Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214583
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312214583.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd

zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
553,20 Eur, ako i náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému L. C., nar. X.X.XXXX.
Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ neskôr podal
návrh na zmenu exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej
lehote.Podľanavrhovateľamalsúdrozhodnúťdo30dníododňadoručenianávrhunazmenuexekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa
vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40 Eur, na komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50,-
Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu
15 Eur, spolu 175 ,-Eur.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolal u neho pocitfrustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu,
ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Súd bol nečinný viac ako 301 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 553,20 Eur (55,32
Eur za mesiac).
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne tak, že pokiaľ ide o prieťahy v konaní navrhovateľ neuvádza
žiadne kroky ktoré podnikol na ich odstránenie nevyužil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy predsedovi Okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Naviac všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc
má iba predseda súdu alebo ústavný súd SR. Navrhovateľ doručil odporcovi 23. 4. 2012 žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobu na súde uplatnil dňa 27. 9.
2012, pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty, preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Naviac
odporca vyzval navrhovateľa na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na jeho predbežné prerokovanie, čím zmaril

možnosť nárok predbežne prerokovať na MS SR, ako na orgáne príslušnom podľa § 4 ods. 1 písm.
a zák. č. 514/2003 Zz, preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odkiaľ ide o
uplatnenú škodu, túto navrhovateľ vyčíslil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych, funkčných, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času
zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov v konaní. Požadovať paušálne sumy za

spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Odporca sa podaním zo dňa 25.
4. 2014 vyjadril i k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave a súd navrhol neprihliadať naň z nasledovných dôvodov : súd znalca neustanovil,
jeho vypracovanie sám neinicioval, odporcovi bola odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať
na postupe pri jeho vypracovaní. Údaje predložil iba sám navrhovateľ ako zadávateľ posudku a tieto

vykazujú so železnou pravidelnosťou nezanedbateľné nepresnosti. Podľa tohto znaleckého posudku
nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám informačného systému malo dôjsť a vôbec nie je zrejmá
súvislosť týchto prípadných úprav s namietanými nesprávnymi úradnými postupmi. Znalecký ústav opäť
len prepočítava nepreukázané náklady na úpravu informačného systému s neznámym obsahom týchto
na počet žalôb. Naviac zodpovedať otázky týkajúce sa potreby vykonania zmien v informačnom systéme

nie sú predmetom odborov ekonomika a riadenie podnikov, resp. ekonómia a manažment, pre ktoré
je znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Z týchto dôvodov žiada
odporca súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ v žalobnom návrhu zároveň namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III. z dôvodu,
že tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním ( nesprávnym úradným postupom ) spôsobil

vznik škody na strane navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o
tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo
právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce
na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III.

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Žalobný návrh bol predložený Krajskému súdu v Bratislave vo veci rozhodnutia o námietke zaujatosti
zo strany navrhovateľa, pričom nadriadený súd rozhodol Uznesením č.k. 8 NcC 349/2012-14 zo dňa
29.10.2012, právoplatne dňa 27. 1. 2014, 5.8.2013 tak, že jeho námietkam nebolo vyhovené, pričom
navrhovateľ podal vo veci i dovolanie, ktoré bolo NS SR zastavené. Ďalej navrhovateľ podaním zo dňa

20.6.2014 požiadal tun. súd o prerušenie konania z dôvodu, že vo veci podal ústavnú sťažnosť. Tunajší
súd návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, nakoľko podľa názoru súdu nie sú dané
dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b veta prvá O.s.p. a ani v zmysle § 109, ods.
2, písm. c) O.s.p.. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 5 Co 643/2014-98
jeho odvolanie odmietol, a napadnuté uznesenie tun. súdu potvrdil s odôvodnením, že medzičasom

Ústavný súd SR Uznesením č. k. IV. ÚS 694/2013-10 dňa 12. 12. 2013 sťažnosť navrhovateľa odmietol
a preto nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29. 10. 2014.
Podľa § 101 ods. 1,2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-Eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.S poukazom na citované ustanovenia zákona, prihliadnuc na výšku predmetu konania súd nenariadil vo
veci pojednávanie a vo veci rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z obsahu súdneho spisu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tun. súdu č.k. 36 Er / 690/2002, znaleckým

posudkom č. 1/2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu spisu tun. súdu sp. zn. 36 Er / 690/2002 súd zistil nasledovné :
Dňa 2.5.2002 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 7.5.2002 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla.
Dňa 14. 10. 2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora.

Uznesením zo dňa 5.8.2010 súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie
poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v časti zmeny exekútora dňa 3. 9. 2010 a v časti trov exekúcie dňa 3.9.2010.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014, zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie
činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa ako aj činností,

ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov
Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a
neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora, s tým, že znalecký ústav sa nezaoberal
majetkovou škodou, vzniknutou navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Súd dal za pravdu odporcovi, ktorý žiadal, aby súd na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nakoľko
tento nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, a navyše ani nevypovedá o skutočnej výške škody,
ktorá mala údajne navrhovateľovi v predmetných exekučných konaniach vzniknúť. V danom prípade
sa skutočne jedná len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci
sa zaoberali len priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez

bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom

môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.júna 2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009).

Podľa ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomnepostúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Keďže v prejednávanaom prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 1.9.2005, nebol súd povinný
rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to
tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia
Exekučného poriadku.

Súd by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov
a ak by sme aj posúdili postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote,
návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade.
Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971).
Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a
následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda
vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.
V prejednávanom prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda

nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by
navrhovateľovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a
správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a to administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady,
jednak neboli v konaní preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani

iná komunikácia navrhovateľa a jednak ani v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu.
V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré
by navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,

ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného,

riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže
začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, v danom prípade súd neodkladne
po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora, ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa
a zmena exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného.

Aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 3Cdo 32/2007,
konštatoval, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré by bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa
na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej

nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v
ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad na
majetok účastníka konania.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do
inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,
rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovejujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie
výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo

skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými
by preukazoval nemajetkovú ujmu.
Súd dal za pravdu odporcovi, ktorý žiadal, aby súd na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nakoľko
tento nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, a navyše ani nevypovedá o skutočnej výške škody,
ktorá mala údajne navrhovateľovi v predmetných exekučných konaniach vzniknúť. V danom prípade

sa skutočne jedná len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci
sa zaoberali len priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez
bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam.
Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou
ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil
akonesprávnyúradnýpostup.Preneexistenciupríčinnejsúvislostisúdnávrhnavrhovateľanazaplatenie

nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo
veciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené;
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.