Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/79/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114202613.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: L. P., narodený XX. X. XXXX, bytom T. XXXX/X, A., o zaplatenie
330 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 140,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 140 eur od 9. 12. 2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3 obchodných podmienok Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 220113028 zo dňa 22. 12. 2011, ktorá určuje, že pokiaľ dlžník/spoludlžník
nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/
spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na
13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa
dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov
za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo
výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- €, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu za neprijateľnú.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 11. 2013 doručenou súdu dňa 30. 1. 2014 domáha voči žalovanému
zaplatenia 330 eur, úrokov omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 330 eur od 1. 12. 2012 do
zaplatenia, zmluvnej pokuty 49,60 eur (mesačná zmluvná pokuta 16,50 eur x 3 mesiace) a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 220113028, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 500 eur za odplatu 190 eur. A povinnosť žalovaného zaplatiť dlžnú sumu
690 eur formou 13 mesačných splátok to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v
pravidelných mesačných 10 splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom zo
dňa 22. 11. 2013, Zmluvou o úvere č. 220113028 zo dňa 22. 12. 2011, s obsahom celého spisového
materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mali doručenie
predvolania riadne vykázané a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a
súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho účasti..Dňa 22. 12. 2011 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. 220113028, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutý za
odplatuaúrok20%ročnetedaspoluzapoplatokzasprávuúveru,ktorýzahrňujeakoodplatu,takajúrok.
Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu
úveru 500 eur a poplatok za správu úveru vo výške 190 eur, teda spolu vo výške 690 eur sa žalovaný
zaviazal splácať v 13-ch mesačných splátkach, prvé tri splátky po 2,50 eur mesačne a nasledujúcich
10 splátok po 68,25 eur mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia
splátkasplatnávždydo30.dňaposplatnostipredchádzajúcejsplátky.Vzmluvebolauvedenápriemerná
hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 45,66 %. Zmluva bola žalovaným podpísaná aj na druhej
strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti
úveru na 13 mesiacov 67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a
včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.
Žalobca upomínal žalovaného o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 20. 11. 2012. Komunikáciu
so žalovaným žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 6 spisu).
Listom zo dňa 12. 2. 2013 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom
sa uvádza, že dlh bol ku dňu 30. 11. 2012 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu spolu s
uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur za každý začatý mesiac omeškania, náhradou nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 67 €, t.j.
100 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia je vo výške 330 eur.
Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo
výške 3,3 % z istiny a to za každý začatý mesiac a to až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
Obč. zák. v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažnýchprostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 360 eur uskutočneného bez ďalšieho
dokazovania. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne
vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú,keďžežalobcaakoprávnickáosobaposkytolvrámcisvojhopodnikaniaúveržalovanému
ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 pím. k) citovaného
zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru
tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je
nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.
Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie
je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru.
Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 45,66 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri
splatnosti 7 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,
ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú
východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,
preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a
bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 140 eur v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 500 eur, od ktorej odčítal zaplatené splátky 360 eur. V časti odplaty
a úroku vo výške 49,50 eur s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.
Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania od 1. 12. 2012, nakoľko žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 20. 11.
2012, upozornenie, že ak do 15 dní nevykoná bezokladnú úhradu dlhu, bude žiadať uhradenie celej
pohľadávky. Súd určil počiatok omeškania žalovanému tak, že list zo dňa 20. 11. 2012 bol daný na
poštovú prepravu dňa 20. 11. 2012 plus štandardné tri dni na poštovú prepravu, znamená, že súd
považuje tento list za doručený žalovanému dňa 23. 11. 2012, pričom 8. 12. 2012 mu uplynula 15
dňová lehota, t.j. 9. 12. 2012 by bol prvým dňom omeškania a od tohto dňa súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej sumy 360 eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania návrh ako neodôvodnený zamietol (t.j. od 1. 12. 2012 do 8. 12. 2012). S výškou
úroku z omeškania sa súd stotožnil, k prvému dňu omeškania bola sadzba ECB vo výške 0,75 % + 8
percentuálnych bodov, čo je 8,75 %.
Súd zamietol i návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur za každý mesiac omeškania,
začínajúc mesiacom december 2012 do februára 2013 s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná
pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné,
že nárok žalobca, ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok nebol v zmluve
individuálne dohodnutý. Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok, ktoré
zaväzuje dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z istiny za každý začatý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje,
pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník
je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania a to vždy z
celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny (500 eur)
poskytnutéhoúveruatobezohľadunato,kedypočastrvaniazáväzkovéhovzťahuporušilsvojuzmluvnú
povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine
úveru zaplatil. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Obč.
zák., čo by bol tiež dôvod na zamietnutie návrhu v tejto časti.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie žalobca do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.