Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200793
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200793.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov: JUDr. Juraj

Florovič a JUDr. Ing. Miroslav Manďák v právnej veci žalobcu: D.. P. P. - X., právne zastúpený:
JUDr. Alena Rudohorská, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Moldavská 8, Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. augusta
2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/

XXXX/XXXX-r zo dňa 15. augusta 2012 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín,
pobočka X. (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 7. mája 2012 z dôvodu
nezákonnosti. Žalobca tvrdil, že postup daňových orgánov pri vydávaní napadnutých rozhodnutí bol v
rozpore so základnými zásadami daňového konania podľa ustanovenia § 2 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 citov. zákona ako aj v rozpore
s ustanovením § 49 ods. 1 a 2, písm. a), a ustanovením § 51 ods. 1, písm. a), zákona o DPH. Žalobca
namietal, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutia boli vydané
predčasne.

Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. augusta 2012 na
odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX
zo dňa 7. mája 2012, pretože sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca dane,
ako aj s jeho právnym záverom. Žalovaný konštatoval, že správca dane začal u žalobcu dňa 16.
decembra 2010 daňovú kontrolu na zistenie, či si žalobca oprávnene uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie september 2010
podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca si za kontrolované zdaniteľné

obdobie uplatnil okrem iného aj odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľskej spol. M.-
E. s.r.o. A.. V prejednávanej veci išlo o tieto faktúry, ktoré boli dodávateľom vystavené za dodanie
tovaru (reparovaných strojov), ktorých nákup žalobca podľa záverov daňových orgánov vieryhodným
spôsobom nepreukázal:

fa.č. XXXXXXX (int.č. XXXXXXX) zo dňa 29. septembra 2010 za dodanie reparovaného stroja Q. XXA,
rok výroby XXXX v K. K. a reparovaného stroja Q. XX O., rok výroby XXXX v K. K., dátum dodaniatovaru 29. septembra 2010, fakturovaná cena celkom 119 537,88 Eur, z toho 19% DPH predstavovala
sumu 19 085,88 Eur;

fa.č. XXXXXXX (int.č. XXXXXXX) zo dňa 30. septembra 2010 za dodanie reparovaného stroja Q. XXH,

rokvýrobyXXXXvA.H.P.Q.areparovanéhostrojaC.XXX,rokvýrobyXXXXtypX.XXM,dátumdodania
tovaru 30. septembra 2010, fakturovaná cena celkom 80 382,12 Eur, z toho 19% DPH predstavovala
sumu 12 834,12 Eur.

Správca dane kontrolou zistil okrem iného aj výpočtovú chybu vo výške 0,03 Eura, ktorá však nebola
predmetom žalobcovho odvolania, ani podanej žaloby.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných

plnení, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2010. Daňový
úrad A. I na základe dožiadania správcu dane (Daňový úrad K.) vyzval dodávateľskú spol. M.-E. s.r.o.
na predloženie účtovných dokladov na preverenie jej podnikateľskej činnosti so
žalobcom. Účtovné doklady predložil F. Q., splnomocnený zástupca spol. M.-E. s.r.o., ktorý dňa 3. marca
2011 do zápisnice vyhlásil, že spol. M.-E. s.r.o. dodala žalobcovi na základe kúpnej zmluvy zo dňa

4. septembra 2010 reparované stroje o čom predložil dodávateľské faktúry č. XXXXXXX zo dňa 29.
septembra 2010 a č. XXXXXXX zo dňa 30. septembra 2010. Spol. M.-E. s.r.o. mala faktúry zaúčtované
vo svojom účtovníctve a priznala z nich DPH v daňovom priznaní za III. štvrťrok 2010.
Faktúry boli zaplatené v hotovosti v dohodnutých splátkach (29., 30. septembra 2010, 30. novembra
2010, 20. a 31. decembra 2010). Spol. M.-E. s.r.o. stroje nakúpila od spol. Q. SK s.r.o. na základe

kúpnej zmluvy z 6. septembra 2010. Stroje boli uskladnené v priestoroch spol. M.-E. s.r.o., pretože
žalobca nedisponoval skladovými priestormi a nemal vybavenie na ich prepravu. Žalobca následne
predal tieto stroje odberateľovi so sídlom v meste B. v F. republike. Preprava strojov bola realizovaná
dvoma nákladnými autami, jedno nákladné auto zabezpečil F. odberateľ a jedno nákladné auto poskytol
prepravca V. V.. Žalobca dodal tovar maďarskému odberateľovi na základe kúpno-predajnej zmluvy z

9. decembra 2010, o dodaní tovaru predložil odberateľské faktúry č. XXXXXXX až XXXXXXX, dodacie
listy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady vystavené v decembri 2010, ďalej predložil faktúru č.
XXXXXXX za prepravu a medzinárodné nákladné listy (C.).

Daňový úrad A. vykonal u spol. M.-E. s.r.o. a spol. M. s.r.o. riadne daňové kontroly. Správca dane
na základe výsledkov z týchto daňových kontrol zistil, že s reparovanými strojmi obchodoval reťazec

obchodníkov. Nákup a predaj štyroch reparovaných strojov (stroj Q. XXA, rok výroby XXXX v K. K., stroj
Q. XX O., rok výroby XXXX v K. K., stroj Q. XXH, rok výroby XXXX v A. H.P. Q., stroj C. XXX, rok výroby
XXXX typ X. XXM) sa uskutočnil medzi týmito obchodníkmi: spol. M. s.r.o. A., spol. M. s.r.o. A., Q. s.r.o.
A., M.-E. s.r.o. A., D.. P. P. - X. (v tomto konaní žalobca). Daňový úrad A. zistil, že spol. M. s.r.o. A. mala
ku dňu 30. septembru 2005 ukončenú registráciu na DPH podľa § 81 ods. 4 zákona o DPH

preto, lebo dlhodobo nepodávala daňové priznania. Konateľom spol. M.-E. s.r.o. bol H. Q., ktorý bol do
25. novembra 2010 aj konateľom spol. M. s.r.o. A.. Daňový úrad A. nevypočul F. Q. ako svedka, tento
sa zúčastnil pojednávania ako splnomocnený zástupca, ktorý predložil príslušnému správcovi dane za
spol. M.-E. s.r.o. účtovné a daňové doklady tejto spoločnosti. Žalobca na pojednávaní pred správcom
dane vyhlásil, že nemá technickú dokumentáciu k obchodovaným strojom ani doklady o ich oprave.

Správca dane v súvislosti s tvrdením žalobcu, že nakúpené stroje ďalej predal maďarskému
odberateľovi, t.j. použil ich na účel svojho ďalšieho podnikania, požiadal maďarskú daňovú správu o
medzinárodnú výmenu informácií Na jej základe zistil, že maďarský odberateľ spol. G.-A. A.., so sídlom
v B., ktorej mal žalobca dodať 4 kusy obrábacích strojov, nepodala od roku 2010 žiadne
daňové priznanie na DPH, a preto mala pozastavené DIČ dňom 25. marca 2011. F. odberateľ mal

sídlo v opustenom schátralom dome bez známok ekonomickej aktivity, zástupcovia tejto spoločnosti sú
nekontaktní a účtovníctvo spoločnosti je nedostupné. Správca dane v Protokole o zisteniach z daňovej
kontroly (str. 9) konštatoval uvedené skutočnosti, a preto žalovaný nepovažoval za dôvodnú
námietku žalobcu, že daňové orgány nesprávne vyhodnotili zistenia z medzinárodnej výmeny informácií
od maďarskej finančnej správy. Správca dane ďalej v súvislosti s tvrdením žalobcu, že nakúpené stroje

použil na účely svojho podnikania, preveril realizáciu dopravy strojov maďarskému odberateľovi - spol.
G.-A. A.., so sídlom v B.. Žalobca predložil správcovi dane C. č. Q z 9. decembra 2010, vktorom boli uvedené vozidlá (ťahač ev.č. A. XXXT. a náves ev.č. A. XXXW.) prepravujúce 2 kusy strojov
pre príjemcu spol. G.-A. A.. Podľa správy Krajského dopravného inšpektorátu, evidencia vozidiel, A.,
vlastníkom ťahača ev.č. A. XXXT. bol VÚB Leasing a.s. B. a vlastníkom návesu ev.č. A. XXXYD. bol

V. V.. V. V. bol vypočutý Daňovým úradom A. ako svedok, ktorý potvrdil, že prepravu strojov vykonal
jeho zamestnanec P. V. dňa 9. decembra 2010. Prepravu fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
9. decembra 2010, faktúru zaevidoval do záznamov DPH, daň priznal za IV. štvrťrok 2010 a riadne
odviedol. Objednávateľ (v tomto konaní žalobca) zaplatil faktúru v hotovosti dňa 9. decembra 2010.
V. V. dodatočne predložil príslušnému daňovému úradu listinné dôkazy - evidenciu vystavených faktúr,

karty investičného majetku, C., vystavené faktúry, príjmové pokladničné doklady a technické preukazy
vozidiel. V. V. a ani vodič P. V. si s odstupom času nepamätali osobu, ktorej v F. boli stroje odovzdané.
Vodič P. V. potvrdil, že preprava strojov sa uskutočnila na trase A. - F. - Z. - B..

Správca dane na základe medzinárodnej výmeny informácií dôvodne nadobudol pochybnosti o
uskutočnení intrakomunitárnej dodávky strojov medzi žalobcom a jeho maďarským odberateľom - spol.
G.-A. A.., pretože zo správy Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. B. v spojení so správou Q. a.s. (ide o

prevádzkovateľa elektronického výberu mýta) vyplýva, že na vymedzených úsekoch cesty A., X. - F. a
I. elektronický mýtny systém zaznamenal prejazdy vozidla ev.č. A. XXXT. v dňoch 1., 3. a 7.
decembra 2010 a v dňoch 2., 21. a 29. decembra 2010 mýtne transakcie na úseku cesty F., O. SR -
MR resp. Q.. Prejazd motorového vozidla ev.č. A. XXXT. nebol dňa 9. decembra 2010 zaznamenaný.
Žalovaný ako aj správca dane považovali námietku žalobcu, že k preprave strojov mohlo dôjsť pred,

alebo po dátume 9. decembra 2010, za účelovú z dôvodu, že na všetkých
žalobcompredloženýchdokladochakoajnadokladochpredloženýchdopravcomV.V.jeuvedenýdátum
uskutočnenia intrakomunitárnej dodávky strojov do F. deň 9. decembra 2010. Správca dane oboznámil
žalobcu dňa 21. marca 2012 s uvedenými zisteniami, pričom žalobca vyhlásil, že nebol osobne pri
nakládke strojov a nevedel uviesť, kadiaľ vodiči v skutočnosti stroje viezli.

Žalovaný tvrdil, že správca dane vyhodnotil dôkazy v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
a daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal nákup
strojov od spol. M.-E. s.r.o. a ich následné dodanie spol. G.-A. A.. v F. tak, ako to preukazoval faktúrami
č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Odberateľ so sídlom v F. nepodal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie december 2010, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a pre maďarskú daňovú

správu ide o spoločnosť, ktorá je nekontaktná. Záver, že intrakomunitárny obchod sa neuskutočnil
podporujú aj pochybnosti o uskutočnení prepravy reparovaných strojov. Preprava strojov sa mala
uskutočniť dvoma návesmi. Jedno mot. vozidlo (náves) mal byť pristavený maďarským odberateľom
a druhé vozidlo patrilo prepravcovi V. V.. Uskutočnenie prepravy strojov maďarským vozidlom nebolo
preukázané, pretože spol. G.-A. A.., je nekontaktná, žiadne doklady o doprave neboli predložené. Pokiaľ

ide o prepravu uskutočnenú prepravcom V. V. žalovaný poukázal na skutočnosť, že faktúry č. XXXXXXX
až XXXXXXX za poskytnutie prepravnej ako aj k nim pripojené dodacie listy boli vystavené dňa 9.
decembra 2010. Na C. č. XXXXXXX, ktorú predložil žalobca, nie je uvedený žiaden dátum prevzatia
tovaru maďarským odberateľom a na C. č. XXXXXXX, ktorú predložil prepravca V. V., sú uvedené dva
rôzne dátumy prevzatia, a to 8. decembra 2010 a 9. decembra 2010. Ide o doklady, ktoré tiež vzbudili

pochybnosti o reálnom uskutočnení intrakomunitárnej dodávky tovaru.

Podľa článku VII kúpnej zmluvy, ktorú dňa 4. septembra 2010 uzatvorili žalobca a spol. M.-E.
s.r.o., nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (štyri reparované stroje) dňom
podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí strojov a po zaplatení celkovej kúpnej zmluvy vrátane
DPH. Podľa príjmových a výdavkových pokladničných dokladov zaplatil žalobca dodávateľovi (spol.

M.-E. s.r.o.) celú sumu až dňa 31. decembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že ku
dňu 9. decembru 2010, kedy sa mala uskutočniť intrakomunitárna dodávka tovaru, nebol žalobca ešte
vlastníkom reparovaných strojov.

Žalovaný tvrdil, že správca dane mal oprávnené pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia aj
vzhľadom na predložené príjmové pokladničné doklady, ktoré žalobcovi vystavila odberateľská spol. G.-

A. A.., ktoré vystavila osoba, ktorá nebola riadne identifikovaná. Pokladničné doklady mali rôzne dátumy
vystavenia pričom len na jednom bol uvedený účel úhrady poukazom na faktúru č. XXXXXXX. Podľa
tohto dokladu úhrada za dodané stroje predstavovala len sumu 14 500 Eur.

Správca dane nepreniesol na žalobcu dôkazné bremeno, a preto nie dôvodná jeho námietka o tom,
že by mal byť zodpovedný za neplnenie daňových povinností zo strany iného daňového subjektu. Tiežnepovažoval za dôvodné jeho tvrdenie, že na danú vec je potrebné aplikovať rozsudok ESD v spojených
veciach C-354/03, C-355/03 a C 484/03, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf 1/2010 zo dňa 19. augusta 2010.

Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade
s § 29 a § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., pretože v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody,
pre ktoré nepovažoval výpovede svedkov V. V. a P. V. za vieryhodné. Žalobca tvrdil, že nakúpené
stroje použil na účel svojho podnikania a s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH
uviedol, že splnil zákonné podmienky oslobodenia od dane, pretože dodal tovar osobe identifikovanej

pre daň v inej členskej krajine EÚ. Dodanie tovaru do F. bolo spojené s jeho prepravou, o čom
predložil doklad o preprave - medzinárodná prepravný list C. a faktúru za prepravu. Prepravca potvrdil
zabezpečenie a vykonanie prepravných služieb pre žalobcu podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o DPH a
tieto skutočnosti potvrdil aj P. V., vodič nákladného vozidla, ktorým bol tovar prepravený. Žalobca
ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie medzinárodnej výmeny informácií, pretože maďarská strana sa
nezaoberala, či sa uskutočnil deklarovaný intrakomunitárny obchod. F. daňová správa len konštatovala,

že maďarský daňový subjekt spol. G.-A. A.. mal zrušené DIČ a že jeho zástupcovia sú nedostupní.
Z medzinárodnej výmeny informácii nevyplýva, že slovenský dodávateľ nedodal tovar maďarskému
odberateľovi. Žalobca tvrdil, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia od DPH podľa § 43 ods. 1
zákona o DPH, pretože predložil medzinárodný prepravný list C., na ktorom bolo označené miesto a
krajina určenia. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že iné daňové subjekty si neplnili daňové povinnosti.

Žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pretože spochybnil uskutočnenie prepravy tovaru do
F.. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo
dňa 19. októbra 2010 tvrdil, že správca dane ho neprimerane zaťažil dôkazným bremenom. V danej
veci nebola spochybnená materiálna existencia tovaru, pretože žalobca disponuje odovzdávacím a
preberacím protokolom. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane, keď na základe jeho dožiadania

Daňový úrad A. I vypočul F. Q. v jeho neprítomnosti. Aj v prípade, ak išlo o vypočutie splnomocneného
zástupcu spol. M.-E. s.r.o., má takáto osoba postavenie svedka, pretože bola vypočutá o dôležitých
okolnostiach týkajúcich sa žalobcu. Podľa názoru žalobcu mal byť tento dôkaz vykonaný v prítomnosti
žalobcu, ktorý si mohol uplatniť právo v zmysle § 15 ods. 5, písm. e), zákona o správe daní a poplatkov,
t.j. právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Tento zákonný postup správca dane porušil,

a preto svedecká výpoveď F. Q. nemôže mať povahu zákonného dôkazu. Žalobca riadne zaúčtoval
dodávateľské faktúry od spol. M.-E. s.r.o. na základe uskutočnených dodávok tovarov a služieb od tohto
dodávateľa, a preto správca dane aj žalovaný dospeli k nesprávnemu záveru, že žalobcovi nevzniklo
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spol. M.-E. s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 2
zákonaoDPH.Žalobcapovažovalnapadnutérozhodnutiazapredčasné,pretožebolivydanénazáklade

nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého dospeli daňové orgány k nesprávnemu
právnemu posúdenie veci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok ESD z 12. januára 2006
v spojených veciach C 354/03, C-355/03, C-484/03, ktorými bolo rozhodované podľa článku 2 bod
1, článku 4 ods. 1.2 a článku 5 ods. 1 6.Smernice“. Žalobca v závere žaloby uviedol, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s § 2 a § 29

zákona o správe daní a poplatkov a § 49 ods. 1 a 2, písm. a), a § 51 ods. 1, písm. a), zákona o DPH.

Žalovaný v písomnom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane
vykonával dokazovanie v súlade s § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov a postupoval podľa §
29 ods. 2 citov. zákona. Námietka žalobcu, že správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy vyjadrenia
V. V. a P. V., nie je opodstatnená, pretože prepravca ani jeho zamestnanec sa nevedeli vyjadriť k

podstatným okolnostiam prepravy strojov do F.. Svedok V. V. poukázal na doklady o preprave strojov,
najmä na faktúru za prepravu materiálu na trase A. - B. č. XXXXXXXX zo dňa 9. decembra 2010 a na
príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 9. decembra 2010 o úhrade za prepravu strojov a C.
č. SK XXXXXXX. Žalobca na rozdiel od svedka V. V. predložil ako dôkaz inú C. - č. SK XXXXXXX. Na
doklade C., ktorý predložil prepravca, je uvedený dátum vystavenia tohto dokladu a aj dátum prevzatia

tovaru deň 9. december 2010. Na cestovnom príkaze pre vodiča P. V. je dátum 9.
december 2010. V evidencii jázd vozidla ev.č. A. XXXT. a tachografe je uvedený rovnaký dátum. Spol.
Q. a.s. (prevádzkovateľ elektronického mýta), v písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 9. decembra 2010
nebola zaznamenaná preprava vozidlom ev.č. A. XXXT. z A. do F.. Z uvedených dôvodov daňové
orgány považovali predložené doklady za nevieryhodné a tvrdenie žalobcu, že preprava strojov do F.

sa uskutočnila v iný deň, hodnotili ako zavádzajúce a irelevantné. Žalovaný neakceptoval ani námietkužalobcu o neprípustnom prenesení dôkazného bremena, pretože správca dane sám vykonal dôkazy
na úplné zistenie skutkového stavu, okrem iných dôkazov zabezpečil aj správu od Národnej diaľničnej
spoločnosti ako aj od spol. Q. a.s. a na ich základe uzavrel, že žalobcom ako aj prepravcom V. V.

deklarovaná preprava tovaru do F. sa dňa 9. decembra 2010 neuskutočnila. Žalobca teda nepreukázal,
že nakúpené stroje použil na účel svojho podnikania.

Žalovaný poukázal na kúpnu zmluvu z 4. septembra 2010, ktorú uzavreli spol. M.-E. s.r.o. ako
predávajúci a žalobca ako kupujúci, predmetom ktorej bola dodávka reparovaných strojov (bod 1. až 4
zmluvy). Podľa článku VII uvedenej zmluvy kupujúci (žalobca) nadobudol vlastnícke právo k predmetu

kúpy po zaplatení celkovej sumy včítane DPH. Podľa predložených pokladničných dokladov o úhrade
dodávateľských faktúr bola celková úhrada realizovaná až 31. decembra 2010. Správca dane mal preto
dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení intrakomunitárnej dodávky do F. republiky, pretože žalobca
ku dňu 9. decembru 2010 nebol vlastníkom strojov.

Správca dane preveroval skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku na odpočet DPH, ktorý si žalobca
uplatnil za kontrolované zdaňovacie obdobie (september 2010) na základe dokladov predložených

žalobcom a jeho prepravcom. Žalobca nepreukázal existenciu tovaru, pretože správca dane na základe
výsledkov zisťovania skutkového stavu mal pochybnosti o uskutočnení obchodu na základe podozrenia
z deklarovania fiktívneho obchodu, ktorý mal začať u neplatiteľa DPH a skončiť ako oslobodená dodávka
v inom členskom štáte.

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o procesnom pochybení správcu dane, ktorý

vypočul F. Q., splnomocneného zástupcu spol. M. E. s.r.o., v neprítomnosti žalobcu. F. Q. predložil
Daňovému úradu A. doklady spol. M. E. s.r.o. zaevidované v účtovníctve a záznamy o DPH, k
samotnému predaju strojov do F. sa nevyjadril. Preto nebol dôvod, aby žalobca bol prítomný pri
predkladaní dokladov zástupcom spol. M. E. s.r.o. Žalobca bol oboznámený s tým, že Daňový úrad A.
preveril účtovné doklady spol. M. E. s.r.o.

Žalovaný v závere písomného stanoviska konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav,
preveril všetky tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom a na ich základe dospel k záveru, že žalobcom
deklarované nadobudnutie tovaru od dodávateľa M.-E. s.r.o. a jeho následné dodanie maďarskému
odberateľovi spol. G.-A. A.., B., sa reálne neuskutočnilo.

Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať rozsudky

ESD,pretožepodvodomjepoznačenépriamoplnenie,ktoréhosazúčastnilžalobca,niepredchádzajúce
ani nasledujúce plnenie.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v
zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je zastúpený

advokátkou (§ 250a O.s.p.). Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil dňa 28.
marca 2012 Protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý bol so žalobcom
prerokovaný 4. mája 2012. Žalobca si za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie

dane z týchto faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou spol. M.-E. s.r.o. A.:fa.č. XXXXXXX (int.č. XXXXXXX) zo dňa 29. septembra 2010 za dodanie reparovaného stroja Q. XXA,
rok výroby XXXX v K. K. a reparovaného stroja Q. XX O., rok výroby XXXX v K. K., dátum dodania
tovaru 29. septembra 2010, fakturovaná cena celkom 119 537,88 Eur, z toho 19 % DPH predstavovala

sumu 19 085,88 Eur;

fa.č. XXXXXXX (int.č. XXXXXXX) zo dňa 30. septembra 2010 za dodanie reparovaného stroja Q. XXH,
rokvýrobyXXXXvA.H.P.Q.areparovanéhostrojaC.XXX,rokvýrobyXXXXtypX.XXM,dátumdodania
tovaru 30. septembra 2010, fakturovaná cena celkom 80 382,12 Eur, z toho 19 % DPH predstavovala
sumu 12 834,12 Eur.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. augusta 2012 a dodatočný

platobný výmer správcu dane zo dňa 7. mája 2012, ktorými žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet
dane za zdaňovacie obdobie september 2010. Žalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému
výmeru ako aj v podanej žalobe namietal nesprávne vyhodnotenie medzinárodnej výmeny informácií vo
veci intrakomunitárnej dodávky tovaru

(§ 43 ods. 1 zákona o DPH), ktorý bol žalobcom odoslaný z tuzemska do F. a nadobúdateľ je osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný ako aj správca dane sa v odôvodneniach
napadnutých rozhodnutí vyporiadali so všetkými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní
proti dodatočnému platobnému výmeru, vrátane jeho tvrdenia, že nakúpené stroje použil na účely svojho
podnikania, v danom prípade malo ísť o intrakomunitárnu dodávku strojov do F.

Súd v tomto konaní zisťoval, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav a či na

základe takto zisteného skutkového stavu dospeli k správnemu právnemu záveru. Súd ďalej skúmal, či
preskúmavané rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane sú riadne odôvodnené, a teda či si žalobca
uplatnil odpočet DPH za september 2010 v súlade s § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 222/04 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru za

protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného
členského štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať:

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne, alebo bydliska príjemcu tovaru,
alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,d) dátum, keď bol tovar, alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru, alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Daňová kontrola je upravená v ustanovení § 15 zákona č. 511/1992 Zb..

Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich

pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane zaznamená správca dane v dodatku k protokolu. Dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu (§ 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov).

Inštitút dokazovania je upravený v § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje
medzi správcu dane a daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci na zabezpečenie

objektívneho vyrubenia dane.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).

Hodnotenie dôkazov patrí do právomoci správcu dane.

Počas daňovej kontroly sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. O výsledku zistenia z daňovej kontroly
je vyhotovený protokol, ku ktorému má právo sa kontrolovaný subjekt písomne vyjadriť. Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona o správe

daní a poplatkov. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým
subjektom, alebo jeho zástupcom. Doručenie protokolu sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie
dane, alebo rozdielu dane. (§ 15 ods. 10, 13 zákona o správe daní a poplatkov).

Žalobcom uvádzané žalobné dôvody možno zhrnúť do týchto štyroch základných bodov:

- nedostatočne zistený skutkový stav;

- na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospeli daňové orgány k nesprávnemu

právnemu záveru;

- neprípustné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu;

- porušenie procesných práv žalobcu tým, že mu nebolo umožnené klásť otázky svedkovi F. Q. v zmysle
§ 15 ods. 5, písm. e), zákona o správe daní a poplatkov.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že obchod s reparovanými strojmi sa uskutočnil medzi obchodníkmi
spol. M. s.r.o. A., spol. M. s.r.o., spol. Q. s.r.o. A., spol. M.-E. s.r.o. A. ažalobcom. Poznamenáva sa, že spol. M. s.r.o. a spol. M.-E. s.r.o. boli personálne prepojené, konateľom
oboch spoločností bol H. Q.. Zdaniteľné plnenia všetky uvedené spoločnosti mali zaplatiť hotovostnými
platbami. Q.. M. s.r.o. A. mala ku dňu 30. septembru 2005 ukončenú registráciu na DPH pre dlhodobé

nepodávanie daňových priznaní (§ 81 ods. 4 zák. o DPH) a opätovne už nebola registrovaná. V roku
2010 nepodala daňové priznanie o uskutočnenom zdaniteľnom obchode so spol. M. s.r.o. A. za predaj
4 strojov tejto spoločnosti. Spol. M. s.r.o. A. nepredložila okrem faktúr žiadnu kúpnu zmluvu o nákupe
strojov od spol. M. s.r.o. a ani žiadne pokladničné doklady o zaplatení kúpnej ceny. Správca dane mal
preto dôvodné pochybnosti, že nákup obrábacích strojov sa reálne uskutočnil medzi spol. M. s.r.o., ktorá

nebola registrovaná na DPH a daň nepriznala ani neodviedla, a spol. M. s.r.o.. Následne nemohlo dôjsť
k uskutočneniu zdaniteľného obchodu medzi spol. M. s.r.o. a Q. s.r.o. a spol. M.-E. s.r.o. a žalobcom.
Pochybnosti o uskutočnení týchto zdaniteľných obchodov podporuje aj skutočnosť, že obrábacie stroje
mali byť po celú dobu obchodovania medzi uvedenými subjektmi uskladnené v priestoroch na ul. T. XX,
A..

Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel dňa 4. septembra 2010

kúpnu zmluvu so spol. M.-E. s.r.o. A. a na jej základe dodávateľ žalobcovi fakturoval dodanie týchto
reparovaných strojov: Q. XXA, rok výroby XXXX v K. K., Q. XX O., rok výroby XXXX v K. K., Q. XXH, rok
výroby XXXX v A. H.P. Q., C. XXX, rok výroby XXXX typ X. XXM. V tejto súvislosti dáva súd do
pozornosti, že dodávateľská spol. M.-E. s.r.o. nadobudla označené stroje od spol.
Q. s.r.o. A. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6. septembra 2010 a podľa článku IV. tejto zmluvy bol

termín dodania predmetu zmluvy dohodnutý do 30. septembra 2010, vlastnícke právo na kupujúceho
prešlo dňom podpísania Protokolu o odovzdaní a prevzatí tovaru. Z uvedených kúpnych zmlúv vyplýva,
že spol. M.-E. s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu so žalobcom o dodaní obrábacích strojov v čase, keď
ešte nebola ich vlastníkom, pretože stroje nadobudla od spol. Q. s.r.o. až na základe zmluvy zo dňa
6. septembra 2010 s termínom ich dodania 30. septembra 2010. Uvedené skutočnosti vzbudzujú

dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom spol. M.-E.
s.r.o. a žalobcom ako odberateľom.

Žalobca tvrdil, že preukázal materiálnu existenciu tovaru - obrábacích strojov, ktoré boli predmetom
fakturácie za zdaňovacie obdobie september 2010. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle
slovenských technických noriem je každý obrábací stroj identifikovateľný na základe jeho technickej

dokumentácie, t.j. technického preukazu, tzv. „pasportu“. V technickej dokumentácii
je uvedené výrobné číslo obrábacieho stroja, typ stroja a jeho výrobca, na základe ktorých možno
jednoznačne určiť o aký konkrétny obrábací stroj ide. V zmluve zo 4. septembra 2010 ako aj vo faktúrach
predložených žalobcom boli obrábacie stroje označené len podľa ich typu, roku výroby a výrobcu. Ak
technické stroje nemali v zmluve ako aj vo faktúrach predložených žalobcom uvedené výrobné čísla a

ostatné podstatné údaje, medzi ktoré patrí v prípade ich obnovy (reparácie) aj presné označenie čoho
sa reparácia týkala, kto ju vykonal a kto za ňu zodpovedá (napr. pre prípad zodpovednosti za vady počas
plynutia záručnej doby), možno uzavrieť, že išlo len o všeobecné pomenovanie obrábacích strojov. Na
účel odpočtu DPH za 09/2010 nie sú tieto stroje riadne identifikované, a preto nemožno akceptovať
tvrdenie žalobcu, že preukázal materiálnu existenciu tovaru. Takto označené stroje majú len hodnotu

železného šrotu. Tieto skutočnosti potvrdilo aj žalobcovo vyhlásenie do zápisnice pred správcom dane
dňa 29. septembra 2011, že pri uzavretí kúpnej zmluvy mu dodávateľ neodovzdal žiadnu technickú
dokumentáciu obrábacích strojov a táto nebola pripojená ani k samotným strojom.

Súd uzavrel, že obrábacie stroje bez technickej dokumentácie nemožno považovať za
dostatočneidentifikovateľnénaúčelpreukázaniamateriálnejexistencietovaru,ktorýmalbyťpredmetom

uskutočnenia zdaniteľného obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet
DPH na vstupe. Žalobca napriek tomu, že predložil kúpnu zmluvu a účtovné doklady (faktúry, príjmové a
výdavkové pokladničné doklady), nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu so spol. M.-
E. s.r.o. A..

Správca dane v súvislosti s právnou úpravou podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH posudzoval vznik daňovej

povinnosti aj na strane dodávateľskej spol. M.-E. s.r.o. A.., avšak netvrdil, že túto povinnosť má žalobca.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly a ani v daňovom konaní nepreniesol dôkazné bremenona žalobcu, pretože pochybnosti o dodávateľskej spol. M.-E. s.r.o., t.j. či táto spoločnosť skutočne
nadobudla a ďalej predala obrábacie stroje, nadobudol na základe vlastného rozsiahleho dokazovania.
Preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že je potrebné aplikovať dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010, v ktorom bol vyslovený právny názor na rozloženie
dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že daňové orgány pri hodnotení dôkazov nepostupovali podľa §
2 zákona o správe daní a poplatkov. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy hodnotil samostatne, aj v ich vzájomnej súvislosti a

prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Daňová kontrola bola u žalobcu vykonaná v súlade s
ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov a táto bola ukončená Protokolom, vrátane jeho dodatku č. 1.

Žalobcom uvádzané dôvody nepreukazujú, že účtovné doklady predložené F. Q., splnomocneným
zástupcom spol. M.-E. s.r.o. A. a ním podané vysvetlenie o predložených dokladoch, sú nezákonne
získanými dôkazmi. Zo zápisnice spísanej dňa 3. marca 2011 Daňovým úradom A. I vyplýva, že
F. Q. bol poverený spol. M.-E. s.r.o. A. predložiť miestne príslušnému daňovému úradu (DÚ A. I) účtovné

doklady tejto spoločnosti, ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti v súvislosti s odberateľom D.. P. P. - X.
(žalobca). Naviac, splnomocnený zástupca potvrdil, že spol. M.-E. s.r.o. A. uzavrela so žalobcom dňa
4. septembra 2010 kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodala 4 obrábacie stroje, za
ktoré žalobca zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti. Faktúry mala spol. M.-E. s.r.o. A. zaúčtované
vo svojom účtovníctve, v nich vyčíslenú DPH priznala a uviedla v daňovom priznaní za III. štvrťrok 2010.

Žalobca bol so zisteniami Daňového úradu A. I oboznámený dňa 21. marca 2011, voči týmto zisteniam
nemal žiadne námietky, osobitne nenamietal porušenie svojich procesných práv v zmysle § 15 ods. 5,
písm. e), zákona o správe daní a poplatkov. Ani dodávateľom predložené účtovné doklady neodstránili
pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spol. M.-E. s.r.o. A..

Žalobca mal v priebehu kontroly možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam v zmysle § 15 ods. 5

zákona, ako aj vyjadriť sa k Protokolu a zúčastniť sa jeho prerokovania v zmysle § 15 ods. 10 zákona.
Žalobca využil svojej procesné práva a len skutočnosť, že dôkazy neboli hodnotené správcom dane a
aj žalovaným v súlade s názorom žalobcu, nie je dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Zákon
o dani z pridanej hodnoty upravuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane z tovaru, alebo zo služieb,
pričom platiteľ dane má hmotnoprávnu povinnosť preukázať reálnosť uskutočnenia deklarovaného

plnenia. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odpočítanie dane musí žalobca preukázať,
pretože listinné dôkazy za aké sa považujú faktúry od dodávateľa, samé o sebe nie sú bez ďalšieho
preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol medzi účastníkmi aj reálne uskutočnený.
Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca požaduje, vzhľadom na
ľahkúzneužiteľnosťDPH,abyplatiteľ,ktorýnároknaodpočetuplatňuje,preukázalexistenciupodmienok

uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že na danú vec je potrebné aplikovať rozsudok ESD z 12.
januára 2006 v spojených veciach C 354/03, C-355/03, C-484/03. Pri tejto námietke nie je možné
opomenúť, že žalobca deklaroval nákup strojov od spol. M.-E. s.r.o. A. a ich následný predaj spol. G.-
A. A.., B., F., ktorý sa na základe zistení z medzinárodnej výmeny informácií neuskutočnil. V danej veci

bol deklarovaný fiktívny obchod medzi obchodnými spoločnosťami, ktorý začal u neplatiteľa dane (spol.
M. s.r.o.) a mal skončiť ako oslobodená dodávka tovaru v inom členskom štáte (F.) a žalobca sa na
uvedenej činnosti podieľal.

Súdhodnotilvykonanédôkazy(obsahadministratívnehospisu,rozhodnutiasprávcudaneažalovaného,
obsah žaloby a stanovisko žalovaného) podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti. Dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté
rozhodnutie žalovaného a správcu dane po ich preskúmaní súdom sú v súlade a v medziach zákonov,
na základe ktorých daňové orgány rozhodovali.Podľa názoru súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné
podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver. Daňové orgány rozhodli v súlade
so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§250kods.1O.s.p.,žalobcoviktorýnebolvkonaníúspešný,
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.