Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/168/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203216
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6709203216.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

Július Kuchár, miesto podnikania Banská Bystrica, Kráľovohoľská č. 17, IČO: 17062721, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 10,
IČO: 36860999, proti odporcom I. R. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., I. mieru X a II. Y. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A., I. mieru 1, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Rudlovská 2, o zaplatenie 23.235,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia I. a II. sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo
výške 23.235,70 € spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovia I. a II. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 6.860,09 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 19.4.2006 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd vzájomný návrh odporcov, ktorým sa domáhajú zaplatenia istiny vo výške 1.266,54 € do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,ktorýdošielnasúddňa8.4.2009žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcovspoločneanerozdielne
k zaplateniu istiny vo výške 23.235,70 € spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2006
do zaplatenia a uhradiť trovy konania. V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny návrhu na

pojednávaní dňa 3.3.2011 v časti príslušenstva s tým, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške
13% ročne. Súd na pojednávaní zmenu návrhu pripustil. Následne na pojednávaní dňa 2.10.2012 zobral
navrhovateľprostredníctvomprávnejzástupkynenávrhozaplateniepríslušenstvanad7%ročnezdlžnej
istiny od 19.4.2006 do zaplatenia v časti 6% návrh späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Na otázku
zo strany súdu prítomný právny zástupca odporcov uviedol, že s čiastočným späťvzatím návrhu v časti
príslušenstva 6% ročne z dlžnej istiny od 19.4.2006 do zaplatenia súhlasia.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.Vzhľadom na dispozíciu navrhovateľa s časťou návrhu súd postupoval podľa ustanovenia § 96 ods. 1
a 3 Občianskeho súdneho poriadku a konanie pre čiastočné späťvzatie návrhu v časti príslušenstva
zastavil. Vo zvyšku o nároku uplatňovaného návrhom konal.

Nárok uplatňovaný v konaní navrhovateľ odôvodňoval zmluvou o pôžičke, ktorá bola medzi ním ako
veriteľom a odporcami ako dlžníkmi dňa 18.3.2006 uzatvorená. Na základe uvedenej zmluvy o pôžičke
navrhovateľ zapožičal odporcom spoločne a nerozdielne finančnú čiastku vo výške 700.000,-- Sk
(23.235,70 €). Pôžička bola vyplatená k rukám odporcov a bola poskytnutá dňa 18.3.2006 s tým, že
splatnosť bola dohodnutá dňa 18.4.2006. Zároveň si v zmluve o pôžičke účastníci dohodli aj zmluvnú

pokutu za každý deň omeškania, pričom sa navrhovateľ v tomto konaní nedomáhal vyplatenia zmluvnej
pokuty. Žiadal vrátiť požičanú sumu v celej výške a žiadal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti pôžičky. Pred podaním návrhu viackrát kontaktoval odporcov za účelom úhrady dlžnej časti.
Pokusy o pokonávku zostali bezúspešné. Rovnako nereagovali odporcovia na výzvu právneho zástupcu
zo dňa 25.7.2006. Navrhovateľ poukazoval aj na to, že už v minulosti v súvislosti s uplatneným nárokom
podali návrh na tunajší súd s tým, že konanie sa viedlo pod sp. zn. XC XXX/XXXX. Následne po

mimosúdnych rokovaniach zobrali návrh späť s tým, že odporcovia nedodržali dohodnuté podmienky a
nedošlo k podpísaniu dohody o urovnaní. S poukazom na túto skutočnosť podal návrh na tunajší súd
opätovne a domáhal sa vrátenia celej požičanej sumy.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 25.9.2009 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podali odporcovia v zákonom stanovenej lehote písomný odpor. V odpore zo dňa 26.11.2009

doručené súdu 30.11.2009 namietali dôvodnosť uplatňovaného nároku s tým, že zmluvu o pôžičke
považovali za neplatnú. Nikdy si podľa ich slov žiadnu čiastku od navrhovateľa nepožičali, tobôž čiastku
700.000,-- Sk. Potvrdili, že odporca v I. rade bol s navrhovateľom v kontakte pracovnom, pretože vo
februári 2004 si u neho navrhovateľ objednal opravu osobného motorového vozidla značky Audi A4.
Po vykonaní opravy opätovne požiadal začiatkom roku 2005 o opravu tohto istého vozidla s tým, že vo

februári 2005 ho oslovil navrhovateľ s vážnejšou a nákladnejšou opravou a navrhol mu predaj vozidla.
Po zvážení situácie odporca súhlasil s tým, že vozidlo od neho odkúpi a dal mu podpísať navrhovateľ
„nejaký“ papier, ktorý odporca v I. rade bližšie neštudoval. Navrhovateľ ho ubezpečil, že sa jedná o
jednoduchý doklad potvrdenie o tom, že vozidlo bolo ponechané v jeho dielni a žiadal, aby sa na
uvedený doklad podpísala ďalšia osoba. V tom období sa v dielni nachádzal jeho brat - odporca v II.

rade, ktorý doklad podpísal. Nemal v tom čase žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi navrhovateľom a
odporcom I., t.j. jeho bratom. Za vozidlo zaplatili navrhovateľovi v splátkach celkovo čiastku 328.000,--
Sk. Následne od nich žiadal navrhovateľ ďalšie splátky kúpnej ceny. V novembri 2007 bol podaný návrh
na tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. XC XXX/XXXX, kde sa navrhovateľ domáhal z titulu zmluvy
o pôžičke vrátenia čiastky 700.000,-- Sk. V súvislosti s konaním navrhovateľa podali odporcovia trestné

oznámenie vzhľadom k tomu, že vozidlo bolo vedené na ich matku Y. U. a toto im bolo odňaté Okresným
riaditeľstvom PZ Zvolen. Vozidlo následne bolo vrátené ich matke až v máji 2008, to znamená, že po
dobu 18-tich mesiacov bolo vozidlo zadržané ako vec dôležitá pre trestné konanie. Toto bolo zapríčinené
a vyvolané výlučne konaním navrhovateľa s tým, že na vozidle bola spôsobená škoda. Po skončení
opravy, ktorú bolo nutné vykonať boli vyčíslené náklady vo výške 7.447,81 €. Okrem toho žiadali zahrnúť

do tejto výšky škody, ktorá im vznikla v súvislosti so správaním sa navrhovateľa aj tú skutočnosť, že
boli nútení po túto celú dobu platiť leasingové splátky za 18 mesiacov vo výške 5.114,52 €. Tvrdenia
navrhovateľa považovali za nepravdivé, nie v súlade so skutočnosťou. Potvrdili rokovanie v marci 2008
zaprítomnostiprávnychzástupcov,kdesavytvorilurčitýmodelurovnaniaspornýchzáležitostí.Následne
po predložení návrhu dohody o urovnaní nedošlo k podpisu, nakoľko im neboli známe náklady na

opravu Audi A4 a preto táto dohoda nebola podpísaná. Po sumarizácii výdavkov, ktoré mali v súvislosti
s opravou a vrátením vozidla splátkami tieto vyčíslili na čiastku 2.660,68 €. Keďže sa nedohodli na
urovnaní nedostali žiadnu odpoveď, dozvedeli sa len o tom, že 8.4.2009 bol podaný opätovne návrh na
tunajší súd na zaplatenie tejto sumy. Zmluvou o pôžičke považovali za absolútne neplatný právny úkon
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Nikdy

neboli dohodnutí s navrhovateľom na takomto právnom úkone, o ktorý svoj nárok opiera a nikdy si od
neho žiadne finančné prostriedky nepožičali. Pokiaľ aj podpísali namietli aj relatívnu neplatnosť, pretože
uzavreli uvedenú zmluvu o pôžičke v omyle, to znamená, že absentovala ich vôľová a rozumová zložka.
V závere uviedli, že možno konštatovať, že sa jedná o fiktívny, resp. zastierací právny úkon, pretože im
nikdy nebola vyplatená táto suma.Navrhovateľ k návrhu pripojil kópiu zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553
Občianskeho zákonníka v spojení so zmluvou o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy táto bola uzavretá medzi veriteľom na jednej strane Július

Kuchár,IČO:17062721,BanskáBystrica,Kráľovohoľskáč.17adlžníkomnadruhejstraneR.U.,I.mieru
1, rodné číslo a Y. U., rodné číslo, I. mieru 1, A. ako dlžníkmi. Podľa článku 1 zmluva o pôžičke v zmysle
§ 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v platnom znení bola uzavretá s tým, že veriteľ požičal
dlžníkovi sumu 700.000,-- Sk, dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil, že mu veriteľ vyplatil
v hotovosti celú zapožičanú sumu 700.000,-- Sk, celkový dlh dlžníka voči veriteľovi vzniknutý z titulu

poskytnutej pôžičky predstavuje 700.000,-- Sk. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi požičané finančné
prostriedky najneskôr 18.4.2006. Zároveň podľa článku I, bod 5 sa dohodli aj na zmluvnej pokute pre
prípad omeškania. Článok II. zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola vyškrtnutá, neuzavretá,
rovnako ani článok III., článok IV., článok V.. Článok VI. upravoval všeobecné ustanovenia s tým, že
účastníci sa dohodli, že právne vzťahy medzi nimi sa upravujú a spravujú ustanoveniami občianskeho
zákonníka, obsah zmluvy je možné meniť formou písomných dodatkov, účastníci zmluvy vyhlásili, že

sú plne spôsobilí na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú dobrovoľne, slobodne a vážne, nie v tiesni
alebo za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju
vlastnoručne podpisujú (článok VI., bod 3). Zmluva bola vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, podpísaná
18.3.2006. Ďalej nasledujú podpisy veriteľa a oboch dlžníkov. Pod tým je pečiatka Notárskeho úradu
JUDr. Pavla Jombíka, ktorý osvedčil, že listina súhlasí s predloženým originálom, skladá sa z dvoch

strán. Overenie listiny bolo dňa 2.10.2006 notárskym koncipientom JUDr. Ivanom Spišiakom.

Súčasťou návrhu bola aj mimosúdna výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 25.7.2006 spolu s pripojenými
kópiami doručeniek od oboch odporcov o prevzatí výzvy dňa 26.7.2006 osobne účastníkom a to
odporcom v I. rade a pre odporcu v II. rade v rovnaký deň prevzal odporca v I. rade.

Navrhovateľ v reakcii na písomný odpor podaný odporcami potvrdil mimosúdne rokovania s tým, že

sa snažil podľa jeho slov v priebehu šiestich mesiacov opakovane po nespočetných telefonických
urgenciáchurovnaťvzťahymedzinímaodporcami.Jednalosaourovnanievširšomrozsahuvzhľadomk
tomu,žemaliviaceroproblémov.Jednalosanielenohľadomuplatnenéhonárokunavrátenieposkytnutej
pôžičky, ale aj záležitosti ohľadom motorových vozidiel, ktoré odovzdal odporcovi v I. rade. Za účasti
právnych zástupcov si prešli všetky podstatné veci a podmienky dohody o urovnaní. Vzhľadom na

neserióznosť a účelové správanie sa odporcov, ako aj ich prístup opakovane bol nútený domáhať sa
svojich práv súdnou cestou a podať návrh na vrátenie pôžičky.

Vzhľadom na napäté vzťahy medzi účastníkmi konania bolo podaných niekoľko trestných oznámení.
Súd si vyžiadal na oboznámenie vyšetrovacie spisy s tým, že z vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:I.-
XXX/OEK-ZV-XXXX bola vyhotovená kópia založená do spisu. Jednalo sa o zločin vydierania podľa §

189 ods. 1 a ods. 2, písm. d/ Trestného zákona. Trestné oznámenie podali odporcovia R. a Y. U. na
navrhovateľa. Zápisnica bola spisovaná na ÚJKP, OR PZ Zvolen dňa 27.11.2007 s tým, že na základe
oznámenia uznesením zo dňa 26.12.2007 OR PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ začal
trestné stíhanie za zločin vydierania, pretože páchateľ v presne nezistenom období koncom novembra
2006 vo Zvolene pod hrozbou použitia násilia žiadal od R. U. (v tomto konaní odporcu I.) osobné

motorové vozidlo Audi A4, preto že mu R. U. neuhradil sumu 60.000,-- Sk s tým, že ak mu nedá uvedené
motorové vozidlo, takže R. U. a celej jeho rodine znepríjemní život, že má na to ľudí, ktorí to prídu riešiť,
že dá R. U. zlikvidovať jeho autodielňu vo Zvolene na ulici I. mieru č. XXX/X čím uvedeným konaním
spôsobil u R. U. dôvodnú obavu, že sa tak stane a svoju hrozbu aj uskutoční na čo páchateľovi R.
U. dal kľúče od osobného motorového vozidla a páchateľ následne s uvedeným vozidlom odišiel na

doposiaľ neznáme miesto čím spôsobil majiteľovi vozidla Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o.
škodu najmenej vo výške 320.000,-- Sk. Uznesením zo dňa 26.8.2009 bolo trestné stíhanie pre zločin
vydierania prerušené, pretože pre neprítomnosť svedka nebolo možné vec náležite objasniť. Súčasťou
vyšetrovacieho spisu sú aj civilné podania jednak vo veci XRo XX/XXXX, kde bolo konanie následne
zastavené pre späťvzatie návrhu, ako aj zmenkové konanie XXZm XX/XXXX, kde rovnako navrhovateľ

žiadal od odporcov I. a II. vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 110.000,-- Sk. Súčasťou je
aj zmenka podpísaná 9.3.2004 odporcami. V priebehu vyšetrovania bola vykonaná konfrontácia svedka
Júliusa Kuchára (v tomto konaní navrhovateľa) a svedka poškodeného R. U. (v tomto konaní odporcu
I.). Konfrontácia sa uskutočnila 4.11.2008. Pri konfrontácii Július Kuchár uviedol, že odporcu v I. radeR. U. pozná štyri roky. Je s ním v obchodnom vzťahu a domnieval sa, že aj v kamarátskom. Potvrdil
to aj R. U., ktorý uviedol, že sa poznajú a sú v obchodnom vzťahu. Ďalej Július Kuchár potvrdil, že dal
predať vozidlá Audi A4 a Renault Laguna R. U.. Tento to potvrdil. Rovnako potvrdil R. U. aj to, že nebola

vyplatená celá kúpna cena za Audi A4, pretože sa mal dohodnúť s Júliusom Kuchárom na splátkach.
Toto potvrdil Július Kuchár, ktorý ďalej uviedol, že pretože sa nedarilo predať toto vozidlo A4, v deň keď
sa stretli bol tam so svedkyňou W., prevzal vozidlo a kľúče, ako aj technický preukaz s tým, že aj on
sa ho pokúsi predať. Celá konfrontácia sa týkala vozidla Audi A4, nie zmluvy o pôžičke. Rovnako bola
vykonaná aj konfrontácia svedka Júliusa Kuchára a svedka poškodeného Y. U. (matky odporcov). Táto

konfrontácia bola 15.4.2009, kde Július Kuchár uviedol, že Y. U. pozná z návštev u nej v Hostinci vo
Zvolene. Nie je s ňou v žiadnom vzťahu. Svedkyňa poškodená Y. U. uviedla, že sa s ním dvakrát stretla,
raz ho videla u nej v hostinci a raz ho videla pred domom, keď počula ako sa háda s jej synom. Ďalej
sa účastníci konfrontácie vyjadrovali k údajným vyhrážkam odporcovi v I. rade zo strany navrhovateľa.
Aj svedkovia, ktorí boli vypočúvaní sa vyjadrovali k vzťahu a riešeniu záležitostí ohľadom vozidla Audi
A4. K pôžičke, ktorá bola predmetom tohto konania vypočúvaní neboli. Následne uznesením z 3.5.2011

OR PZ, OKP PZ Zvolen pokračovalo trestné stíhanie za zločin vydierania, nakoľko pominuli dôvody
prerušenia. Rovnako oznámilo dňa 19.7.2011 OR PZ, že vo veci vyšetrovateľ OKP OR PZ Zvolen začal
trestné stíhanie osoby Július Kuchár, nar. 21.9.1958 za zločin vydierania podľa ustanovenia § 189 ods. 1
a 2, písm. d/ Trestného zákona dňom 19.7.2011. Na opakovanú výzvu súdu oznámilo OR PZ, OKP, že v
spisovom materiály I.-XXX/OEK-ZV-XXXX sa originál zmluvy o pôžičke zo dňa 18.3.2006 nenachádza.

Trestné stíhanie ukončené nebolo.

Ďalší pripojený vyšetrovací spis na oboznámenie bol spis OR PZ, OKP Zvolen, S.:I.-XXX/OEK-ZV-XXXX
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Opätovne sa jedná o trestné oznámenie
R. a Y. U. uskutočnené na príslušnom OR PZ Zvolen dňa 27.11.2007, kde na základe trestných
oznámení uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie pre prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pretože doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci pod
menom Július Kuchár v dosiaľ presne nezistenom čase dňa 18.3.2006 na doposiaľ presne nezistenom
mieste v Banskej Bystrici uzatvoril na strane veriteľa v úmysle seba alebo iného obohatiť zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke s dlžníkmi R. a Y. U., na základe ktorej
si mali dlžníci od veriteľa požičať sumu 700.000,-- Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť 18.4.2006. Uznesením zo

dňa 18.2.2010 vyšetrovateľ OR PZ Zvolen prerušil trestné stíhanie pre neprítomnosť svedka. Súčasťou
je opätovne kópia zmluvy zo dňa 18.3.2006. Dňa 28.3.2012 uznesením vyšetrovateľ PZ pokračoval v
trestnom stíhaní za prečin podvodu, pretože pominuli dôvody prerušenia. V rámci vyšetrovania bola
vykonaná konfrontácia medzi Júliusom Kuchárom (v tomto konaní navrhovateľom) a poškodeným Y. U.
(odporca v II. rade). Konfrontácia bola 18.4.2012, kde Július Kuchár uviedol, že sa s odporcom v II. rade,

teda Y. U. pozná od roku 2003, keď si požičiaval aj s bratom od neho peniaze. Odporca v II. rade vo
svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď si mal jeho brat požičiavať peniaze od Júliusa Kuchára bol doma.
Rozprával sa s Kuchárom s tým, že brat ho vyzval, aby na chvíľu dobehol a niečo podpísal. Povedali
mu, že má podpísať, že je svedok prevzatia auta na prebratie do opravy. Tak Kuchár, ako aj brat ho
ubezpečovali o tom, že sa jedná o prevzatie auta. Nemal preto problém podpísať uvedené papiere a

tým to preňho celé padlo. Zmluvu podpísal pred domom na streche auta. Nečítal ju, nakoľko mal za to,
že sa jedná o prebratie auta. Peniaze od Júliusa Kuchára neprevzal. Naopak Július Kuchár uviedol, že
peniaze odovzdal obom, konkrétne si nepamätal, ktorému z nich ich dal do rúk, pretože konfrontácia
bola vykonaná šesť rokov od uzavretia zmluvy o pôžičke. Tvrdenia bratov U. sa nezakladajú na pravde
a odporujú si prvotným výpovediam, kde boli vypočúvaní k motorovým vozidlám. Poukazovali aj na

rozpornosť vyjadrení v rámci civilného konania a vyšetrovania, kde pred civilným súdom tvrdili, že mu
podpisovali preberací protokol o odovzdaní vozidla a pri konfrontácii tvrdia, že podpisovali zmluvu na
700.000,-- Sk ako zálohu na auto. Na otázky svedka Júliusa Kuchára, svedok poškodený Y. U. tvrdil, že
ho nepozná a že nemal od neho žiadne pôžičky. Na to Július Kuchár poukazoval na zmenku, ktorú mal
a zmluvu o pôžičke ohľadom vozidla Renault Laguna.

Ďalšie trestné oznámenie podávali odporcovia R. a Y. U. dňa 11.10. a 27.11.2007 na Júliusa Kuchára
pre podozrenie zo zločinu pozmeňovania neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov. Uznesením
z 1.2.2008 OR PZ Banská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície začal trestné stíhanie vo veci,
pretože doposiaľ neznámy páchateľ v čase najneskôr do 4.7.2007 na doposiaľ presne nezistenom
mieste v Banskej Bystrici sfalšoval cenný papier - zmenku bez protestu vystavenú dňa 9.3.2004 v

Banskej Bystrici, ktorou sa vystavitelia zmenky R. U. a Y. U. zaviazali Júliusovi Kuchárovi vyplatiť k31.12.2006 sumu 110.000,-- Sk, avšak vystavitelia túto zmenku nikdy svojim podpisom nepotvrdili,
pričom Július Kuchár uvedenú zmenku predložil ako pravú dňa 4.7.2007 spolu s návrhom na vydanie
zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 110.000,-- Sk s príslušenstvom. V konaní bol na

základe uznesenia zo dňa 3.7.2008 pribraný ako znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
PhDr. Paedr. Erika Straková, ktorá vo veci podala znalecký posudok. V závere vyhodnotením nálezov s
ohľadom na charakter sporných rukopisov a na kvalitu porovnávacích materiálov stanovila znalkyňa, že
podpis vystaviteľa na zmenke patrí s vysokou pravdepodobnosťou R. U. a podpis vystaviteľa na zmene
patrí Y. U.. Aj v rámci tohto vyšetrovania sa vyjadrovali k pôžičke 700.000,-- Sk, kde bol vypočutý aj

Július Kuchár. Opätovne uviedol, že peniaze 700.000,-- Sk poskytol, pôžička nebola ničím ručená zo
strany dlžníkov. Dôvod prečo mala byť pôžička realizovaná bol nákup áut a náhradných dielov. Bližšie
konkrétnosti si vzhľadom na časť výsluchu dňa 2.7.2008 Július Kuchár nepamätal. Aj tu je súčasťou
výsluchov konfrontácia medzi Júliusom Kuchárom a Y. U., kde Y. U. uviedol, že si zmluvu neprečítal, ale
ju podpísal. Podpísal ju aj jeho brat, preto ju podpísal. Tvrdil mu len, že je to doklad o prevzatí vozidla.
Jednalo sa o výsluch ohľadom pôžičky 700.000,-- Sk. Pri konfrontácii Jána Výbošťoka so svedkom

Júliusom Kuchárom zo dňa 11.12.2008 uviedol R. U., že on podpisoval jednu zmluvu a to zmluvu, ktorá
mu bola predložená. Bola to zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke.
Prečítal si len časť zmluvy, bola to prvá časť zmluvy to znamená, že je dlžný pánovi Kuchárovi 700.000,--
Sk s tým, že to auto, ktoré mi odovzdal je zálohovou. Majiteľom vozidla bol pravdepodobne syn pána
Kuchára. Opätovne tu svedok Július Kuchár uvádzal, že im odovzdal 700.000,-- Sk pri podpísaní zmluvy,

ktorú mu podpísal aj brat R. U. a podľa jeho slov tieto peňažné prostriedky chceli použiť na kúpu auta.
V tom čase sa s nimi poznal, pretože mu opravovali autá a súčiastky na autá si vozili z Poľska. O
pôžičku ho požiadal R. U. s tým, že Y. bol uvedený v zmluve, pretože potrebovali peniaze na kúpu áut
alebo súčiastok. Ručenie v zmluve zabezpečené nebolo. Pri podpisovaní zmluvy o pôžičke prítomný
okrem nich troch nikto nebol. Opätovne tu R. U. tvrdil, že si žiadne peniaze nikdy od Júliusa Kuchára

nepožičal. Naopak Július Kuchár tvrdil, že si peniaze požičiavali viackrát. Uznesením OR PZ Banská
Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS:I.-XX/OEK-BB-XXXX zo dňa 10.3.2009 bolo trestné
stíhanie zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 10.4.2009.

Trestné stíhanie vedené pred OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Zvolen pod ČVS:I.-XXX/

OEK-ZV-XXXX proti R. U. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 Trestného zákona.
Uznesením OR PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 29.1.2008 trestné stíhanie
bolo zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 17.2.2008. Začaté trestné stíhanie bolo dňa 4.12.2007 a po výsluchoch
svedkov poškodených Júliusa Kuchára, svedkov Y. V., R. U., Y. U., C. S., R. I. bolo uznesením trestné

stíhanie zastavené. Jednalo sa o podvod ohľadom motorového vozidla Audi A4.

Súd si pripojil a oboznámil sa aj so spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C XXX/
XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa 20.3.2007 podal navrhovateľ na tunajšom súde voči odporcom
návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie čiastky 700.000,-- Sk spolu s príslušenstvom. Z
dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu súd uznesením zo dňa 18.3.2008 konanie zastavil. Bolo to

po vydaní platobného rozkazu sp. zn. XRo XX/XXXX zo dňa 15.10.2007, voči ktorému podali odporcovia
v zákonom stanovenej lehote písomný odpor. Po nariadení pojednávania došlo k späťvzatiu návrhu,
nakoľko medzi účastníkmi konania prebiehajú mimosúdne jednania a je reálny predpoklad, že sa
účastníci mimosúdne dohodnú.

Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania súd si pripojil a oboznámil sa aj so spisom Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. XXZm XX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že Július Kuchár dňa 4.7.2007
podal voči odporcom návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 110.000,-- Sk s
príslušenstvom. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz dňa 1.10.2007,
proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podali odporcovia námietky, ktoré uznesením zo dňa
28.11.2007 súd zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podali odporcovia v zákonom stanovenej lehote

odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 25.6.2008
uznesenie Okresného súdu potvrdil, zároveň zaviazal odporcov na úhradu trov konania. Uznesenie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 15.7.2008 s tým, že zmenkový platobný rozkaz o povinnosti
odporcov zaplatiť navrhovateľovi 110.000,-- Sk spolu s príslušenstvom a trovami konania nadobudolpre odporcu v I. rade právoplatnosť 11.8.2007 čo do zaplatenia zmenkovej sumy, úroku z omeškania
a odmeny dňom 23.8.2007 čo do trov konania a vykonateľným sa stal 11.8.2007 čo do zaplatenia
zmenkovej sumy, úroku z omeškania a odmeny dňom 23.8.2007 čo do trov konania. Rovnako pre

odporcu v II. rade sa rozhodnutie stalo právoplatným dňom 17.8.2007 čo do zaplatenia zmenkovej sumy,
úroku z omeškania a odmeny, dňom 29.8.2007 čo do trov konania a vykonateľným 11.7.2007 čo do
zaplatenia zmenkovej sumy a úroku z omeškania a odmeny a dňom 29.8.2007 čo do trov konania.
Zároveň sa v spise nachádza aj žiadosť o oznámenie stavu konania súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu, exekučné číslo EX XXXX/XX spolu s poverením Okresného súdu Zvolen vydanom v konaní

XXEr XXXX/XXXX.

Odporca v I. rade vo svojej výpovedi dňa 3.3.2011 uviedol, že celá zmluva nikdy nebola uzatváraná,
on podpisoval len zadnú časť dokladu, kde bolo niečo uvádzané o aute. V skratke to pozrel s tým, že
nečítal to podrobne a podľa jeho slov tam určite neboli údaje o osobách, nebol tam dátum, nebolo tam
nič písané. Prizval aj brata, aby to podpísal ako svedok. Poprel, že by si nejaké peniaze požičiaval od
navrhovateľa. Rovnako uviedol, že v minulosti pokiaľ u nich navrhovateľ nechával osobné motorové

vozidlo na opravu žiadne potvrdenie si nežiadal, len ten jediný raz, pretože sa pri Audi A4 jednalo o
väčšiu opravu. Poprel, že by si inú finančnú čiastku mal od navrhovateľa požičiavať. Odporca v II. rade
uviedol, že navrhovateľa nepoznal, vedel o ňom len, že je to nejaký Kuchár z Banskej Bystrice. Brat
ho požiadal, aby podpísal doklad, on sa ho spýtal, či to má podpísať, brat povedal, že áno, nečítal to,
podpísal to na spodok papiera. Domnieval sa, že tam už bol bratov podpis, on to podpísal prvý a on to

podpísal ako svedok. S istotou to však uviesť nevedel. Podľa jeho vyjadrenia mu nedával ani občiansky
preukaz a ani iné údaje, nevedel sa vyjadriť k tomu prečo bol na zmluve pri ňom uvedené rodné číslo a
rovnako aj pri jeho bratovi. Poprel, že by niekedy v živote dostal od navrhovateľa peniaze. Následne na
to navrhovateľ vo svojej výpovedi dňa 20.9.2011 uviedol, že okrem tejto pôžičky mali požičané finančné
prostriedky, ktoré boli predmetom zmenkového konania a to 9.3.2004 a ďalšiu pôžičku z 22.3.2006 v

sume 290.000,-- Sk o čom doložil na nahliadnutie súdu originál príjmového pokladničného dokladu s
tým, že nie sú pravdivé vyjadrenia odporcov ohľadom toho, že by si v minulosti alebo následne potom
niekedy mali od navrhovateľa požičiavať finančné prostriedky.

Podľa správy z Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Zvolen súd zistil, že
držiteľmi vozidla značky Audi A4, X.: ZV XXX BE, U.: O v priebehu roku 2006 boli C. S., nar. XX.X.XXXX

v období od 9.3.2005 do 28.4.2006 a Y. U. v období od 28.4.2006 do 27.4.2011.

Rovnako súd robil dopyt aj na poisťovňu Kooperativa Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava
ohľadom poistných udalostí na motorovom vozidle Audi A4 v roku 2006. Podľa oznámenia prvá poistná
udalosť v roku 2006 vznikla dňa 25.2.2006 bola likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Poistné
plnenie bolo poskytnuté C. S. vo výške 2.249,35 €. Druhá poistná udalosť bola likvidovaná 20.6.2006,

kde poistné plnenie bolo poskytnuté Y. R. - Y., so sídlom A., W. XX. Poistné plnenie vo výške 1.476,07
€ bolo poskytnuté na účet dňa 3.7.2006 na základe doloženej faktúry za opravu vozidla zo servisu Y.
R. - Y., A.. Ďalšie poistné udalosti sú evidované z rokov 2008 a 2010. Súčasťou vyjadrenia príslušnej
poisťovne je aj zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla z oboch poistných udalostí.

Vzhľadom k tomu, že sa v spise nachádza len fotokópia zmluvy o pôžičke zo dňa 18.3.2006 a účastníci

konania najmä navrhovateľ nevedel doložiť originál s tým, že tento bol predložený na účely trestného
stíhania príslušným orgánom PZ, súd si vyžiadal správu z OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície
Banská Bystrica č. I.-XX/OEK-BB-XXXX, kde sa nachádzajú kópie zmluvy spolu s overenou pečiatkou:
kópia súhlasí s originálom a nečitateľný podpis. Podľa vyjadrenia pracovníčky príslušného OR PZ
Banská Bystrica E. V. táto potvrdila, že sa na kópiách overených nachádza jej podpis, ale na bližšie

skutočnosti si nepamätala, nakoľko jej prechádzalo rukami väčšie množstvo listín, ktoré overovala.

Keďženavrhovateľžalujeuvedenúpohľadávkuakofyzickáosoba-živnostník,ktorámalabyťposkytnutá
na základe jeho podnikateľskej činnosti žiadal právny zástupca odporcu doložiť doklady preukazujúce
existenciu tejto pohľadávky v evidencii pohľadávok a je v účtovníctve. Navrhovateľ doložil do spisu
doklady, kde je vedená z 18.3.2006 pôžička U., splatnosť 18.4.2006 v sume 700.000,-- Sk a ďalej je

vedená ako refakturácia iný doklad. Následne na požiadanie a opakované otázky zo strany právnehozástupcu odporcov súd jednak dopytoval účtovníčku navrhovateľa ako ju aj vypočul. Pani I. W. M., ktorá
bolavypočutáakosvedkyňavkonanípodalavovecivyjadreniestým,žeodroku2005viedloúčtovníctvo
pre navrhovateľa. V roku 2006 navrhovateľ odovzdal na zaúčtovanie účtovné doklady, medzi ktorými sa

nachádzal aj doklad - zmluva o pôžičke v sume 700.000,-- Sk voči R. U., resp. Y. U.. Doklad - zmluva
o pôžičke bol zaúčtovaný v účtovnom programe Datalog pre jednoduché účtovníctvo pod variabilným
symbolom 18042006 (kde uviedla, že si ho zaúčtovala pod dátumom splatnosti) a pod interným číslom
dokladu v knihe pohľadávok PO 060001 zo dňa 18.3.2006. Vyplatenie pôžičky pánovi R. U., resp. Y. U.
je v peňažnom denníku zaúčtované pod evidenčným číslom HHV 060006. Výdavkový doklad k zmluve o

pôžičke sa nenachádza, keďže sama zmluva o pôžičke je dokladom o prevzatí hotovosti. Ďalej uviedla,
že v účtovnej evidencii nie sú zahrnuté ďalšie pôžičky od R. U., resp. Y. U.. Vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 2.7.2013 uviedla, že keďže na zmluve je uvedené identifikačné číslo navrhovateľa
požičiaval to ako podnikateľ. Bez ohľadu na to, či tam mal obchodné odlíšenie OK CAR považovala to
za predmet podnikania a bolo to zahrnuté do účtovníctva, pretože tam figurovalo IČO. Podľa jej slov to
stačí na označenie podnikateľa. Na opakovanú otázku zo strany právneho zástupcu odporcu ohľadom

výplaty finančnej čiastky vo výške 700.000,-- Sk uviedla, že podľa dokladov bola táto suma vyplatená a
ona to vedie vo výdavkoch, kde samostatný program v knihe pohľadávok a v peňažnom denníku priradil
číslo HHV 060006. Táto suma bola vyplatená na základe zmluvy. V súčasnosti je stále vedená v knihe
pohľadávok, pretože nebola splatená zo strany dlžníkov a prenáša sa každý rok ako pohľadávka v knihe
pohľadávok.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo
výške 23.235,70 € spolu s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke, ktorá bola
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2006. Pôžička bola splatná 18.4.2006. Odporcovia popreli,

že by uzatvorili niekedy takúto zmluvu s navrhovateľom a že si niekedy nejaké finančné prostriedky od
navrhovateľa mali požičať. Uvedenú zmluvu považovali za absolútne neplatný právny úkon s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že si nikdy žiadne peniaze nepožičiavali od
navrhovateľa. Odporca v I. rade potvrdil kontakt s navrhovateľom, ale len pracovný v súvislosti s
motorovými vozidlami a opravou Audi A4 a Renault Laguna. Ohľadom vozidla Renault Laguna súd

nepripustil zmenu návrhu a v tejto časti si podal navrhovateľ samostatný návrh na začatie konania.
Vzhľadom na obranu a tvrdenia odporcov sa súd zaoberal skúmaním okolností ohľadom opravy a
odpredaja osobného motorového vozidla Audi A4. Podľa vyjadrení odporcov mal navrhovateľ u nich
nechať Audi A4 za účelom odpredania približne v roku 2005 s tým, že zmluva o pôžičke mala
byť dokladom potvrdzujúcim prevzatie tohto vozidla na vážnejšiu opravu. Ako vyplýva z podkladov

zadovážených zo strany súdu a to najmä správy Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen minimálne
rok pred uzavretím zmluvy o pôžičke, t.j. v marci 2006 bol ako držiteľ tohto motorového vozidla vedený
C. S.. ODI Zvolen dňa 14.10.2011 oznámilo, že C. S. bol vedený ako držiteľ tohto osobného motorového
vozidla Audi A4 od 9.3.2005 do 28.4.2006 a od 28.4.2006 do 27.4.2011 bola ako držiteľka vedená Y. U.,
mimochodom matka odporcov I. a II.. Preto neobstojí tvrdenie odporcov, že 18.3.2006 mali podpisovať

navrhovateľovi doklad preukazujúci prevzatie Audi A4 na opravu a že nevedeli, že sa jedná o zmluvuo pôžičke. Rovnako odporcovia I. a II. nehovorili pravdu, že nemali nikdy od navrhovateľa požičané
žiadne peniaze tak ako to vyplýva z ich výpovedí na pojednávaní dňa 3.3.2011, ale aj pred príslušnými
orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci trestných oznámení, ktoré navzájom na seba podávali,

keď prebehlo okresným súdom zmenkové konanie, kde boli odporcovia zaviazaní zaplatiť na základe
zmenky, ktorú obaja uzavreli s navrhovateľom čiastku 110.000,-- Sk. Tu tvrdili, že podpisy na zmenke
nie sú ich, pričom pravosť podpisov skúmal znalec - grafológ v rámci trestného konania a jednoznačne
poprel vyjadrenia odporcov a uviedol, že sa jedná o ich podpisy na zmenke. Následne navrhovateľ
predložil ďalší doklad preukazujúci pôžičku dňa 22.3.2009 vo výške 290.000,-- Sk čo bolo predmetom

ďalšieho konania a dokazovania. Pokiaľ v tomto konaní tvrdili, že nevzali si pôžičku od navrhovateľa,
ale podpísali „nejaký“ papier, o ktorom si mysleli, že sa týka osobného motorového vozidla Audi A4
ani tu nehovorili pravdu, pretože v priebehu konania nedoložili ani jeden preberací protokol, ktorý by
nasvedčoval tomu, že už v minulosti alebo následne po 18.3.2006 si dávali podpisovať preberacie
protokoly o odovzdaní vozidiel do ich autoservisu navrhovateľom. Pripustili, že odporca v I. rade mal
obchodné vzťahy s navrhovateľom a tomuto vykonával opravu vozidiel, či už menšiu alebo väčšiu.

JednalosaoopravuajinýchvozidielnežAudiA4,avšakvpriebehuceléhokonanianepredložilianijeden
z preberacích protokolov preukazujúcich ich tvrdenia. Navyše pokiaľ súd zavádzali ohľadom vozidla
Audi A4 s tým, že sa malo jednať o akúsi kompenzáciu, súd bol toho názoru, že samotné okolnosti
odovzdania a vykonania opravy, prípadne kúpy tohto vozidla nesúvisia s predmetom sporu, pretože
už v čase podpisu zmluvy o pôžičke 18.3.2006 nebol navrhovateľ a ani jeho člen rodiny, t.j. syn Y.

V. držiteľom tohto osobného motorového vozidla, naopak tak ako je vyššie konštatované držiteľom
tohto motorového vozidla bol C. S. a tesne po podpísaní zmluvy o pôžičke 28.4.2006 sa držiteľkou
tohto vozidla stala ich matka Y. U.. V kontexte týchto výpovedí a vyjadrení potom samotné tvrdenia
odporcov ohľadom neexistencie zmluvy o pôžičke, nepodpísania a nevyplatenia tejto sumy vyznievajú
nedôveryhodne, nepresvedčivo, naopak súd mal za to, že skutočne zmluva o pôžičke uzavretá bola

a pokiaľ si odporca v II. rade túto neprečítal je to chyba, ktorú si zapríčinil on sám a nie je možné
hovoriť o tom, že svojim podpisom neprejavil slobodne, vážne, zrozumiteľne a jasne vôľu požičať si
peniaze od navrhovateľa. Navyše pred podpísaním samotnej zmluvy o pôžičke už v minulosti mali
obaja odporcovia požičané finančné prostriedky od navrhovateľa na základe zmenky zo dňa 9.3.2004 a
následne po uzavretí tejto zmluvy uzavreli ďalšiu zmluvu o pôžičke dňa 22.3.2006 na čiastku 290.000,--

Sk. Pokiaľ odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu namietali aj tú skutočnosť, že navrhovateľ
nedoložil originál zmluvy o pôžičke, súd nemal pochybnosti o hodnovernosti samotnej zmluvy o pôžičke,
nakoľko táto v originály bola predložená v rámci vyšetrovania orgánom činným v trestnom konaní čo
potvrdila vo svojom vyjadrení pracovníčka OR PZ Banská Bystrica, odbor kriminálnej polície E. V., ktorá
overovala originál, potvrdili na fotokópiu, že originál súhlasí s fotokópiou, originál vrátila navrhovateľovi

a vo svojom vyjadrení potvrdila, že sa jednalo o originál, ktorý bol po overení vrátený. To znamená,
že súd nemal pochybnosti ohľadom pravosti a originálu tejto zmluvy aj keď originál predložený nebol
v priebehu konania. Súd vykonaným dokazovaním nezistil okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
pôžička poskytnutá odporcom nebola, naopak práve z výpovedí odporcov mal za to, že títo zavádzajú,
hovoria nepravdy a ich vyjadrenia pôsobia nedôveryhodne. Taktiež nebolo preukázané, že by sa v danej

veci jednalo o absolútne neplatný právny úkon, pretože súd nezistil okolnosti, ktoré by spôsobovali
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako
nebolo preukázané, že by odporcovia boli uvedení do omylu pri podpisovaní zmluvy o pôžičke, keď
pripustili, že sú to ich podpisy a odporca v I. rade v rámci konania pred orgánmi činnými v trestnom
konaní uviedol, že podpísal zmluvu, ale domnieval sa, že je to na zabezpečenie vozidla. Pokiaľ podpísali

doklad bez toho, že by sa s ním oboznámili nemôže byť táto skutočnosť na ujmu navrhovateľa, ktorý
bol v postavení veriteľa. Oni ako dlžníci mali zmluvu riadne prečítať a oboznámiť sa s tým čo je v
zmluve uvedené a čo podpisujú. Rovnako sa na zmluve nachádzajú ich identifikačné údaje najmä rodné
čísla, ktoré bez predloženia občianskeho preukazu, resp. oznámenia samotnými odporcami navrhovateľ
vedieť nemohol. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že vyjadrenia a obrana

odporcov je tendenčná, nezakladá sa na pravde a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Mal preukázané, že
medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom odporcovia žiadnym spôsobom nepreukázali
to, že peniaze od navrhovateľa neprevzali a zmluvu neuzavreli. Preto zaviazal odporcov spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu a pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky odo dňa
nasledujúceho po dni uvedenom v zmluve o pôžičke ako dátum splatnosti aj uhradiť úrok z omeškania.

Súd je návrhom viazaný, preto priznal úrok z omeškania tak ako ho žiadal navrhovateľ po čiastočnom
späťvzatí. Aj v tejto časti bol návrh navrhovateľa dôvodný.Pokiaľ v priebehu konania odporcovia vzniesli podaním doručeným súdu 25.2.2011 protinávrh súd v
tejto veci vylúčil konanie o protinávrhu na samostatné konanie vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť
dokazovania,pretožepredmetomzákladnéhokonaniaboloplnenienazákladezmluvyopôžičke,kdežto

protinávrh sa týka nákladov a výdavkov spojených s opravou a náhradou škody na osobnom motorovom
vozidle Audi A4. Dokazovanie, ktoré by tu súd viedol by bolo nad rámec predmetu konania, preto súd s
poukazom na ustanovenie § 97 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil na samostatné konanie,
nakoľko tu nie sú podmienky pre spojenie veci.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151

ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi bola priznaná plná náhrada trov konania, ktorá pozostávala
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.394,-- € a trov právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa
navrhovateľa si vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume 5.466,09 € a to v súlade s vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Tarifnú odmenu si uplatnila za úkony právnej služby v roku 2009
príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd, za rok 2009 v sume 773,48
€ a to hodnota jedného úkonu 386,74 € v súlade s § 10 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, výška režijného

paušálu v zmysle vyhlášky § 16 ods. 3 - 6,95 € a odmena zvýšená o DPH v tom čase 19% v súlade s
§ 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. V roku 2010 to bolo písomné podanie na súd a to vyjadrenie k
odporu za jeden úkon, spolu s režijným paušálom a DPH, ďalej tarifná odmena za rok 2011 účasť na
pojednávaniach v dňoch 3.3. a 20.9.2011 dva úkony po 386,74 € v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky, režijný
paušál v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky a 20% DPH. Tarifná odmena za rok 2012 na pojednávaniach 1.3.

a 2.10.2012, režijný paušál 7,63 € za rok 2012 a DPH a tarifná odmena za rok 2013 na pojednávaniach
22.3. a 2.7.2013, pričom na pojednávaní dňa 22.3.2013 bolo bez prejednania veci uplatnená len 1-ina
vo výške 96,69 € tarifnej odmeny v súlade s vyššie citovanou vyhláškou. Okrem tarifnej odmeny to bol
režijný paušál a DPH. V zmysle § 15, písm. a/ a b/ vyššie citovanej vyhlášky si uplatnila aj cestovné
a náhradu straty času, cestovné na pojednávania z Banskej Bystrice do Zvolena a späť pri šiestich

pojednávaniach, spolu vo výške 22,64 € a náhrada straty času v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1
vyššie citovanej vyhlášky za dve polhodiny strávené na cestu na pojednávanie do Zvolena a späť pri
šiestich úkonoch za roky 2011, 2012 a 2013 celkovo v sume 152,36 €. Teda náhrada bola priznaná za
deväť úkonov právnej služby pri zmene dane z pridanej hodnoty za roky 2009, 2010 a 2011, 2012 a
2013, taktiež náhrada režijných paušálov, náhrada straty času a cestovné, spolu súd priznal v súlade

s vyššie citovanou vyhláškou trovy právneho zastúpenia vo výške 5.466,09 € a so zaplateným súdnym
poplatkom tak trovy konania, ktoré sú odporcovia povinní uhradiť navrhovateľovi predstavujú súdom
priznanú čiastku 6.860,09 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).