Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200642
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200642.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ATLANTIS Holding, s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 264/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 453 860 13, právne zastúpený: Mgr.
Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom AK Farská 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 1100302/1/248603/2013/1042 zo dňa 24.05.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 30.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9400402/5/702949/2013 zo dňa 21.02.2013, ktorým správca dane
na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2010
vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 118.950,67 eur, čo predstavuje neuznaný nárok na odpočet DPH
- daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 119.829,67 eur a dane zistenej daňovým úradom v sume -
879,00 eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
podľa § 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:

· faktúry č. 2010/046 vystavenej spoločnosťou Gemland, s.r.o., Semerovo, za stavebné práce vykonané

na stavbe - vonkajšie fasádne práce vo Svätoplukove, súp. č. 573, celková fakturovaná suma 29.917,10
eur, z toho DPH 4.776 eur

· faktúry č. 2010/047 vystavenej spoločnosťou Gemland, s.r.o., Semerovo, za stavebné práce vykonané
na stavbe - vonkajšie fasádne práce vo Svätoplukove, súp. č. 572, celková fakturovaná suma 17.373,50
eur, z toho DPH 2.773 eur

· faktúry č. 720100008 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta, za pracovné tričká 10 000
kusov, celková fakturovaná suma 77.469 eur, z toho DPH 12.369 eur

· faktúry č. 720100022 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta za zálohovú platbu podľa § 19

ods. 4 za nehnuteľnosť, celková fakturovaná suma 559.300 eur, z toho DPH 89.300 eur

· faktúry č. 720100024 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta za profil „U“ hliník, úchyt na
svetlo, spojovací materiál, odvlhčovač vzduchu, celková fakturovaná suma 9.164,50 eur, z toho DPH
1.463,20 eur· faktúry č. 2010/07/001 vystavenej spoločnosťou CONFORT, s.r.o. za zálohovú platbu za uskutočnenie
diela - nadstavba kancelárií nad garážami v areáli vo Svätoplukove, celková fakturovaná suma 50.000
eur, z toho DPH 7.983 eur

· faktúry č. 100362 vystavenej spoločnosťou HOLLEX Slovakia, s.r.o. Bratislava za zálohu nábytku
SELVA, celková fakturovaná suma 1.783,04 eur, z toho DPH 284,69 eur

Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom na judikatúry
ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti na právne predpisy
Európskej únie, skonštatoval, že v uvedenom prípade došlo ku konaniu majúcemu za cieľ získanie
daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane, nakoľko

kontrolovaná spoločnosť zaúčtovala vo svojom účtovníctve a odpočítala daň z faktúr vystavených
spoločnosťami, ktoré reálne nevykonávali danú činnosť, existovali iba formálne, túto skutočnosť
potvrdili konatelia. Odpočet z faktúry (100362) neuznal, nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie
podmienok na odpočítanie dane z titulu zdaniteľného obchodu, nakoľko v daňovom priznaní bola na
účely odpočítania dane uvedená položka 284,69 eur z titulu DPH zaplateného pri kúpe tovaru dodaného

na osobnú spotrebu alebo iný účel, ako je podnikanie.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko napriek
splneniu podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH správca dane vychádzal z
dokladov poskytnutých vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia PZ SR,
pričomzaisteniedokladovdaňovéhosubjektusauskutočnilobezvykonaniasúpisuzadržanýchdokladov

na mieste zaistenia, čo je v rozpore so základnými zásadami daňového konania v zmysle § 3 zák. č.
563/2009 Z.z.. Oprávnenosť dane bola spochybnená na základe výpovede z výsluchov obvinených v
trestnom konaní, čo nemôže mať dôveryhodný podklad a vyslovil záver, že dôkazy získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi (nemožnosť daňového subjektu byť pri ich získavaní
ani vykonaní súpisu) a možnosť, že sa v spise nenachádzajú všetky účtovné doklady kontrolovaného

daňového subjektu spôsobuje, že takéto dôkazy nemôžu byť použité v daňovom konaní. Správca dane
nemôže s určitosťou tvrdiť, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru a prevodu práva nakladať s hmotným
majetkom na odberateľa, nakoľko neuskutočnil daňovú kontrolu na všetkých miestach, na ktorých si
to účel kontroly vyžadoval. Daňový subjekt je vlastníkom viacerých nehnuteľností, na ktorých nebola
daňová kontrola vykonaná, je ľahko preukázané, že fakturovaný materiál a služby sú zabudované

v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní, nehnuteľností nesú jednoznačne známky rozsiahlej rekonštrukcie,
fakturované práce a materiál boli na rekonštrukcii riadne vykonané a sú ľahko kontrolovateľné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na priebeh vykonania daňovej kontroly začatej na základe žiadosti Prezídia PZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 29.04.2011, v ktorom bola

dňa 10.07.2012 vypočúvaná U. K.. Tá v súvislosti so žiadosťou o predloženie dokladov a dôkazov
za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedla, že žiadne nemá. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie tak v súvislosti so sporným vykonaním fakturovaných prác spoločnosťou Gemland,
s.r.o., (subdodávateľsky dodaných spoločnosťou FENOX, s.r.o.), pričom z preverovania skutkového
stavu je zrejmé, že dodaniu tovaru deklarovaného v reťazci obchodných spoločností FENOX, s.r.o. na

Gemland, s.r.o., a následne ATLANTIS Holding, s.r.o., sa nepotvrdilo. K rovnakým záverom dospel v
súvislosti s faktúrami za dodávku 10 000 kusov pracovných tričiek, za zálohovú platbu za nehnuteľnosť
a spotrebný materiál od spoločnosti FENOX, s.r.o., ktorej konateľ okrem iného uviedol, že pokyny
k celej činnosti FENOX, s.r.o., mu dával p. K., p. G. a p. M., on reálne v spoločnosti nevykonával
žiadnu činnosť. V súvislosti s faktúrou č. 2010/07/001 za zálohovú platbu diel - nadstavba v areáli v

Svätoplukove, poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo riadne preukázané, že spoločnosť MZ-
REALL, s.r.o., ktorá mala následne fakturované práce spoločnosťou CONFORT, s.r.o., vykonať, žiadnu
reálnu činnosť nevykonávala, konateľ spoločnosti CONFORT uviedol, že spoločnosť fungovala iba
formálne, on nepodnikal, poberal iba 1/3-inu sumy, ktorá na základe vypracovaných DPH bola vrátená
daňovým úradom. Z preverovania skutkového stavu je zrejmé, že dodaniu tovaru deklarovaného v

reťazci obchodných spoločností MZ-REALL, s.r.o., na CONFORT, s.r.o., a následne ATLANTIS Holding,
s.r.o., sa nepotvrdilo. K dôvodnosti uplatnenia nároku na odpočet DPH z faktúry na zálohou za nábytok
č. 100362 uviedol, že ani z predloženej fotodokumentácie, ani z obsahu zápisnice z obhliadky priestorovvo Svätoplukove nebolo preukázané, že by predmetný nábytok bol použitý na podnikanie žalovaného,
svedkyňa U. K. sa k faktúre odmietla vyjadriť, preto dodanie tovaru vyhodnoteného ako tovar na osobnú
spotrebu alebo iný účel nebolo možné na účely odpočítania dane zohľadniť. Poukázal na výsledky

dokazovania výsluchom osôb, ktoré viedli účtovníctvo personálne prepojených na konateľku spoločnosti
(Mgr. Y. Y. a O. M.), ktoré nepotvrdili skutočnosť, že by zdaniteľné obchody deklarované na predmetných
faktúrach boli reálne dodané.

Vzhľadom na dodržanie všetkých procesných náležitostí zák. č. 511/1992 Zb. boli zistené skutočnosti
vyhodnotené tak, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku možnosti

uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr ak tieto nesporne nepreukazujú zákonom
vyžadované podmienky pre odpočítanie dane. Zdôraznil, že výklad zákona o DPH zohľadňoval závery
rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúceho výklad Šiestej Smernice o DPH a aj napriek formálnemu
dodržaniu podmienok pri stanovených v príslušných ustanoveniach skonštatoval, že preukázaný postup
viedol len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore so sledovanými cieľmi. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok C-255/02 a C-110/99, v zmysle ktorého Šiesta Smernica DPH bráni

právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto
práva predstavujú zneužitie.

K poukazu na porušenie princípu právnej istoty zdôraznil, že kontrola bola začatá na základe žiadosti
OČTK, na základe ktorého boli zistené nové skutočnosti súvisiace s daňovými subjektami, ktoré boli
personálne a materiálne prepojené s kontrolovaným daňovým subjektom. Zdôraznil, že bola vykonaná

obhliadka prevádzkových priestorov a pracovníci žalobcu boli vyzvaní na ukázanie všetkých objektov
zapísaných na LV č. XXXX, napriek tomu sa nepreukázala existencia fakturovaných položiek. Zdôraznil,
že v daňovom konaní nesie daňovník daňové bremeno, súčasťou ktorého je preukázanie zdaniteľného
plnenia tak, ako bolo deklarované v sporných faktúrach. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti v
zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, zohľadnil judikatúru týkajúcu sa definície zneužitia práva

(C-255/02 Halifax), ako aj judikatúru týkajúcu sa preukazovania podmienky bezprostrednej súvislosti
plnenia na vstupe a na výstupe pre vznik práva na odpočítanie dane (C-37/95, C-268/83, C-98/98,
C-169/04, C-16/00) a s prihliadnutím na hodnotenie právnych úkonov podľa skutočného obsahu, t.j.
dodržanie zásady ekonomického dosahu právneho úkonu na daň skonštatoval, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené
rozhodnutie bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným
spôsobom oznámené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave, ako aj na
internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto

oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú
kontroluvdeňuvedenývoznámeníovýkonedaňovejkontroly,daňovýsubjektjepovinnýtútoskutočnosť
do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so
správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom
a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane
a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v

takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiťako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak

ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V
týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí
daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť
uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet

daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou
protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje
zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento

nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovémusubjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné odvolanie.

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec

správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného

podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom

alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou

zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane

(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému

predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má kdispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych

orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

Na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie

faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Z predloženého administratívneho spisu správcu dane pripojeného k súdnemu spisu 14 S/95/2013

vyplynulo, že predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január - december 2010, ktorej
oznámenie pod č. 827/320/23244/2011/MAT4 zo dňa 29.04.2011 bolo doručené žalobcovi dňa
03.05.2011, bola začatá na základe žiadosti Prezídia PZ SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
Odbor Západ č. ČVS:PPZ-327/BOK-Z-2010 zo dňa 11.04.2011. Žiadosť bola odôvodnená tým, že
konateľka spoločnosti U. K. bola obvinená z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1,2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, pričom
je dôvodný predpoklad, že uvedenú trestnú činnosť páchala i prostredníctvom uvedeného daňového
subjektu. S podaním žiadosti súhlasil krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra.

V priebehu dokazovania správca dane v prvom rade vyzval U. K. ako štatutárnu zástupkyňu na
predloženie relevantných dokladov, pričom táto sa dostavila na príslušný daňový úrad a oznámila, že
nemá k dispozícii žiadne relevantné doklady. Správcovi dane boli poskytnuté účtovné doklady zaistené

príslušnými policajnými orgánmi. V ďalšom konaní vykonával správca dane dokazovanie ohľadne
dôvodnosti vystavenia predmetných faktúr, ich preukaznosti vo vzťahu k reálnemu vzniku nároku na
uplatnené odpočítanie dane.

Výsledky daňovej kontroly boli obsiahnuté v Protokole č. 9400402/5/117480/2013 zo dňa 10.01.2013,
ktorý bol zákonom predvídaným spôsobom zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k

Protokolu a stanovením termínu prerokovania Protokolu na 15.02.2013. Protokol bol žalobcom prevzatý
dňa 16.01.2013. Na určenom termíne prerokovania Protokolu sa žalobca nezúčastnil, ani nezaslal
vyjadrenie k obsahu Protokolu.

Prvostupňovým rozhodnutím, Dodatočným Platobným výmerom č. 9400402/5/702949/2013 zo dňa
21.02.2013 Daňový úrad Nitra ako správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly platenia DPH

za zdaňovacie obdobie júl 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 118.950,67 eur ako súhrn
neuznaného odpočtu DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 119.829,67 eur a dane zistenej
daňovým úradom v sume - 879 eur.

Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51
- § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:

· faktúry č. 2010/046 vystavenej spoločnosťou Gemland, s.r.o., Semerovo, za stavebné práce vykonané
na stavbe - vonkajšie fasádne práce vo Svätoplukove, súp. č. 573, celková fakturovaná suma 29.917,10
eur, z toho DPH 4.776 eur

· faktúry č. 2010/047 vystavenej spoločnosťou Gemland, s.r.o., Semerovo, za stavebné práce vykonané
na stavbe - vonkajšie fasádne práce vo Svätoplukove, súp. č. 572, celková fakturovaná suma 17.373,50

eur, z toho DPH 2.773 eur.

Správca dane zistil, že kontrolovaná spoločnosť zaúčtovala vo svojom účtovníctve a odpočítala daň z
faktúr, ktoré na nich uvádzaný dodávateľ Gemland práce nevykonal - zdaniteľný obchod sa neuskutočnil
a z toho dôvodu nevznikla daňová povinnosť. Zohľadnil v konaní zistenú skutočnosť, že uvedená firma
nevykonávala žiadnu činnosť, existovala iba formálne, zároveň boli v konaní predložené faktúry č.

720100029 a č. 720100030 vystavené spoločnosťou FENOX, s.r.o., dňa 30.07.2010 pre spoločnosť
Gemland na sumu 29.330,50 eur za popis prác totožný s tým, ktorý následne Gemland fakturoval
žalobcovi, avšak vypočutý dodávateľ FENOX, sa k predloženým subdodávateľským faktúram nevedel
vyjadriť s tým, že poprel, že by takéto doklady niekedy podpisoval.

Ďalšia časť rozhodnutia odôvodňovala neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51

- § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:· faktúry č. 720100008 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta, za pracovné tričká 10 000
kusov, celková fakturovaná suma 77.469 eur, z toho DPH 12.369 eur

· faktúry č. 720100022 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta za zálohovú platbu podľa § 19

ods. 4 za nehnuteľnosť, celková fakturovaná suma 559.300 eur, z toho DPH 89.300 eur

· faktúry č. 720100024 vystavenej spoločnosťou FENOX s.r.o., Galanta za profil „U“ hliník, úchyt na
svetlo, spojovací materiál, odvlhčovač vzduchu, celková fakturovaná suma 9.164,50 eur, z toho DPH
1.463,20 eur.

Správca dane zistil, že kontrolovaná spoločnosť zaúčtovala vo svojom účtovníctve a odpočítala daň
z faktúr za práce, ktoré na nich uvádzaný dodávateľ FENOX, s.r.o., nevykonal, resp. za plnenie

poskytnuté ako zálohovú platbu na nehnuteľnosť, ktorá nebola uskutočnená na základe reálneho
obchodného vzťahu a za dodanie tovaru, ktorý preukázateľne uvádzaný dodávateľ FENOX, s.r.o.,
nedodal - zdaniteľný obchod sa neuskutočnil a z toho dôvodu nevznikla daňová povinnosť. Zohľadnil v
konaní zistenú skutočnosť, že uvedená firma nevykonávala žiadnu činnosť, existovala iba formálne, túto
skutočnosť potvrdil konateľ spoločnosti, ktorý uviedol, že počas celej činnosti spoločnosti nevystavoval,

ani nepodpisoval žiadne faktúry, ani iné doklady, faktúry vyhotovovali za spoločnosť p. Y. alebo p. M..

Ďalšia časť rozhodnutia odôvodňovala neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51
- § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:

· faktúry č. 2010/07/001 vystavenej spoločnosťou CONFORT, s.r.o. za zálohovú platbu za uskutočnenie
diela - nadstavba kancelárií nad garážami v areáli vo Svätoplukove, celková fakturovaná suma 50.000

eur, z toho DPH 7.983 eur.

Správca dane zistil, že kontrolovaná spoločnosť zaúčtovala vo svojom účtovníctve a odpočítala daň z
faktúrzapráce,ktorénanichuvádzanýdodávateľCONFORT,s.r.o.,nevykonal,čovyplynuloajzdaňovej
kontroly u tohto subjektu, v rámci ktorej bola preverovaná aj dodávka stavebných prác spoločnosťou MZ-
REALL, s.r.o., pre spoločnosť CONFORT, rozsahom zodpovedajúca práca fakturovaným spoločnosťou

CONFORT, s.r.o. žalobcovi, pričom vypočutá konateľka spoločnosti MZ-REALL uviedla, že spoločnosť
MZ REALL jej nie je známa, v sídle spoločnosti nikdy nebola, ona ako konateľka nevystavovala
žiadne daňové a účtovné doklady, nekontaktovala nijakých obchodných partnerov a neprijala platby, t.j.
nevykonávala žiadnu ekonomickú a obchodnú činnosť. Konateľ spoločnosť CONFORT sa vyjadril, že
spoločnosť fungovala od roku 2010 formálne s tým, že on iba podpisoval daňové priznania.

Ďalšia časť rozhodnutia odôvodňovala neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51
- § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:

· faktúry č. 100362 vystavenej spoločnosťou HOLLEX Slovakia, s.r.o. bratislava za zálohu nábytku
SELVA, celková fakturovaná suma 1.783,04 eur, z toho DPH 284,69 eur.

Správca dane zistil, že v daňovom priznaní bola na účely odpočítania dane uvedená položka 284,69 eur

ztituluDPHzaplatenéhoprikúpetovarudodanéhonaosobnúspotrebualeboinýúčel,akojepodnikanie.

Pri svojom rozhodovaní vo veci správca dane vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom na
judikatúry ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti na právne
predpisy Európskej únie, skonštatoval, že v uvedenom prípade došlo ku konaniu majúcemu za cieľ
získanie daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane.

Podrobne odôvodnil ako pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom
na konkretizovanú judikatúru ESD a povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátnych právnych
predpisov. Skonštatoval, že v oboch uvedených prípadoch došlo ku konaniu majúcemu za cieľ získanie
daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane. Zdôraznil význam
svedeckých výpovedí Mgr. Y. a O. M., ktoré ako osoby poverené vedením účtovníctva ozrejmili okolnosti

vystavovania faktúr v spoločnosti žalobcu, ako aj v prepojených obchodných spoločnostiach na základepokynov U. K., U. K. alebo ďalších osôb bez toho, aby bolo skúmané, či reálne došlo k zdaniteľnému
plneniu. Zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane.

V odvolaní zo dňa 13.03.2013 podanému proti Dodatočnému platobnému výmeru žalobca uviedol

dôvody zhodné so žalobnými dôvodmi v tom, že s poukazom na spôsob zaistenia účtovných dokladov
a nemožnosť zabezpečiť ich kontrolu a evidenciu prehlásil, že tieto nie sú úplnými dokladmi daňového
subjektu, o čom svedčí aj rozpor vyhodnotenia ich obsahu s výsledkami predchádzajúcej daňovej
kontroly. Považuje za objektívne preukázané, že k zabudovaniu sporných materiálov a vykonaniu
spornýchprácdošlo aspochybnilsprávnosťpoužitéhovýkladujudikatúryESDstým,ževytkolsprávcovi

dane,žesiprivlastnilprávo,ktoréprináležívnútroštátnemusúduvzmyslerozsudkuC-440/04azdôraznil
rozpor medzi výsledkami predchádzajúcej daňovej kontroly z roku 2010, kedy boli predložené doklady
vyhodnotené ako dostatočné.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/248603/2013/1042 zo dňa 24.05.2013 žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane ako vecne správne s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, vyslovené závery správcu dane vyhodnotil ako zodpovedajúce zásadám správneho uváženia,

vychádzajúce zo skutočností, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď sa právne
relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na
faktúrach, ktorých vieryhodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dodržaní zásady
ekonomického dosahu právneho úkonu na daň boli jednotlivé právne úkony hodnotené podľa
skutočného obsahu, ktorým bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za zdaniteľné obchody s cieľom

získať daňovú výhodu. Napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené, nakoľko správca
dane sa vysporiadal so všetkými skutkovými, aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie
rozporných zdaniteľných obchodov.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd skonštatoval, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú,
nakoľko nedošlo k preukázaniu splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane v stanovenom

rozsahu.

Postup, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní zabezpečili v súvislosti s trestným konaním
účtovné doklady žalovaného a tieto následne boli odovzdané správcovi dane, nie je možné považovať
za porušenie povinnosti správcu dane rozhodovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a použiť
najvhodnejšie prostriedky vedúce k určeniu a vyrubeniu dane. Ak žalobca tvrdí, že správca dane

nemal k dispozícii všetky potrebné doklady, treba pripomenúť, že v priebehu riadne vedeného konania
bolo tak štatutárnej zástupkyni, neskoršiemu štatutárnemu zástupcovi, ako aj pracovníkom žalobcu
na základe výzvy umožnené predkladať všetky relevantné podklady. Rovnako bol žalobcovi riadne
doručený Protokol o výsledku daňovej kontroly s výzvou na podanie námietok, preukázateľne žiadne
nepodal, ani sa nedostavil na prejednanie Protokolu. Zákon nevylučuje použitie výpovede z výsluchov

získaných v rámci trestného konania ako dôkazu v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. (ale ani
zákonač.511/1992Zb.,ktorýmsariadilopredmetnékonanie).Vovzťahukakceptáciidôkazuvdaňovom
konaní je irelevantné, že daňový subjekt vzhľadom na charakter trestného konania nemal možnosť byť
pri získavaní, ani vykonávaní súpisu zaistenej účtovnej dokumentácie.

Čo sa týka námietky, že správca dane nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na preukázanie

reálneho dodania tovaru, resp. použitia materiálov a vykonania prác na nehnuteľnostiach žalobcu,
ktoré považuje za jednoznačne preukázané tým, že nehnuteľnosti nesú jednoznačné známky rozsiahlej
rekonštrukcie a vykonané práce a materiál sú jednoducho kontrolovateľné, súd poukazuje na
skutočnosť, že daňové konanie sa spravuje zásadou prejednacou, nie zásadou vyšetrovacou a
je súčasťou dôkazného bremena žalobcu preukázať spochybňované zabudovanie materiálov, resp.

vykonanie prác. Okrem toho k tejto námietke súd uvádza, že je na hranici toho, aby ju bolo možné
považovať za dostatočne určitú na to, aby bola žalobným dôvodom v zmysle § 250 O.s.p., nakoľko
napadnuté rozhodnutie je založené na neuznaní odpočtu DPH z viacerých druhov plnení (dodávka prác,
spotrebného materiálu, tričiek, nábytku...), pričom žalobca používa iba všeobecný termín „materiál a
služby“. Ako bolo vyššie uvedené tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj v rámci možnosti vyjadrenianámietok k Protokolu mohol žalobca uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť
záverov o nepreukázaní nároku na odpočet DPH z konkrétnych faktúr. K ničomu takému nedošlo.

Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať ani tvrdený zásah do

princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu. Zákon, ani Ústava nevylučujú, aby na
základe novozistených skutočností, vrátane tých, ktoré boli zistené v neskoršom trestnom stíhaní osôb
zúčastnených na podnikaní žalobcu boli na základe týchto skutočností vyslovené závery odlišné od
záverov vo veci predchádzajúcej daňovej kontroly.

Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že daňová kontrola, aj následné
vyrubovacie konanie boli vedené spôsobom rešpektujúcim základné zásady daňového konania

formulované v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb., bola rešpektovaná úprava dokazovania v zmysle §
28 zák. č. 511/1992 Zb. a pri svojom rozhodovaní sa daňové orgány správne sústredili na skúmanie
ekonomických dosahov vykonaných právnych úkonov na daň. V súlade s rozsiahlou a ustálenou
judikatúrou súdov je treba rešpektovať zákonné oprávnenie tak vnútroštátnych orgánov, ako aj súdov
nepriznať právo na uplatnený odpočet dane ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že

toto právo sa uplatňuje spôsobom a postupom vychádzajúcim zo zneužitia právnych predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.