Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201859
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201859.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,

IČO: 36 854 140, p r o t i žalovanému: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XXA, XXX XX W. S. N.,
o zaplatenie 352,41 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 322,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 322,82 eur od 2.1.2014, ako aj trovy konania, výška, ktorých bude uvedená v písomnom
vyhotovení tohto rozsudku a to všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné vždy
do 25 dňa toho ktorého mesiaca, na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 21,- eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 352,41 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % p.a. zo sumy 352,41 eur od 2.1.2014 a náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.05.2013 Zmluvu o bežnom účte
a balíku produktov a služieb Č.V. Q. (ďalej len Zmluva o bežnom účte), na základe ktorej Č. J. M.,
L..V.. zriadila a viedla pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. I. Zmluvy o bežnom
účte, bod 2.sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do

výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V
prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí banka
vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Č., t.j. 25% p.a. K bežnému
účtu bola klientovi poskytnutá platobná karta. Účtovnými operáciami a výbermi z finančne nekrytého
účtu žalovaný spôsobil na svojom účte nepovolený debetný zostatok. Účtovaním poplatkov a úročením
sankčnou sadzbou v súlade so znením obchodných podmienok Č. od 30.07.2013 debetný zostatok
narastal. Žalobca vypovedal zmluvu o bežnom účte dňa 11.10.2013. Dňa 01.01.2014 žalobca bežný

účet žalovaného zrušil. Výška neuhradeného debetného zostatku k tomuto dňu predstavovala sumu
352,41 eur. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,5% p.a.Žalovaný uviedol, že zriadil účet, aby mu na tento účet chodil dôchodok, ktorý dostával v ČR. Peniaze
si vyberal a nevie, ako mohlo dôjsť k tomu, že mu zrušili celý účet a povedali, že je v mínuse. Nevie
koľko by mal zaplatiť žalobcovi a v prípade, že by nejakú sumu mal uhrádzať, tak je schopný maximálne

po 20 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami zmluvou o bežnom
účteabalíkuproduktovaslužiebČ.Q.zodňa27.5.2013,podmienkamivedeniabežnéhoúčtu,výňatkom
zo sadzobníka poplatkov, dokladom o debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej bankou, Zmluvou o
vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.5.2013, dokladom o prevzatí platobnej karty, výpoveďou

zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, Oznámením o zrušení bežného účtu zo dňa 01.01.2014,
históriou bežného účtu a popisom histórie bežného účtu. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s
píspmným podaním žalobcu zo dňa 6.6.2014 a zo dňa 16.10.2014 spolu s prílohami, a to špecifikáciou
nepovoleného prečerpania bežného účtu č. XXXXXXXXXX a sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby-
občanov, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2014 žalobca uviedol, že uzavrel so žalovaným dňa 27.05.2013

Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. Q. (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), na
základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Ku dňu 01.01.2014,
t.j. ku dňu zrušenia bežného účtu z podnetu banky, bol na bežnom účte nepovolený debetný
zostatok vo výške -352,41 eur. Na základe čl. I bodu 2 zmluvy o bežnom účte, v prípade zmluvne
nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov úročí banka vzniknutý debetný zostatok úrokovou

sadzbou vyhlasovanou bankou, t.j. 25% - ným ročným úrok z omeškania. Podľa čl. III. bodu 2. Zmluvy
o bežnom účte si banka účtuje za bankové služby a produkty odmeny a poplatky podľa sadzobníka
banky. Poplatky a debetné úroky sú zahrnuté v rámci žalovanej sumy, pripisujú sa k nepovolenému
prečerpanému zostatku. Žalovanému bol na jeho bežný účet odo dňa otvorenia do dňa zrušenia, t.j. od
27.05.2013 do 01.01.2014 pripísané finančné prostriedky vo výške + 1.098,03 eur, ktoré predstavovali

dôchodok zasielaný z Českej republiky. Žalovaný vyčerpal finančné prostriedky za to isté obdobie vo
výške - 1.400,- eur, čím sa dostal dňa 30.07.2014 do nepovoleného prečerpania. Žalovanému boli
zaúčtované poplatky vo výške - 28,15 eur za avíza, upomienky, informačné SMS, vedenie bežného účtu,
náhľadnazostatoknaúčtevzmyslesadzobníkapoplatkov.Debetnýúrokzanepovolenéprečerpaniebol
žalovanému zaúčtovaný vo výške - 22,29 eur odo dňa otvorenia bežného účtu až do dňa jeho zrušenia,

t.j. od 27.05.2013 do 01.01.2014.

Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 27.5.2013 zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb Č. Q. v zmysle ust. § 292 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka ( ďalej
len „zmluva o bežnom účte“ ), predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, vykonávanie
platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi Bankou a majiteľom Účtu pri vykonávaní

obchodov.

Podľa čl I. bodu 1. a 2. zmluvy o bežnom účte banka sa zaväzuje začínajúc dňom 27.05.2013 zriadiť
a viesť pre majiteľa účtu bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s periodicitou výpisov z
Účtu mesačne elektronicky. Majiteľ Účtu sa zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné
príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov na Účte, ak nie je dohodnuté inak. V prípade

zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov majiteľa Účtu úročí Banka
vzniknutúsumunepovolenéhoprečerpaniadebetnouúrokovousadzbouvyhlasovanouBankouvzmysle
Všeobecných obchodných podmienok Banky.

V zmysle čl. II zmluvy o bežnom účte banka sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa Účtu vyhodnotiť
možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok Banky

na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí Banka s majiteľom Účtu Zmluvu o povolenom
prečerpaní bežného účtu. Majiteľ Účtu má záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za
podmienok uvedených v Žiadosti o poskytnutie Č. Povoleného prečerpania bežného účtu.Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP, príslušná časť Sadzobníka Banky pre fyzické osoby - občanov
(ďalej len "Sadzobník Banky"). Majiteľ Účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom Zmluvy, že sa pred
podpisom Zmluvy s predmetnými dokumentmi oboznámil, súhlasí s ich obsahom a prevzal ich. (čl. III.

bod 1 zmluvy o bežnom účte).

Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaný ako dlžník dňa 27.5.2013 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty. V zmysle bodu 1. zmluvy banka vydáva držiteľovi karty platobnú kartu v súlade s údajmi
uvedenými Článkom II. Zmluvy, po splnení podmienok stanovených Zmluvou. Ako je zrejmé z článku II.
zmluvy, išlo o platobnú kartu VISA Classic debetnú s limitom na transakciu 700 eur.

Prevzatie platobnej karty potvrdil žalovaný dňa 24.7.2013 v Potvrdení o prevzatí platobnej karty.

Žalobca listom zo dňa 11.10.2013 označeným ako Výpoveď zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX žalobca vypovedal predmetnú zmluvu v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od
prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď odoslaná bankou. Zároveň požiadal
žalovaného o vrátenie debetného zostatku v sume 452,21 eur najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca.

V Oznámení o zrušení účtu zo dňa 31.12.2013 žalobca uviedol, že na základe výpovede zmluvy o účte
bol žalovanému dňa 30.7.2013 zrušený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom vo výške
- 352,41 eur. Žiadal žalovaného, aby ste pohľadávku Č. vo výške debetného zostatku uhradil najneskôr
do 14 kalendárnych dni od doručenia tohto listu.

Zo Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaného žalobcom súd zistil, že podľa čl. 1 bod 1.1 za

produkt a službu - Č. Pohoda, žalovaný musel uhrádzať poplatok za balík v sume 5,- eur mesačne.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre fyzické osoby - občanov pri nepovolenom prečerpaní na účte
debetná úroková sadzba predstavuje 25, ktorá je uvádzaná v % p.a..

V zmysle špecifikácie nepovoleného prečerpania bežného účtu č. XXXXXXXXXX žalobca žalovanému
účtoval 4x poplatok za vedenie účtu v sume po 5,- eur, poplatok za avízo 2x v sume po 1,- eur, poplatok

za upomienku v sume 1x 3,50 eur, poštovné za avízo 2x v sume po 0,40 eur, poštovné za upomienku v
sume 1x1 euro, poplatok za náhľad na zostatok cez bankomat Č. 4x v sume po 0,05 eur a poplatok za
náhľadnazostatokcezbankomatvinejbankeakoČ.1xvsumepo0,30eur,poplatokzainformačnúsms
5x v sume po 0,07 eur. Zároveň bol žalovanému účtovaný debetný úrok vo výške 25% ročne z čerpanej
sumy vyčíslený vo výške 20,12 eur a 2,17 eur. Vklady na účet predstavoval dôchodok spolu v sume

1098,03 eur, pričom žalovaný spolu vybral sumu 1400,- eur (položky „výber/platba platobnou kartou“).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Ako vyplýva z § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Ako vyplýva z § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 37 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom a
žalovaným ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte a to v zmysle § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka. K bežnému účtu bola žalovanému
poskytnutá aj platobná karta.

Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je tiež

potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z ustanovenia §
3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.Z predmetnej zmluvy o bežnom účte si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie nepovoleného debetného
zostatku 352,41 eur, pričom v uvedenej sume je vyčíslený aj debetný úrok spolu v sume 22,29 eur pri
sadzbe 25% p.a. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov žalovaného

úročil žalobca vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
žalobcom v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktorá podľa žalobcom predloženého
prehľadu úrokových sadzieb predstavovala 25% ročne. V časti dojednaného povoleného prečerpania
sa potom vzťahy medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom v zmysle § 710 Obchodného
zákonníka spravujú zmluvou o úvere, pričom ako súd uviedol vyššie jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.

Úrok, ktorým mal žalobca právo úročiť vzniknutý debetný zostatok nebol v zmluve určený, dojednané

bolo len, že sa jedná o úrokovú sadzbu vyhlasovanú bankou. Dojednanie o úrokovej sadzbe
vyhlasovanej bez bližšieho spôsobu určenia takejto úrokovej sadzby alebo odkazu na dokument, ktorý ju
spravuje, je neurčité a z tohto dôvodu neplatné ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), preto súd nárok
žalobcu a zaplatenie debetného úroku vo výške 25% p.a. v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal
z titulu zmluvy o bežnom účet len nárok na zaplatenie zostatku na účte v sume 322,82 eur, ponížený o

poplatky za avízo a upomienku spolu s poštovným, ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať nižšie.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi, z ktorých pozostáva suma 352,41 eur uplatňovaná
žalobcom.

Podľa špecifikácie nepovoleného prečerpania bežného účtu č. XXXXXXXXXX vklady na účet
predstavoval dôchodok spolu v sume 1098,03 eur, pričom žalovaný spolu vybral sumu 1400,- eur

(položky „výber/platba platobnou kartou“). Žalobcovi tak vznikol nárok na istinu nepovoleného debetu v
sume 301,97 eur. V uvedenej časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a tomuto vyhovel.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na poplatok za vedenie účtu v sume 20 eur (4x 5,-
eur), ktorý poplatok bol v účtovaný v súlade s bodom 1.1 Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby -
občanov vydaných žalobcom. Uvedený nárok preto súd považoval za dôvodný.

Za dôvodný súd považoval aj nárok na poplatky za náhľad na zostatok cez bankomat Č. v sume 0,20
eur (4x0,05 eur) a poplatok za náhľad na zostatok cez bankomat v inej banke ako Č. v sume po 0,30
eur, ktoré poplatky žalobca účtoval v súlade s bodom 3.1 Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby -
občanov vydaných žalobcom

Poplatok za informačnú sms v sume 0,35 eur (5x 0,07 eur), účtovaný podľa bodu 4. Sadzobníka

poplatkov pre fyzické osoby - občanov vydaných žalobcom, súd takisto považoval za dôvodný.

Súd však žalobcovi nemohol priznať poplatky za avízo spolu v sume 2 eurá ani poplatok za upomienku
v sume 3,5 eura. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne
protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je

možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).Uplatňovanie poplatkov za avízo a upomienky spolu v sume 5,5 eur je tak možné považovať aj za
priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd zároveň nepriznal žalobcovi náklady na poštovné v sume 1,8 eur, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti

so zaslanými avízami a upomienkami. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie
je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku na poštovné za avíza a upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo

možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a avíz ani nepreukázal,
že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške.

Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu v časti uplatnených poplatkov za upomienky zamietol.

Žalovaného potom súd zaviazal na zaplatenie sumy 322,82 eur predstavujúcej súčet súdom priznanej

istiny nepovoleného prečerpania a poplatkov, ako boli špecifikované vyššie.

V časti uplatnených úrokov z omeškania zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,25% p.a., ktorá výška v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, zo
sumy 322,82 eur od 2.1.2014 (deň nasledujúci po účinnosti zrušenia bežného účtu, v nadväznosti na
výpoveď zo dňa 11.10.2013 a uplynutie výpovednej lehoty k 1.1.2014) do zaplatenia. Odo dňa 2.1.2014

bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,25% p.a. a úroky z omeškania tak
predstavujú výšku 5,25 % ročne, nie 5,5% ako to požadoval žalobca. Súd preto zamietol nárok žalobcu
na úrok z omeškania nad 5,25% ročne z priznanej sumy.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca a poberá invalidný

dôchodok v sume 350 eur mesačne, pričom príjem jeho manželky predstavuje opatrovateľský príspevok
na zdravotne postihnutého syna, súd povolil žalovanému uspokojiť nárok žalobcu v primeraných
splátkach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia, keďže žalobca mal úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 322,82
eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie istiny v sume 352,41 úspech 91,60%
a neúspech v pomerne nepatrnej časti 8,40%.Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie iných trov konania v sume 21,- eur za zaplatený súdny poplatok
z návrhu na začatie konania.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.