Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/216/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212204706.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 302,42 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
vymoženiesvojejpohľadávkyvočipovinnejF.X.,nar.XX.XX.XXXX,ktorámuvočinejvzniklazozmluvyo
úvere č. 3810172. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej aj len "exekučný
súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť
o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti
až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo dňa 05.03.2010. K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po

uplynutí zákonom stanovenej doby, čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ktorým mu bola spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje
súčetnákladovžalobcunasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovjehozamestnancov
pomocou informačného systému, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému a na
administratívne spracovanie a doručenie urgencií exekučnému súdu. Uvedené náklady vynaložil
žalobca v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia súdu a
rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je pritom stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných

nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Samotné
konštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočnéa právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu

spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške, ktorá alikvotne
zodpovedá sume cca 660,- eur, ktorá v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky patrí za každý rok poznačený prieťahmi.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje
týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku.
Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v

zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na
súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o

škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná
za predbežne prerokovaný. Lehota 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty pritom automaticky neznamená prieťahy v konaní a v tejto súvislosti

poukázalažalovanánarozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSR.Spoukazomnaust.§9ods.2zákona
č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR,
ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je

tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal
vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov.
Podľa žalovanej žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu

škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
žalobcu, považuje žalovaná jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca menej ako 24

hodín pred pojednávaním doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom
čase boli vytýčené pojednávania iného jeho klienta na Okresnom súde Zvolen a žalobca trvá na
účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd vyhodnotil dôvody žiadosti žalobcu na
odročenie pojednávania za nepreukázané, za nie dôležité a žiadosť o odročenie nespĺňala náležitosti
v zmysle § 119 O. s. p. Žalobca sa rozhodne nemohol dozvedieť o dôvode na odročenie pojednávania

menej ako 24 hodín pred pojednávaním, keďže predvolanie na iné pojednávanie mu muselo byť
doručené skôr (§ 115 ods. O. s. p.). Čiže žalobca jednoznačne dôvod odročenia pojednávania neoznámil
súdu bezodkladne a neuviedol ani, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel. Okrem toho obsahom
základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je

povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní
toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie "dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť kolízia s iným pojednávaním právneho
zástupcu účastníka konania iba za predpokladu, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať,

aby si zvolil iného zástupcu. V danom prípade možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si zvolil
iného zástupcu, prípadne zvolený advokát splnomocnil substitúta. Z činnosti súdu je známe, že žalobcu
v rôznych veciach zastupovali a zastupujú aj iní advokáti, pričom aj v samotnom exekučnom konaní
žalobcu ako oprávneného zastupovala iná advokátska kancelária, ktorá tak musí mať vedomosť oexekučnej veci, z ktorej mal žalobcovi vzniknúť uplatnený nárok na náhradu škody. Okrem toho za
zvoleného právneho zástupcu žalobcu môžu konať dvaja advokáti a štyria koncipienti (podľa webového
sídla Slovenskej advokátskej komory), čiže žalobca mohol byť riadne zastúpený zvolenou advokátskou

kanceláriou. Z uvedených dôvodov považoval súd žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania za
nedôvodnú a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/2002, Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/16/2001 a Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.4Er/414/2010.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával
v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom

súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 05.03.2010 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnej F. X.A.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora
pod spis. zn. EX 3523/2010 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. 4Er/414/2010.
Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.05.2010. Listom
zo dňa 28.05.2010 vyzval tunajší súd oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený na

výzvu nereagoval a zmluvu nepredložil. Uznesením zo dňa 24.06.2010 exekučný súd exekučné
konanie zastavil. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa
22.12.2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie vo výroku o zastavení exekučného
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2011.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,

konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo
veci konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil
a je toho názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákonač. 514/2003 Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody
podľa citovaného zákona môže byť aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v
nerozhodnutí v zákonom stanovenej lehote alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca

domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v nerozhodnutí exekučného súdu v zákonnej lehote, je tak daná právomoc a príslušnosť
okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou z podmienok konania
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, je
predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
ministerstvom. Čiže v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže od
prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok
navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než
súd vo veci rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku

vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo
od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto
lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol
vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd
ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti
žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou založená v spise pod spis. zn. Spr/843/2012. Taktiež niet dôvodu vykonávať takýto dôkaz

za účelom zistenia uplynutia času a ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď
už z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby,
tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43
ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť,
z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny

z exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno
z neho zistiť. Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, z akého titulu žalobca odvodzuje
svoj nárok, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je
potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe zdôvodňoval nesprávnym
úradným postupom súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia v lehote

stanovenej Exekučným poriadkom. Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený
pre nesprávny úradný postup exekučného súdu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené prieťahy v exekučnom
konaní, tak súd dospel k záveru, že k týmto nedošlo. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase
začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na
vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od
doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného konania. V žiadnom prípade však táto
lehota neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora, a to ani na rozhodnutie o zastavení
exekučného konania a ani na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to bez ohľadu
na druh exekučného titulu. Pre iné rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia tak platila iba všeobecná

povinnosťkonaťarozhodnúťonejvprimeranomčasebezzbytočnýchprieťahovtak,abytozodpovedalo
právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade exekučný súd o žiadosti rozhodol
do 2 mesiacov zastavením exekučného konania z dôvodu nesplnenia podmienok konania, keď po
podaní žiadosti o udelenie poverenia vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a tento bol

nečinný. Celkovú dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
o nej (zastavením konania) nemožno považovať za prieťahy v konaní, ani za rozhodnutie v lehote,
ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v
primeranej lehote prejednaná a rozhodnutá. Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný aj z
iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v

znení účinnom od 01.01.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný,
no podľa názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže exekučné konanie
bolo skončené podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež žalobca svoj
nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca podal žiadosť o predbežnéprerokovanie a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť
uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne
prechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne a exekučné

konanie prebiehalo a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené
ustanovenieneboloúčinnéanebolotakanipovinnosťoužalobcupodávaťsťažnosťnaprieťahyvkonaní,
prípadne iným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku na
náhradu škody. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže súd
nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, bolo by tak bezpredmetné zaoberať sa

vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom exekučného súdu a škodou žalobcu.
Pre úplnosť však súd uvádza, že ani tieto žalobca nepreukázal. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej
škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva
z exekučného spisu tunajšieho súdu. Bez ohľadu na ťažkosti ohľadne dôkaznej situácie o výške
majetkovej škody nemožno túto zdôvodniť len akousi paušalizáciou reálnych vecných nákladov žalobcu
súvisiacich so správou vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

bolo by možné ju žalobcovi priznať v prípade (samozrejme ak by vôbec preukázal právny základ nároku),
že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca však ani len
nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci originál znaleckého

posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz vo veciach, v ktorých sa domáha náhrady škody voči štátu
z dôvodu nesprávnych úradných postupov exekučných súdov. Súd do tohto spisu síce založil jeho
kópiu, no vykonanie dôkazu touto listinou nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal
význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr.
Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby

majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo
rozhodcovskýmsúdomvrozhodcovskomkonaní.Bezohľadunaposúdenietejtootázkynemáakákoľvek
odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch
v exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu.
Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní

navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na exekučnom súde vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku
takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné
vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym
dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže

byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka
konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná už v samotnom právnom
základe uplatneného nároku, nebol ani dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o právnom
základe uplatneného nároku, ale súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.