Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/3988/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708204059
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mikuš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2708204059.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Styltex Slovakia,
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Gorkého 18, 909 01 Skalica, IČO: 34 101 624, vedenej
u súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13,
o vymoženie 3612,96 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Blanke Ružekovej, Exekútorský úrad so
sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, náhradu trov exekúcie v sume 19,60 EUR, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

PoverenímOkresnéhosúduSkalicač.5206001920zodňa17.04.2000bolasúdnaexekútorkapoverená

podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 6161/98/KK zo dňa 25.09.1998. Exekučné
konanie sa začalo dňa 05.04.2000 doručením návrhu oprávneného súdnej exekútorke.

Dňa 22.01.2010 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na povinného.

Uznesením č.k. 2Er/3988/2008- 47 zo dňa 24.10.2013 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane

oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave
vstúpil do konania nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.

Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že
počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to
zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 260/T zistil, že povinný
bol dňa 07.08.2010 zrušený a dňa 19.03.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho
nástupcu.Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej

právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil
právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného
registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad
zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného

registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia
Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia
exekučného súdu o trovách exekúcie.

Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 260/T má
preukázané, že povinný bol dňa 07.08.2010 zrušený a dňa 19.03.2011 ex offo vymazaný z Obchodného

registra bez právneho nástupcu, čomu predchádzalo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu
z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz a majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a
odmeny správcu.

Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 M Cdo 16/2011), v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok

majetkudlžníkazastavil,prichádzadoúvahyzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol
vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom dôvodom zrušenia povinného bolo
rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz a

majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor

žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 61,93 EUR, trovy exekúcie
vyčíslila nasledovne:

1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať
paušálnu odmenu za desať úkonov exekučnej činnosti v sume 33,20 €, a to za tieto úkony exekučnej
činnosti: žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, vydanie upovedomenia o začatí

exekúcie 1 úkon, vydanie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, vydanie exekučných príkazov - banky
a iná peňažná pohľadávka 2 úkony, vydanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1 úkon,
oznámenia súdu 3 úkony a zrušenie exekučných príkazov 1 úkon. Súd nepriznal súdnej exekútorke
paušálnu odmenu za 2 úkony doručenie exekučného príkazu, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. d) patrí
exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľkým subjektom exekučný príkaz doručí. Ak by

zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu exekučného príkazu patrila exekútorovi
paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i),
j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi za jeden úkon doručenie exekučného
príkazu. Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za úkon zrušenie exekučného príkazu,
nakoľko tento úkon nie je možné v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky

odmeňovať. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal súdnej exekútorke i paušálnu odmenu za 3 úkony
nazvané „oznámenia súdu“, ktorými súdna exekútorka zrejme myslela doručenie návrhu na zastavenie
exekučného konania súdu, doručenie oznámenia o zmene účastníka konania a doručenie odpovedi na
dopyt súdu. Súd tak priznal súdnej exekútorke odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti v sume 16,60
€, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdnej exekútorky preukázané.

2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za
poštovné v sume 28,73 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale
aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich
dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej
exekútorke náhradu za poštovné vo výške 3,00 €, nakoľko bolo poštovné v predmetnej výške v spise

súdnejexekútorkypreukázanépripojenýmidoručenkami(doručenieodpovedinadopytsúduadoručenie
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému) a poštovné vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko sa v spise
nenachádzali ďalšie doručenky a preto ho súd považuje za nepreukázané a nepreskúmateľné. Z dvoch
priložených doručeniek (doručenia exekučného príkazu povinnému) je preukázané, že predmetné listiny
boli povinnému doručené osobne, a preto nie je možné za ich doručenie priznať súdnej exekútorke

náhradu, keďže je zrejmé, že s jej doručením súdnej exekútorke žiadne poštovné výdavky nevznikli.
Súd tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 3,00 €.

3) súd nepriznal súdnej exekútorke zvýšenie jej odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty, nakoľko si
súdna exekútorka takéto zvýšenie neuplatnila.

Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 19,60 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti výroku o
zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,

cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205

ods.2 O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).