Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205140.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: A. R., D., L. XXXX/

X, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, proti
žalovanému: InDevel, s.r.o., Žilina, Jesenského 1089/11, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajšom dňa 24.2.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
5.8.2011, predmetom, ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedeného Katastrálnym úradom
D., Správa katastra D., katastrálne územie D. a to parcela registra C evidovaná ako parcela č. XXXX/X

o výmere 463 m2 - záhrada, vklad povolený Správou katastra D. pod H. XXXX/XX.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 5.8.2011 a zmluvu o pôžičke č. X/XX/
XXX/XXXX na sumu 3500 eur so splatnosťou 36 mesiacov s ročným úrokom 24 %, RPMN 26,82 %.
Celková čiastka, ktorú ako dlžník mal zaplatiť bola 4913,16 eur, za poskytnutie predmetného úveru mal
povinnosť zaplatiť pri podpise zmluvy o pôžičke jednorazový poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške
1,5 % z poskytnutej pôžičky zástupcovi žalovaného, ktorý uzatváral zmluvu a uhradil poplatok 320 eur,
teda žalovaný mu vyplatil na účet 3.180 eur. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 5.8.2011
uzavretá zmluva o zriadení záložného práva nehnuteľnosti, kde predmetom záložného práva bol záloh

nehnuteľnosti, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra D., k.ú. D.
a to parcela registra „C“ evidovaná ako parcela č. XXXX/X o výmere 463 m2 - záhrada.

Následne uzavrel so žalovaným dodatok č. 1 zmluvy o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX o navýšení úveru
o 1.000 eur, avšak aj táto suma bola znížená o poplatok 180 eur, teda mu bola vyplatená len suma
820 eur. Žalovaný mu zo zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 poskytol sumu vo výške 4.000 eur, z ktorej
doposiaľ uhradil 4.316,17 eur, keďže sa dostal do finančnej krízy a nedokázal už uhradiť posledné
splátky za mesiac október, november a december 2013. Žalovaný mu zaslal dňa 9.1.2014 list označený
„posledná výzva na zaplatenie dlhu pred dražbou“ s tým, že do troch dní od obdržania tejto výzvy má

uhradiť 499,79 eur, v opačnom prípade zosplatní celý úver a začne voči nemu s realizáciou výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ako napríklad poplatok za poskytnutý úver vo výške 1,5 % z poskytnutej pôžičky
- povinnosť uhradiť pri zmluve úrok z omeškania vo výške 12 %; poplatok 5 % v prípade omeškaniaviac ako 10 dní; poplatok vo výške 32 % v prípade omeškania viac ako 16 dní; poplatok 180 eur za
každý písomný dodatok k zmluve; poplatok 10 eur za každú výzvu; poplatok vo výške 150 eur za
výjazd oprávneného zástupcu za dlžníkom, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, a pre

spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Záložná zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ako napríklad zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Protiprávny stav
vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Poukázal na to, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený

svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom
proporcionality tak, aby bol uspokojený aj veriteľ. Podľa viacerých prípadov zistených právnickými
osobami zameranými na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov možno konštatovať, že sofistikovaným
mechanizmom, v dôsledku, ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich
nehnuteľností vrátane obydlí za zjavne neprimeraných podmienok. Poukázal na to, že nepozná výšku
nesplateného úveru a veriteľ sám stanoví výšku svojej pohľadávky a problematickým sa zdajú úroky,

úrokyzomeškania,poplatky,zmluvnépokuty,čoindikujenerovnováhuvneprospechspotrebiteľa, podľa
formálnej spotrebiteľskej zmluvy. Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ
sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni,
aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky
čo nekontroluje žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu pohľadávky z

neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Žalobca vo svojom návrhu súčasne uviedol, že právna úprava Slovenskej republiky výkonu záložného
práva odporuje Ústave a spotrebiteľskému právu EÚ a za tým účelom navrhol predložiť vec súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku "či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ ES z

11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, s
ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a rady 97/7/
ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004 vykladať
v tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, ako by ustanovenia § 151j
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci

samej, ktorá umožňuje veriteľovi aj napriek spornosti vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok vykonaním záložného práva bez posúdenia zmluvných podmienok súdom, či nespôsobujú
hrobu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Či právna úprava, akou je
úprava dotknutá vo veci samej, umožňuje obchádzanie dôležitého prvku práva Európskej únie ex offo
súdnu kontrolu nekalých zmluvných podmienok, ak veriteľ si môže plnenie z neprijateľných zmluvných

podmienok predajom majetku spotrebiteľa mimosúdne a spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom a nebol
informovaný o nekalosti zmluvných podmienok“ (Uvedené už bolo predmetom prejudiciálneho konania
viď Rozsudok súdneho dvora vo veci C -34/13, na ktoré súd v plnom rozsahu poukazuje).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a nepopieral, že so žalobcom uzavrel zmluvu o pôžičke podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vo veci samej ku žalobnému návrhu uviedol, že zákon

nezakazuje dohodnúť poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru pokiaľ ide o námietky a žalobcu
vo vzťahu k týmto poplatkom, čo sa týka zabezpečenia poskytnutej pôžičky poukázal na to, že veriteľ a
dlžník sa dohodli zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom v D. katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. a to parcely č. XXXX/X o výmere 463
m2 - druh pozemku záhrady. Žalobca po pravidelnom splácaní poskytnutej pôžičky požiadal žalovaného

o navýšenie a, nakoľko splátky boli uhrádzané včas, súhlasil s týmto navýšením o sumu 1.000 eur,
pričom suma bola vyplatená na účet dlžníka opäť, podľa článku III. bodu 3e a rovnako tiež dlžník bol
oboznámený aj v dodatku k zmluve o pôžičke o odpočítaní poplatku, ktorý bol vo výške 180 eur.
Žalovaný poukázal, že následne došlo k porušeniu podmienok zo strany dlžníka. A aj napriek tomu,
že bol dlžník niekoľkokrát informovaný žalovaným o pohľadávke, ktorú voči veriteľovi má, bol nútený

vyhlásiťsplatnosťcelkovejpôžičky.Vďalšomžalovanýnajmäspochybňovalnaliehavýprávnyzáujemna
určení predmetných zmluvných podmienok ako neprijateľných, nakoľko ich určenia sa domáhal žalobca
až po tom, čo po troch rokoch od uzavretia zmluvy o pôžičke prestal riadne plniť včas dohodnuté splátky
(žalobcasavžalobenedomáhalurčenianeplatnosti,príp.neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,žalobcasa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva a otázka neprijateľnosti
zmluvných podmienok by súdom mala byť riešená len ako otázka predbežná).

Žalovaný po prednesení návrhu doplnil právnu argumentáciu, vzhľadom na zmenu právnej úpravy

platnej od 1.6.2014, že nemá možnosť realizovať výkon záložného práva, taktiež nevykonal žiadne
úkony, ktoré by smerovali k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a pokiaľ ide o upozornenie
o zosplatnení úveru a následnom výkone záložného práva toto bolo realizované pred dňom 1.6.2014 a
mal za to, že v súčasnosti za tohto stavu veci samotná žaloba je nedôvodná.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v
písomnom vyhotovení žalobného návrhu a poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré

sú uvedené v samotnej zmluve a v ďalšom najmä na to, že znaleckým posudkom bola hodnota
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva ohodnotená na sumu 16.000 eur, čo oproti
pohľadávke, ktorá bola zabezpečená samotným záložným právom vo výške 499,79 eur považoval za
neprimerané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to obsahom návrhu, zmluvou o pôžičke č.

X/XX/XXX/XXXX zo dňa 6.3.2011, jej dodatkom zo dňa 5.8.2011, vyjadrením žalovaného, podaním
žiadateľa, údajných zamestnávateľovi žiadateľa, informáciou o spôsobe doručenia aj informáciou o
úvere, s chronológiou rozpisu splátok k zmluve o úvere, zmluvu o zriadení záložného práva, dodatkom
k zmluve o pôžičke a účastníckym výsluchom žalobcu pričom zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 5.8.2011 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 3/., žalovaný

ako veriteľ a žalobca ako dlžník, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi jednorázovo
peňažné prostriedky v celkovej výške 3.500 eur so splatnosťou 36 mesiacov od 5.8.2014 poukázaním
na účet dlžníka.

Podľa článku II. Bod 3 zmluvy dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku vo výške 3.500
eur spolu s 24 % ročným úrokom zo sumy 3.500 eur od prenechania peňažných prostriedkov až do

zaplatenia so splatnosťou 36 mesiacov, v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy do 5 dňa v
mesiaci na účet veriteľa, prvá splátka vo výške 137,31 eur vrátane dohodnutého úroku splatná 5.9.2011
a posledná splátka vo výške 137,31 eur splatná dňa 5.8.2014.

Podľa bodu 4 zmluvy dojednaná bola ročná percentuálna miera nákladov 26,82 % a do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov neboli zahrnuté sankcie dohodnuté pre prípad porušenia zmluvy o pôžičke

zo strany dlžníka a platby poistného na základe poistník zmluvu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
zabezpečenia pôžičky poskytnutej podľa tejto zmluvy. V bode 5 zmluvy bola dohodnutá celková čiastka,
ktorú dlžník bol povinný zaplatiť veriteľovi podľa zmluvy vo výške 4.943,16 eur.

V článku III. zmluvy v bode 3 sú uvedené poplatky, pričom podľa bodu d/ za následné spracovania
spísanie dokladov súvisiacich listín v priebehu platnosti zmluvného vzťahu bol poplatok vo výške 150

eur, písmena e/ vo výške 180 eur za každý písomný dodatok k zmluve o pôžičke.

Podľa článku IV. bodu 1 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že splnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi,
ktorý vznikne na základe tejto zmluvy o pôžičke a jej prípadných dodatkov, zabezpečia vznikom
záložného práva (t.j. povolením vkladu do katastra nehnuteľností) k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve dlžníka zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom D., správy

katastra D. pre katastrálne územie D., obec D., okres D., a to parcely registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X o výmere 463 m2, druh pozemku - záhrady.Podľa bodu 2 článku IV. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že práva vyplývajúce zo zabezpečenia
záväzku je veriteľ oprávnený uplatniť v prípade omeškania dlžníka s vrátením peňažných prostriedkov
na základe tejto zmluvy o pôžičke v znení jej prípadných dodatkov.

Ďalej mal súd zistené, že dňa 6.3.2011 zmluvné strany totožné, ako je uvedené vyššie uzatvorili dodatok
k zmluve č. 1 č. X/XX/XXX/XXXX, v zmysle ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky v celkovej výške 1.000 eur na dobu od ich prenechania do 5.8.2014 poukázaním na účet
dlžníka a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku vo výške 3.999,56 eur spolu s 24 %
ročným úrokom zo sumy 3.999,56 eur od prenechania peňažných prostriedkov až do zaplatenia, a to v

pravidelných 29 splátkach splatných vždy do 5. dňa v mesiaci na účet veriteľa. Prvá splátka vo výške
183,09 eur vrátane dohodnutého úroku splatná dňa 5.4.2012 a posledná splátka vo výške 183,09 eur
vrátane dohodnutého úroku splatná dňa 5.8.2014. V bode 4 článku II. zmluvy bola dohodnutá ročná
percentuálnamieranákladovvovýške26,82%.Podľabodu5článkuII.zmluvycelkováčiastkach,ktorou
dlžník bude povinný zaplatiť veriteľovi podľa dodatku č. 1 je 5.309,51 eur.

Dňa 5.8.2011 žalobca a žalovaný uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

v zmysle, ktorej podľa článku I. záložnou zmluvou záložný veriteľ a záložca zriadili záložné právo na
záloh uvedených v bode v 1.2. zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej bode
2.1. tejto zmluvy.

Záložca vyhlásil v bode 1.2. že je výlučným vlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a touto
zmluvou sa zriaďuje záložné právo v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť zapísanú na LV

č. XXXX (v ďalšom ako je vyššie identifikovaná). V bode 1.3. Záložca vyhlásil, že záložné právo na
nehnuteľný majetok uvedený v bode 1.2. z tejto zmluvy sa zriadilo ako prvé v poradí.

Podľa článku II. zmluvy o zriadení záložného práva bod 2. 1. záložný veriteľ ako veriteľ a záložca ako
dlžník uzavreli dňa 5.8.2001 zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX, na základe, ktorej záložný veriteľ
poskytol záložcovi pôžičku vo výške 3.500 eur s úrokovou sadzbou 24 % ročne a záložca sa zaviazal,

že záložnému veriteľovi v dohodnutej lehote vrátiť pôžičku, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a poplatky,
nahradí náklady a zaplatiť dohodnuté poplatky a sankcie pre prípad porušenia svojich povinností zo
zmluvy o pôžičke. Záväzky záložcu uvedené v predchádzajúcej vete predstavujú pohľadávku záložného
veriteľa zabezpečovanú touto zmluvou (ďalej len zabezpečovaná pohľadávka). Za zabezpečovanú
pohľadávku považujú zmluvné strany aj pohľadávku záložného veriteľa voči záložcovi zloženú z

nákladov vzniknutých v súvislosti so záložným právnom zmysle tejto zmluvy.

Podľa bodu 2.2. článku II. zmluvy o zriadení záložného práva záložca týmto vyhlásil, že záložné právo,
podľa tejto zmluvy zriadili na zabezpečenie zabezpečovanej pohľadávky uvedenej v bode 2.1. tohto
článku tejto zmluvy do výšky istiny, úrokov, úrokov z omeškania, nákladov, zmluvných pokút a aj
pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi zloženú z nákladov vzniknutých v súvislosti s výkonom

záložného práva v zmysle tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli v bode 2.3., že najvyššia hodnota
istiny, do ktorej sa zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje je 3.500 eur. Určenie najvyššej hodnoty
istiny nie je dotknuté zabezpečenie a uspokojenie iných časti zabezpečovanej pohľadávky.

Podľa článku III. zmluvy o zriadení záložného práva 3.1. záložca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom
zálohu, na zálohu neexistujú žiadne záložné práva, záloh nie je predmetom nájomných a podnájomných

vzťahov a iné prehlásenia, pričom pre prípad preukázania nepravdivosti týchto prehlásení sa záložca
zaviazal zaplatiť záložnému veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur za každé jedno nepravdivé
vyhlásenie.

Žalovaný v účastníckom výsluchu uviedol, že uzatváral túto úverovú zmluvu, ktorú splácal a následne sa
dostal do finančných ťažkostí a nebol schopný riadne splácať tento úver. Následne mu boli doručované

výzvy zo strany žalovaného na základe, ktorých po návšteve "právnika" bola spísaná predmetná žaloba.
Čo sa týka nehnuteľnosti uviedol, že ide o stavebný pozemok, ktorý sa nachádza v zastavanom územíobce, na ktorom je postavená chata, ktorá však nie je „zlegalizovaná.“ Uviedol, že od začiatku mal
informácie o tom, že poskytnutie pôžičky je viazané na poskytnutie záruk a to ručením nehnuteľnosťou.
Uviedol, že nehnuteľnosť nevyužíva na bývanie. A potvrdil, že od marca 2011 mu neboli doručované

žiadne výzvy týkajúce sa výkonu záložného práva.

Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy zo strany žalobcu, ktorý bol v konaní právne zastúpený
a aj zo strany žalovaného o predchádzajúcom danom poučení podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.
4 O.s.p..

V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na predchádzajúcej právnej argumentácii, že
žalovaný výzvou zo dňa 9.1.2014 a hrozil žalobcovi, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy 499,79

eur pristúpi k predaju predmetnej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že podľa
jeho názoru už dlh vo vzťahu ku žalovanému zo strany žalobcu neexistuje a nie teda ani dôvodné,
aby prebehla samotná dražba, pričom poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Stankova proti Slovenskej republike), v zmysle ktorého bolo konštatované, že nie je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý, keď

existuje aj vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený pri bola aj
veriteľ. Mal za to, že v danej právnej veci tento princíp proporcionality zachovaný nebol a z toho dôvodu
navrhoval žalobe vyhovieť, s tým, že čo sa týka novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách táto len
podporuje dôvodnosť podanej žaloby.

Právny zástupca žalovaného poukázal, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona o dobrovoľných

dražbách, ktorá nadobudla účinnosť 1. 6. 2014 nie je daný dôvod aby súd vyhovel žalobe v znení jej
formulácie v žalobnom návrhu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom do
1.6.2014 predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor

vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie
a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom
po 1.6.2014 Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo
dražobníknazákladezmluvy,vykonateľnéhorozhodnutiasúdualebovykonateľnéhorozhodnutiaorgánu

verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.

Podľa § 3 ods. 3,5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom po
1.6.2014 podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere. Dražiť nie je možné nehnuteľné veci,
ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné
veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich

vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť
nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ.

Podľa § 3 ods. 7,8 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom
do 1.6.2014 dražiť nie je možné veci, na ktorých viazne zákonné predkupné právo podľa osobitných
predpisov. Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného veriteľa

navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom po
1.6.2014 predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súborvecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie
a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom

do 1.6.2014 podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo
dražobníknazákladezmluvy,vykonateľnéhorozhodnutiasúdualebovykonateľnéhorozhodnutiaorgánu
verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení v znení účinnom do
1.6.2014 dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej
záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur.

Novelou zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách č. 106/2014 Z.z. došlo k zmene ustanovenia
§ 3 tým, že za odsek 5 sa vložil autorom zákona ods. 6, podľa ktorého dražiť nie je možné nehnuteľné
veci, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej záložným právom bez jej príslušenstva neprevyšuje 2000
eur.

Podľa § 36b zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných držbách, dražby, o ktorých vykonaní bola zmluvy

uzavretá pred 1.6.2014, sa dokončia podľa prepisov účinných od 1.júna 2014.

Podľa § 21 ods.2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných držbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak

dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

Podľa autora zákona dôvodom uvedenej zmeny bol práve stav, že občania prichádzali o nehnuteľnosti
pri nízkej výške ich dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že pohľadávka žalovaného, čo nebolo sporné a uvedené
tvrdil aj sám žalobca v súčasnosti predstavuje sumu 499,79 eur.

Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou, čo odôvodňoval charakterom neprijateľných zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v
zmluve o úvere a predovšetkým v záložnej zmluve, kde je uvedené, že žalovaný si môže uplatňovať
zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur.

Ako vyplýva z vyššie citovanej právnej úpravy novely zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu
nehnuteľnosti možno vykonať, len ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, ku dňu oznámenia o

začatí dražby prevyšuje 2.000 eur. V danom prípade ani pri prípadnom uplatnení zmluvnej pokuty zo
strany žalovaného nemožno dražbu nehnuteľnosti vykonať.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V danej právnej veci už zo zákona nie je možné, aby na základe predmetnej záložnej zmluvy bola v
súčasnosti vykonaná dobrovoľná dražba (a pre prípad, že by sa tak stalo bola by neplatná). Požadované

uloženie povinnosti žalovanému predmetným žalobným návrhom je nadbytočné. Podľa názoru súdu natakomto rozhodnutí nemá žalobca právny záujem. Jednalo by sa o nadbytočné rozhodnutie, nakoľko
zákon nedovoľuje vykonanie dražby, postavenie odporcu nie je neisté, lebo žalovaný nemá už v
súčasnosti hmotnoprávnu situáciu na uspokojenie svojej pohľadávky výkonom záložného práva.

Čo sa týka argumentácie žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (Stanková
v.SR), v danej právnej veci bolo konštatované, že súd musí ustrážiť proporcionalitu výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou a otázku, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné
právo týmto spôsobom. Ak výkon záložného práva iným spôsobom napríklad podľa tretej časti
Osp a následnou exekúciou by nebol spojený s drastickými následkami (všetci relatívne spokojní,

veriteľ do konečného vymoženia má prednostné záložné právo, narastajúce úroky z omeškania, záložca
za chránené obydlie), nedostatok proporcionality pri dobrovoľnej dražbe by mal viesť podľa okolnosti
konkretného prípadu k zdržaniu sa výkonu záložného práva týmto spôsobom (dobrovoľnou dražbou,
čo musí sudca vyhodnotiť). Súdny dvor jasne poukazuje na to, že je na súde , aby súd princíp
proporcionality naplnil. Do konania dobrovoľnej dražby by sa mala posúdiť otázka zdržania sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, po dražbe ide o otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby pre

porušenie princípu proporcionality (obsahuje aj neprijateľné podmienky).

V tomto konaní bolo preukázané, že k vykonaniu dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného nedošlo,
došlo však k zmene právnej úpravy a jej vykonanie už nie je možné, naviac nešlo o nehnuteľnosť, ktorou
si žalobca uspokojuje svoje právo bývania.

Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd má za to, že, v predmetnej veci jestvujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
úspešnému účastníkovi v zmysle cit. ust. § 150 ods.1 Os.p. s ohľadom na podanie žaloby v čase pred
zmenou zákona ako je vyššie uvedené.

V ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u
ktoréhosúinaksplnenépredpokladyprepriznanienáhradycelkomalebosčasti.Predmetnéustanovenie
umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie

povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje.

Z uvedených dôvodov potom súd rozhodol tak vo vzťahu k trovám konania, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.