Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200897
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov

senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: RAMIRA, s.r.o.,
Priemyselná zóna 527, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 646 620, právne zastúpený: JUDr.
Jozef Uj, advokát so sídlom D. č. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/1232696/2012 zo dňa 26.10.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR v Bratislave pod č. 1100308/1/1232696/2012 zo
dňa 26.10.2012, ktorým rozhodnutím podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 9513401/5/2096243/2012/Brk zo dňa 07.08.2012, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm.
b) zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2007 v sume 112.930,69 Eur potvrdil. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu vrátane zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval na neústavnosť
a nezákonnosť predmetných rozhodnutí, pričom uviedol, že ústavný a zákonný postup žalovaného mal
spočívať v odstránení nezákonného postupu správcu dane a mal zrušiť nezákonné rozhodnutie prvého

stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie s vyjadrením, že daňovú kontrolu je potrebné zastaviť podľa
§ 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb., pretože uplynutím maximálnej lehoty daňovej kontroly
odpadol dôvod jej konania. Správca dane vydal na základe ničoho dodatočný platobný výmer a žalovaný
ho ako zákonný potvrdil. Uviedol, že aplikácia zákona č. 563/2009 Z.z. je absolútne nesprávna. Správca
dane - Daňový úrad Liptovský Mikuláš začal daňovú kontrolu dňa 18.05.2009 a dňa 17.05.2010 bol
prerokovaný, podpísaný a doručený daňovému subjektu protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č.
660/320/17741/2010/Mur. Podľa predmetného protokolu bol zistený rozdiel dane z príjmov právnických

osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 117.391,92 Eur, na základe čoho bol vydaný dodatočný
platobný výmer č. 660/230/27622/10/KúdA zo dňa 21.05.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie a
Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1/228/14761-94674/2010/992025-r zo dňa
31.08.2010 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo
na ďalšie konanie. Na základe predmetného rozhodnutia daňového riaditeľstva sa vec vrátila správcovi
dane do štádia daňovej kontroly. Správca dane toto nepochopil, pretože listom zo dňa 12.07.2012

oznámil daňovému subjektu, že doplnil dokazovanie a následne po vyjadrení daňového subjektu zo
dňa 26.07.2012 k tomuto oznámeniu vydal nezákonné rozhodnutie, dodatočný platobný výmer č.9513401/5/2096243/2012/Brk zo dňa 07.08.2012 a spolu s ním zaslal daňovému subjektu list zo dňa
01.08.2012 s označením Vec: Vyjadrenie sa daňového subjektu s výsledkom doplnenia dokazovania -
oznámenie. Žalobca namietal, že správca nevykonal dokazovanie v rámci daňovej kontroly a nevyzval

žalobcu opätovne na prerokovanie protokolu o výsledky zistenia daňovej kontroly, t.j. zistenia údajného
rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 112.930,69 Eur,
ale vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 07.08.2012, ktorým žalobca vyrubil rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby na zdaňovacie obdobie 2007 v sume 112.930,69 Eur na podklade ničoho. Podkladom,
aby sa vec dostala do štádia vyrubovacieho konania je prerokovanie protokolu o výsledku zistenia

daňovej kontroly a na základe protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly správca dane je oprávnený
vydať dodatočný platobný výmer na sumu, ktorá je uvedená v protokole ako zistený rozdiel daní z
príjmov. Žalobca sa zastavenia konania s poukazom na § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb.
domáhal svojím odvolacím návrhom proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.

Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti podľa § 15 ods. 1 zákona č.

511/1992 Zb. iba v daňovej kontrole a v rámci výkonu daňovej kontroly vykonáva dokazovanie pre
správne určenie dane a nie vo vyrubovacom konaní podľa § 44 citovaného zákona. Vo vyrubovacom
konanísprávcadanejednakniejeoprávnenývykonávaťdokazovaniepresprávneurčeniedaneajednak
nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom zisťovať alebo preverovať základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo pre vznik daňovej povinnosti, ale iba na základe protokolu o

vykonaní daňovej kontroly, v ktorom je zistený rozdiel dane po ukončení daňovej kontroly. Je oprávnený
vydať dodatočný platobný výmer na zaplatenie rozdielu dane, ktorý rozdiel musí byť totožný s rozdielom
zisteným v protokole. Správca dane v tomto prípade podľa jeho samotného vyjadrenia zistil rozdiel
dane v sume 112.930,69 Eur doplnením dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Motívom tohto
nezákonného postupcu bolo to, že daňová kontrola trvá viac ako jeden rok odo dňa 18.05.2009 do dňa

17.05.2010 a odo dňa 01.09.2010 dodnes, pretože daňová kontrola nebola ukončená prerokovaním
protokoluovýsledkudaňovejkontroly,vktorejmalbyťzistenýúdajnýrozdielnadanivovýške112.930,69
Eur a ktorý protokol mal predchádzať a mal byť právnym pokladom k vydaniu dodatočného platobného
výmeru.

Ďalej poukázal aj na ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu

vykonádaňovákontrola,správcadanevydádo15dníodskončeniadaňovejkontrolydodatočnýplatobný
výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po
opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo
ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa postupu správcu dane, ktorý

je neústavný a nezákonný, bol údajný rozdiel na dani zistený vo vyrubovacom konaní a údajný preto,
lebo žiadny rozdiel na dani z príjmov neexistuje. Ústavný a zákonný postup správcu dane mal byť za
predpokladu, že by daňová kontrola netrvala viac ako jeden rok. Správca dane nie je neoprávnený podľa
tretej časti v rámci vyrubovacieho konania zákona o správe daní a poplatkov zisťovať údajný rozdiel na
dani alebo zisťovať daň vykonávaním dokazovania vo vyrubovacom konaní. Žalobca zároveň vycitoval

ust. § 25 ods. 1 písm. f), § 15 zákona č. 511/1992 Zb.. Takisto zdôraznil a poukázal aj na nález Ústavného
súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 24/2010.

Vo vzťahu k neuznaniu výdavkov žalobca sa nestotožnil so správcom dane, že uznal len sumu
3.416.508,- Sk ako daňové náklady a že SMZ Slovakia, s.r.o. vyfakturovala kontrolovanému daňovému
subjektu RAMIRA, s.r.o. práce v sume 21.322.565,- Sk a že tieto práce daňový subjekt nepreukázal

ani v ďalšom šetrení správcu dane. Správca dane jednoznačne a nepochybne zistil skutkový stav veci,
spočívajúci v tom, že všetky práce, výkony a výrobky boli zrealizované a daňovému subjektu dodané
a ním prevzaté. Na druhej strane nepochopiteľne a v rozpore so skutkovými zisteniami uviedol, že
vykonaním zámočníckych, zváračských, ohýbačských a pomocných prác živnostníkmi cez spoločnosť
SMZ Slovakia s.r.o. sa mu javí ako účelové. Predmetom daňovej kontroly a predmetom skúmania pri

daňovej kontrole nemôže byť dohodnutá zmluvná cena, ani dohoda o výške ceny a ani o dohoda o
spôsobe, akým sa cena vytvorí, ktorá je z daňového hľadiska na jednej strane výdavkom objednávateľa
ako kupujúceho a na strane druhej príjmom zhotoviteľa ako predávajúceho. Úvaha správcu dane
nezohľadňuje ďalšie reálne vynaložené náklady, napr. spojené s ubytovaním, stravovaním, dopravou
subdodávateľov a podobne. Správca dane k neuznaniu výdavkov daňového subjektu RAMIRA, s.r.o.

vo vzťahu k tomu, že uznáva len časť zaplatenej ceny za dielo vo výške rovnajúcej sa cene zaplatenejspoločnosťou SMZ Slovakia svojím subdodávateľom a ostatnú časť ceny za dielo zaplatenú daňovým
subjektom žalobcom zhotoviteľovi diela spoločnosti SMZ Slovakia neuznáva, neprihliada na ďalšie
výdavky údajne z dôvodu, že tento výdavok nie je preukázaný, nie je teda daňovým výdavkom a

nesúvisí na druhej strane so zdaniteľným príjmom. Na takéto konštatovanie správcu dane neoprávňuje
ani Ústava SR, ani zákon o dani z príjmov, ani žiadna iná norma nižšej právnej sily. Zároveň by
si potom spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. ako zhotoviteľ mala znížiť svoj zdaniteľný príjem o sumu
správcom neuznanú a prijatú od spoločnosti RAMIRA, s.r.o.. Podľa názoru žalobcu správca dane
mal jednoznačne a nepochybne zistiť skutkový stav, ak ho nezistil jednoznačne a nepochybne, ale

sa len mylne domnieva, že podľa § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. j) zákona č. 595/2003
Z.z. rozdiel v sume 17.906.057,- Sk nemožno uznať za daňové náklady, pretože má za to, že ich
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázaný, nemôže dospieť jednak k jednoznačnému
a nepochybným skutkovým záverom a jednak, keďže nedospel k jednoznačnému a nepochybnému
skutkovému záveru, nemôže ich právne posudzovať, nemôže dôjsť k právnej kvalifikácii, inými slovami
k subsumcii skutkového stavu pod príslušné ustanovenie zákona. Výdavky, ktoré žalovaný a správca

dane neuznal priamo súvisia so zdaniteľnou časťou príjmov daňového subjektu nadobudnutých za
vzduchotechnické protipožiarne zariadenia a tieto na jednej strane výdavky daňového subjektu sú riadne
zúčtované daňovým subjektom, na druhej strane ako príjmy sú riadne zaúčtované dodávateľom subjektu
spoločnosťou SMZ Slovakia, s.r.o. a taktiež sú riadne zaúčtované subdodávateľmi SMZ Slovakia, s.r.o.
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z.. Správca dane nezistil žiadne pochybenia vo

vedení účtovníctva podľa účtovných právnych predpisov a za daného stavu je aplikácia hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. neústavná a nezákonná. Správca dane a ani žalovaný neuviedli,
na základe akých dôkazov nimi vykonaných v daňovom konaní a na ich základe akých konkrétnych
skutkových zistení dospeli k svojim právnym záverom o aplikácii právnych noriem v ust. § 21 ods. 1
v nadväznosti na § 21 písm. i), p), § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré by odôvodňovali

ústavnosť a zákonnosť vyrubenia rozdielu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie
roku 2007. Žalobca zdôraznil, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovených lehotách,
ktorá trvá dodnes nepretržite 3 roky a 53 dní. Táto nebola ukončená prerokovaním protokolu a ani nebola
ukončená rozhodnutím o zastavení konania. Taktiež namietal, že platobný výmer mohol byť vydaný len
po ukončení daňovej kontroly a v súlade podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Zo

strany zamestnancov správcu dane došlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa s poukazom na § 326 Trestného zákona.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 09.01.2013. V celom rozsahu sa
stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom tak, ako bol zistený v rámci daňového konania.
K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že správca dane oznámením o vykonaní daňovej kontroly č.

660/320/19279/2009/Mur zo dňa 30.04.2009 oznámil, že daňová kontrola na daň z príjmov právnickej
osoby za rok 2007 začne dňa 18.05.2009 od 09:00 hod. v priestoroch daňového subjektu, dňa
18.05.2009 správca dane spísal zápisnicu zo dňa 18.05.2009 o začatí daňovej kontroly. Žiadosťou
č. 660/320/52841/2009/Mur zo dňa 14.10.2009 správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺžení
lehoty na výkon daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR žiadosti vyhovelo a lehotu predĺžilo do

18.05.2010, pričom o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly bol žalobca upovedomený listom zo
dňa 26.10.2009. Správca dane o výsledku daňovej kontroly na daní z príjmov právnické osoby za
zdaňovacie obdobie 2007 vyhotovil protokol č. 660/320/17741/2010/Mur zo dňa 08.04.2010. Výzvou
zo dňa 15.04.2010 správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie.
Predmetný protokol bol prerokovaný dňa 17.05.2010, o záverečnom prerokovaní protokolu správca

dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 660/320/25161/2010/Mur zo dňa 17.05.2010. Následne
bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 12.01.2010, ktorý bol na základe odvolania žalobcu
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nevyhodnotil
všetky zistenia počas daňovej kontroly, nevyhodnotil všetky dôkazy získania pri šetrení vo vzájomnej
súvislosti, t.j. postup správcu dane bol nedostatočný a jeho záver bol predčasný. Na základe uvedeného

rozhodnutia správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní u žalobcu a doplnil dokazovanie. Správca
dane oznámil pokračovanie vo vyrubovacom konaní žalobcovi listom č. 660/320/65421/2011/Brk zo
dňa 21.11.2011. O výsledku doplnenia dokazovania v rámci pokračovania vo vyrubovacom konaní
bol vyhotovený úradný záznam zo dňa 10.07.2012 a žalobcovi boli výsledky doplnené dokazovania
oznámené listom zo dňa 12.07.2012, pričom v tomto oznámení je uvedené, že v prípade, ak bude mať

daňový subjekt k uvedeným výsledkom dokazovania pripomienky, tieto nech predloží na Daňový úrad
Žilina,pobočkuLiptovskýMikulášvlehote8dníododňadoručeniatohtooznámenia.Žalobcaoznámenie
prevzal dňa 20.07.2012. Daňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie k predmetnému oznámeniudňa 27.07.2012. Správca dane sa k námietkam žalobcu vyjadril listom zo dňa 01.08.2012, ktoré
žalobca prevzal dňa 08.08.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal právo sa vyjadriť k zisteným
skutočnostiam a aj sa vyjadril. Následne na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou

a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane dodatočným platobným výmerom zo dňa 07.08.2012
vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 v sume 112.930,69 Eur. Žalovaný ďalej
poukázal, že na to, že nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS 269/05-34 boli daňové orgány usmerňované
ako mali postupovať v prípadoch, keď odvolací správny orgán alebo súd zruší rozhodnutie a vec vráti
do vyrubovacieho konania bez výkonu opakovanej daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania

správca dane vykonáva dokazovanie. Po vyhodnotení dokazovania správca dane vydá rozhodnutie, v
ktorom vyčísli rozdiel oproti daňovému priznaniu, pričom vychádza nielen z protokolu z riadnej daňovej
kontroly, ale aj z vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní. Žalobca namieta, že správcovi dane
zanikla kompetencia vydať dodatočný platobný výmer z dôvodu zániku kompetencie uplynutím času,
keďže ustanovenie § 44 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. stanovuje povinnosť vydať rozhodnutie do 15 dní
od skončenia daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu sa doručením

rozhodnutia odvolacieho orgánu správcovi dane sa vec dostala procesné do štádia ukončenia daňovej
kontroly.

Podľaustanovenia§15ods.13zákonač.511/1992Zb.daňovákontrolajeukončenádňomprerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu začína vyrubovacie konanie (§ 44).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia platobný alebo
dodatočný platobný výmer.

Po zrušení rozhodnutia sa správca dane vráti do vyrubovacieho konania, v rámci ktorého vykoná
potrebné dôkazy v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu, resp. súdu, ktoré budú spísané v zápisnici

alebo v úradnom zázname. Po ich vyhodnotení vydá správca dane rozhodnutie podľa § 44 ods. 6
zákona č. 511/1992 Zb., v ktorom vyčísli rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu, pričom
bude vychádzať nielen z pôvodného protokolu ale aj z týchto novovykonaných dôkazov.

Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane. Správca dane určuje rozsah
dokazovania, aj spôsob vykonania (získania) jednotlivých dôkazov. Pri vykonávaní dokazovania nie

je správca dane viazaný pri určovaní daňovej povinnosti iba návrhmi daňového subjektu. Je na jeho
uvážení, či považuje niektorú skutočnosť za preukázanú, alebo navrhne vykonať ďalšie dokazovanie.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Sú to najmä rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly z daňových
kontrol, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a
doklady k nim. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v kontrole vyšlo najavo. Správca dane postupuje
v kontrole v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom v tomto konaní pri vyžadovaní plnenia ich povinností

použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať
daň. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti netreba dokazovať.

Opis zisteného skutkového stavu musí obsahovať všetky zistené skutočnosti (všetky úkony,
ktoré správca dane pri výkone kontroly a vo vyrubovacom konaní vykonal) tak, aby mohli byť
nespochybniteľným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný tieto skutočnosti uviedol aj vo svojom

rozhodnutí,pretoniejenamiestenámietkažalobcu,žežalovanýlenmechanickyprevzaldoodôvodnenia
svojho rozhodnutia odôvodnenie správcu dane. Jedná sa o prešetrenie tej istej veci, preto žalovaný
musel pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzať zo zistení správcu dane.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup správcu dane až do vydania napadaného rozhodnutia o odvolaní
žalobou bol správny. Daňová kontrola netrvala viac ako rok (začala 18.05.2009 a skončila 17.05.2010),

teda námietka žalobcu ohľadne dĺžky trvania kontroly ako aj uplatnenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm.
f) zákona č. 511/1992 Zb. (zastavenie daňového konania) je neopodstatnená.Správca dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru č. 9513401/5/2096243/2012/Brk zo dňa
07.08.2012 vychádzal z dokazovania uskutočneného v priebehu daňovej kontroly a v priebehu
pokračovania vo vyrubovacom konaní vyplynulo.

Žalobca správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že
predmetné práce skutočne vykonala spoločnosť SMZ Slovakia s.r.o. Len predložené faktúry, zmluvy
a pokladničné doklady nie sú dôkazmi preukazujúcimi opodstatnenosť uplatnenia nákladov v základe
dane.

Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., poukázal

na všetky skutočnosti, ktoré sa vzťahovali k napadnutého rozhodnutiu. Správca dane popísal podrobne
celý priebeh výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, konkrétne písomnosti, ktorými žiadal o
preukázanie sporných skutočností, ako i obsah odpovedí. V odôvodnení správca dane uviedol všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právne
predpisy, na základe ktorých správca dane rozhodol.

Taktiež nie je opodstatnená námietka ohľadne účtovníctva, pretože správca dane účtovníctvo daňového

subjektu nespochybnil, ale skúmal opodstatnenosť uplatnenia zaúčtovaných nákladov v základe dane z
príjmov právnickej osoby. Nie každý zaúčtovaný náklad je zároveň aj daňovým nákladom podľa zákona
č. 595/2003 Z.z. Pre účely zákona č. 595/2003 Z.z. musia byť splnené podmienky uvedené v ustanovení
§ 21 ods. 1.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú náklady, ktorých vynaloženie

na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. To znamená, že pre zistenie základu dane sa odpočítavajú
výdavky (náklady) vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške stanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi. Výdavky musia byť skutočne svojim účelovým určením potrebné na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania.

Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez
preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a pod.) pre daňové účely
nepostačujúce.

Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj
po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenieaudržaniejehozdaniteľnýchpríjmov.Jepritomvecoudaňového subjektu, aké dôkazné

prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový
subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko,
že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie.

zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať
účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, predkladať všetky

dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia.

zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane. Správca
dane v daňovom konaní postupoval podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom chránil záujmy štátu a obcí, dbal pritom na zachovávanie práv aprávom - chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 2 ods. 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

K námietke žalobcu, že zároveň by mala spoločnosť SMZ Slovakia s.r.o. ako zhotoviteľ diela znížiť svoj
zdaniteľný príjem o sumu správcom dane neuznanú a prijatú od spoločnosti RAMIRA, s.r.o. žalovaný
uvádza, že správca dane vykonával daňovú kontrolu u daňového subjektu RAMIRA, s.r.o. a nie u
daňového subjektu SMZ Slovakia s.r.o., t.j. nie je možné zo strany správcu dane v rámci tohto konania

upraviť základ dane v tejto spoločnosti.

Správca dane vo svojom rozhodnutí z dôvodu nedostatočného preukázania vynaloženia nákladov na
daňové účely uviedol ustanovenie § 21 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i) zákona č.
595/2003 Z.z. Ustanovenie § 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z.z. správca dane v napadnutom rozhodnutí
neuviedol tak, ako to uvádza žalobca, t.j. táto jeho námietka je bezpredmetná.

Žalovaný má za to, že postup správcu dane pri vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie 2007 bol správny a v súlade s § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., pretože
náklady v sume 17 906 057,- Sk nie sú podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami
z toho dôvodu, že ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Žalovaný preskúmal podrobne celý priložený spisový materiál a až na základe toho vydal rozhodnutie o
odvolaní, v ktorom musel uviesť, z čoho vychádzal - teda z odôvodnenia rozhodnutia muselo byť taktiež

zrejmé, z čoho vychádzal odvolací orgán pri svojom rozhodovaní. Žalovaný nemohol reagovať len na
námietky v odvolaní, pretože by nebolo vôbec zrejmé o čo sa v konkrétnom prípade jedná. Žalovaný
má za to, že táto námietka žalobcu, že žalovaný len prevzal skutočnosti z prvostupňového rozhodnutia
je nedôvodná.

Žalobca tak ako v odvolacom konaní, aj v rozsiahlej žalobe poukazuje len na proces (k neuznaným

výdavkom uvádza, len definície zo zákona č. 595/2003 Z.z.- § 2, písm. i,- § 21 ods. 1, § 17), pričom
súvislosti s jednotlivými zistenými skutočnosťami ignoruje a sám nepreukázal nič, ani skutočnosti, ktoré
počas kontroly a vyrubovacieho konania mal preukázať. Správca dane ako už bolo uvedené vykonal
rozsiahle šetrenie a o výsledkoch zistených skutočností žalobcu informoval.

Žalovaný má za to, že správca dane pri šetrení danej veci poskytol dostatočný priestor žalobcovi

na predloženie relevantných dôkazov. Správca dane sa všetkými predloženými dôkazmi podrobne
zaoberal, vyhodnocoval, pričom konal v súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový subjekt bol so
skutočnosťami, ktoré mali vplyv na základ dane priebežne oboznamovaný, t.j. nebol pri uplatňovaní
svojich zákonných práv žiadnym spôsobom obmedzovaný.

Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou
daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj
preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti,
preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno.

Správca dane dbal o to, aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, pre správne určenie daňovej povinnosti vykonal šetrenie aj napriek tomu, že dôkazná
povinnosť je na daňovom subjekte, t.j. konal podľa zásady zákonnosti ustanovenej v § 2 zákona č.
511/1992 Zb..

Správca dane v daňovom konaní postupoval podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi pričom chránil záujmy štátu a obcí, dbal pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní. Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 2 ods. 3, 6 zákona č.
511/1992 Zb. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalobca poukázal na Nález ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44, ktorý poukazuje na zákonnosť

rozhodnutí daňových orgánov. Z rozsiahleho predloženého spisového materiálu k odvolaniu žalovanýnezistil pochybenia správcu dane v tejto súvislosti. Správca dane postupoval v zmysle § 2 zákona č.
511/1992 Zb. v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, zúčastnených

v daňovom konaní.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia vydaného
správcom dane, ako i postup, ktorý predchádzal vydaniam rozhodnutí podľa § 247 a nasl. O.s.p. v
medziach určených žalobnými námietkami žalobcu, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov:

Z obsahu správneho spisu bolo zistené, že správca dane Daňový úrad Liptovský Mikuláš rozhodnutím

č. 660/230/27622/10/KúdA zo dňa 21.05.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie
2007 v sume 117.391,92 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané
odvolanie, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 31.08.2010
č. I/228/14761-94674/2010/992025-r predmetné rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie

a rozhodnutie s odôvodnením, že je potrebné došetriť skutkový stav, získané dôkazy zhodnotiť vo
vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyjde najavo,
dozistiť prípadné ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daňovej
povinnosti.

Následne vo vzťahu k žalobcovi podaním zo dňa 21.11.2011 bolo dané oznámenie, že správca dane

pokračuje vo veci vyrubenia dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré
oznámenieprevzalžalobcadňa24.11.2011.Ďalejvadministratívnomspisesanachádzaúradnýzáznam
pod č. 9513401/5/1591299/2012/Brk zo dňa 10.07.2012 podľa § 12 zákona č. 511/1992 Zb., pričom
predmetom úradného záznamu boli výsledky doplnenia dokazovania vykonaného v rámci pokračovania
vo vyrubovacom konaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 u daňového

subjektu - žalobcu, pričom v úradnom zázname je uvedený opis zistených skutočností, akým spôsobom
správca dane doplnil dokazovanie, ktorý pokračoval vo vyrubovacom konaní za účelom došetrenia
skutkového stavu, ako aj ďalších skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti vo
vzťahu k žalobcovi. Ďalej sa v správnom spise nachádza Oznámenie o výsledku doplnenia dokazovania
pod č. 9513401/5/1591912/2012/Brk zo dňa 12.07.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.07.2012

s tým, že žalobca bol upozornený, že v prípade, ak bude mať k výsledkom doplneného dokazovania
žalobca pripomienky, tieto môže na Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš uplatniť v lehote 8
dní odo dňa tohto oznámenia. Žalobca v podaní zo dňa 26.07.2012, ktoré správcovi dane bolo doručené
dňa 27.07.2012 namietal k výsledkom doplneného dokazovania.

Následne bol správcom dane Daňovým úradom Žilina, pobočkou Liptovský Mikuláš vydaný dodatočný

platobný výmer zo dňa 07.08.2012 pod č. 9513401/5/2096243/2012/Brk, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm.
b) podľa zákona č. 511/1992 Zb. bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2007 v sume 112.930,69 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na to, že
pokračoval vo vyrubovacom konaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia Daňovým riaditeľstvom
Slovenskej republiky, pričom správca dane v rámci vyrubovacieho konania vyhodnotil dôkazy vykonané

počas daňovej kontroly a získané v priebehu pokračovania vo vyrubovacom konaní a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, na základe ktorých vydal dodatočný platobný výmer.
Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami - výdavky, náklady,
ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona, ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona
okrem súm uvedených na riadkoch 140, 150 a 180 - na účet 518003 - práce - nákup zaúčtoval

daňový subjekt žalobca dodávateľské faktúry od dodávateľa SMZ Slovakia, s.r.o., Lúky pod Makytou
za zámočnícke práce na projekte RODA podľa príloh v celkovej sume 21.322.565,- Sk, ktoré faktúry
zároveň v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. K uvedeným faktúram predložil žalobca zmluvu o
dodávke vzduchotechnických a protipožiarnych zariadení uzavretú medzi objednávateľom - žalobcom
a dodávateľom SMZ Slovakia, s.r.o., Lúky pod Makytou zo dňa 02.05.2006. Všetky faktúry od SMZ

Slovakia, s.r.o., ako aj prílohy k nim dodacie listy boli podpísané menom Vavrík J.. Daňový úrad Púchov
zistil, že na základe údajov v notárskej zápisnici N 181/2003 zo dňa 04.04.2003 bol zmluvou o prevodeobchodných podielov zo dňa 04.04.2003 prevedený celý obchodný podiel spoločnosti SMZ Slovakia,
s.r.o. vo výške 200.000,- Sk na pristupujúceho spoločníka nadobúdateľa Jaroslava Vavríka. Zmenilo sa
aj konanie v mene spoločnosti, keď podľa notárskej zápisnice sa doterajší konatelia Miroslav Močko,

Želmíra Šimunská, Pavel Ženíšek dňom 04.04.2003 vymazujú a dňom 04.04.2003 sa zapisuje nový
konateľ spoločnosti Jaroslav Vavrík. Ďalej bolo uvedené, že v Obchodnom registri neboli zapísané
zmeny týkajúce sa prevodu obchodného podielu, ako aj konania v mene spoločnosti SMZ Slovakia,
s.r.o.. Daňový úrad vykonal vypočutie svedka Miroslava Močku, ktorý disponoval ako bývalý konateľ
účtovnými dokladmi za spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. za zdaniteľné obdobie roka 2007, ktorý jedná

na základe generálnej plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 31.12.2003 konateľom Jaroslav Vavríkom.
Taktiež na Daňovom úrade v Púchove bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľnom
spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. s Jaroslavom Vavríkom, z ktorého vyplynulo, že na neho bol prevedený
obchodný podiel a je konateľom spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o., podpísal generálnu plnú moc
31.12.2003 pre Miroslava Močku. Uviedol, že zatiaľ koná v mene spoločnosti on sám a nemá žiadneho
zástupcu, inú plnú moc nikomu neudelil. Uviedol, že nemá žiadne informácie o spoločnosti SMZ

Slovakia, s.r.o., nevie ani v čom podniká, čo robí, či má zamestnancov, kto vystavuje faktúry, kto uzatvára
zmluvy a podobne. Ďalej uviedol, že notársku zápisnicu N 181/2003 nemá, ani nevie, že mal dať zapísať
zmeny vyplývajúce z tejto zápisnice do Obchodného registra, neboli mu odovzdané žiadne účtovné
doklady spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o., ani pečiatka spoločnosti ako konateľ nerobí za spoločnosť nič.
Od dátumu, kedy sa stal konateľom nevystavil, ani nepodpísal žiadne faktúry, ani pokladničné doklady,

na ktorých je podpis Vavrík, nepodpísal ani neprezval žiadne peniaze, nepoveril žiadnu tretiu osobu
vystavovaniu a podpisovaniu akýchkoľvek dokladov okrem splnomocnenia pre pána Močku, ale to je
neplatné, pričom spoločnosť neplánuje vykonávať v blízkej budúcnosti ekonomickú činnosť. Rozmýšľa
ako túto spoločnosť zruší. Jaroslav Vavrík nebol informovaný o zmluve o dodávke vzduchotechnických
protipožiarnych zariadení uvedených medzi žalobcom a SMZ Slovakia zo dňa 02.05.2006 spísanou

v Liptovskom Mikuláši. Miroslava Močku nepozná, nebol v kontakte so spoločnosťou RAMIRA, s.r.o.,
túto spoločnosť nepozná, nepodpisoval faktúry ani dodacie listiny k nim. Spoločnosť SMZ Slovakia,
s.r.o., nevykonávala v roku 2007 žiadnu činnosť, nevystavoval ani nepodpisoval faktúry a spoločnosť
ani nikoho nezamestnávala. V roku 2007 pán Vavrík neprijímal platby v hotovosti, taktiež nevedel nič o
účte spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. v C..

Dňa 09.09.2009 na Daňovom úrade v Liptovskom Mikuláši bola spísaná zápisnica s Ladislavom
Polomským, konateľom spoločnosti žalobcu. Uviedol, že oni si objednali službu na vykonanie určitých
prác,objednávkabolaprevedenápotelefonickomdohovoremedzinímapánomMočkom.Bolivykonané
práce a po vykonaní prác bola zo strany SMZ Slovakia, s.r.o. vykonaná fakturácia spolu s dodacím
listom. Kto konkrétne vykonal fakturované práce nevie, nevie ani koľkí ľudia to robili, dalo by sa to zistiť.

Ďalej vyplynulo, že práce boli vykonávané v daňovom subjekte žalobcu, ktorý má výrobné priestory
prenajaté od firmy CIRO, s.r.o., práce a výrobky uvádzané vo faktúrach a dodacích listoch preberal pán
Polomský. Keď tam nebol, tak pán Matia. Či fakturované práce a výrobky boli vykonávané SMZ Slovakia,
s.r.o. kontrolovala spoločnosť RAMIRA, s.r.o. ako odberateľ a to spočítaním vyrobených kusov. S pánom
Vavríkom, ktorý údajne podpisoval dodávateľské faktúry a dodacie listy k nim nebol v nejakom kontakte,

ani sa s ním osobne nestretol, čo sa týka prác, ktoré pre RAMIRA, s.r.o. fakturovala SMZ Slovakia,
s.r.o. boli to zváračské a zámočnícke práce, ktoré vykonávali pre SMZ Slovakia, s.r.o. živnostníci z
materiálužalobcuvpriestorochRAMIRA,s.r.o.apracovnýmiprostriedkamidaňovéhosubjektuRAMIRA,
s.r.o.. Ďalej na požiadanie správca dane listom zo dňa 21.09.2009 predložil kontrolovaný daňový
subjekt zoznam, resp. adresy osôb, ktoré pracovali pre spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o., jednalo sa o

živnostníkov, ktorých mená sú vyšpecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktorí boli
v konaní vypočutí. Miroslav Močko predložil Daňovému úradu Púchov písomnú odpoveď, v ktorej
uviedol, že faktúry a dodacie listy pre firmu RAMIRA, s.r.o. podpisoval Jaroslav Vavrík a na otázku,
kto menovite vykonával práce, ktoré SMZ Slovakia, s.r.o. fakturovala spoločnosti RAMIRA, s.r.o. sa
vyjadril, že zámočnícke práce vykonávali živnostníci a ich mená a adresy sú uvedené na faktúrach za

prevedené zámočnícke práce. Živnostníci boli odmeňovaní za prevedené práce v hodinových sadzbách,
avšak ich firma fakturovala firme RAMIRA, s.r.o. práce podľa skutočne zhotovených komponentov alebo
kompletných výrobkov. Na otázku, kde boli zamestnanci, resp. živnostníci ubytovaní, kde sa stravovali
uviedol,ženevietopovedaťpresne,kdeboliubytovaní,leboubytovaniepreživnostníkovzabezpečovala
bezplatne firma RAMIRA, s.r.o.. Ďalej správca dane vypočul konateľov spoločnosti žalobcu Ladislava

Polomského a Štefana Matiu, pričom konatelia spoločnosti poverili Ing. Cyrila Fogaša zastupovaním v
daňovom konaní, pričom Ing. Cyril Fogaš podal vysvetlenie na ďalšie otázky zamestnancov správcu
dane, či živnostníci, ktorí robili na projekte RODA sa podieľali a zúčastňovali aj na iných zákazkách aprojektoch. Týchto živnostníkov vo výrobe riadil Polomský alebo po porade a po dohode s ním on Cyril
Fogaš. Pod pojmom riadil vo výrobe treba rozumieť celý pobyt živnostníka v ich výrobnom areáli od
halového vstupu, cez jeho pracovnú náplň, ktorá mu bola pridelená, odchod z fabriky až po ubytovanie

po pracovnej dobe. Materiál potrebný na výrobu a zhotovenie vzduchotechnických a protipožiarnych
zariadení bol daný k dispozícii pre spoločnosť SMZ firmou RAMIRA, s.r.o., pán Močko do spoločnosti
RAMIRA, s.r.o. chodieval predovšetkým na začiatku mesiaca, keď si preberal doklady o vzájomne
prevedených výkonoch a prácach. Skutočnosťou, že na faktúrach a dodacích listoch od spoločnosti
SMZ Slovakia, s.r.o., kde je za SMZ podpis pána Vavríka sa nikdy nezaoberali. Keďže správca dane

nemal k dispozícii faktúry od živnostníkov pre SMZ Slovakia, s.r.o., ani rámcové zmluvy o poskytovaní
služieb medzi SMZ Slovakia, s.r.o. a poskytovateľmi -fyzickými osobami živnostníkmi, predvolal ich
podľa miestnej príslušnosti na výsluch svedka a na predloženie požadovaných písomností. Uvedené
výsluchy sú uvedené na čísle listu 9 až 14 prvostupňového rozhodnutia, pričom z ústnych pojednávaní
vyplynuli závery, že živnostníci fakturované práce pre spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. doložili kópiami
faktúr, ako aj uzatvorenou rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb s SMZ Slovakia, s.r.o.. Živnostníci

potvrdili, že pri výkone ich činnosti pre SMZ Slovakia, s.r.o. boli usmerňovaní pánom Polomským, pánom
Fogašom, majstrom D. a pánom Jamnickým, pánom M., výrobky preberali majster D., N. M., T. P.,
Polomský, W. priebežne ich kontroloval majster D., Polomský a M.. Čo sa týka fakturácie prác pre SMZ
Slovakia, s.r.o. a ich úhrad podľa vyjadrenia živnostníkov konzultovali so zástupcom SMZ Slovakia,
s.r.o. pánom Močkom len niektorí. Jedná sa o Romana Jamnického, Lukáša Juríčka, Milana Števčeka.

Ohľadom materiálu, ktorý spracovávali vo výrobe vyjadrili sa v tom zmysle, že materiál dodávali vedúci
pán Matia a pán Polomský. Technickú dokumentáciu Polomský, Zdenko Hollý, prípadne U. F., t.j.
jednalo sa o zamestnancov RAMIRA, s.r.o., prípadne živnostníkov vykonávajúcich práce pre spoločnosť
RAMIRA, s.r.o.. Jednalo sa o materiál spoločnosti RAMIRA, s.r.o.. Práce živnostníkov pre spoločnosť
SMZ Slovakia, s.r.o. boli vykonávané v priestoroch daňového subjektu RAMIRA, s.r.o., o tom, že budú

vykonávať práce pre SMZ Slovakia, s.r.o. sa dozvedeli až dodatočne. Všetci živnostníci podpisovali
rámcovú zmluvu v priestoroch daňového subjektu RAMIRA, s.r.o.. Ani jeden z predvolaných svedkov
pri vypočúvaní sa nevyjadril, že by ho pri činnosti pre SMZ Slovakia riadil Miroslav Močko, resp. niekto
zo spoločnosti, s ktorou mali uzavretú rámcovú zmluvu od poskytovaní služieb, prípadne, že by bol
niekto poverený spoločnosťou SMZ Slovakia ich riadením alebo usmerňovaním pri ich činnosti. Všetci

živnostníci fakturovali v roku 2007 spoločnosti SMZ Slovakia s.r.o. práce na základe hodinovej sadzby
podľa odpracovaných hodín, pričom vyrábali z materiálu spoločnosti RAMIRA, s.r.o. na pracovných
prostriedkoch RAMIRA, s.r.o.. Podľa odberateľských faktúr živnostníkov vykonávajúcich práce pre SMZ
Slovakia, s.r.o., ktorých uviedla spoločnosť RAMIRA, s.r.o. bola celková hodnota vyfakturovaných prác
pre SMZ Slovakia, s.r.o. za rok 2007 v sume 2.709.149,- Sk. V priebehu pokračovania vo vyrubovacom

konaní vykonal správca dane ústne pojednávanie, resp. výsluchy svedkov a to ďalších živnostníkov,
ktorí fakturovali svoje práce spoločne spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o., pričom zistil, že predmet diela
podľa zmluvy o dielo realizovali aj iní pracovníci firmy SMZ a to Andrej Tomko, Klement Žalúdek, Peter
Mikuľák a pán Daniel Oško a Michal Laurinc. Následne boli títo vypočutí. Takisto bol vypočutý aj Július
Kožár, Dušan Ondrejech (č.l. 20 až 21 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu). Opakovane bol

vypočutý aj Jaroslav Vavrík a to dňa 10.04.2012. Na otázku správcu dane, kto a kde dodal spoločnosti
SMZ Slovakia, s.r.o. materiál, ktorý táto fakturovala spoločnosti RAMIRA faktúrami 270003, 270004,
270005, 270010, 270014, 270016, 270020, 270021, 270033, 270038, 270045 a 270047 odpovedal,
že nevie, že podpis na faktúrach nie je jeho. O tom ako bolo účtované v SMZ Slovakia, s.r.o. o tomto
materiály vôbec nič nevie, nič nevie o tom, kto a kde vykonával montáž a kompletáž, ktoré boli mesačne

fakturované spoločnosťou SMZ Slovakia, s.r.o. spoločnosti RAMIRA, s.r.o.. Na otázku, či uvádzané
faktúry sú zaúčtované vo výnosoch spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. uviedol, že nevie, nemá ani šajnu
o firme SMZ Slovakia, s.r.o. ani o účtovníctve. Vo vzťahu k zmluve o dodávke vzduchotechnických,
protipožiarnych zariadení uzavretej medzi RAMIRA, s.r.o. a SMZ Slovakia, s.r.o. zo dňa 02.05.2006 sa
vyjadril, že v Liptovskom Mikuláši nebol nikdy v živote, zmluvu nepodpísal, s Ladislavom Polomským sa

nikdynestretol.Nebolinformovanýozmluveododávkevzduchotechnickýchaprotipožiarnychzariadení.
Nevie nič ani o tom, či bol pán Miroslav Močko oprávnený vystupovať za spoločnosť SMZ Slovakia,
s.r.o. ako dodávateľ. Na otázku, či bol niekedy v kontakte so spoločnosťou RAMIRA, s.r.o. uviedol,
že nie. Uviedol taktiež, že faktúry a dodacie listy k faktúram v roku 2007 nepodpisoval nič za SMZ
Slovakia, s.r.o.. Takisto uviedol, že nikdy nesplnomocnil nikoho na konanie v mene spoločnosti SMZ,

s.r.o. Slovakia, podpis na plnomocenstve určite nie je jeho, ani nevie, či spoločnosť SMZ Slovakia,
s.r.o. mala v roku 2007 nejakých zamestnancov. Správca dane z odpovede Jaroslava Vavríka, ktorý
podal ako svedok v rámci pokračovania vo vyrubovacom konaní dňa 10.04.2012 a tým, že odpovede
nič nevysvetlili, ani neobjasnili vzhľadom na skutkový stav, ktorý je v spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o.správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a správca dane na tento skutkový a právny stav
neprihliadol a skúmal len opodstatnenosť daňových výdavkov v kontrolovanom daňovom subjekte, teda
u žalobcu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie živnostníci fakturované práce pre spoločnosť SMZ

Slovakia, s.r.o. doložili kópiami faktúr, ako aj uzatvorenou rámcovou zmluvou o poskytnutí služieb pre
SMZ Slovakia, s.r.o. (okrem Klementa Žalúdeka a Petra Mikuľáka), títo potvrdili, že práce pre spoločnosť
SMZ Slovakia, s.r.o. vykonávali v priestoroch daňového subjektu RAMIRA, o tom, že budú vykonávať
prácepreSMZSlovakiasadozvedeliaždodatočne,všetciživnostnícivroku2007fakturovalispoločnosti
SMZ Slovakia, s.r.o. práce na základe hodinovej mzdy podľa odpracovaných hodín vykonávali, vyrábali z

materiáluspoločnostiRAMIRA,s.r.o.napracovnýchprostriedkochRAMIRA,s.r.o.aboliprivýkonepráce
usmerňovaní zamestnancami RAMIRA, s.r.o., prípadne živnostníkmi, ktorí vykonávali pre spoločnosť
RAMIRA, s.r.o.. Z dokazovania uskutočneného v priebehu daňovej kontroly, aj v priebehu vyrubovacieho
konaniavyplynulo,žepodľaodberateľskýchfaktúrživnostníkovvykonávajúcichprácepreSMZSlovakia,
ktorých viedla spoločnosť RAMIRA, s.r.o. bola celková hodnota vyfakturovaných prác pre SMZ Slovakia,
s.r.o. za rok 2007 v sume 3.416.508,- Sk. Jednalo sa o nasledovných živnostníkov: Lukáš Juríček,

Jaroslav Ižo, Ladislav Potanin, Mikuláš Hurňanský, Roman Jamnický, Jaroslav Debnár, Viliam Fogaš,
Radoslav Gonda, Július Kožár, Peter Macko, Milan Rúfus, Milan Števček, Dušan Ondrejech, Andrej
Tomko, Klement Žalúdek, Peter Mikuľák (bytom D. P.), Peter Mikuľák (bytom F.), Daniel Oško, Michal
Laurinc.SprávcadanetedauznalkontrolovanémudaňovémusubjektuRAMIRA,s.r.o.fakturovanúsumu
prác, ktorú fakturovala firma SMZ Slovakia, s.r.o. v sume 3.416.508,- Sk. Zvyšok fakturovanej sumy zo

strany SMZ Slovakia, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi správca dane neuznal, nakoľko tieto práce daňový
subjekt nepreukázal ani v ďalšom šetrení správcu dane.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalovaný správny orgán
rozhodnutím pod č. 1100308/1/1232696/2012 zo dňa 26.10.2012. Rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu správcu dane potvrdil a odvolanie ako nedôvodné zamietol. Stotožnil sa so zisteným

skutkovým a právnym stavom, ktorý zistil prvostupňový správny orgán, správca dane. Zo zistení
zamestnancov správcu dane a to z dokazovania uskutočneného v priebehu daňovej kontroly aj v
priebehu vyrubovacieho konania vyplynulo, že podľa odberateľských faktúr živnostníkov vykonávajúcich
práce pre SMZ Slovakia, ktorých uviedla spoločnosť RAMIRA, s.r.o. bola celková hodnota tých
fakturovaných prác pre SMZ Slovakia, s.r.o. za rok 2007 v sume 3.416.508,- Sk a tieto faktúry,

resp. sumy uznal správca dane vo vzťahu k žalobcovi ako daňové náklady, ktoré boli nevyhnutné na
uskutočnené výkony, nakoľko zo strany SMZ Slovakia, s.r.o. už nedošlo k zvýšeniu hodnoty týchto
prác. SMZ Slovakia, s.r.o. fakturovala kontrolovanému daňovému subjektu RAMIRA, s.r.o. práce v
sume 21.322.565,- Sk. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že aj spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. by si
mala znížiť svoj zdaniteľný príjem o sumu správcom dane neuznanú žalovaný uviedol, že daňovú

kontrolu vykonával u žalobcu a nie v spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o.. Žalobca v priebehu výkonu
daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že predmetné práce skutočne vykonal
pre spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o.. Len predložené faktúry, zmluvy a pokladničné doklady nie sú
dôkazmi preukazujúcimi opodstatnenosť uplatnenia nákladov v základe dane. Správca dane postupoval
v súlade s § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Podrobne popísal celý priebeh výkonu daňovej kontroly

a vyrubovacieho konania, konkrétne písomnosti, ktorými žiadal o preukázanie sporných skutočností,
ako i obsah odpovedí. Skúmal opodstatnenosť uplatnenia zaúčtovaných nákladov v základe dane
z príjmov právnickej osoby, pričom nie každý zaúčtovaný náklad je zároveň aj daňovým nákladom
podľa zákona č. 595/2003 Z.z.. Pre účely zákona č. 595/2003 musia byť splnené podmienky uvedené
v § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Poukázal na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Len

formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania
skutočného vykonania prác, služieb pre daňové účely nepostačujúce. Daňový subjekt je zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke vystavenými
dokladmi, ale aj po stránke obsahovej - skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov. Daňový subjekt
dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu,
aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový
subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko,
že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Poukázal na
§ 15 ods. 6, § 29 ods. 2, § 29 ods. 4 a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Z rozsiahleho predloženého

spisového materiálu k odvolaniu odvolací orgán nezistil pochybenia správcu dane v tejto súvislosti s
poukazom na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 241/07-44. Správca dane postupoval v súlade s § 2
zákona č. 511/1992 Zb..Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov, ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného počtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené
dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je
ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu, alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane

(§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). To neplatí, ak správca dane, ktorým je colný
úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie
protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane sa považuje za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykoná daňová kontrola na

požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac o 6 mesiacov, ak ide o daňovú kontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o
12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie
lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola
u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným
hlásením,

b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,

c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Podľa § 15b ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ust. § 15.

Podľa § 15b ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. opakovanou daňovou kontrolou nie je:

a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo
mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b) daňová kontrola na základe žiadosti orgánu činných v trestnom konaní.Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktoré vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce o správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a o hliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods.
13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň

1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom

daňovom priznaní alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej
daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu od dane v dodatočnom platobnom výmere.

Podľa § 2 pís. i) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkom (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený

daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,
výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Krajský súd v Žiline k žalobným námietkam žalobcu procesného charakteru udáva:

Nie je možné tvrdiť, že správca dane vykonával nezákonne daňovú kontrolu, resp. že túto je potrebné
zastaviť podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. s poukazom na obsah administratívneho
spisu. Správca dane oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 30.04.2009 oznámil, že daňová
kontrolanadanizpríjmovprávnickejosobyzarok2007začnedňa18.05.2009o09:00hod.vpriestoroch

daňového subjektu, pričom dňa 18.05.2009 správca dane spísal zápisnicu č. 660/320/21770/2009/Mur
zo dňa 18.05.2009 o začatí daňovej kontroly. Následne žiadosťou zo dňa 14.10.2009 požiadal správca
dane - nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom Daňové riaditeľstvo SR
tejto žiadosti vyhovelo a lehotu predĺžilo do 18.05.2010. O predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly bol
žalobca upovedomený listom zo dňa 26.10.2009, ktoré upovedomenie žalobca prevzal dňa 03.11.2009.

Je preukázané, že boli rešpektované ust. § 15 ods. 17 a ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. Nesporné
je, že v rámci daňovej kontroly správca dane vykonával dokazovanie. Ako bolo uvedené správca dane
vydal prvý dodatočný platobný výmer zo dňa 21.05.2010 pod č. 660/230/27622/10/Kúd/A, ktorý bol
následne rozhodnutím Daňového riaditeľstva zo dňa 22.04.2010 zrušený a vec bola vrátená na ďalšiekonanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nevyhodnotil všetky zistenia počas daňovej kontroly,
nevyhodnotil všetky dôkazy získané pri šetrení vo vzájomnej súvislosti, t.j. postup správcu dane bol
nedostatočný a predčasný.

Žalobca namieta, že v tomto smere bol postup správcu dane nezákonný a že sa mal správca dane vrátiť
do štádia daňovej kontroly a nie pokračovať tak, ako to vykonal správca dane vo vykonaní dokazovania
v rámci vyrubovacieho konania. Nie je sporné, že správca dane nešiel do opakovanej daňovej kontroly,
ale pokračoval tak, ako to bolo vyššie uvedené v dokazovaní v rámci tzv. vyrubovacieho konania (§ 44
a nasl. zák. č. 511/1992 Zb.).

Nedôvodná je námietka dĺžky daňovej kontroly tak, ako bolo vyššie uvedené, daňová kontrola začala

dňa 18.5.2009, táto bola skončená dňom prerokovania protokolu (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorý bol prerokovaný dňa 17.05.2010. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že by správca dane
mohol vykonávať dokazovanie, len v rámci daňovej kontroly. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že
by správca dane nemohol vykonávať dokazovanie aj v tzv. vyrubovacom konaní. V tomto smere súd
poukazuje na ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a taktiež v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž 90/02, podľa ktorého nevyhnutnou podmienkou na vyrubenie dane
podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nie je vykonanie opakovanej kontroly alebo kontroly vôbec.
Daňová kontrola je síce dôležitým prostriedkom na zistenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne
určenie daňovej povinnosti, ale nie je jediným. Na tento účel možno použiť všetky prostriedky (§ 29 ods.
1, 3), ktoré objasnia vec, preto, ak kontrolu nebolo možné z rôznych dôvodov vykonať, neznamená to,

že správca dane nemôže daň určiť. V danom prípade pokiaľ žalovaný ako druhostupňový správny orgán
zrušil dodatočný platobný výmer a uviedol, že správca dane má doplniť dokazovanie, súd konštatuje,
že aj v rámci výkonu tzv. vyrubovacieho konania je možné vykonať dokazovanie. Je zrejmé, že v §
44 ods. 6 pís. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. je stanovená povinnosť vydať rozhodnutie a teda
aj dodatočný platobný výmer v lehote do 15 dní od skončenia daňovej kontroly alebo opakovanej

daňovej kontroly. Túto lehotu pri jej nerešpektovaní nie je možné podľa názoru súdu považovať za
lehotu, ktorej nedodržanie by spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia. Uvedenú lehotu je možné považovať
za lehotu poriadkového charakteru, ktorej nedodržanie v žiadnom prípade nemôže mať za následok
nezákonnosť rozhodnutia. S poukazom aj na ust. § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová je kontrola
je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom a dňom nasledujúcim

po dni prerokovania protokolu začína tzv. vyrubovacie konanie ( § 44 zák. č. 511/1992 Zb. ). Z tohto
dôvoduajnámietkažalobcuvovzťahuknedodržaniulehotynavydaniedodatočnéhoplatobnéhovýmeru
- 15 dní po skončení daňovej kontroly ( § 44 ods. 6 pís. b) bod 1. Zák. č. 511/1992 Zb. ) je nedôvodná. Na
základe vyššie uvádzaných skutočností bol podľa názoru súdu postup správcu dane, ktorý nasledoval
po zrušení dodatočného platobného výmeru, t.j., že správca dane nešiel opätovne do daňovej kontroly

resp. opakovanej daňovej kontroly správny a zákonný. Daňová kontrola netrvala viac ako rok (ako to
tvrdí žalobca) a námietka žalobcu ohľadne zastavenia konania s poukazom na § 25 ods. 1 písm. f)
zákona č. 511/1992 Zb. je z tohto dôvodu nedôvodná.

V danom prípade, pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že v predmetnej veci mala byť vykonaná
opakovanádaňovákontrola,súdsasuvedenýmnestotožnil,pretožespoukazomna§15bods.1zákona

č. 511/1992 Zb., kde je uvedené, čo sa rozumie opakovanou daňovou kontrolou, keď v danom prípade
neprichádza do úvahy ust. § 15b ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko nejde o prípad
ustanovený v písm. a) a ani v písm. b), ani v písm. c) § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 zb., nakoľko
v rozhodnutí, ktorým daňové riaditeľstvo zrušilo špecifikované prvostupňové rozhodnutie a vrátilo vec
na ďalšie konanie, v rámci tohto rozhodnutia, resp. ani iného nebolo nariadené vykonanie opakovanej

daňovej kontroly v zmysle § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Tento postup správcu dane, ktorý
následne sa vrátil, resp. pokračoval vo vyrubovacom konaní, ktorým vykonal následné dokazovanie
ďalším vypočutím špecifikovaných svedkov - živnostníkov a tiež listinnými dôkaznými prostriedkami,
podľa ktorých nakoniec zistil a nakoniec daňovému subjektu - žalobcovi uznal daňové výdavky v sume
skutočne zrealizovaných prác s týmito živnostníkmi na základe predložených faktúr a rámcových zmlúv

v sume 3.416.508,- Sk a zvyšok sumy 21.322.565,- mínus 3.416.508,- neuznal, t.j. neuznal sumu
17.906.057,- Sk ako nepreukázané daňové výdavky s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z.z. a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. bol správny.Účelom daňového konania je zistenie, či daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje
oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti

stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe
daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
prihlásení, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správca dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).

Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu hmotnoprávneho charakteru. Pokiaľ teda žalobca tvrdil
a preukazoval faktúry vystavené od spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. (špecifikované v rozhodnutí
žalovanéhonač.l.6anachádzajúcesavadministratívnomspisežalobcu)vsume21.322.565,-Sk,ktoré
žalobca zaúčtoval na účet 518 003- práce- nákup - zámočnícke práce na projekte RODA podľa príloh,

tak rozdiel sumy 21.322.565,- Sk mínu 3.416.508,- Sk v sume 17.906.057,- Sk žalobca nepreukázal,
ani v ďalšom šetrení, vykonávaní dokazovania správcom dane ( vyrubovacom konaní ). K uvedeným
faktúram zo strany žalobcu bola predložená zmluva o dodávke vzduchotechnických protipožiarnych
zariadení uzavretá medzi objednávateľom RAMIRA, s.r.o. Liptovský Mikuláš - žalobcom a dodávateľom
SMZ Slovakia, s.r.o. Lúky pod Makytou. Všetky faktúry a aj prílohy k nim - dodacie listy boli podpísané

za SMZ Slovakia, s.r.o. menom Vavrík J. Správca dane a následne aj žalovaný postupoval správne, keď
žalobcovi uznal len skutočne vykonané práce v sume 3.416.508,-Sk zo strany jednotlivých živnostníkov,
ktorí vykonali práce pre SMZ Slovakia, s.r.o., títo boli špecifikovaní v samotných rozhodnutiach správcu
dane a aj žalovaného na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania zo strany správcu dane (zistené
v rámci daňovej kontroly a aj v rámci vyrubovacieho konania prostredníctvom svedeckých výpovedí

živnostníkov, resp. aj nimi predložených listinných dôkazov - faktúry, rámcové zmluvy o vykonaní prác
so SMZ Slovakia, s.r.o.) ako náklady, ktoré boli nevyhnutné na uskutočnené výkony (práce), nakoľko
zo strany SMZ Slovakia, s.r.o. už nedošlo k zvýšeniu hodnoty týchto prác. SMZ Slovakia, s.r.o. ale
fakturovala žalobcovi práce v sume 21.322.565,-Sk.

Žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval na

základe predložených faktúr (zvyšok -21.322,565 mínus 3.426.508,-Sk - 17.906.057,- SK) možno
považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., pričom preukázanie týchto skutočností
zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď
jediným dôkazom, ktoré žalobca v rámci daňového konania a to, či už daňovej kontroly, resp. aj
následne vyrubovacieho konania predložil, boli uvedená tzv. zmluva o dodávke vzduchotechnických

protipožiarnych prác z 2.5.2006, faktúry, resp. dodacie listy, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti,
nakoľko podľa svedeckej výpovede svedka Vavríka tieto faktúry vôbec on ako nový konateľ spoločnosti
SMZ Slovakia, s.r.o. nepodpisoval, v roku 2007 spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť. Za
spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. vystupoval pán Močko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ktorý
mal byť v kontakte s konateľom žalobcu s pánom Polomským resp. s Cyrilom Fogašom, ktorý vypomáhal

s organizáciou pracovníkov SMZ Slovakia, s.r.o.. Pán Močko a ani pán Vavrík konanie SMZ Slovakia,
s.r.o. neobjasnili. Správca dane vyzýval žalobcu na preukázanie daňových výdavkov s poukazom na § 2
pís. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Vykonaným dokazovaním ( jednotlivé svedecké výpovede
sú podrobne rozvedené v rámci odôvodnení napadnutých rozhodnutí) mal aj súd za preukázané, že bolo
v rámci daňového konania preukázané, že živnostníci, ktorí pracovali pre SMZ Slovakia, s.r.o. fakturovali

spoločnostiSMZSlovakiaprácena základehodinovejmzdypodľaodpracovanýchhodín,otom,žebudú
vykonávaťprácepreSMZSlovakia,s.r.o.sadozvedeliažneskôr,rámcovézmluvysoSMZSlovakia,s.r.o
podpisovali v priestoroch žalobcu, neuviedli, že by pri práci boli usmerňovaní niekým zo spoločnosti SMZ
Slovakia, s.r.o., vyrábali z materiálu spoločnosti RAMIRA, s.r.o., na pracovných prostriedkoch žalobcu.

Senát Krajského súdu v Žiline zastáva názor, že bolo na žalobcovi, aby preukázal tzv. vecný charakter

daňových výdavkov, ktorý je daný materiálnou existenciou daňového výdavku, pričom nemožno
považovať za dôkaz na jej preukázanie len predloženie faktúr (znejúcich na sumu 21.322.565,-Sk),
keďže správnosť jednotlivých faktúr musí vychádzať spôsobom nevzbudzujúcim akúkoľvek pochybnosť
z objektívne existujúcich skutočností potvrdzujúcich realizáciu prác, čo v danom prípade žalobcanepreukázal čo do zvyšnej neuznanej resp. nepreukázanej sumy uplatnených výdavkov - 17.906.507,-
Sk. Správca dane postupoval správne, keď žalobcovi uznal, len náklady preukázané v rámci konania v
sume 3.416.508 ,-Sk, teda skutočne fakturované a zrealizované zo strany živnostníkov vykonávajúcich

práce a im skutočne vyplatené zo strany SMZ Slovakia, s.r.o., nakoľko už nedošlo k navýšeniu hodnoty
týchto prác.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažoval námietky, ktoré smerovali do procesného charakteru
veci a ani hmotnoprávne námietky žalobcu za dôvodné. Žalobca bol so skutočnosťami, ktoré mali
vplyv na základ dane priebežne v rámci konania, t.j. počas daňovej kontroly a aj počas vyrubovacieho

konania oboznamovaný. Rovnako poukaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR - nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 neobstojí, viaže sa k iným skutkovým zisteniam v tam uvedenej konkrétnej
prejednávanej veci, ktoré nie sú totožné so skutkovými zisteniami zistenými v rámci preskúmavaných
rozhodnutí správcu dane a žalovaného správneho orgánu v tejto veci. V danom prípade súd zdôrazňuje,
že daňová kontrola u žalobcu daňového subjektu bola riadnym spôsobom ukončená tak, ako je uvedené
v odôvodnení tohto rozhodnutia a správca dane v daňovej kontrole nepokračoval, ale pokračoval v tzv.

vyrubovacom konaní s poukazom na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.. Naopak v tejto súvislosti
súd poukazuje na nález Ústavného súdu I.ÚS 269/05-34, pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 13, § 44
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., z týchto ustanovení je zrejmé, že ukončením daňovej kontroly (§ 15 ods.
13) začalo vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej podľa tretej časti
zákona, čo určuje znenie § 44 ods. 1 zákona, v rámci ktorého prebiehalo dokazovanie bez zaťaženia

daňového subjektu - žalobcu vykonávaním daňovej kontroly.

Neboli dôvodné ani ostatné námietky žalobcu, že subjekt SMZ Slovakia, s.r.o. by si mal znížiť svoj
zdaniteľný príjem o neuznanú sumu výdavkov žalobcovi, vzhľadom na konanie ktoré bolo vedené vo
vzťahu k žalobcovi a nie priamo k SMZ Slovakia, s.r.o.. Neopodstatnená bola aj námietka žalobcu, v tom
zmysle, že pre opodstatnenie daňových výdavkov neboli zistené žiadne porušenia zákona o účtovníctve

č. 431/2002 Z.z..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná podľa § 250j ods.
1 O.s.p., vo veci správne orgány zistili skutkový stav tak, aby z neho mohli vyvodiť správny právny
záver o dovyrubení rozdielu dane z príjmov v sume 112.930,69,-Eur ( 3.402.150,-Sk ) za zdaňovacie
obdobie roku 2007na základe neuznania špecifikovaných daňových nákladov, výdavkov, ktoré neboli

preukázané s poukazom na § 21 ods. 1 a § 2 pís. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Z uvedených dôvodov bol
postup správnych orgánov v preskúmavanej veci zákonný a z tohto dôvodu aj rozhodnutia správcu dane
a žalovaného správneho orgánu súd považuje za rozhodnutia vydané v súlade s predpismi v daňovej
oblasti - zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 595/2003 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nebol

úspešným účastníkom konania, náhrada trov konania žalobcovi neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..