Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222423
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114222423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľky: D. T.,

X.. S., E. XX.X.XXXX, X. XXX/X, Č., proti odporcovi: U. T., E. XX.XX.XXXX, X. XXX/X, Č., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Rímskokatolíckom kostole v
G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., zväzok XV, ročník XXXX, strana 69, poradové
číslo 14, rozvádza.

II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.8.2014 doručeným súdu dňa 28.8.2014 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľky a odporcu,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX Rímskokatolíckom kostole v G.. Obaja sú
slovenskými štátnymi občanmi. Účastníci konania žijú v platnom manželstve, u oboch ide o prvé
manželstvo. Z predmetného manželstva nepochádzajú žiadne deti.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX.X.XXXX. Asi od roku 2010
začali vznikať medzi nimi nezhody spôsobené rozdielnosťou pováh, ako aj tým, že každý z nich mal
rozdielny názor na veci, ktoré mali riešiť spolu ako manželia. V roku 2011 sa prvýkrát odsťahovala
od odporcu. V dôsledku nátlaku rodičov sa neskôr vrátila do spoločnej domácnosti, avšak nezhody

pretrvávali naďalej. V apríli 2014 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a býva v byte, ktorý patrí
jej krstnej mame. Od apríla 2014 s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a
ani sa intímne nestýkajú. S odporcom nemá spoločné záujmy a každý z nich si žije svoj vlastný život.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že má mimomanželskú známosť a vie o tom, že odporca má tiež nejakú
priateľku. Odporca počas manželstva uprednostňoval svoje záujmy. za celých 15 rokov boli spoločne
na jednej dovolenke. Na začiatku bol kľudnejšej povahy, avšak za posledné mesiace bol čím ďalej tým
viac nervóznejší.Odporca v konaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. S obsahom návrhu súhlasí, avšak
podľa jeho názoru nie je správne, aby súhlasil s rozvodom, nakoľko je veriaci človek a toto mu bráni,
aby sa s navrhovateľkou rozviedol. Manželku má stále rád, napriek tomu, že žije s iným partnerom.

Nehospodária spolu, nežijú v spoločnej domácnosti a ani sa intímne nestýkajú. Uprednostnili kúpu
spoločnej nehnuteľnosti, čo však správna voľba nebola, lebo nechodili spolu na spoločné dovolenky.
Stretol sa aj s priateľom svojej manželky, ktorého žiadal, aby vzťah s ňou ukončil, avšak s tým nesúhlasil.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však

zo zákona nie je právny nárok. Zákonne predpoklady zrušenia manželstva rozvodom určuje Zákon
o rodine v § 23 podľa ktorého môže súd manželstvo na návrh niektorého manžela rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „ vážny rozvrat“, bezpochyby však vážnosť rozvratu
vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho do akej

miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v
akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Trvalosť
rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do
podania návrhu na rozvod, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov ako i na tom, ako
sa s porušením zákonnom uložených povinností manželov či iných pravidiel správania sa v manželstve

vyporiadal ten z manželov, ktorého zaujmi tým boli dotknuté. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi
manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný,
nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity (rozsah porušovania
pravidiel manželského spolužitia) a trvalosti (dĺžka rozvratu, príčiny rozvratu a ich následky, postoj
dotknutého manžela) rozvratu.

Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií už dlhšiu dobu. Navrhovateľka nemá za žiadnych okolností
záujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom, ktoré považuje už len za formálny zväzok.
Má mimomanželskú známosť. Odporca napriek tomu, že s obsahom návrhu súhlasil, uviedol, že
rozvádzať sa nechce, nakoľko je človek veriaci. Pri výsluchu však tvrdenie navrhovateľky, že má tiež

mimomanželskú známosť, nerozporoval.

Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko
možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým
zotrvať vo zväzku a domnieva sa, že druhý partner je pre neho nevyhovujúci a pominuli dôvody prečo
do zväzku vstupoval. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na

intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva aj keď na samotný rozvod nárok
nemá a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľky aké
motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nebyť s odporcom v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak

súd dospeje k záveru, že sú tu také dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho
skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí ako tomu je napr. u odporcu. Je
preto irelevantný názor odporcu, že je človekom veriacim a preto nesúhlasí s rozvodom. Navrhovateľka
v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli ako aj dôvody prečo
nechce s odporcom žiť či už v súčasnosti alebo v budúcnosti a svoju budúcnosť si nepredstavuje po

boku odporcu, ktorého má rada iba ako kamaráta.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že v manželstve zotrvať s odporcom nechce, nemá záujem navštíviť
manželskúporadňuachcesarozviesť.Odporcasimusísámuvedomiť,žezotrvanievovzťahusniekým,
kto ho odmieta nemá budúcnosť a nevytváralo by to zdravé manželské a ani rodinné prostredie. Navyše
navrhovateľka má mimomanželskú známosť, čo potvrdil sám odporca vo svojej výpovedi.

Odporca v podstate poukázal nato, že nie je v súlade s jej náboženským presvedčením, aby súd

manželstvo rozviedol. Odporca ale zároveň súhlasil s obsahom návrhu, t.j. že s navrhovateľkou nežijú
v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a ani sa intímne nestýkajú. Zároveň ako už bolo uvedené
neuviedol, žeby tvrdenie navrhovateľky, ktorá vypovedala, že aj odporca má mimomanželskú známosť,
nie je pravdivé.

Súd nemá dôvod spochybňovať vnútorné cítenie navrhovateľky, ktorá badá zmenu vo vzťahu, vo vzťahu

v ktorom ďalej nechce byť a preto súd ani nevidí dôvod akým iným, ďalším spôsobom preukazovať
zmenu v manželstve, partnerstve výlučne navrhovateľky a odporcu ako výpoveďou, pocitmi a vnímaním
jedného z partnerov, v tomto prípade navrhovateľky. Ako súd už vyššie uviedol z vonkajších prejavov je
zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Súd nemôže akceptovať manželstvo v ktorom
jeden, prípadne obaja manželia žijú v mimomanželskom zväzku a návrhu na rozvod nevyhovieť len z

dôvodu náboženského presvedčenia jedného z manželov.

Súd dospel k záveru že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a predovšetkým vzhľadom na rozhodný postoj navrhovateľky nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na spoločný

manželský a rodinný život.

Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov boli splnené zákonne podmienky pre zánik manželstva rozvodom,
súd návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 144 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave; navrhovateľka sa odvolania vzdala, preto by podanie odvolania z jej
strany bolo právne neúčinné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať účinne odvolanie navrhovateľkou, vzhľadom k tomu, že sa
výslovne pred súdom vzdala tohto svojho práva (§ 207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.