Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202203
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673
proti žalovanej: U. B., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX D. C.V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č.1, 900
25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1,
Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726, o zaplatenie 193,14 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 68,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 10 eur,
ktoré splátky sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody
splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 14,73 eur na účet
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 193,14 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobuodôvodniltým,žesožalovanouuzavrelzmluvuč.A6198264aA5986542,ktorýchneoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktoré jej
umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a dodatky k týmto zmluvám.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 119 eur s tým, že ustanovenie
dodatku v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné
a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške
škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn.
Huawei FC312E vo výške 79 eur a Nokia C1-01 vo výške 40 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda

predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z.
predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za
tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.V ďalšom uviedol, že uvedené zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatkov
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmlúv, ktorá by žalobcovi prípadne

mohla vzniknúť. Neboli dojednané zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mali byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaná si bola vedomá,
že telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej

výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho
dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu
náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je

pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 80 eur v sume 79 eur. Výpočet
spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila 1 euro a predajnej cene 41 euro v sume 40
eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 74,14 eur vyfakturovaných
v období august 2012 až október 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 21.01.2013 oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie a

vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou
úhradou pohľadávky. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od
05.02.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške
74,14 eur aj nárok na zaplatenie sumy 119 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody,

ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné
osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom
rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Vedľajší účastník k žalobe uviedol, že medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom výška zmluvnej pokuty vo výške 119 eur, ktorú žalobca uplatňuje podľa čl. 2.5
Dodatku k zmluve o pripojení, je nezmenená, a to bez ohľadu na skutočnosť, aký čas zostáva do
konca doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť

sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, je teda podmienkou neprijateľnou,
absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Žaloba je nedôvodná v časti nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 119 eur,
ktorú žalobca vymáha na základe ustanovení o zmluvnej pokute. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu
v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody vo výške 119 eur zamietnuť. Nárok na náhradu škody by

si mal žalobca uplatňovať samostatnou žalobou o náhradu škody bez toho aby sa pritom odvolával na
absolútne neplatné zmluvné dojednania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci stav:

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zo začiatku si svoje povinnosti zo zmlúv riadne plnila, no potom
manžel prestal pracovať a dostali sa do situácie, kedy nebola schopná platiť faktúry. Čo sa týka jej
terajších pomerov uviedla, že je nezamestnaná, zabezpečuje starostlivosť maloletému synovi, ktorý má
zdravotné problémy, manžel je taktiež nezamestnaný. Poberá opatrovateľský príspevok na syna, ktorý

predstavuje sumu 260 eur, z tejto sumy platí 160 eur hypotéku a 140 eur platí poplatky za elektrinu a
vodu. Manžel je toho času poberateľom nemocenských dávok, ktoré poberá vo výške do 200 eur. Ako
náhle už manžel nebude práceneschopný, tak mu bude vznikať nárok na nemocenské, no nevznikne im
ani nárok na dávky v hmotnej núdzi, nakoľko poberá opatrovateľský príspevok, nanajvýš môžu poberať
príspevok za aktivačné práce, čo je suma do 100 eur. Syn, ktorý je postihnutý, navštevuje špeciálne

zariadenie, je síce pravdou, že dostáva príplatok na benzín, nakoľko ho do predmetného zariadenia
musí voziť, no príspevok predstavuje len 30 eur a mesačne na pohonné hmoty spotrebuje až okolo 80
eur, a taktiež musí uhrádzať poplatky v prospech daného zariadenia v sume 40 eur, resp. po dohode 10
eur. Vzhľadom na to, že zabezpečuje starostlivosť jednej maloletej dcére, ktorá chodí do škôlky tak bybola schopná zaplatiť dlh v splátkach po 10 eur. Taktiež má ešte zvýšené výdavky na stravu pre syna,
ktorý je autista a ako taký vyžaduje určitý spôsob stravovania, má určité svoje návyky, takže finančné
prostriedky, ktoré dostávajú do rodiny im neumožňujú zaplatiť celý dlh naraz.

Zo zmluvy o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č.
A6198264 zo dňa 06.03.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalovaná ako
účastník - fyzická osoba - nepodnikateľ požiadala o pripojenie SIM karty na verejnú telefónnu sieť
žalobcu umožňujúcu prenos hlasovej komunikácie prostredníctvom pevného pripojenia, ktorá mala byť

vložená v uvedenej odbernej jednotke. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mesto a medzimesto
30.

Podľa čl. 2 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb cez pevné pripojenie
a Cenník verejných elektronických komunikačných služieb cez pevné pripojenie.

Zozmluvyopripojeníč.A5986542zodňa23.11.2011 uzavretejmedziúčastníkmitohtokonaniavyplýva,
že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Paušál 3 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia
ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 21.01.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 7/2012 - 9/2012 v sume
74,14 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 119

eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. najneskôr do 04.02.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu
vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru
č. 5172616779 zo dňa 01.08.2012 na sumu 5,35 eur, splatnú dňa 15.08.2012, faktúru č. 5179629775
zo dňa 01.10.2012 na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 15.10.2012, faktúru
č. 5176094314 zo dňa 01.09.2012 na sumu 3,82 eur, splatnú dňa 15.09.2012, faktúru č. 5179622249
zo dňa 01.10.2012 na sumu 20,53 eur, splatnú dňa 15.10.2012, faktúru

č. 5172620841 zo dňa 01.08.2012 na sumu 22,88 eur, splatnú dňa 15.08.2012, faktúru č. 5179619187
zo dňa 01.10.2012 na sumu 5,57 eur, splatnú dňa 15.10.2012, faktúru
č. 5176098004 zo dňa 01.09.2012 na sumu 15,89 eur, splatnú dňa 15.09.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená

odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti

Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej
dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a

podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok

vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A6198264 ( ďalej len „dodatok pevné pripojenie“ )
predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Huawei

FC312E účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po
uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku mobilné pripojenie účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu
mobilného telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku mobilné pripojenie uzavretých medzi žalobcom a žalovanou v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie

úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu 40 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatkov podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho
vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu
cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu,
že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu

cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve mobilné pripojenie tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že zariadenie/mobilný telefón mu je predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou )

cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedenýchvčlánku2vbode2.2,2.3alebo2.4)vzhľadomnavýškuzľavyzospotrebiteľskejcenyMT,ako
aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny zariadenia/mobilného telefónu ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a

uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení,
na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto služby tak ako

jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že
nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 68,83 eur. Jednalo sa o
nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatku za odpojenie a poplatku za upomienku,ktorý bol zahrnutý žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorým nárokom sa bude súd zaoberať
v ďalšom.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
a to vo výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na plnenie v
pokuse o pokonávku.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 119 eur titulom
náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetných dodatkoch k zmluvám o pripojení tak

ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody

ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto
škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto

- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie

uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zriadenia a jeho
akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže vpredmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať
žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke

právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatkov k zmluvám kúpu telekomunikačných zariadení za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel

získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a
žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do
zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia
o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže

žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že
k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 119 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku tak ako
bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 5179629775. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných
podmienokupomienkysapovažujúzaoznámenédňomodoslaniasprávyspoločnostiOrangeSlovensko
do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným
elektronickým spôsobom ( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti

Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.

dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má
potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje
povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady
spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanému doručená SMS správou, pričom

žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena
SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur,
teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd
považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného

bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom tvoriacim žalovanú sumu z titulu poskytovaných služieb je suma 3,98 eur
predstavujúca poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil vo faktúre č.
5179619187 v sume bez DPH 3,32 eur, v sume 3,98 eur s DPH. V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných

podmienok „pripojenie SIM karty“ je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko
a účastníka, ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky
pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny
postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možnoteda konštatovať, že odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup
k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu
poskytované žalobcom, teda žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ

služieb jej už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa
už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavá a preto je potrebné ju ešte v čo najväčšej
miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická
komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca
prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie. Zaplatením

poplatku za odpojenie žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak
deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne
poplatku za odpojenie na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie v celom rozsahu
zamietol.

Nazákladevyššieuvedenéhopotomsúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy68,83eurpredstavujúcej
rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 74,14 eur a sumou 5,31
eur predstavujúcej súčet poplatku za odpojenie a poplatku za upomienku spolu s úrokom z omeškania
ako uviedol vyššie.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil jej súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v
mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Otrováchkonaniavovzťahužalobcaažalovanásúdrozhodolpodľa §142ods.2Občianskehosúdneho
poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 193,14

eur bolo žalobcovi priznaných 68,83 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 36% a neúspech 64%,
čo predstavuje úspech žalovanej, ktorej po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov
konania v pomere 28%, no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplynuli súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, jeho
nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny

zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 193,14 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby

po 18,26 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl.,
teda odmena spolu 36,52 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál)
predstavujú sumu 52,60 eur.

Ako súd uviedol vyššie, nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka sa odvíja od úspechu,
resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Žalovanej, na strane ktorej vedľajší
účastník v konaní vystupoval, vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 28% a teda v
rovnakom pomere aj vedľajšiemu účastníkovi, preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konaniapozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v sume 14,73 eur ( 28% zo sumy
52,60 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu