Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Ján Burik
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/755/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413207129.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
odporkyni: U.G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX., bytom N., T. G.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, v konaní
o zaplatenie 1.521,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 6C/178/2013-101 zo dňa 04.06.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiadnemu z účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku návrh navrhovateľa zamietol, v II. výroku odporkyni
náhradu trov konania nepriznal a v III. výroku nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 15.11.2013
sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1.521,64 Eur spolu so zmluvnou pokutou a
úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.10.2010 uzavrel s odporkyňou Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8200032621, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1.500,-
Eur. Nakoľko navrhovateľka si riadne a včas neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dostala sa do
omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvné pokuty a úroky z omeškania.
Okrem výsluchu odporkyne, okresný súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dokladmi (žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere, prehľad zrážok, žiadosť o
vykonávanie zrážok) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je zmluvou o úvere podľa ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ale keďže bola uzavretá
medzi navrhovateľom ako subjektom, ktorý poskytuje úvery v rámci svojho podnikania a odporkyňou ako
spotrebiteľom, vzťahuje sa na danú zmluvu režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a iných
úveroch a pôžičkách. Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorý by obsahovala povinné náležitosti tejto zmluvy uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.
129/2010 Z.z.. Rovnako je v zmluve nesprávne uvedená aj výška RPNM a to v neprospech odporkyne. S
poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade
ideoúverbezúročnýabezpoplatkov.Odporkynitakvzniklapovinnosťzaplatiťrozdielmedziposkytnutou
a zaplatenou sumou, Keďže jej bola poskytnutá suma 1.768,17 Eur a doposiaľ uhradila 2.286,02 Eur,
teda o 517,85 Eur viac, súd návrh zamietol v celom rozsahu. Okresný súd tiež zamietol návrh aj v častizmluvnej pokuty a žiadaných úrokov z omeškania, nakoľko ako už bolo uvedené, odporkyni vznikla
povinnosť zaplatiť úver bez úrokov a bez poplatkov.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého vzniklo právo na náhradu
trov konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Keďže títo si žiadne trovy
neuplatňovali a žiadne im nevyplývajú z obsahu spisu, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
namieta odôvodnenie súdu ohľadom absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., nakoľko zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme. Požiadavka na písomnú formu
právneho úkonu je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná, ak je listina obsahujúca
právnyúkonpodpísanákonajúcouosobou.Zmluvaorevolvingovomúverejepodpísaná,atedapísomná
formabolapredojednaniezmluvnejpokutyzachovaná.Skutkovézáverykonajúcehosúdu,aajnásledné
právne posúdeniu sú preto nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho
spisu a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nárok na zmluvnú pokutu je preto
v súlade so zákonom, a táto skutočnosť vylučuje dôvodnosť záverov súdu o jeho neprimeranosti.
Navrhovateľ tiež namietal odôvodnenie okresného súdu ohľadne nesprávneho uvedenia RPMN v
zmluve,atospoukazomna§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.,žeposkytnutýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uzavretie Dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou na vznik
zmluvy, je preto v zmysle ustanovení zákona č. č. 129/2010 Z.z. neopodstatnené, z akého dôvodu mal
navrhovateľ vypočítať údaj zmluvy - výšku RPMN zo sumy 1.149,94 Eur, keď odporkyni bol poskytnutý
úver vo výške 1.500,- Eur. Rovnako namietal, že súd pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu a
to, akú výšku pokuty za omeškanie spotrebiteľa so splácaním záväzkov zo zmluvy môžu dosiahnuť,
vôbec nevzal do úvahy relevantnú právnu úpravu (Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Preto celé jeho
posúdenie a následný záver o výške pokuty sú nielen nezákonné, predčasné, ale aj po právnej stránke
neobhájiteľné. Uplatňovanie úroku z omeškania a sankcie vo forme zmluvnej pokuty zákon vyslovene
predpokladá a aj pripúšťa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu vo
výroku I. a II. tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, odporkyňu zaviaže na zaplatenie žalovaných
nárokov ako aj na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, alternatívne žiadal, aby
krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyni nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v I. a II. výroku podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostal rozsudok nedotknutý.
Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.Ajodvolacísúdmalpreukázané,žezákladsporuvyplývazozaloženéhozáväzkovéhovzťahunazáklade
písomne uzatvorenej zmluvy, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Tiež je nepochybné, že
uplatňovaná zmluvná pokuta nebola dojednaná priamo v zmluve, ale je upravená vo Zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej iba
„Zmluvné dojednania“), na ktoré odkazuje v bode 7. (a v bode 13.) odkazuje samotná zmluva. Takto
upravenú predmetnú zmluvnú pokutu nepovažoval ani odvolací súd za platne dojednanú z dôvodu
absencie písomnej formy jej dojednania (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je nepochybné, že
predmetné zmluvné dojednania, majú písomnú podobu a že sa nimi riadi predmetný zmluvný vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou. Táto skutočnosť sama o sebe nestačí na to, aby bolo možné
konštatovať, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zmluvnými stranami v písomnej forme. Je len
logické, že pokiaľ súčasťou akejkoľvek zmluvy sú takéto „Zmluvné dojednania“ (ale aj Všeobecné
obchodné podmienky, Tarifa alebo Cenník ako konkrétne prílohy), tieto majú písomnú formu, keďže je
fakticky vylúčené, aby tieto prílohy mohli byť v inej než v písomnej forme.
Dojednanie zmluvnej pokuty ako inštitútu záväzkového vzťahu si však vyžaduje predovšetkým
prejav vôle oboch zúčastnených strán, konsenzus v prejavených vôľach, pričom pokiaľ zmluvná
pokuta mala byť upravená výlučne v „Zmluvných dojednaniach“, na ktoré zmluva, hoci písomne
dojednaná, iba odkazuje, je iba ťažko si predstaviť, že by dodávateľ ako tá zmluvná strana, ktorá ich
vopred naformulovala a pripravila, osobitne vyjednala resp. dohodla s druhou zmluvnou stranou ako
spotrebiteľom dojednanie zmluvnej pokuty za konkrétnych podmienok. Pokiaľ odporkyňa ako spotrebiteľ
chcela uzatvoriť s druhou zmluvnou stranou ako dodávateľom predmetnú zmluvu, automaticky musela
pristúpiť aj k predmetným podmienkam, dokonca spravidla bez znalosti ich obsahu (tak ako to uviedla
odporkyňa na pojednávaní). Odhliadnuc od uvedeného, však ani prípadná skutočnosť, že by spotrebiteľ
sa reálne oboznámil s celým obsahom všeobecných podmienok ešte nepostačuje na to, aby došlo
k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty, pretože pre dodržanie písomnej formy sa vyžaduje, aby
príslušné dojednanie bolo súčasne podpísané. Platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch,
keď je to obvyklé; písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (obdobným spôsobom bola posúdená
tiež neplatnosť rozhodcovskej doložky upravenej výlučne vo všeobecných podmienkach z dôvodu
absencie jej písomnej formy, tak ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR zo dňa 11.12.2012, sp. zn.
3Cdo/235/2011, pozn. súdu).
K odvolacej námietke navrhovateľa, že okresný súd nesprávne právne posúdil, keď určil, že poskytnutie
úveru je bezúročné a bez poplatkov, krajský súd uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere sa považuje
za bezúročnú a bez poplatkov ak nebola dodržaná jej základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 29.10.2010 (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), teda neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Podľa§11ods.1písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1..
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
29.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná
pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 29.10.2010 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote
poskytnutej sumy.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú
formu, inak je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v bode
14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
ktoré sú síce pripojené k návrhu vo veci samej, ale nie je z nich zrejmé, že tieto konkrétne zmluvné
podmienkybolipripojenéajkZmluveorevolvingovomúverezodňa29.10.2010,nakoľkoniesúdatované
aniesúspotrebiteľompodpísané.Niejeznichzrejmé,žeprávetietozmluvnépodmienkybolipripodpise
zmluvy spotrebiteľovi predložené na oboznámenie, a teda tvoria súčasť zmluvy.
Vzhľadom na absenciu podpisu odporkyne na týchto zmluvných dojednaniach, nie je v ich časti splnená
podmienka dodržania písomnej formy uzatvorenia zmluvy. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že
medzi účastníkmi došlo k dohode o platnosti týchto zmluvných dojednaní, pre absenciu ich písomnej
akceptácie pri uzatváraní zmluvy odporkyňou. Vzhľadom na uvedené sú tieto zmluvné dojednania
absolútne neplatné, preto krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Aj keď je
možné sa stotožniť s názorom odvolateľa, že súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú
pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku zákon nevylučuje,
odvolací súd zdôrazňuje, že k zamietnutiu návrhu v tejto časti nedošlo iba na základe duplicitného
uplatnenia sankcií za porušenie jednej povinnosti.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.