Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215435
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713215435.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa SPP

- distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35910739, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti odporkyni N. M., trvale bytom I., Z.
XXXX/X, štátnej občianky SR, o zaplatenie 160,71 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 10.9.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie
čiastky 160,71 € spolu s príslušenstvom. Jednalo sa o nárok na náhradu škody spôsobenú
neoprávneným odberom, na základe ktorého vystavil navrhovateľ odporkyni faktúru č. 9000141496 dňa

9.8.2012 na sumu 210,71 €. Dlžná suma bola splatná 23.8.2012. 9.1.2013 zaplatila odporkyňa 50,-- €.
Zvyšnú časť dlhu neuhradila. Z tohto dôvodu žiadal priznať aj úrok z omeškania. Neoprávnený odber bol
zistený na odbernom mieste C. XXXX/XX, L. v období od 9.6.2008 do 1.8.2012. K odberu na odbernom
miestemeradloč.XXXXXXXdochádzalobezuzatvoreniazmluvyoodberezemnéhoplynu.Výškuškody
vyčíslil navrhovateľ v súlade s vyhláškou MH SR č. 155/2005 Z.z. na sumu 210,71 €.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 3.10.2013 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podala v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odpor. V odpore namietala dôvodnosť
uplatňovaného nároku s tým, že je vlastníčkou predmetného bytu na uvedenej adrese, avšak nikdy

zmluvu s navrhovateľom uzavretú nemala. Z predložených listín, ktoré navrhovateľ doložil do spisu
vyplynulo, že komunikovali s pánom P. G., nie však s ňou. Pán P. G. nebol ani jej nájomcom a nebola
s ním v žiadnom vzťahu. Takisto poprela, že by nesprístupnila na demontáž meradlo s tým, že v
montážnom liste zo dňa 1.8.2002 je uvedený ako odberateľ pán G. P. a je tu uvedená demontáž
meradla, ku ktorej zrejme nedošlo z dôvodov, ktoré jej neboli známe. Plynomer bol prístupný a odberateľ
nebol prítomný. Opätovne sa hovorilo o G. P., s ktorým nebola v žiadnom vzťahu. Poukázala aj na to,
že škoda vlastne vznikla navrhovateľovi jeho nečinnosťou, pretože od 27.5.2008 do 1.8.2012 vôbec

nekonal, nedemontoval meradlo, ktoré bolo prístupné a nič mu nebránilo v demontáži. Za obdobie,
za ktoré požaduje náhradu škody navrhovateľ ani jedenkrát neupozornil alebo nekontaktoval, resp.
nezaslal upomienku vlastníčke bytu alebo na odberné miesto. Odporkyňa nadobudla byt dňa 20.11.2006
od spoločnosti G., s.r.o., so sídlom v L.. Plnomocenstvo na zastupovanie vlastníčky mala udelené T..
B. V.. Nájomná zmluva s G. P. nikdy zo strany odporkyne uzavretá nebola. Následne odporkyňa po
nariadení pojednávania zaslala vo veci písomné vyjadrenie a k predmetu sporu sa vyjadrovala aj na
pojednávaniach. Uplatnila námietku premlčania s tým, že nárok nie je jednoznačne preukázaný, v akomobdobí, za aké obdobie, uplatňujú si ho od 9.6.2008 do 1.8.2012. Nie je preukázané kedy malo dôjsť k
neoprávnenému odberu. Návrh bol podaný 10.9.2013 vzhľadom na premlčanie tohto nároku vzniesla aj
námietku premlčania. Ďalej sa vyjadrovala k samotnému vyčísleniu náhrady škody v zmysle vyhlášky

155/2005 Z.z. s tým, že za obdobie jún 2008 až august 2009 bolo vyúčtovaných 1441 kWh plynu
pri cene 0,0537 €. Cena teda predstavuje 77,38 €. Odporkyňa zaplatila dňa 8.1.2013 sumu 50,-- € z
celkovej vyúčtovanej sumy 139,46 € za neoprávnený odber. Vzhľadom na námietku premlčania sumy
77,38 € nemôže byť priznaná a zvyšná časť bola odporcom zaplatená úhradou zo dňa 8.1.2013. Ďalej
nesúhlasila s vyúčtovaním náhrady škody v súvislosti so zaisťovaním neoprávneného odberu zemného

plynu vo výške 71,25 €. Poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, pričom škoda spočíva v
zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na
to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Mala za to, že navrhovateľ nijako nepreukázal vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Odvolával sa len na obchodné
podmienky a právnym predchodcom vydaný cenník externých služieb a výkonov účinných od 1.1.2009.
Keďže nie je zrejmé z čoho pozostávala uvedená škoda, nie je to možné zistiť, mala za to, že to nebolo

preukázané. Predmetný byt nadobudla v roku 2006 a od roku 2007 bol prenajatý T.. Z., ktorého navrhla
v konaní vypočuť ako svedka. Nepretržite tento byt užíval do začiatku roku 2014.

Súd niekoľkokrát vyzýval navrhovateľa za účelom presnej špecifikácie nároku a doloženia listín
najmä vyjadrenia sa prečo nedošlo k demontáži meradla pri odstúpení od zmluvy v máji 2008,
presného vyčíslenia kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu a konkretizácia daného obdobia,

ozrejmenia z čoho pozostáva čiastka 71,25 €, ktorú si uplatňovali titulom náhrady škody v súvislosti
so zaisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu pri demontáži plynomeru, akým spôsobom
presne vyúčtovali škodu, za aké obdobie, v akých intervaloch boli robené odpočty plynomeru susedného
meradla umiestneného vedľa odporkyne v spoločných priestoroch. Aj napriek viacerým výzvam
navrhovateľ poukázal na to, že sa pojednávania nezúčastní, žiada rozhodnúť na základe listinných

dôkazov doložených do spisu a na pôvodných návrhoch aj naďalej zotrvávajú. Ospravedlnil sa,
že sa nepodarilo dohľadať dokumentáciu o okolnostiach demontáže v čase ukončenia zmluvného
vzťahu s odberateľom, nakoľko navrhovateľ prešiel v roku 2010 reorganizáciou, pričom v roku 2008
montáže a demontáže zabezpečovali lokálne centrá navrhovateľa. Ďalej potvrdili, že neevidujú k
dátumunadobudnutianehnuteľnostísodporkyňouzmluvnývzťah.Akoposlednýodberateľevidovanýna

uvedenom odbernom mieste bol P. G.. Tento si však neplnil svoje zmluvné povinnosti a preto dodávateľ
plynu pristúpil k odstúpeniu od zmluvy v čase, keď vlastníčkou už bola odporkyňa. Zmluvný vzťah eviduje
dodávateľ plynu až od 12.2.2010, pričom odporkyňa porušila povinnosť uloženú vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR. Výška vypočítanej škody je za reálne spotrebovaný plyn, ktorý bol vykázaný na
číselníku meradla od dátumu ukončenia zmluvy zo strany dodávateľa do dátumu demontáže meradla,

t.j. za 431 m3. Na záver v svojich vyjadreniach poukázali na to, že odporkyňa v spornom období plyn
preukázateľne odoberala, množstvo odobratého plynu nie je sporné, sporná je len cena odobratého
plynu s tým, že na bezzmluvný odber nie je možné určiť súhlasným vyjadrením zmluvných strán. Pre
takéto prípady právny predpis v čase neoprávneného odberu určoval spôsob výpočtu škody.

Navrhovateľ k návrhu pripojil daňový doklad - faktúru č. 9000141496 vystavenú SPP - distribúcia pre M.

N., I., Z. XXXX/X, nar. XX.X.XXXX. Jedná sa o neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 9.6.2008
až 1.8.2012 na odbernom mieste C. XXXX/XX, L. v celkovej cene 210,71 €.

Súčasťou návrhu je aj list - vyfaktúrovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu
zo dňa 3.8.2012, ktorý tvoril súčasť daňového dokladu - faktúry, ktorý bol zasielaný odporkyni spolu s
faktúrou na úhradu dlžnej sumy a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu kategória

obyvateľstvo. Z uvedeného výpisu vyplýva, že za neoprávnený odber zemného plynu bolo celkom
vyúčtovaných 139,46 € a ostatné náklady so zaisťovaním neoprávneného odberu predstavujú 71,25 €.
Spolu čiastka 210,71 €.

Súčasťou návrhu je aj zápis zo dňa 1.8.2012 pracovníkom SPP - distribúcia, so sídlom Bratislava, z
ktorého vyplýva, že plynomer ku dňu 1.8.2012 výrobné číslo 177195202499 mal stav počítadla 431

m3. Plomby, evidenčné číslo SPPLC 25/00. Ďalej je tu poznačené prerušenie dodávky a iné opatrenia
uzavretie HUP/PM a odberné miesto preplombované plomby 1 ks, evidenčné číslo H222553. Ďalej jezaškrtnutá demontáž meradla a zhotovenie fotodokumentácie. Ako zistené skutočnosti na odbernom
mieste uvedené: Odoberanie zemného plynu bez platnej zmluvy, plynomer bol prístupný. Vyjadrenie
odberateľa je voľná kolonka a za odberateľa je uvedené neprítomný. Za dodávateľa je osobné číslo

zamestnanca 804439, evidenčné číslo a typ vozidla BL XXX AX, zápis sa robil od 9.30 do 10.00 hod.
a nečitateľný podpis.

Súčasťou je aj montážny list meradla č. 1100041603 vystavený 1.8.2012 v L. za odberateľa poznámka
neprítomný, dodávateľ nečitateľný podpis. Rovnako aj tu je vykonané opatrenie plomby sú v poriadku,
neporušené. Montáž zaškrtnutá, evidenčné číslo H222553, demontáž zaškrtnutá SPPLC 25/00.

Demontáž poznámka umiestnenie chodba, stav počítadla 431.

Dňa 27.5.2008 Slovenský plynárenský priemysel adresoval odstúpenie od zmluvy pánovi P. G., so
sídlom L., C. XX. Z odstúpenia od zmluvy bolo zistené, že v zmysle platných obchodných podmienok,
ktoré sú súčasťou zmluvy o dodávke plynu bol P. G. povinný v lehote splatnosti uhrádzať vyúčtované
faktúry podľa bodu 3, 4 aj preddavky za opakované dodávky zemného plynu. Keďže si povinnosti
neplnil a eviduje voči nemu SPP pohľadávku odstúpili od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č.

4100169588 C. 18, L.. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy uložili povinnosť pánovi P. G. umožniť demontáž
meradla. Súčasne je pripojená fotokópia poštovej zásielky doporučene, vrátená späť bez prevzatia.

Z výpisu z katastra nehnuteľností katastrálneho úradu L., pre okres, obec L., kat. úz. L. zo dňa 1.8.2012
vyplýva, že vlastníčkou bytu č. XX, na 2. poschodí je odporkyňa na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/
XX z 20.11.2006 v celosti.

Súčasťou návrhu je pripojená kópia kúpnej zmluvy odvkladovaná príslušnou správou katastra pod V
XXXX/XX, z ktorej bolo zistené, že dňa 21.7.2006 uzavreli predávajúci G., s.r.o., so sídlom L., P. X v
zastúpení T.. B. V., konateľkou spoločnosti a odporkyňa ako kupujúca zmluvu o prevode bytu č. X a bytu
č. XX na adrese L., C. č. XX. Zmluva bola riadne tak kupujúcou, ako aj predávajúcou podpísaná.

Odporkyňa do spisu doložila zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi prenajímateľom ňou a nájomcom

T.. O. Z. - Z. - N., so sídlom L., G. XX. Predmetom prenájmu bol byt nachádzajúci sa v L., na C. č.
XX, X-izbový, 2.kategórie a to byt č. XX o výmere 38,79 m2. Zmluva bola uzavretá 17.7.2007, kde za
prenajímateľa je vz. V..

Vzhľadom na vyjadrenia odporkyne súd si pripojil a oboznámil sa aj s vyšetrovacím spisom OR PZ L.,
č. vyšetrovacieho spisu U.-XXXX/LC-LC-XX. Jednalo sa o trestné oznámenie pracovníka navrhovateľa

podané za neoprávnený odber na odbernom mieste L., C. XX, byt. č. XX. Súčasťou trestného oznámenia
sú listiny, ktoré sú doložené aj do spisu tunajšieho súdu. Na základe trestného oznámenia začalo
obvodné oddelenie trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2, písm.
e/. Následne uznesením zo dňa 14.11.2012 podľa § 215 ods. 1, písm. b/ Trestného poriadku trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/ Trestného zákona, pretože

napriek vypovedanej zmluve o dodávke zemného plynu zo strany spoločnosti SPP, a.s., so sídlom v
Bratislave, pričom na odbernom mieste na C. č. XX v L. bol vykonaný pokus o demontáž plynomeru,
ktorý nie je prístupný z verejného priestranstva a teda demontáž vykonaná nebola, naďalej na uvedenom
odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu v dobe od 9.6.2008 do 1.8.2012 v celkovom
množstve 246 m3, za ktorý nebola vykonaná žiadna úhrada čím takto bola spôsobená pre SPP -

distribúcia, a.s. škoda vo výške 139,46 € zastavujem, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Súčasťou trestného spisu sú výpovede tak pracovníka navrhovateľa, ako aj
odporkyne a tiež svedka T.. O. Z., ktorý vypovedal aj pred tunajším súdom. Svedok tak pred policajtami,
ako aj na súde uviedol, že za byt nájomné riadne platil a bol v tom, že tieto platby zahrňujú aj platby za
plyn. O to s kým malo SPP uzavretú zmluvu sa nestaral. Počas piatich rokov od jeho užívania od roku

2007 s tým problém nebol. Nemal vedomosť o tom, že by na byte dochádzalo k neoprávnenému odberu
zemného plynu. Rovnako sa vyjadril aj pred tunajším súdom, kde uviedol, že v cene nájmu sú všetky
energie s výnimkou elektrární, kde sa bol nahlásiť. Ostatné veci riešil cez správcu. Nájomná zmluva
bola uzavretá až do konca januára 2014. Za obdobie od roku 2007 reálne byt užíval. Pred ním bol
užívateľom bytu pán M. M.. Nemal vedomosť o tom akú nájomnú zmluvu mal tento pán uzavretú. Jednása o pavlačový byt, kde plynomer sa nachádza na verejne prístupnom mieste na chodbe mimo priestoru
bytu v spoločných priestoroch spolu s plynomerom susedného bytu. Niekedy v roku 2012 potvrdil, že
mal vo dverách zastrčený lístok o demontáži plynomeru, bol to montážny list meradla č. 1100041603.

Takto došlo k odpojeniu plynomeru. Následne sa kontaktoval s odporkyňou a táto mala zisťovať čo je
vo veci. Nemali vedomosť o nejakom nedoplatku, ani o tom, že zmluva je uzavretá s nejakým P. G..

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníci

sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ priznať náhradu škody z neoprávneného odberu zemného plynu,
ktorá pozostávala z dvoch nárokov a to zo sumy 139,46 € za neoprávnený odber zemného plynu a
ostatných nákladov zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 71,25 €. Pri výške
139,46 € pri výpočte vychádzal navrhovateľ z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005,

kde bol na meradle zistený stav odberu 431 m3 pri sadzbe za 1 kWh zemného plynu 0,0537 €, tak
celková čiastka predstavovala 139,46 €. Ostatné náklady je prerušenie alebo obmedzenie distribúcie
zemného plynu vrátane dopravy vo výške 71,25 €. Súčasne k návrhu pripojil rozpis neoprávneného
odberu výpočet s tým, že neoprávnený odber si uplatňoval za obdobie od 9.6.2008 do 1.8.2012. Návrh
na tunajšom súde bol podaný 10.9.2013. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že do 1.8.2012

nemal navrhovateľ uzavretú s odporkyňou zmluvu o dodávke zemného plynu. Na odbernom mieste
C. XX v L. bol nameraný neoprávnený odber za uvedené obdobie s tým, že z montážnych listov
doložených do spisu vyplynulo, že tento plynomer bol na verejne prístupnom mieste, plomby neboli
porušené a plynomer bol prístupný. Výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy bolo adresované P. G.,
L., C. 18 dňa 27.5.2008. Doklady v súvislosti s odberom zemného plynu na uvedenej adrese počas

existencie zmluvy s P. G. navrhovateľ nedoložil. Nedoložil ani zmluvu s menovaným. Odporkyňa nemala
vedomosť o koho sa jedná, nikdy s takouto osobou zmluvu o nájme uzavretú nemala. Byt nadobudla
koncom roku 2006 od spoločnosti G. s tým, že v roku 2007 uzavrela nájomnú zmluvu s T.. Z., ktorý
v konaní tieto skutočnosti potvrdil. Ani on nemal vedomosť o neoprávnenom odbere zemného plynu.
Uviedol, že niekedy v roku 2012 našiel vo dverách zastrčený montážny lístok. Dovtedy mal za to, že

všetky platby a všetky úhrady sú hradené v zmysle dohody o nájme tak ako bola medzi účastníkmi
podpísaná. Poprel, že by za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010 alebo 2011 bol kontaktovaný
nejakým spôsobom navrhovateľom, resp. prostredníctvom neho odporkyňa. Tieto skutočnosti poprela
aj odporkyňa. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku v tomto konaní. Súd
žiadal presný rozpis jednotlivých čiastok tak ako si ich uplatňoval s oznámením koľkokrát a kedy na

uvedenej adrese boli robené odpočty plynomeru, nakoľko vedľa plynomeru patriaceho k bytu č. XX
na adrese C. XX sa nachádzal aj druhý plynomer, ktorý patril susednému bytu. Na tieto skutočnosti
navrhovateľ neodpovedal, neuviedol a nedoložil potrebné listiny. Z tohto dôvodu nebolo možné posúdiť,
či premlčanie časti nároku je dôvodné a ak áno, v akej výške bol nárok navrhovateľa premlčaný.
Odporkyňa zaslala súdu vyčíslenie a prepočty, podľa ktorých mala za to, že nárok uplatňovaný vo

zvyšku je premlčaný vzhľadom na obdobie jún 2008 až august 2009 čo predstavuje 1441 kWh plynu
pri cene 0,0537 €. Cena uvedeného plynu teda predstavuje 77,38 €. Odporkyňa zaplatila 8.1.2013
sumu 50,-- € z celkovej vyúčtovanej sumy 139,46 € za neoprávnený odber. V sume 77,38 € považovala
nárok za premlčaný a preto nemôže byť súdom priznaná zvyšná časť. Opätovne súd poukazuje na
tú skutočnosť, že navrhovateľ nedoložil doklady preukazujúce odber zemného plynu za jednotlivé

obdobia. Doložil síce spotrebu zemného plynu pri neoprávnenom odbere podľa mesiacov, kde sa jedná
o nárok na náhradu škody, počet dní, neoprávnený odber zemného plynu v m3 na mesiac a výška
základnej platby, kde keďže je to nárok na náhradu škody plynie tak dvojročná subjektívna, ako trojročná
objektívna lehota. Pri posudzovaní dôvodnosti tohto nároku a pri dvojročnej subjektívnej lehote by bol
nárok premlčaný k júnu 2008 až augustu 2011. Vo zvyšku nárok nie je premlčaný, avšak opätovne

vzhľadom na nedoložené listiny nie je možné uviesť, či skutočne a v akej výške a koľko zo sumy,
ktorú si uplatňoval navrhovateľ titulom neoprávneného odberu zemného plynu v sume 139,46 € jepremlčaných. Ďalšia čiastka, ktorá bola v konaní uplatňovaná titulom nákladov v súvislosti so zisťovaním
neoprávneného odberu zemného plynu v sume 71,25 € nebola preukázaná. Nebolo možné zistiť z čoho
uvedená čiastka pozostáva, akým spôsobom bola vyúčtovaná a aká škoda v súvislosti so zaisťovaním

neoprávneného odberu vlastne navrhovateľovi vznikla. Pri nárokoch na náhradu škody predpoklad o
vzniku občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou spôsobenou škodou. Škodou sa rozumie majetková ujma
poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Tak ako už je vyššie uvedené podľa
ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk.

Jedná sa tu o občiansko-právnu zodpovednosť za škodu, ktorá môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností. V takom prípade ide o mimozáväzkovú zodpovednosť. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 a 3
Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť

spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva ministerstvo. Ako už vyššie bolo konštatované súd mal
za to, že navrhovateľ neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že mu skutočne vznikla škoda, v akej

výškeatiežpríčinnúsúvislosťmedzineoprávnenýmodberomavznikomškody.Nedoložillistinnédôkazy
preukazujúce uplatnenie nároku na náhradu nákladov spojených so zisťovaním alebo zabezpečovaním
neoprávneného odberu zemného plynu. Tieto doklady nešpecifikoval, nepredložil a preto nevyplýva
z čoho mu takáto škoda vznikla a z čoho pozostáva. Keďže neuniesol dôkazné bremeno v časti
uplatňovaného nároku súd návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti snáď

je potrebné poukázať na to, že nie je rozhodné, či odporkyňa trvalo byt užívala alebo neužívala, či ho
prenajímala, je vlastníčkou tohto bytu a na byte je umiestnené meracie zariadenie pre odber zemného
plynu. Bolo jej povinnosťou ako vlastníčky zabezpečiť, aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu
zemného plynu v prípade ak by boli dodržané všetky podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody.
Taktiež je potrebné uviesť, že aj samotný navrhovateľ zapríčinil situáciu, ku ktorej došlo, nakoľko už

v roku 2008, keď doručovali v máji odstúpenie od zmluvy P. G. malo dôjsť k demontáži meradla čo
sa nestalo a navrhovateľ do vyhlásenia rozhodnutia nevedel uviesť prečo k tejto demontáži nedošlo.
Pôvodne uvádzali, že meradlo bolo na prístupnom mieste čo však z listín a dokladov doložených do
spisu nevyplynulo. Taktiež nedoložili doklady v súvislosti s menovaným P. G., s ktorým mali naposledy
zmluvu o dodávke zemného plynu uzavretú. Nebolo zrejmé za aké obdobie, kedy s uvedeným pánom

zmluvu uzavreli a prečo nedošlo k demontáži. Taktiež neuviedli, či pri odpisovaní odobratého zemného
plynu za tak dlhé obdobie ako je žalované obdobie, t.j. od 9.6.2008 do 1.8.2012 nemali možnosť
zistiť neoprávnený odber, keďže v blízkosti plynomeru sa nachádzalo aj druhé meradlo, na ktorom
mal byť robený odpočet zo susedného bytu. Ani k týmto skutočnostiam sa nevyjadrili. S poukazom na
ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal

nárok uplatnený v konaní a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 1, veta prvá O.s.p. a odporkyni, ktorá inak v konaní bola úspešná náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko tieto nepožadovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).