Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813213472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813213472.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Z. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka, so sídlom v
Košiciach, Murgašova 3, Košice pod sp. zn. EX 1378/13, o vymoženie 3235,54 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 8Er/1541/2013-13 zo dňa
10.01.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka, Murgašova 3, Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa
21.12.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa

2.8.2013, sp. zn. RK-9C-1861/13-EK, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 3.235,54 € s prísl.
Navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu v rozsahu sumy 3.235,54 € s prísl. Dňa 31.12.2013 doručil súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného,
pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 3.235,54 € s prísl.

Citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok), §
44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a uviedol, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o
revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o revolvingovom úvere,
rozhodcovskej zmluvy zistil nasledovné: Medzi účastníkmi bola dňa 8.11.2012 uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 1.500,00 €.
Povinný sa ju zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 € (spolu mal zaplatiť 3.375,54 €).
Rozhodcovská zmluva v čl. 5 uzavretá takisto dňa 8.11.2012 medzi účastníkmi upravuje riešenie sporov

-rozhodcovskúdoložkutak,že:„Akékoľvekspory,nezrovnalostialebonárokymedzizmluvnýmistranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťouZmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44130481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č. 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu

Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.“

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním
úveru, oprávnený podal v zmysle rozhodcovskej zmluvy na rozhodcovskom súde žalobu. Súd prvého

stupňa považoval za nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho
predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že povinný má v danom vzťahu
vzniknutého z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o

aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho
obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o revolvingovom úvere, ako
aj Rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len
vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných
dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretých zmlúv, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhov ako celku. Praktickým dôsledkom ustanovenia o

rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 5. rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ako ani rozhodcovská zmluvy nebola individuálne
dojednaná, spotrebiteľ nemal možnosť meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje
síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i
množstvoexekučnýchvecísobdobnýmskutkovýmzákladomvedenýchnatunajšomsúde,kdeexekúcie
s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne
rozhodcovské rozsudky.

Súd prvého stupňa v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 5. uzatvorenej
rozhodcovskej je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je

vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne navrhol

zaviazať povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 164,72
Eur.Poukázal na to, že je nesporné nielen to, že skúmanie ustanovení rozhodcovskej zmluvy bolo
exekučným súdom obmedzené na jediné jej ustanovenie, ale aj to, že súd buď ponechal stranou úplne
alebo účelovo vykladal aj ním označené zákonné ustanovenia. Dokonca aj spôsob výkladu pojmu

spotrebiteľ presahuje jeho chápanie tak, ako to vyplýva z európskeho práva a hranice prípustného
výkladu z pohľadu základných metód výkladu právnych noriem. Exekučný súd sa pri rozhodovaní
neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v
zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následne právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská
zmluvač.XXXXXXXXXXjesamostatnýmúkonom,ktoréhoexistencianiejeanipodmienkouuzatvorenia

úverovej zmluvy, resp. trvania ako takej. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania zmlúv, je chápaný ako
osoba, ktorá je dobre informovaná. Dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou rozhodcovskou
zmluvou, oprávnený nepozná. Pritom z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
a zároveň, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14

kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj
veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter

individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou.

Rozhodcovská zmluva by ale ani v prípade, ak by nebola individuálnym dojednaním, nemohla byť
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej právnych dôsledkov, ale ani
z hľadiska procesu jej uzatvárania. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na povinnosť spotrebiteľa

konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, ktorý je základným
princípom spotrebiteľského práva (C - 453/10), keďže jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol
totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a
nevýhody a podľa toho rozumne konať. Na rozdiel od všeobecného súdnictva môže spotrebiteľ v prípade
rozhodcovského rozsudku po jeho právoplatnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

čo vzhľadom na široko koncipovaný dôvod podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) ZRK mu zakladá oveľa
väčší rozsah námietok, ako je to napr. v prípade odvolania (§ 205 ods. 2 O.s.p.) či dovolania. Vzhľadom
na uvedené oprávnený tvrdí, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej
podmienky a ide o platné dojednanie. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nespĺňa
ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Neprijateľným môže

podľa uvedeného ustanovenia byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve (doložke), ktoré by
spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby.

Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je aj dôvodová správa k
predmetnému ustanoveniu, podľa ktorého, cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť

sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva proti dodávateľovi uplatňovať nie iba

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa jeho názoru vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a

teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.02.2014,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vykonávaním exekúcie a je ochotný splácať svoj záväzok každý mesiac
v mesačných splátkach.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu v rámci autoremedúry nevyhovel.KrajskýsúdvKošiciach(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní(§10ods.1zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví :
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c), ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 ZoRK.

Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako
keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 ZoRK.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku
rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného
posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012, je vzťahom
spotrebiteľským, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej
strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci AsturcomTelecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že " Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný ".

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie

exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia
navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora "Asturcom
Telecomunicaciones SL".

Odvolací súd uvádza, že viaceré okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných
prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Na návrh niekoľkých sťažovateľov Ústavný súd SR
posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy

všeobecnými súdmi.

Napr. v uznesení zo dňa 24. 02. 2011 č. k.: IV. ÚS 55/2011-19 Ústavný súd SR uviedol, že "vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného
titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom

procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul
preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného
hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ..." Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia
krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď
príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné."

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012. Podľa čl. 5 tejto zmluvy "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní pre niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho

poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1./Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration
court, s.r.o., IČO : 44 130 481, so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/b, 2./Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO : 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta č. 37, 974
01BanskáBystrica,zapísanývobchodnomregistriOkresnéhosúduBanskáBystrica,oddiel:Sro,vložka

č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh."Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, pretože
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v

prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie subjektu na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z
dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady
č.93/13/EHSsledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v

podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej
zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou

podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O.s.p.,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením§142ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.