Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/336/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104136112
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1104136112.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v

právnej veci navrhovateľa: C.. P. P., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho U. XX, M., zastúpeného JUDr.
Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, proti odporcovi: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
29 954,49 € takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 18 996,51 € spolu s 16,5% úrokom
z omeškania ročne od 2.10.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 6 203,43 €, na
účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ing. Ľubomíra Niedelského, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,

všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 29. 5. 2004, postúpeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.9.2004 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 902 409,- Sk, teda
29 954,50 € s príslušenstvom titulom poistného plnenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.2.2000 uzavrel s právnym predchodcom odporcu poistnú zmluvu č.
XXX-XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad škody spôsobenej krádežou a pre prípad
poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou. Poistenie pre prípad poškodenia vecí živelnou

udalosťou bolo v článku II ods.1 písm. a), b) Zmluvných dojednaní dohodnuté aj pre prípad poškodenia
vecí požiarom alebo výbuchom. Súčasťou poistenia podľa tejto zmluvy bolo aj poistenie zodpovednosti
zaškodunacudzommajetku,ktorýnavrhovateľprevzalvrámcisvojhopodnikania.Dňa30.6.2002včase
okolo 00.50 hodiny do miestnosti záložne, nachádzajúcej sa v budove T. - katolíckej cirkvi, farnosti v M.
N., z východnej strany, cez okno vhodil neznámy páchateľ bandasku s neznámu horľavinou, spoločne
s iniciátorom, výbušným predmetom, po čom došlo k explózii a následnému požiaru, pri ktorom uhorel
interiér záložne so založenými predmetmi, čím vznikla navrhovateľovi ako majiteľovi záložne škoda v

žalovanejvýške.Navrhovateľsiškoduvyčíslenúnasumu902409,-Skuplatnildňa21.8.2002uodporcu,
kedy mu aj predložil doklady preukazujúce výšku škody. Odporca (jeho právny predchodca) následne
listom zo dňa 1.10.2002 oznámil navrhovateľovi, že povinnosť platiť z poistnej zmluvy neuznáva, s
odôvodnením, že na prípad kedy bola škoda spôsobená výbuchom a úmyselné poškodenie smerovalo
k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka
poisteného majetku sa dojednané poistenie nevzťahuje. Navrhovateľ listom zo dňa 24.10.2002 poisťovni
oznámil, že dôvody, pre ktoré odmietla plniť neuznáva, napriek tomu odporca si svoju povinnosť plniť z

poistnej zmluvy nesplnil, preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.3.2008 žiadal, aby súd žalobný
návrh ako nedôvodný zamietol. Svoju procesnú obranu založil na tej skutočnosti že z poistnej zmluvyuzavretej s navrhovateľom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky (ďalej
len "VPP") a Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou (ďalej
len „zmluvné dojednania“), s ktorými bol navrhovateľ oboznámený, a z ktorých vyplýva, podľa článku

4 ods.7, že poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené
výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt alebo spôsobené horľavinou, a
nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo proti poškodeniu alebo
zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku.
Podľa názoru odporcu, z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva záver, že konanie smerovalo k

poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, pretože súčasťou horľaviny bol aj iniciátor výbuchu a
preto v danom prípade nejde o poistnú udalosť v zmysle poistnej zmluvy, čo je dôvodom na zamietnutie
návrhu a priznanie náhrady trov konania odporcovi. Iné skutočnosti, ako existenciu samotného
poistného vzťahu, vzniku poistnej udalosti, ako aj vzniku škody nerozporoval.

Po začatí pojednávania vo veci samej, na pojednávaní dňa 1.4.2011 vzal navrhovateľ svoj návrh v

časti o zaplatenie 9 958,17 € spolu s 16,55 úrokom z omeškania od 6.9.2002 do zaplatenia späť,
s čím na pojednávaní prítomný odporca vyslovil súhlas potrebný podľa § 96 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto súd s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1 uznesením,
č.k. 22C 336/2004-119 zo dňa 1.4.2011 konania o tejto časti zastavil. Následne na pojednávaní dňa
6.6.2011 vykonal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu späťvzatie v časti 1000,51 € z

dôvodu, že zo sumy vzniknutej škody nebola v pôvodnom návrhu zohľadnená spoluúčasť navrhovateľa
dohodnutá poistnou zmluvou, so späťvzatím vyslovil odporca súhlas, preto súd konanie podľa § 96 ods.1
O.s.p. zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu,

právneho zástupcu navrhovateľa, zástupca odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to:
poistnou zmluvou č. XXX-XXXXXXX vrátane Dodatku č. 1 k tejto zmluve, všeobecnými poistnými
podmienkami, spoločnými dojednaniami, zmluvnými dojednaniami pre prípad poškodenia alebo
zničenia veci živelnou udalosťou (ďalej len „Zmluvné dojednania), správou o vzniknutej škode,
preberacím protokolom zo dňa 16.2.2002, preberacím protokolom zo dňa 12.6.2002, zoznamom

zničeného a zachráneného zariadenia záložne zo dňa 21.8.2002, zoznamom zmlúv o pôžičke a
založených predmetoch, uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ v Trebišove, ČVS:D.-XXX/XX-
XXXX, oznámením k škode č. XXX/XX/XXXXX/XX, žiadosťou o plnenie z poistnej zmluvy zo dňa
24.10.2002, predloženou fotodokumentáciou, fotokópiami dohôd (nazvanými prehláseniami) vlastníkov
s navrhovateľom o finančnom vysporiadaní za zničené založené vecí - č.l.133 až 206, zoznamom

prijatých faktúr za rok 2002, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 21.2.2002 spolu s fotokópiou príjmového
dokladu k nej, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.6.2002, kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2002, faktúrou
č. 06/2002 zo dňa 17.6.2002, kúpnou zmluvou zo dňa 22.9.2000, zmluvou o predaji časti podniku zo
dňa 27.1.2000, zápisnicou k nej, príkazom na úhradu zo dňa 1.2.2000, preberacím protokolom zo dňa
12.6.2002, fotokópiou pokladničnej knihy - listy 405952, 405955, 405961, 405973, fotokópiami listov

z účtovných kníh a fotokópiami výdavkových pokladničných dokladov, založenými na č.l. 220, 222,
223, 225, 226, 228, 229, 231 až 309, písomným vyjadrením odporcu, ako aj ďalšími písomnosťami
založenými v spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo dňa 9.2.2000 uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo

poistenie pre prípad škody spôsobenej krádežou a pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou
udalosťou (s dojednaním tzv. komplexného živelného rizika) s ročným poistným splatným ročne vo
výške 2.634, -Sk, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky (ďalej
len "VPP") ako aj Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou s
ktorými bol navrhovateľ oboznámený, ani skutočnosť že dňa 21.8.2002 bola navrhovateľom nahlásená

vzniknutá škoda, ktorá spočívala v poškodení majetku v dôsledku požiaru Tieto skutočnosti mal súd za
preukázané zo zhodného tvrdenia samotných účastníkov konania.

Sporné medzi účastníkmi bolo či na poistnú udalosť, na základe ktorej si navrhovateľ nárokuje poistné
plnenie vzťahuje poistná zmluva, resp. či ide o tzv. výluku z poistenia podľa čl.4 bod 7 Zmluvných

dojednaní.

Z poistnej zmluvy č. XXX-XXXXXXX zo dňa 9.2.2000 súd zistil, že jej súčasťou bolo poistenie pre prípad
poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, súčasťou ktorej boli zmluvné dojednania .Podľa čl.3 bod 1 zmluvných dojednaní sa poistenie vzťahuje na veci vo vlastníctve poistného, ktoré sú“
a) uvedené v zmluve alebo na zozname uvedenom k zmluve,

b) evidované v účtovnej evidencii poisteného na v zmluve uvedených účtoch
c) súčasťou v zmluve vymedzeného súboru

Podľa čl. 4 bod. 7 zmluvných dojednaní poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie
poistenej veci spôsobené:

a) výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt,
b) horľavinami,
a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo
zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku.

Podľa čl.10 bod 26 zmluvných dojednaní, úradným dokladom o prevzatí veci sa rozumie písomné

potvrdenie o prevzatí veci za účelom poskytnutia služby (napr. uskladnenie, obstaranie, oprava,
spracovanie, úprava, úschova, predaj). Písomné potvrdenie musí obsahovať popis veci a dátum
prevzatia.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez

zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu

jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

Podľa § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených
na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na
náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

Poistnýpomervznikápoistnouzmluvou.Preuzavretiepoistnejzmluvyplatízásadnezmluvnávoľnosť.To
znamená,žeten,ktosachcedaťpoistiťalebochcedaťpoistiťiného,mámožnosťslobodnesarozhodnúť
preuzavretiepoistnejzmluvy.Poistnázmluvajedvojstrannýmprávnymúkonom,ktorýsauzavieramedzi
dvoma subjektmi. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ

je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená (tzv. poistná udalosť). Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí od dohody a poistiteľ musí plniť
až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Poistník je povinný platiť poistné.Poistenie majetku je jedným zo základných druhov poistenia a v rámci tohto poistenia možno poistiť
majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú.

Ustanovenie § 806 patrí medzi osobitné ustanovenia týkajúce sa poistenia majetku. Tieto ustanovenia
dopĺňajú predchádzajúce všeobecné ustanovenia o poistnej zmluve a o poistení pre oblasť majetkového
poistenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pri tomto druhu poistenia má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka vecí, na

ktorú sa poistenie vzťahuje. V prípade vzniku poistnej udalosti treba predovšetkým zistiť, či sa týka
poistenej veci. Poistená vec musí byť v poistnej zmluve určená tak, aby o tejto otázke nevznikli určité
pochybnosti.

Výška plnenia poisťovne závisí predovšetkým od toho, aká škoda bola na majetku poisteného
spôsobená, či došlo len k poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu, k jeho strate alebo k odcudzeniu.

Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci, ktorú mala vec v čase spôsobenia škody.

Navrhovateľ v konaní vyčíslenú škodu preukazoval dokladmi dostupnými z vedeného účtovníctva,
nakoľko v danom prípade došlo k zničeniu poistených vecí, resp. majetku. Z dokazovania vykonaného
listinnými dôkazmi podrobne uvedenými vyššie súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal vzniknutú

škodu vo výške uplatneného nároku titulom poistenia Odporca síce v konaní namietal, že napr. v
časti škody uplatnenej na vlastných zásobách nemá za preukázané, že tieto sa v čase vzniku škody
skutočne nachádzali, rovnako rozporoval ako nedôveryhodné preberacie protokoly vystavené tesne
pred vznikom škody navrhovateľom a jeho zamestnancom, ako aj skutočné vynaloženie prostriedkov
na kúpu vecí ako sedacia súprava, sektorový nábytok, chladnička a fax, ktoré navrhovateľ preukázal

faktúrami, prípadne príjmovými dokladmi. Právny zástupca navrhovateľa sa k uvedeným námietkam
vyjadril v zmysle, že prehlásenia týkajúce sa poskytnutých pôžičiek, je treba považovať za popis veci v
zmysle článku 100 bod 26 zmluvných dojednaní, ohľadom vecí nadobudnutých do majetku uviedol, že
keby ich poisťovňa vyjadrila v rámci likvidácie poistnej udalosti, že je potrebné predložiť ďalšie dôkazy,
urobili by tak, navyše súdne konanie je vedené od roku 2004 a uvedenú námietku vzniesol odporca až

na ostatnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o posúdenie preukázania výšky škody súd sa priklonil k názoru, že doklady predložené
navrhovateľom, ktorými v konaní preukazoval výšku škody vyplývajú z charakteru jeho činnosti, ktorú
vykonával, tj s činnosťou záložne a súd má za to, že predložil všetky dostupné doklady, z ktorých je

možné rozsah škody ustáliť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si splnil všetky povinnosti,
ktoré mu vyplývali z poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní t.j. predložil odporcovi všetky doklady
týkajúce sa poistnej udalosti, iné poskytnúť nemohol.

Súd postupom podľa § 118 O.s.p. zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
R. V., s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu považuje súd vzhľadom na výsledky doterajšieho
dokazovania za nadbytočné a tým aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonané, keďže
vzhľadom jednak na časový odstup od poistnej udalosti (rok 2002) a čas prípadného výsluchu (rok 2011,

resp. 2012) je len nepravdepodobné, že by si svedok poistnú udalosť a s tým súvisiace skutočnosti
pamätal, navyše skutočnosť, ktorú chcel odporca výsluchom preukázať, tj či už v minulosti nebol pokus
o poškodenie majetku navrhovateľa nesúvisí s prejednávanou vecou a na posúdenie otázky, či v danom
prípade došlo k úmyselnému konaniu proti majetku a osobe navrhovateľa nemá vplyv.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Okrem vyššie uvedených skutočností, poistná zmluva uzavretá dňa 9.2.2000 medzi účastníkmi je
nepochybne zmluvou spotrebiteľskou.

Z charakteru a zmyslu osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníka
vyplýva, že jej cieľom je zvýšená ochrana spotrebiteľa z dôvodu jeho prirodzeného „znevýhodnenia“

v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, ktorý zmluvu uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
disponuje odbornými znalosťami týkajúcimi sa predmetu zmluvy, ktorými spotrebiteľ spravidla
nedisponuje, obdobné zmluvy uzatvára opakovane, sám predkladá spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktoré
tento vo väčšine prípadov nemá možnosť meniť a ovplyvniť ich obsah.

Základným princípom tzv. spotrebiteľských zmlúv je aj to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,

t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky.

V súvislosti s prejednávanou vecou a rozhodnutím súdu o otázke dôvodnosti základu uplatneného
nároku poukazuje súd na znenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu
práve toto ustanovenie aj rieši situáciu spojenú s výkladom čl.4 bod 7 zmluvných dojednaní pre prípad
poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, z ktorého odlišného výkladu bol založený rozpor
sporových strán v otázke vzniku nároku na plnenie, ktorý súd vyriešil v prospech navrhovateľa so
záverom, že odporca v konaní nepreukázal, že k poistnej udalosti došlo konaním zakladajúcim výluku

z poistenia podľa uvedeného článku zmluvných dojednaní, z ktorého zmyslu výkladu vykonaného
súdom je podľa jeho názoru potrebné splnenie všetkých podmienok v ňom uvádzaných súčasne,
nakoľko jednotlivé podmienky nasledujúce v ustanovení za sebou, sú spojené čiarkou, je potrebné preto
tieto chápať ako kumulatívne, čo v zmysle ustálených výkladových pravidiel znamená, že musia byť
splnené súčasne. Podľa názoru súdu niet pochybností o tomto výklade, avšak vzhľadom na skutočnosti

uvádzané v procesnej obrane odporcu, súd uvádza, že v prípade pochybností je potrebné aplikovať
vyššie uvádzané ustanovenie § 54 ods. 2, podľa ktorého platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, teda
navrhovateľa.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie dokazovania v smere procesnej obrany odporcu, čo do namietanej

skutočnosti, že zo samotnej výpovede navrhovateľa, ako aj uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že k
výbuchu došlo úmyselným konaním tretej osoby, súd dospel k názoru, že na to, aby nastala situácia
zakladajúca výluku z poistenia podľa čl. 4 bod 7 zmluvných dojednaní, nepostačuje preukázanie
úmyselného poškodenia, resp. zničenia poistených vecí, na preukázanie, že ide o prípad na ktorý sa
poistné krytie nevzťahuje, by musel odporca preukázať, že úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu

alebo zničeniu poškodeného majetku a súčasne, že smerovalo proti osobe poisteného alebo proti
osobe vlastníka poisteného majetku, pričom na spoľahlivé preukázanie tejto skutočnosti nepostačujú
tvrdenia odporcu, že epicentrum výbuchu bolo práve v časti záložne, kam bola aj trhavina, resp.
výbušnina vhodená, z čoho dovodil záver o tom, že cieľom páchateľa bolo poškodenie poisteného
majetku navrhovateľa. Odporca túto skutočnosť v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom vedúcim

k záveru, že uvedené skutkové podmienky sú splnené. Uvedený názor súdu vychádza navyše aj
už z uvádzaného charakteru vzťahu medzi účastníkmi (spotrebiteľského), kedy by záver o unesení
obrany odporcu založenej len na domnienkach podporených len fotodokumentáciou nebol konformný
zo zmyslom zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv.

Súd preto v súlade s vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, čo
do základu ako aj do výšky dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval žalovaný
nárok za opodstatnený čo do uplatnenej istiny v celom rozsahu, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Odporca nárok uplatnený navrhovateľom oznámením o poistnej udalosti zo dňa 21.8.2002 odmietol

plniť, pričom túto skutočnosť oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 1.10.2002. Odporca svoj záväzok
z poistnej zmluvy riadne a včas nesplnil, preto sa dňom 2.10.2002 dostal do omeškania s plnením
peňažného záväzku.Ku uvedenému dňu bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,25% p.a., teda je dvojnásobok je
potom 16,5%.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 16,5% ročne z dlžnej sumy od

2.10.2002 do zaplatenia, súd preto zaviazal odporcu aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 6.9.2002, preto súd
nárok navrhovateľa v časti úroku z omeškania uplatneného vo výške 16,5 % z dlžnej sumy za obdobie
od 6.9.2002 do 1.10.2002 ako nedôvodný zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov konania.

Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 6 751,63 €. Trovy konania
vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s úspešným uplatnením práva pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 1 497,70 € (45 120,- Sk) a

trov právneho zastúpenia vo výške 5 253,93 € a boli súdom vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov(ďalejlen„vyhláška“)avyhláškouč.163/2002Z.z. nasledovne:

Tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2003 (príprava a prevzatie
zastupovania) a 2004 (žaloba na súd) bola v zmysle v tom čase platnej vyhlášky č. 163/2002 Z.z. vo

výške 344,32 € bez DPH a bola stanovená z hodnoty súdom priznaného plnenia (18 996,51 €). Za každý
úkon právnej služby náleží právnemu zástupcovi okrem tarifnej odmeny aj režijný paušál.

Tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby vykonaný od času účinnosti vyhlášky č.
655/2004 Z.z. (1.1.2005) bola stanovená z hodnoty súdom priznaného plnenia (18 996,51 €) vo výške

353,54 €.. Za každý úkon právnej služby náleží právnemu zástupcovi okrem tarifnej odmeny aj režijný
paušál.

V konaní boli navrhovateľovi právnym zástupcom poskytnuté tieto úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava veci vrátane prvej konzultácie s klientom .................... 344,32 € + režijný paušál
4,25 €, spolu v sume 348,57 €

- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (žalobný návrh
doručený súdu 29.6.2004) - ............ 344,32 € + režijný paušál 4,51 €, spolu v sume 348,83€

- konanie na súde - účasť na pojednávaní (výsluch navrhovateľa dožiadaným súdom) zo dňa 22.3.2010
( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d), vyhlášky ).. ............ 353,54 € + režijný paušál 7,21 €, spolu v sume 360,75 €

- konanie na súde - účasť na pojednávaní zo dňa 1.4.2011 ( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d),

vyhlášky............................................. 353,54 € + režijný paušál 7,41 €, spolu v sume 360,95 €

- konanie na súde - písomné podanie vo veci samej uložené súdom na pojednávaní zo dňa 1.1.2011
( § 10ods. 1 a §14ods.1, písm. c) vyhlášky.)...................... 353,54 € + režijný paušál 7,41, spolu v sume
360,95 €

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.6.2011 ( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky........................ 353,54 € + režijný paušál 7,41 €, spolu v sume 360,95 €

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 26.9.2011 ( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d),

vyhlášky........................ 353,54 € + režijný paušál 7,41 €, spolu v sume 360,95 €

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 14.11..2011 ( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky........................ 353,54 € + režijný paušál 7,41 €, spolu v sume 360,95 €- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 9.1.2012 ( § 10ods. 1 a §14ods.1 (d),
vyhlášky........................353,54 € + režijný paušál 7,63 €, spolu v sume 361,17 €

Právnemu zástupcovi navrhovateľa prináleží spolu s odmenou za vykonané právne služby aj náhrada
hotových výdavkov, vrátane náhrady za stratu času stráveného cestou do miesta, ktoré nie je sídlom
advokáta, náhrada za používanie motorového vozidla a náhrada za spotrebované pohonné hmoty.

Náhrada za stratu času bola súdom vyčíslená a priznaná nasledovne:
za cestu na pojednávanie dňa 1.4.2011 vo výške 296,40 €, za cestu na pojednávanie 6.6.2011 vo výške
296,40 €, za cestu na pojednávania 26.9.2011 vo výške 296,40 €, za cestu na pojednávania 14.11.2011
vo výške 296,40 €, za cestu na pojednávanie dňa 9.1.2012 vo výške 305,04 € (v zmysle § 17 ods. 1
vyhl. 655/2004 Z.z.).
Právnemu zástupcovi, ktorý v súvislosti s cestou na pojednávanie absolvoval cestu Košice - Bratislava

a späť vznikol nárok na náhradu za stratu času v rozsahu 24 polhodín s výškou náhrady podľa § 17
vyhl. č. 655/2004 Z.z, teda spolu 1490,64 €.

Náhrada cestovného (základná, paušálna náhrada + spotrebované pohonné hmoty, priznaná v zmysle
§ 16 ods.4 vyhl. č. 65/2004 Z.z. za 4 krát cestu na pojednávanie (v dňoch 1.4.2011, 6.6.2011, 26.9.2011,

14.11.2011, 9.1.2012) za cestu Košice - Bratislava a späť, 1 cesta = 808 km x paušálna náhrada 0,183 €
x udávaná spotreba podľa technického preukazu (založená fotokópia) x cena paliva za liter v deň cesty
zistená súdom z www.natankuj.sk , spolu v sume 1098,35 €.

Trovy právneho zastúpenia vyčíslené súdom spolu................................................... 5 885,51 €

Trovy konania priznané navrhovateľovi súdom predstavujú spolu sumu 6 203,43 € a pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, tzv. iných trov konania vo výške 949,50 € a
trov právneho zastúpenia vo výške 5 253,93 €, tj vo výške vyčíslenej právnym zástupcom navrhovateľa,
ktorý si uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 6 203,43 €, z čoho suma 949,50 € bola uplatnená

titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vypočítaný z hodnoty súdom priznaného plnenia.

Z vyššie uvedeného vyčíslenia trov právneho zastúpenia súdom je zrejmé, že trovy právneho
zastúpenia, na ktoré navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi nárok prevyšujú trovy vyčíslené
právnymzástupcomvpodanídoručenomsúdudňa16.1.2012.vsúvislostisuvedenýmpoukazujesúdna

ustanovenie § 153 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého je súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať
imviacakosisamiuplatnili.Právnyzástupcanavrhovateľavosvojomvyčíslenítrovprávnehozastúpenia
uplatnil aj odmenu za 4 úkony právnej služby nazvané ako ďalšia porada s klientom, ktoré účtoval
vo výške 1 tarifnej odmeny a ktoré mu súd nepriznal s odôvodnením, že poskytnutie týchto úkonov
nepreukázal. Nepredložil súdu totiž žiaden dôkaz, napr. záznam z porady osvedčujúci, že k poradám

skutočne došlo a že sa týkali prejednávanej veci. Na strane druhej odmenu za účasť na pojednávaní
si vyčíslil vo výške 1 tarifnej odmeny, pričom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mu vznikol nárok na
odmenu vo výške celej tarifnej odmeny + náhrada hotových výdavkov, vo výške režijného paušálu, preto
mu ich súd priznal vo výške podľa platnej vyhlášky, avšak len do výšky ním uplatnenej náhrady, ktorú
s odkazom na vyššie uvedené ustanovenie zákona prekročiť nemohol, uvedenú výšku však priznal v

časti z iného dôvodu ako bol uplatnený, tak aby boli priznané trovy súladné so zákonným nárokom
podľa platnej tarify.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade s citovaným

ustanovením zaviazal súd odporcu, aby náhradu trov konania poukázal priamo právnemu zástupcovi
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k Vandám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.