Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Eva Hritzová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111223376.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Vlasta Suchanová, so sídlom
kancelárie správcu: ul. Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, správca konkurznej podstaty úpadcu: CL
TREND,s.r.o.,IČO:31449247,sosídlom:Gúgska136,94001NovéZámky,protižalovanémuv1.rade:
O.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. č. XXXX/X, XXX XX D. R., v 2. rade: U. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. N. č. XXXX/X, XXX XX D. R., v 3. rade: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. č. XXXX/X, XXX
XX D. R., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Klárou Décsiovou, so sídlom: Radničná 4, 940 01 Nové
Zámky, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 23Cbi/15/2011-831 zo dňa 27.09.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/15/2011-831 zo dňa 27.09.2013 p o t v r d
z u j e.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1. - 3. rade trovy odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia v sume 1.437,58 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne
žalovaných v 1. - 3. rade.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, predbežné
opatrenie nariadené Okresným súdom Nitra č.k. 23Cbi/15/2011-67 zo dňa 05.09.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.12.2011, zrušil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. - 3. rade titulom
trov právneho zastúpenia 5.747,36 eura.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého obchodná spoločnosť
CL TREND, s.r.o. uzatvorila v roku 1999 kúpne zmluvy, ktorými nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, v ktorých následne vykonávala podnikateľskú činnosť - vlastnú výrobu. V roku 2006
už spoločnosť hospodárila s významnou stratou, ale nedošlo k ohrozeniu existencie spoločnosti. V
roku 2007 sa strata prehĺbila, išlo o stratu z hospodárskej činnosti. V roku 2006 a 2007 obchodná
spoločnosť CL TREND, s.r.o. konajúca prostredníctvom konateľa Ing. Imricha Baku uzatvorila písomné
kúpne zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade, teda dcérami konateľa a spoločníka úpadcu, ktorými
previedla vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam na žalované v 1. a 2. rade. Predmetom
kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, strojovým zariadeniam, ktoré slúžili k
vykonávaniu podnikateľskej činnosti úpadcu. Platnosť zmlúv, primeranosť výšky dohodnutej kúpnej ceny
neboli v konaní spochybnené. Po uzatvorení kúpnych zmlúv, v roku 2007 došlo následne k uzavretiu
nájomných zmlúv medzi úpadcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti,
stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom skôr uzavretých kúpnych zmlúv. Platnosť nájomných zmlúv ani
primeranosť nájomného neboli v konaní spochybnené. V konaní bolo preukázané, že časť kúpnej cenypodľa kúpnych zmlúv bola zaplatená v hotovosti, na účet spoločnosti alebo do pokladne spoločnosti
a časť kúpnej ceny bola ,,započítaná“ s dohodnutým nájomným. K ,,započítaniu“ došlo účtovnými
dokladmi, nie samostatnými právnymi úkonmi. Žalobkyňa podanou žalobou neodporovala právnym
úkonom - nájomným zmluvám a ani sa nedomáhala doplatenia kúpnej ceny. Z výsluchu žalovaných v 1.
a 2. rade vyplynulo, že nemali vedomosť o činnosti spoločnosti CL TREND, s.r.o., plne dôverovali svojmu
otcovi, spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, ktorého zároveň splnomocnili na svoje zastupovanie.
Žalobkyňa v konaní preukázala, že v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov boli
splatné pohľadávky viacerých veriteľov, ktoré neboli uhradené (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
Uznesením Okresného súcu Nitra zo dňa 14.02.2011, č.k. 31K/34/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
avykonateľnosťdňa22.02.2011,bolvyhlásenýkonkurznamajetokdlžníkaCLTREND,s.r.o.,zasprávcu
bola ustanovená JUDr. Vlasta Suchanová, žalobkyňa. V konaní nebola preukázaná výška zisteného
majetku úpadcu v konkurze a ani výška zistených pohľadávok.
Po citovaní ust. § 57 ods. 1, 2, 4 a § 60 ods. 1 - 3 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ZoKR) súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Preto žalobu konajúci
súd zamietol. Odporovateľným právnym úkonom musí dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobkyňa
odporovala právnym úkonom - kúpnym zmluvám. Samotným uzatvorením kúpnych zmlúv nedochádza
k zmenšeniu majetku úpadcu, ale k zmene jeho štruktúry. To znamená, že hmotný majetok sa
zmení na finančné prostriedky. K zmenšeniu majetku by došlo vtedy, ak by dohodnutá kúpna cena
nebola ekvivalentná k hodnote predávajúceho majetku. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal.
Žalobkyňa svoju žalobu neodôvodnila tým, že kúpna cena bola neprimerane nízka a v dôsledku toho
došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Keďže túto skutočnosť nenamietala, nenavrhla k výške ceny
prevádzaného majetku ani vykonať dokazovanie. Ak malo dôjsť k zmenšeniu majetku nezaplatením
kúpnej ceny, bolo potrebné podať žalobu, ktorou by sa žalobkyňa domáhala doplatenia kúpnej ceny
v plnej výške, zároveň bolo možné odporovať nájomným zmluvám a ,,zápočtom“ kúpnej ceny a
nájomného. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola i skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané,
že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, v konaní
nebola preukázaná výška zisteného majetku úpadcu v konkurze a výška prihlásených, nepopretých
pohľadávok. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalovaných dospel súd k záveru, že v konaní
nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, a keby i tento úmysel existoval, nebol tento úmysel
žalovaným známy. Výpovede žalovaných považoval súd za autentické, úprimné a teda dôveryhodné.
Od žalovaných vzhľadom na ich vek, (v čase uskutočnenia právnych úkonov), oblasť pôsobenia, nebolo
možné požadovať vyvinutie takej aktivity, ktorou by sa im podarilo zistiť úmysel dlžníka a účel právnych
úkonov.
Súd 1. stupňa podľa § 77 ods. 2 OSP rozhodol aj o zrušení predbežného opatrenia, keďže pominuli
dôvody pre ktoré bolo nariadené. Súd samotnej žalobe, na základe ktorej bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nariadený, nevyhovel.
O trovách konania súd 1. stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaným v 1. - 3. rade
priznal súd právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá
v konaní úspech nemala. Trovy konania žalovaných pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd
priznal právnej zástupkyni žalovaných v 1. - 3. rade odmenu za nasledovné úkony právnej služby: 1.)
prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.09.2011, 03.10.2011, 2.) vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.02.2012,
3.) návrh na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 13.06.2012, 4.) - 8.) účasť na pojednávaní
dňa 29.02.2012, 26.11.2012, 22.03.2013, 24.06.2013, 27.09.2013. Súd právnej zástupkyni nepriznal
odmenu na úkon - odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, pretože v odvolacom
konaníopredbežnomopatreníbolaneúspešná.Podľa§10ods.1a§11ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena za jeden úkon právnej
služby je 1.421,49 eura. Predmetom žaloby bolo určenie neúčinnosti 10 právnych úkonov, žaloba bola
podaná v roku 2011 a preto je odmena za právne zastupovanie v tejto časti 10 x 57,00 eur, teda 570,00
eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky). V časti petitu žaloby, v ktorom sa žalobkyňa domáhala vydania nehnuteľností
alebo peňažnej náhrady do podstaty je odmena za jeden úkon 851,49 eura. Žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia náhrady do podstaty spolu vo výške 212.441,00 eur a vydania ďalších nehnuteľností, ktoré
však v konaní neboli vyčíslené a preto bola odmena určená zo sumy 212.441,00 eur (§ 10 ods. 1
vyhlášky). Za osem úkonov je odmena 11.371,92 eura + 1 x 7,41 eura ( režijný paušál v roku 2011) + 4 x
7,63eura(režijnýpaušálvroku2012)+3x7,81eura(režijnýpaušálvroku2013),spolu:11.433,28eura.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkonypri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Právna zástupkyňa žalovaných zastupovala tri osoby, teda
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, teda odmena za jeden úkon je 710,75 eura (50 %
zo sumy 1.421,49 eura), za osem úkonov je odmena 5.686,00 eura + 61,36 eura (režijný paušál v roku
2011, 2012, 2013), spolu: 5.747,36 eura.
Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 1, 2 písm. d) f) OSP.
Nesúhlasila najmä s konštatovaním súdu 1. stupňa, že nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ale iba
k zmene jeho štruktúry. Jednotlivé kúpne ceny žalovanými v 1. až 3. rade neboli zaplatené reálne
pripísaním finančných prostriedkov na účet spoločnosti, ale boli uhradené tzv. zápočtom. Ak bola kúpna
cena hradená formou zápočtu na základe právnych úkonov (nájomných zmlúv následne uzatvorených
medzi žalovanými a úpadcom), reálne úpadca nenadobudol finančné prostriedky a prišlo na strane
žalovaných ako veriteľov úpadcu z uzatvorených nájomných zmlúv k ich zvýhodneniu oproti ostatným
veriteľom aj s pohľadávkami skôr splatnými. Neprišlo k ekvivalentnému plneniu, pretože majetok sa
nezmenil na finančné prostriedky - peniaze v hotovosti.
V ďalšom dôvode odvolania žalobkyňa vyslovila nesúhlas s tvrdením súdu že nebola preukázaná
výška zisteného majetku, pretože tá vyplýva zo súčtu všetkých prihlásených pohľadávok, ktoré tvoria
majetok (všeobecná podstata). Zo súpisu majetku vyplýva, že spoločnosť úpadcu nevlastnila žiadny
iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľov. Majetok, z ktorého by bolo možné veriteľov
uspokojiť, štatutárny orgán úpadcu previedol na spriaznené osoby. Odvolateľka nesúhlasí ani s tvrdením
súdu o nepreukázaní výšky prihlásených nepopretých pohľadávok. Takýto zoznam bol súdu predložený
podaním zo dňa 27.03.2012.
Odvolateľka v odvolaní namietala aj závery súdu k otázke úmyslu dlžníka, keďže tento sa podľa ust.
§ 60 ZoKR predpokladá. Preto argumentácia a vyjadrenie žalovaných, že dôverovali otcovi, nie je
argumentom, pre ktorý by bolo možné uveriť žalovaným, že úmysel dlžníka im nebol známy. Dôkazným
bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného právneho úkonu, keďže ustanovuje, že
táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že o tomto úmysle nevedela. Žalovaní
nepreukázali, akú aktivitu vyvinuli v dobe uzavretia odporovateľného úkonu, aby úmysel dlžníka poznali
a že táto činnosť predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Samotné tvrdenie
žalovaných, že o jeho dlhoch a jeho úmysle ukrátiť veriteľov uzatvorením kúpnych a nájomných zmlúv
nevedeli, že svojmu otcovi dôverovali, spoliehali sa na neho, nie je pre ubránenie sa odporovacej žaloby
postačujúce. Z výpovedí žalovaných je zrejmé, že tieto nikdy nepodnikali a ani nevedeli uviesť, z akých
finančných prostriedkov by kúpne ceny zaplatili, pokiaľ by nebolo prišlo k ich zápočtu. Pred Okresným
súdom Nitra sp. zn. 27Cbi/14/2011 prebieha konanie o určenie nečinnosti právnych úkonov, nájomných
zmlúv. Preto tvrdenie súdu o neodporovaní právnym úkonom nie je pravdivé.
Žalobkyňa podala odvolanie aj proti výroku týkajúcom sa trov konania, keďže podaným návrhom sa
nepriznáva priame právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch (určenie neúčinnosti právneho
úkonu).
Odvolateľka navrhla zmeniť aj výrok v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia tak, že predbežné
opatrenie odvolací súd nezruší.
Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázali na to, že štatutárny orgán úpadcu ako aj osoby úpadcovi blízke poskytovali tejto spoločnosti
pôžičky, ktoré boli riadne zaúčtované. Žalobca nepreskúmal dôkazy predložené žalovanými, keď tvrdí,
že do účtovníctva dlžníka neboli vložené, zaevidované a účtovne tieto pôžičky spravované. Žalovaní v
konaní preukázali, že dohodnuté kúpne ceny boli na účet úpadcu reálne zaplatené a tieto prostriedky boli
použité výučne na chod spoločnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že kúpne ceny pri jednotlivých
kúpnych zmluvách boli úpadcovi riadne zaplatené a k započítaniu došlo len pri časti kúpnej ceny jednej
kúpnej zmluvy. Keďže žalobca žiadal aj zaplatenie peňažných prostriedkov, súd 1. stupňa podľa názoru
žalovaných správne určil odmenu advokáta. Žalovaní považujú za vecne správny aj výrok rozsudku v
časti týkajúcej sa predbežného opatrenia.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po prejednaní veci dospel k záveru, že súd
prvého stupňa predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Keďže svoje rozhodnutie aj v súlade
s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil. Zároveň mal na zreteli ust. § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, nepovažuje
za potrebné opätovne uvádzať rovnaké dôvody, ktoré sú už obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.
Na tieto dôvody poukazuje.
Žalobkyňa v prejednávanej veci odporovala právnym úkonom - kúpnym zmluvám v žalobe
špecifikovaným. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť účinne len pri splnení všetkých ZoKR
vyžadovanýmpodmienkam.Odporovateľnýmprávnymúkonommusíprísťkzmenšeniumajetkuúpadcu.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva spôsob zaplatenia kúpnych cien podľa
jednotlivých kúpnych zmlúv - na účet alebo do pokladne úpadcu a ich následné vloženie z pokladne na
účetúpadcu.Ibaprikúpnejzmluvezodňa02.07.2007spísanejformounotárskejzápisniceč.N185/2007
došlo k čiastočnému započítaniu kúpnej ceny. V konaní pred súdom 1. stupňa nebolo preukázané (a
žalobkyňou nebolo ani tvrdené), že v kúpnych zmluvách dohodnutá kúpna cena nebola primeraná -
zodpovedajúca k hodnote predávaného majetku.
Keďže kúpne ceny z kúpnych zmlúv úpadca nadobudol, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní
o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov nevedeli a nemohli vedieť (tento úmysel neexistoval ani u úpadcu),
je nepochybné, že predmetné kúpne zmluvy neboli úpadcom uzatvorené s úmyslom ukrátenia veriteľov
úpadcu.
Žalobkyňa v konaní pred súdom 1. stupňa nepreukázala naplnenie všetkých podmienok, ktoré ZoKR
vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že v žalobe
uvádzanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil.
Žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok o náhrade trov konania v časti trov právneho zastúpenia, keď
podľa jej názoru návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa nepriznáva priame právo, hodnota
ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Pre účely určenia odmeny za právne služby by sa malo podľa jej
názoru vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala okrem vydania nehnuteľností (body 1, 3, 4, 7 - 10) aj
zaplatenia súm v prospech konkurznej podstaty 46.471,50 eura (bod 2. petitu), 111.200,00 eur (bod 5.
petitu), 212.441,00 eur (bod 6 petitu). Žalobkyňa teda sama určila výšku požadovaného plnenia a tým aj
tarifnú odmenu, z ktorej súd 1. stupňa pri určení výšky tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalovaných
vychádzal (§ 10 ods. 1, § 11 ods.1, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 244 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, keď
úspešným žalovaným priznal za 2 úkony právnej služby vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 04.03.2014 (§ 14
ods. 1 písm. b) vyhl.) a zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 30.09.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhl.) podľa § 10 ods. 1 vyhl. a § 13 ods. 2 vyhl. za 1 úkon právnej služby odmenu 710,75 eura ( 2-krát) a
paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhl. 2 x 8,04 eura, spolu sumu 1.437,58 eura. Keďže žalovaní boli
v konaní zastúpení advokátkou, žalobkyňa je povinná náhradu trov konania zaplatiť právnej zástupkyni
žalovaných (§ 149 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.