Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213231621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky:
P.Á. W., M.. XX.XX.XXXX, B. XX, L., proti odporcovi: L. W., M.. XX.XX.XXXX, D. X, Q., zastúpeného:
GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o zvýšenie
výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2014, č.k.1
7C/271/2013-49, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti ( vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom )
mení tak, že odporca je povinný počnúc dňom 14.10.2013 platiť na výživu navrhovateľky sumou XX euro

mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 14.10.2013 do 10.4.2014 vo výške XX,XX euro sa povoľuje odporcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia .

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 6C 314/98-70 zo dňa 25.6.2001
v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa počnúc dňom 14.10.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu voči navrhovateľke na sumu XX euro mesačne,

ktorú mu uložil plniť vždy k 10-temu dňu v mesiaci, zročné výživné v sume XX,XX euro mu povolil

splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným a vo zvyšnej časti návrh
zamietol. V rozhodnutí deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 6C 314/98-70-
zo dňa 25.6.2001 a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o
rodine, § 75, § 78 O.s.p., keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo
veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu navrhovateľky. S vykonaného dokazovania zistil,
že výživné bolo navrhovateľke určené v roku 2001, odkedy uplynulo takmer 13 rokov a vyživovacia
povinnosť odporcu voči teraz už plnoletej dcére od októbra 2013 študujúcej na Ekonomickej fakulte

Univerzity L. Q. F. Q. Q. naďalej trvá. Odporca platí navrhovateľke výživné vo výške XX euro stanovenév roku 2001 v čase, keď príjem odporcu predstavoval približne XXX euro mesačne a odporca mal
v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť aj voči synovi L. vo výške XX,XX euro. Z vykonaného
dokazovania ďalej zistil, že v súčasnej dobe je jediným príjmom odporcu je invalidný dôchodok vo výške

XXX euro. Súd prvého stupňa mal za nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
okolnosti na strane navrhovateľky, ktorá začala študovať na vysokej škole v Banskej Bystrici ( s čim sú
nevyhnutne spojené zvýšené výdaje ) a doposiaľ stanovené výživné vo výške XX euro jej rozhodne
nemôže postačovať na krytie ani len nevyhnutných a základných potrieb. Podľa názoru súdu prvého
stupňa pri zohľadnení nevyhnutných nákladov na strane odporcu ( vrátane poistného XX euro, telefónu

XX euro a cestovania za sestrou do Senca osobným motorovým vozidlom) je v finančných možnostiach
odporcu prispievať na výživu svojej dcéry sumou XX euro. Konštatoval, že vyživovaciu povinnosť majú
k navrhovateľke obaja rodiča a je predpoklad, že matka navrhovateľky ( ktorá momentálne nemá
žiaden zdroj príjmu) si zabezpečí napr. formou brigád finančné prostriedky, aby rovnako ako otec
mohla podporovať svoju dcéru v štúdiu na vysokej škole. Ak by potom obaja rodičia prispievali dcére
rovnakým dielom po XX euro , bola by táto schopná si svoje náklady pokryť.

Zročné výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu, t.j. do 10.04.2014 ( za 5 mesiacov a
27 dní vo výške XX,XX euro ) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po XX euro spolu
s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh zamietol, pretože výživné nad súdom stanovenú sumu
považoval za neprimeranú osobným a majetkovým pomerom na strane odporcu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. s prihliadnutím, že navrhovateľke žiadne trovy

konania nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne.
V odvolaní uviedol že po uhradení nevyhnutných mesačných výdavkov mu zostane peňažná suma vo
výške 140 euro mesačne, z ktorej musí uhrádzať náklady spojené so stravou ako aj iné nepredvídané

výdavky. Jeho výdavky na telefón a automobil sú odôvodnené zdravotným stavom neumožňujúcim
mu viesť bežný život pre jeho problémy s chôdzou. Súd v nadväznosti na výsluch navrhovateľky
nebral v úvahu ani skutočnosť, že táto bola v čase medzi ukončením stredoškolského vzdelania a
začiatkom štúdia na vysokej škole zárobkovo činná a že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý
je zamestnaný. V priebehu odvolacieho konania odporca dňa 26.8.2014 súdu oznámil, že podľa jeho

informácií už navrhovateľka nie je študentkou denného štúdia na Ekonomickej fakulte Univerzity L. Q.
F. Q. Q., keď overenie tejto informácie mu študijné oddelenie Ekonomickej fakulty odmietlo potvrdiť.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia
zásadyrovnakéhozaobchádzaniaanariadeniepojednávaniasinevyžadovalanidôležitýverejnýzáujem
a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods.
1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke
fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej
na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti)
tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení,základomprehodnotenieschopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosť

voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov
odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo

skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a
možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich

celkových vyživovacích povinností a pod..

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní
výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou
na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorom bola s účinnosťou od 14.10.2013 zvýšená
vyživovacia povinnosť odporcu na sumu 50 euro mesačne je treba prisvedčiť záverom súdu prvého
stupňa o tom, že na strane oboch rodičov a i plnoletej navrhovateľky bola zistená podstatná zmena

pomerov odôvodnená už len samotným plynutím času od posledného rozhodnutia súdu o výške
vyživovacej povinnosti odporcu k v tom čase maloletej navrhovateľke ( v roku 2001). Je treba sa stotožniť
so záverom súdu prvého stupňa v tom, že potreby v tom čase 9 ročnej navrhovateľky a jej potreby
v súčasnosti sú druhovo a rozsahovo úplne odlišné, nadväzujúce na rozsah jej základných potrieb
súvisiacich so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, lekárskej starostlivosti a nákladov na štúdium.

Je nepochybné, že k podstatnej zmene pomerov došlo i na strane odporcu v súvislosti s tým, že
tento je poberateľom invalidného dôchodku znamenajúceho isté obmedzenie jeho možností pracovať
a dosahovať príjem. Prihliadajúc na výšku jeho príjmu v čase poslednej úpravy súdu ( do XXX euro
mesačne ) a i počet vyživovacích povinností ( k navrhovateľke a
i jej bratovi ) nemožno však konštatovať, že na strane odporcu nedošlo k zmenám v otázkach jeho
finančného zabezpečenia - v súčasnosti je jeho príjem pri zníženom počte vyživovacích povinností vyšší

ako v čase posledného súdneho rozhodnutia.

Na základe uvedeného je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke zmeny pomerov ( 14.10.2013
kedy navrhovateľka podala návrh a bola študentkou Ekonomickej univerzity L. Q. F. Q. Q. ) a i vo
výške určeného zvýšeného výživného vecne a právne správne. Odvolací súd poznamenáva, že určené
zvýšené výživné predstavuje len minimálnu čiastku odvíjajúcu sa práve od obmedzených možností a

schopností povinného odporcu dosahovať okrem dávky invalidného dôchodku aj iný príjem.

K odporcom v priebehu konania oznámenej skutočnosti o tom, že navrhovateľka údajne prestala byť
študentkou vysokej školy ( nepodloženej žiadnym dôkazom ) treba uviesť, že táto skutočnosť nemá
význam k posudzovaniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia z dôvodu,
že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak , ako ho zistil súd prvého stupňa ( § 213 ods.1 O.s.p.).

Uvedené znamená, že ak by navrhovateľka i naďalej trvala na vyživovacej povinnosti odporcu ( pri ktorej
je podstatným odkázanosť dieťaťa výživou na svojich rodičoch ), má odporca možnosť samostatným
návrhom podaným na miestne príslušnom súde žiadať o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti.

Za právne nepodstatné posúdil odvolací súd i námietky o zamestnanosti navrhovateľky medzi obdobím
od ukončenia stredoškolského štúdia a nástupu na vysokú školu nespadajúceho do rozhodného

obdobia posudzovaného v prejednávanej veci a i námietky o spolužití navrhovateľky so zamestnaným
partnerom, ktorý nemá k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť.

K zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. odvolací súd pristúpil len v záujme
formálnej správnosti rozhodnutia, v ktorom absentuje určenie miesta plnenia pri bežnom výživnom a
lehota na plnenie pri zročnom výživnom za obdobie od 14.10.2013 do 10.4.2014.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.,
keďže navrhovateľka majúci plný úspech v odvolacom konaní si právo na náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.