, ako aj s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie. Z tohto
dôvodu odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti zvýšenia výživného
na maloletú L. od 01. 09. 2009, kedy maloletá dovŕšila deviaty rok svojho veku, nastúpila do vyššieho
ročníka základnej školy, na sumu 60 eur mesačne a v dôsledku ďalších zmien na strane maloletej,

súvisiacich s jej vekom od 01. 09. 2012 na sumu 100 eur mesačne. Pri zohľadnení ďalších vyživovacích
povinností rodičov maloletej L., odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že táto suma
výživného je opodstatnená a zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a
schopnostiam povinnej osoby, t.j. otca maloletej. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že obaja rodičia majú
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a nielen otec sa platením výživného podieľa na starostlivosti o

maloleté dieťa, ale aj matka jednak svojou osobnou starostlivosťou, ktorou sčasti vyvažuje vyživovaciu
povinnosť, ale tiež je povinná prispievať na uspokojovanie základných a nevyhnutných potrieb maloletej
L..S ohľadom na uvedené zistenia, v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť
otca voči mal. L. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa.

K námietke matky uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa majetkových pomerov otca, odvolací súd iba
poznamenáva, že tieto majetkové pomery boli v rámci konania na súde prvého stupňa zisťované a
bolo na ne prihliadnuté pri určovaní výšky výživného. Opätovne iba poznamenáva, že i matka má voči
svojmu dieťaťu vyživovaciu povinnosť, aj keď ju sčasti vyvažuje osobnou starostlivosťou. Odvolací súd
sa nestotožnil s tvrdením otca v podanom odvolaní o potrebe zredukovania výdavkov na hygienu pre

dcéruanapriektomu,žeL.má14rokov,stálejeodkázanánaosobnústarostlivosťmatky,ktorávýkonom
tejto starostlivosti čiastočne vyvažuje vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolanie tak matky,
ako aj otca nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.