Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205463
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Y. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 206,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.6.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 206,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 206,46 eur od 9.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej

právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 zriadila v prospech
žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročenia
limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím
nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku
Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl.
8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku

dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovanej evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod
č. 0562932133/0900 v celkovej sume 241,88 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške
prečerpania v sume 206,46 % úrokov v sume 35,37 eur, poplatkov v sume 0,05 eur a zároveň vyzval
žalovanú na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaná pohľadávku žalobcu
v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatila, vyzval ju žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaná napriek písomným

výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dňa spísania žaloby nezaplatila ani len čiastočne, voči
žalobcovi je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 206,46 eur s príslušenstvom. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom:
Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava 821 08 ako postupníkom dňa
28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte č. 0562932133/0900 vo výške dlžnej sumy 241,88 eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi.

Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od
žalovanej, aby mu zaplatil istinu 206,46 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 206,46eur od 9.10.2013 do zaplatenia (v zmysle ust. § 3 ods. I nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) a náhradu
trov konania.

Žalovaná uviedla, že žalobu žalobcu obdržala, porozumela jej obsahu. Pôžičku zobrala v roku 2007,

koľko uhradila splátok uviesť nevie. Nemá z čoho platiť, žije iba zo sociálnych dávok, žiadala povoliť
splátky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to špecifikáciou odovzdanej
pohľadávky Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 2.7.2007,
Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 2.7.2007, Oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 5.4.2013 a kópiou doručenky, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo

dňa 1.10.2013 a kópiou doručenky, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.1.2014,
Podacím hárkom, Osobitnými obchodnými podmienkami F. F., R..F.. pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej iba „OOP“). Ďalej súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu zo dňa 16.9.2014 a dňa 15.10.2014
spolu s prílohami a to výpisom z úverového účtu žalovanej a úplným znením OOP účinnými od 1.1.2013,

výpoveďou žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.7.2007 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie Bankových
produktov v kombinácii Balíka EXTRA, a to vedenie/zmena bežného účtu Bankou pre Majiteľa účtu,
poskytnutie Elektronických služieb k Účtu, vydanie Platobnej karty, poskytnutie Povoleného prečerpania

po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní privátnym klientom a Ml KRO podnikateľom účinných od 01. 7.2007, nahradenie
zmluvy, predmetom ktorej, bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k
Účtu. Podľa bodu 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so
Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného

zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

F. F., R..F.. ako banka a žalovaná ako Majiteľ účtu uzatvorili dňa 2.7.2007 zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 1 zmluvy Majiteľ účtu a tiež Držiteľ karty vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami tejto
zmluvy, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky.

V zmysle bodu 2. zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP. kloré sú súčasťou lejto zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomnévzťahysabudú.podľa§262Obchodnéhozákonníka,spravovaťpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 11.3.3 OOP (časť OOP predložených spolu so žalobou), ak ku dňu splatnosti úrokov,
splatnosti úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov banky spojených s povoleným prečerpaním
nebude na účte dlžníka dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, banka je oprávnená, nie
však povinná, splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady banky spojené s povoleným
prečerpaním uspokojiť priamo z tohto povoleného prečerpania. Ak v takomto prípade výška povoleného

prečerpania nepostačuje na úplné uspokojenie banky, Banka je oprávnená zaťažiť Účet dlžníka i nad
rozsah povoleného prečerpania, v takomto prípade vznikne nepovolené prečerpanie, pričom dlžník
je povinný Banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Osobitných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby ( ďalej len „OOP“ ), tieto
obchodné podmienky upravujú všetky vzťahy medzi bankou a klientom pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí

balíka produktov pre fyzické osoby v súlade s VOP, obchodnými podmienkami vydanými bankou pre
bankové produkty obsiahnuté v balíku a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tvoria súčasťakejkoľvek zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzatvorenej medzi bankou
a klientom.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie

predmetnej pohľadávky na žalobcu, ktoré oznámenie bolo doručené žalovanej 23.4.2013.

V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 adresovanom žalovanej
žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. pism. a)
Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.9.2013
mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej
formou povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

pozostáva z dlžnej sumy 241,88 eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 206,46 eur, úroky sumu 35,37
eur, poplatky sumu 0,05 eur. Žalovanú vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v
lehote do 8.10.2013.

Na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobca žalovanú vyzval aj listom zo dňa 23.1.2014.

Žalobca v podaní zo dňa 15.10.2014 uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a

výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu
formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca umožnil
žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do
výšky 165,97 eur, po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok,
tj. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a

ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy
206,46 eur tak táto predstavuje debetný stav na účte žalovaného, tj. výšku čerpanej a nesplatenej sumy,
ktorú žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti
uplatneného nároku predložil žalobca súdu položkovité výpisy z účtu žalovaného vedené do postúpenia
pohľadávky, z ktorých je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume

peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných
prostriedkov,právnypredchodcažalobcudňa21.2.2011vsúladesčl.9bod9.5.Obchodnýchpodmienok
zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 2
predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná
splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume 165,97 eur a debetný

zostatok na účte žalovaného v sume 206,46 eur technicky preúčtoval na debetný účet. Z predloženého
výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne
kreditnéobratyzostranyžalovaného,žalovanýnepovolenéprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnaúčte
neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu
vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných podmienok sme v zmysle ust.

čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásili ku
dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzvali žalovaného na jej zaplatenie
v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatil, je
od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 206,46 eur s príslušenstvom. Po postúpení a

zosplatnení pohľadávky nám žalovaný na úhradu svojho dlhu nezaplatil žiadnu platbu. Suma 206,46
eur pozostávala z úverovej istiny 165,97 eur rovnajúcej sa povolenému prečerpaniu a sumy 40,49 eur
rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Voči žalovanému si
žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej sumy 06,46 eur
od 9.10.2013 do zaplatenia, tj. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú nám žalovaný

neuhradil. Predložený výpis i účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom uplatnená pohľadávka v tomto
súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom,
ktorého výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený
výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému,

ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť anezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako
banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. z.č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom výpise,
v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v

zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v
ňomuvedenésúsmerodajnéajzhľadiskazhodnoteniaekonomickejsituáciebankyapodliehajúdohľadu
NBS.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 2.7.2007 teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení už citovaného zákona č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Ako vyplýva z § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných

prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch..

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluváchV zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 2.7.2007 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka

produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie
povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky
pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných
od 1.7.2007. V uvedený deň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty.

Dňa 28.3.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu na

žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 .

Listom z 01.10.2013 oznámil žalobca žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedenej pohľadávky
ku dňu 30.9.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných povinností žalovanou vyplývajúcim z povoleného
prečerpaniaaprekročenímlimitupovolenéhoprečerpanianadrámecpovolenejsumy,čímdošlokvzniku

nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad
porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. písm. a) OP.

Žalobca reagoval na výzvu súdu iba všeobecne a súdu predložil výpis z účtu žalovanej.

Daný výpis podaný podľa žalobcom podľa názoru súdu v takomto stave „účelovo“ bez výpovednej
hodnoty ohľadne rozhodujúcich skutočností, totiž nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť

poskytnuté povolené prečerpanie a v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho
prekročeniu žalovanou (čerpaním nad rámec schváleného limitu) a k jeho zmene v dôsledku prekročenia
(časového a jeho výšky) na nepovolené prečerpanie. Z tohto výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu
došlo dňa 2.7.2007 a dňa 20.2.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovanej
malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) podľa

bodu 8.4. písm. a) OP pre porušenie povinností žalovanou v zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a) alebo b) a čl.
14 bod 2 OP už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 01.10.2013 svedčí aj skutočnosť,
že v rovnakej výške uvedená daná pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj
v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. pohľadávok z 28.03.2013. Pokiaľ ide o samotnú
istinu žalovanú v tomto konaní 206,46 eura, je rovnakou sumou identifikovaná žalovaná pohľadávka ajv doručenom „výpise z účtu žalovanej“, kde s takouto výškou figuruje k dátumu 2.7.2007 pod položkou
„Odpísanie pohľadávky z istiny“. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce
zo zmluvy a OP (v rámci nich aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku ihneď ako sú na

to splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol
oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovanej, či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp.
dokonca ešte skorším momentom, ako to súd bude rozoberať nižšie.

Nakoniec v zmysle bodu 11.3.3. OP, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania dlžník je povinný
banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Splatnosť nepovoleného prečerpania tak nastáva

okamihom jeho vzniku, veriteľ (žalobca resp. jeho právny predchodca) preto nasledujúceho dňa po
vzniku nepovoleného prečerpania bol oprávnený ho od žalovanej ako dlžníka požadovať.

Sám žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.10.2014 uvádza, že právny predchodca žalobcu dňa
21.2.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. OP zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte
žalovanej,čovyplývazpoložkyč.2predloženéhovýpisu,čímvsúladesust.čl.11bod11.1.Obchodných
podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume

165,97 eur a debetný zostatok na účte žalovanej v sume 206,46 eur technicky preúčtoval na debetný
účet.

Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 OP je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť
dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za
nepovoleného prečerpanie. Nepovolené prečerpanie ako už bolo uvedené vyššie, je splatné okamihom

jeho vzniku (bod 11.3.3. OP).

Zároveň je potrebné uviesť, že posledný výber peňažnej sumy žalovanou z účtu nastal dňa 13.10.2008
(bod 378 výpisu).

Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 13.10.2008,
pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovanej splatenie uvedenej dlžnej sumy.

Ostatné položky označené vo výpise z účtu ako “výber“ po dátume 13.10.2008, predstavujú iba poplatky
(príslušenstvo) pričítané na ťarchu účtu žalovanej.

Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní Platobnej

karty zo dňa 2.7.2007 v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa,
keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho
zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé
následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník
na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní Platobnej

karty zo dňa 2.7.2007) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a §
39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je

napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske

právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová

zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie

úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Keďže ako už bolo vyššie uvedené splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa

13.10.2008, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovanej splatenie uvedenej dlžnej
sumy. Ak by súd vychádzal aj zo skutočností uvedených žalobcom, najneskoršie by splatnosť celého
dlhu nastala dňa 21.2.2011 kedy právny predchodca žalobcu zastavil povolené čerpanie peňažných
prostriedkov na účte žalovanej, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11
bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej v sume 206,46 eur.

Vzhľadom naskutočnosť,žežalobabolapodanánasúdedňa16.6.2014,nárokyžalobcuzpredmetného
právneho vzťahu splatné pred 16.6.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť povoleného,
ako aj nepovoleného prečerpania nastala najneskôr dňa 21.2.2011, ako to uvádza sám žalobca, pričom
premlčacia doba začal plynúť 22.2.2011 a uplynula dňa 22.2.2014. Celý nárok žalobcu je tak premlčaný,
preto ho súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľom uplatnená
pohľadávka bola premlčaná najneskôr dňa 22.2.2014. Žalobca podal žalobu na súde dňa 16.6.2014,

teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola dôvodná, preto
súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou vychádzal z
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Žalovaná však trovy konania nežiadala priznať, preto jej súd ani žiadnu náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.