Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202190
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľov v 1.

rade H. S., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. E. R. XX/XXX, J., občianke SR, v 2. rade C. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytomF.X.XXX/XX,R.,občiankeSP,v3.radeE.S.,nar.X.X.XXXX,bytomX..R..C.XXX/X,J.,občanovi
SR, v 4. rade H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. E. R. XX/XXX, J., občanovi SR, navrhovatelia v 1. až 4.
rade právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti
odporkyni F. W., rod. C., na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova
36, Bratislava, IČO: 17 335 345 v konaní o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť vedená na Správe katastra Stará Ľubovňa, k.ú. J. na LV XXXX, a to
parcela EKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 867 m2 patrí v 1 z celku do vlastníctva
H. S., rod. J., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. E. R. XX/XXX, J., občianke SR a podiel vo výške 1 z celku na
parcele EKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 867 m2 na LV XXXX patrí do dedičstva
po neb. E. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1 až 4. rade prostredníctvom právneho zástupcu podali na súd návrh o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 1. rade a jej manžela a o

určenie, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva navrhovateľke v 1. rade v 1 a druhá 1 patrí do dedičstva
po neb. E. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, a to nehnuteľnosť parcela EKN č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 867 m2 na LV XXX v k.ú. J.. Návrh odôvodnili tým, že
dňa 11.3.1949 odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť darovala na základe darovacej zmluvy, ktorá bola
spísaná pred verejným notárom v USA a overená Československým generálnym konzulom v New
Yorku dňa 11.3.1949, navrhovateľke a jej manželovi E. S., ktorý zomrel X.X.XXXX. Túto nehnuteľnosť,
resp. tieto nehnuteľnosti, zdedila odporkyňa po svojich rodičoch C. C. a jeho manželke F.. Tieto

nehnuteľnosti darovala odporkyňa z toho dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade opatrovala jej brata. V
bode V. darovacej zmluvy je uvedené, že daruje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na jej mene,
navrhovateľke, ktorá bola neterou odporkyne. Časť nehnuteľností, ktoré boli darované v roku 1949, boli
vysporiadané rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 3C 475/1992-9 na základe žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tohto konania však neboli nehnuteľnosti,
a to parcela KNE č. XXXX - orná pôda o výmere 1036 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 867 m2 a XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 143 m2 v k.ú. J.. Ďalej uviedla, že nazáklade rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Stará Ľubovňa zo dňa 10.4.2012 č. 201200103-
KI parcela KNE č. XXXX/X v zmysle zák. č. 330/1991 jej nebolo priznané vlastníctvo k tejto parcele
vedenej teraz na LV XXXX k.ú. J. s poukazom na to, že Obvodný pozemkový úrad v Starej Ľubovni

nemohol konať o nehnuteľnosti, a to o parcele KNE č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
867 m2. Keďže sa jedná o nehnuteľnosť v zastavanom území obce, bola nútená podať na súd návrh a
domáhať sa vlastníckeho práva súdnou cestou. Poukázala na to, že v zmysle § 80 písm. c/ má naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, a to na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, keďže chce dať do súladu stav užívací so stavom právnym. Odporkyňa je k tejto nehnuteľnosti

stále vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, hoci v skutočnosti táto predmetnú nehnuteľnosť
od roku 1949 nevlastní, a ani ju neužívala. Predmetom konania je teda parcela EKN č. XXXX/X na LV
XXXX, kde je vedená odporkyňa označená ako osoba na nezistenom mieste a jej podiel 1/1 spravuje
Slovenský pozemkový fond. Poukázala na čl. XX. ods. 1 Ústavy SR, prechodné ustanovenia § 868 Obč.
zákonníka účinného od 1.1.1992. Navrhla, aby súd návrhu vyhovel, keďže nadobudla vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti spolu s manželom vydržaním, splnili podmienku 10 ročnej vydržacej doby, a to

podľa stredného občianskeho zákonníka č. 141 z roku 1950. V prvom výroku zobrala návrh späť z toho
dôvodu, že tento výrok je nadbytočný, navrhla, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Trvala na tom, aby
súd rozhodol v zmysle druhého výroku petitu návrhu. V prípade úspechu si neuplatnila trovy konania.

Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.

Právny zástupca navrhovateľov na návrhu trval. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle návrhu, keďže

predmetnú nehnuteľnosť užívala navrhovateľka spolu so svojím manželom do jeho smrti, došlo k
vydržaniu vlastníckeho práva u obidvoch, teda u navrhovateľky a jej manžela, ktorý zomrel v roku XXXX
a predmetom dedičstva nebol predmetný pozemok. Nikdy nemala žiadne spory ohľadom užívania.
Navrhovatelia v 2., 3., 4. rade ako právni nástupcovia po neb. E. S. navrhli, aby súd návrhu vyhovel.
Poukázali na predložené dôkazy a na to, že navrhovateľka ako ich matka s neb. otcom nadobudli

tento pozemok darovaním, užívali ho a doposiaľ nie je majetkoprávne vysporiadaný. Navrhovateľka v
1. rade ešte uviedla, že pozemok užívali dovtedy, kým nebolo družstvo. Po vzniku družstva ho začalo
užívať družstvo, ani ona, ani jej manžel však nikdy neboli členmi družstva, takže družstvo to užívalo
bez právneho dôvodu.

Zástupca odporcu uviedol, že nemá námietky voči návrhu, navrhol, aby navrhovatelia predložili originál

darovacej zmluvy a aj dedičské rozhodnutie po neb. E. S.. Taktiež súhlasil so zastavením konania v
časti späťvzatia návrhu. Zástupca odporcu predložil súdu grafiku, na ktorej je zvýraznené, kde sa táto
parcela nachádza.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. až 4. rade, právneho zástupcu navrhovateľov,
výsluchom zástupcu odporkyne, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi - rozhodnutím

Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č. 2012/00103-KI zo dňa 10.4.2012, s opravou
chyby v písaní tohto rozhodnutia, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3C/475/92-9 zo dňa 12.2.1993,
darovacou zmluvou zo dňa 11.3.1949, výpisom z LV XXXX k.ú. J., výpisom z LV XXXX k.ú. J., úmrtným
listom E. S., grafickým zobrazením z informačného systému katastra nehnuteľností, digitálnou mapou
a nákresom, spisom ŠN v Starej Ľubovni sp.zn. D 267/79, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 3C/475/92 a

zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa F. W., rod. C. darovacou zmluvou uzavretou dňa 11.3.1949 v New Yorku a podpísanou
pred štátnym verejným notárom v USA v New Yorku a aj pred Československým generálnym konzulom
dňa 11.3.1949 darovala navrhovateľke a jej manželovi E. S. všetky svoje nehnuteľnosti napísané na jej
meno, ktoré zdedila po svojich rodičoch C. C. a jeho manželke F., rod. J. a povolila plné pozemnoknižné

prevedenie týchto nehnuteľností na ich meno. Tieto nehnuteľnosti darovala navrhovateľke z toho
dôvodu, že bola jej neter a že opatrovala jej brata. Do vlastníctva a užívania všetkých nehnuteľností
vstupovala obdarovaná dňom uzavretia darovacej zmluvy. Táto darovacia zmluva nebola zapísaná v
pozemkovej knihe a ani v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka spolu so svojím neb. manželom tieto
nehnuteľnosti, ktoré patrili odporkyni, užívala od roku 1949 s tým, že im po právu patria, majetkoprávne

ich nemali vysporiadané. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3C/475/92-9 zo dňa 12.2.1993 súd určil, ženavrhovateľka H. S. je vlastníčkou rodinného domu č. XXX v J., ktorý je postavený na parcele EN XXX v
podiele 4/32 k.ú. J. a taktiež súd určil, že vlastníčkou podielu 4/32 k nehnuteľnostiam vedených v záp. XX
mpč. XXXX, XXXX k.ú. J., ktoré boli vedené na LV XXX, LV XXXX, LV XXXX k.ú. J.. Týmto rozsudkom

všaknebolourčenévlastníckeprávokspornejnehnuteľnosti.ObvodnýpozemkovýúradvStarejĽubovni
rozhodnutím č. 2012/00103-KI v zmysle zák. č. 330/1991 o pozemkových úpravách uznal vlastníctvo k
pôvodným pozemkom na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a na LV XXXX v k.ú. J., ktoré boli zapísané na
odporkyňu W. F.. Predmetom tohto rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu nebola sporná parcela
EKN XXXX/X na LV XXXX v k.ú. J.. Navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. tým, že chce dať do súladu stav užívací so stavom
právnym a chce, aby súd určil, že je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti v 1 a druhá 1 patrí do dedičstva
po neb. manželovi a následne, aby táto 1 bola prejednaná v dedičskom konaní po neb. manželovi.
Navrhovateľka spolu so svojím manželom až do jeho smrti užívala túto nehnuteľnosť dobromyseľne,
oprávnene, nerušene, bez akýchkoľvek sporov, na základe uvedenej darovacej zmluvy z roku 1949.
Doposiaľ táto nehnuteľnosť nie je majetkoprávne vysporiadaná. V zmysle judikatúry súdov naliehavý

právny záujem na určení, či tu určitý právny vzťah je alebo nie, je preukázaný tým, že bez tohto určenia
by bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Navrhovateľka
spolu so svojím manželom začala oprávnene užívať túto nehnuteľnosť na základe predmetnej darovacej
zmluvy uzavretej dňa 11.3.1949, teda začali užívať túto nehnuteľnosť v období platnosti uhorského
obyčajového práva na Slovensku, ktoré platilo do 31.12.1950. Podľa tohto obyčajového práva na

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musel držiteľ nehnuteľnosť mať v pokojnej držbe po dobu
32 rokov, pričom postačovalo pre vydržanie, že bol na začiatku držby dobromyseľný. Od 1.1.1951 platil
na Slovensku tzv. Stredný občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý upravoval vydržanie v § 115 a 116.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o
nesúciteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1, 2 cit. zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto drží oprávnene a
nepretržite. Ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná. Kto nadobudne oprávnenú
držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa tohto zákonníka sa vyžadovala dobromyseľnosť držby počas celého priebehu vydržacej lehoty.
V prechodných ustanoveniach stredného občianskeho zákonníka, a to v § 566 ods. 1, 2 je upravené,
že pre vydržanie nehnuteľnosti stanovuje tento zákonník kratšiu lehotu, ako bola určená obyčajovým
právom, v konkrétnom prípade teda, že ak vydržacia doba podľa uhorského obyčajového práva mala
skončiť v roku 1981 v zmysle cit. zákonného ustanovenia, skončila najneskôr k 11.3.1959.

Tento stredný občiansky zákonník bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 40/1964 účinným od
1.4.1964. Podľa § 143 cit. zákona v bezpodielovom vlastníctve manželov môže všetko, čo môže byť
predmetom osobného vlastníctva, čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou
veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Podľa § 500 ods. 1 cit. zákona (40/1964) účinného od 1.4.1964 majetkové spoločenstvá medzi
manželmi vzniknuté podľa predošlých predpisov zanikajú 1.4.1964 a týmto dňom vznikne bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov k všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva
patrí. Vydržanie je teda osobitný a originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ide o jeden zo spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva za splnenia zákonných podmienok a dochádza k nemu priamo zo

zákona, teda ex lege. Nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.Vydržanie teda nastupuje vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky, a to oprávnenosť, nerušenosť a
dobromyseľnosť držby. Dobromyseľný držiteľ je ten, ktorý vec drží s vedomím, že mu vec patrí. Teda
dobromyseľný držiteľ sa oprávnene domnieva, že mu vec patrí, držiteľ drží vec v dobrej viere, keď vstúpi

do nakladania s vecou na základe určitého právneho úkonu.

V prejednávanom prípade vstúpili do držby navrhovateľka s manželom na základe darovacej zmluvy.
Zákonná podmienka vydržania je tiež existencia spôsobilého predmetu vydržania a držba po zákonom
stanovenú dobu.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia navrhovatelia
preukázali, že navrhovateľka v 1. rade spolu s neb. E. S. nadobudli vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.3.1949 a nadobudli vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti na základe vydržania, keďže splnili podmienku oprávnenej, nerušenej, pokojnej a
dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty v zmysle zákona 141/1950. Táto vydržacia
lehotauplynula11.3.1959,tedavčase,keďmanželnavrhovateľkyv1.rade,eštežil,nadobudlivlastnícke
právo k nehnuteľnosti na základe vydržania.

Z dedičského spisu ŠN v Starej Ľubovni súd zistil, že manžel navrhovateľky E. S. zomrel X.X.XXXX,
dedičstvo po ňom bolo prejednané v dedičskom konaní pred ŠN v Starej Ľubovni sp.zn. D 267/79 a
predmetom dedičského konania nebola sporná nehnuteľnosť.

Na základe uvedené súd návrhu vyhovel a určil, že sporná nehnuteľnosť EKN č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 867 m2 patrí navrhovateľke v 1, teda je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti v 1

a podiel druhej 1 patrí do dedičstvo po neb. E. S., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX.

V prevyšujúcej časti navrhovatelia zobrali návrh späť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods.
1, 2, 3 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia boli síce v konaní úspešní, ale
trovy konania si neuplatňovali, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.