Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200481
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513200481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol.
s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, práv. zast. Mgr. Danielom Čulmanom, advokátom,
Lietavská 3, Bratislava, proti žalovanému B. O., I.. X.X.XXXX, L. B., K. XXX, G., práv. zast. JUDr.
Evaristom Zuzanom, advokátom, Horná 65A, Banská Bystrica, o 94.828,81 EUR s príslušenstvom a o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 47/2013-59
z 1.10.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 47/2013-59 zo

dňa 1.10.2013 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 744,31 EUR, k rukám
právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm
31/2013-13 zo dňa 19.2.2013, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o
námietkach v sume 1.488,62 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca predložil v prvopise dve zmenky, ktoré vystavil žalovaný v Bratislave dňa 26.2.2008,
obidve zmenky sa stali splatnými 29.10.2012 s tým, že miestom platenia sa stalo sídlo žalobcu, žalovaný
sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenku odkazujúcu na zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. J.

sumu74.183,77EURazmenkouodkazujúcounazmluvuovyplneníapoužitíblankozmeniek č.
J. sumu 20.645,04 EUR. Konštatoval, že obidve zmenky spĺňajú náležitosti v zmysle čl. I. § 75 zák. č.
191/50 Zb. pre vlastnú zmenku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že boli splnené v zmysle § 175 ods.
1 O.s.p. všetky zákonom požadované podmienky pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, keď
žalobca žiadal, aby súd rozhodol týmto spôsobom a v prvopise predložil zmenky, o pravosti ktorých niet
dôvodu pochybovať. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že zmenka je dlhodobý, abstraktný,
nesporový listinný cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou

zmenkovou listinnou formou, v ktorej je zmenka vydaná, súčasne určuje aj jej obsah, pričom zmenkové
záväzky sú samostatné, nie sú závislé od príčinného vzťahu, a to ani v prípade, ak bola zmenka vydaná
ako zabezpečovacia. So zreteľom na uvedené nemôže súd zisťovať, na základe akého príčinného
vzťahu bola zmenka vystavená, príčinným vzťahom by sa mohol zaoberať až po vydaní zmenkového
platobného rozkazu, pokiaľ žalovaný uplatní námietky podľa čl. I § 17 zák. č. 191/50 Zb.. Konštatoval,
že z uvedeného dôvodu súd nemá právo žiadať od žalobcu, aby predložil zmluvy, ktoré ho oprávňovali
zmenky vyplniť, resp. dôkazy preukazujúce, že zmenky vyplnil podľa udeleného oprávnenia. Doplnením

chýbajúcich údajov sa blankozmenky stali riadnymi zmenkami spätne ku dňu ich vystavenia, preto
oprávnenosť a správnosť vyplnenia blankozmeniek môže súd riešiť tiež až po vydaní zmenkovéhoplatobného rozkazu a námietku žalovaného, uplatnenú v zmysle čl. I § 10 zák. č. 191/50 Zb. považoval
za nedôvodnú, nakoľko ju skutkovo ničím nevymedzil, neuviedol, či a ako sa žalobca od vyplňovacieho
oprávnenia odchýlil, ako mal správne zmenky vyplniť, z akých dôvodov nezodpovedá zmenková suma

výške kauzálnej pohľadávky ani ďalšie skutočnosti, na preukázanie dôvodnosti ktorých by bolo možné
vykonať dokazovanie. Uzavrel, že pokiaľ žalovaný nespornosť zmenkového záväzku spochybňuje, musí
on svoje tvrdenie preukázať. Poukázal na to, že žalovaný ako účastník leasingového vzťahu musí mať k
dispozícii všetky listinné podklady, ktorých predloženie požaduje od žalobcu. Konštatoval, že žalovaný
nepochybne poznal obsah zmlúv, vedel aké záväzky z nich vyplývajú, ako podnikateľ musel úhradu

splátokevidovaťvosvojomúčtovníctve,jepretonaňom,abypreukázal,akúčasťzáväzkuužsplnil,ktoré
splátky zaplatil riadne a včas, so zaplatením ktorých sa dostal do omeškania, nič mu preto nebránilo,
aby nielen tvrdil, ale aj preukázal, v čom sa žalobca odchýlil od udeleného oprávnenia a ako mali byť
blankozmenky vyplnené správne. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik
trov na právnom zastúpení za dva úkony právnej služby v sadzbe á 612,45 EUR, paušálnej náhrade
hotových výdavkov 2x po 7,81 EUR a náhrade DPH v sume 248,10 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a zmenkový platobný
rozkaz zrušiť. Namietal, že je daný dôvod v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. pre zrušenie
napadnutého rozsudku, nakoľko mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že napadnutý
rozsudok je nedôvodný a nepreskúmateľný. Poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP, ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Konštatoval, že rozsudok prvostupňového súdu
požiadavky riadneho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. nespĺňa, absentujú v ňom úvahy súdu o
tom, akými právnymi úvahami bol vedený pri rozhodovaní o návrhu a tiež neúplne a nespoľahlivo zistil
skutkový stav veci.

Žalobcanavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdiť.Rozsudokoznačilzasprávny,

náležite, zrozumiteľne a podrobne odôvodnený a odvolanie žalovaného za účelové s cieľom neúmerne
predlžovať súdne konanie. Poukázal na to, že sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnil ani
jedného z dvoch vo veci vytýčených pojednávaní, hoci boli riadne a včas volaní a mohli tak svoje práva
brániť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré opakovať považuje odvolací súd za nehospodárne, a preto
ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolateľom, že napadnutý rozsudok nie je náležite odôvodnený v súlade
s § 157 ods. 2 O.s.p., naopak, je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa podrobne rozsudok

odôvodnil, dôsledne sa vysporiadajúc so všetkými námietkami žalovaného. So zreteľom na uvedené
považoval odvolací súd námietku žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, za
nedôvodnú.

Konanie o námietkach musí mať vymedzený svoj predmet, námietky žalovaného vo vzťahu k
námietkovému konaniu plnia rovnakú funkciu ako žaloba vo vzťahu k sporovému konaniu. Námietky

preto musia byť konkrétne a skutkové okolnosti v nich opísané nezameniteľným spôsobom. Súd z
námietok musí mať možnosť poznať, čo bude v námietkovom konaní rozhodnými skutočnosťami,na ktoré bude treba sa zamerať. Takúto povahu však nemala námietka žalovaného týkajúca sa
nesprávneho vyplnenia blankozmenky, ktoré sú celom nekonkrétne, keď žalovaný len namieta,
že výšky zabezpečovaných peňažných nárokov žalobcu voči žalovanému, ktoré sú predmetnými

blankozmenkami zabezpečené, sú podstatne nižšie, pričom neuviedol konkrétne, ktorý zabezpečený
peňažný nárok má na mysli a aká je podľa neho suma, ktorú doposiaľ neplnil. Odvolací súd sa pritom
stotožnil so súdom prvého stupňa, že žalovaný mal všetky konkrétne podklady, je nepochybné, že mu
bolo doručené aj záverečné finančné vysporiadanie, keď naň listom zo dňa 22.10.2012 reagoval, a preto
mu nič nebránilo, aby námietky riadne konkretizoval.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli za jeden úkon právnej služby v sume 612,45 EUR, paušálnej
náhrade hotových výdavkov 7,81 EUR a náhrade DPH v sume 124,05 EUR, t.j. v celkovej sume 744,31
EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.