Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413207423.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: E. L., rod.

H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., R. XXXX/XX, proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
F., X. R. XXXX/X, zastúpená JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne,
Hviezdoslavovo nám. 27, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 03.12.2013 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala vrátenia daru -
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci G. F., k. ú. Y. L., zapísanej na LV č. XXXX, t.j. 2-izbového bytu
č. XX na III. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX v G. F., nachádzajúceho sa na ul.

R., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
5171/535413-in, postavenom na pozemku parc. č. 390/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1384 m2 so spoluvlastníckym podielom na pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape s vyznačením parcelného čísla, parc. č. 390/33 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere1384m2voveľkosti5171/535413-in(ďalejlen„byt“)dotrochdníodnadobudnutiaprávoplatnosti
rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

Odôvodnila ju tým, že na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 28.11.2012
bol vykonaný prevod bytu zo žalobkyne na žalovanú. Žalovaná je jej vnučka - dcéra jej syna G. L..

Ako vnučka nemá odmalička ku nej žiadny vzťah a jej návštevy u nej sa dajú zrátať na prstoch jednej
ruky. Má priateľa, ktorý nadmerne požíva alkoholické nápoje a potom je agresívny. Žalovaná pracuje
v Domove dôchodcov - penzióne v G. F., kde jej chce prednostne vybaviť jej umiestnenie a tým sa jej
zbaviť, aby sa mohla so svojím priateľom nasťahovať do bytu. Ona je sebestačná, no má problémy
so srdcom a vzhľadom na svoj vek potrebuje prísny kľud a pokoj v domácnosti. Návštevy žalovanej a
hlavne jej otca jej spôsobujú psychické potiaže, pretože ich nátlak na jej psychiku sa stupňuje tým, že
ich konanie smeruje k jej umiestneniu do domova dôchodcov, čo nechce. Zvyšujú na ňu hlas a vyjadrujú

sa vulgárne na jej osobu. Má ešte jedného syna a ten sa ju bojí prísť navštíviť, pretože mu to bolo z
ich strany zakázané a povedali to aj jej, že v byte nechcú okrem nej nikoho vidieť. Je to z ich strany
veľký nevďak, hrubé porušovanie dobrých mravov. Celý život pracovala, byt si nadobudla ona a taktiež
zaplatila nemalú sumu za odkúpenie do svojho vlastníctva. Nájomné si taktiež platí sama. Chce prežiť
pokojnú starobu aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Je presvedčená, že uvedeným konaním žalovaná
so svojím otcom naplnili skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
vzniklo jej tak právo na vrátenie bytu (daru).Prílohami k podaniu z 20.01.2014 žalobkyňa dokladovala zaplatenie dane z nehnuteľností (bytu) za r.
2011, zaplatenie poplatku za komunálny odpad za rok 2010 a uviedla, že zaplatila sumu 5.076,- Sk
v r. 1997 za prevod bytu do osobného vlastníctva a 2.004,- Sk za pozemok na základe výzvy, ktorú

predložila. To, že sa k nej žalovaná spolu so svojím otcom správa ako uviedla v žalobe, môže potvrdiť
jej druhý syn A. L..

Vo výpovedi na pojednávaní 27.10.2014 žalobkyňa uviedla, že vrátenia daru sa domáha preto, že jej
žalovaná viackrát hovorila, aby šla do domova dôchodcov, že sa tam bude mať lepšie. Inak žalovaná za
ňou ani nechodí. Jej vyhovuje to, že je sama. Necháva na žalovanej, či ju táto príde pozrieť alebo nie.

Nech robí ako chce. Ak by prišla, ona by ju nevyhodila. Vyhodila žalovanú vtedy, keď prišli s batohmi a
ona o ničom nevedela. Povedali jej, že idú maľovať a že ona má nachystanú posteľ v nemocnici. Vtedy
odmietla odísť do nemocnice a oni potom odišli. Inak nič také žalovaná voči nej neurobila. Nevedela
uviesť dôvod, pre ktorý darovala žalovanej predmetný byt, len to, že si myslela, že tak bude dobre.
Potvrdila, že žalobu písal vlastnou rukou jej syn A. L., ktorého o to požiadala pre problémy so zrakom,
ktoré má a pre ktoré jej majú operovať jedno oko. To čo písal mu diktovala ona. Žalobu však vlastnoručne

podpísala. Chce v tomto byte dožiť a nechce ísť do domova dôchodcov. Nič iné nepočuje, len aby šla
do domova dôchodcov, že tam jej bude dobre. Inak jej žalovaná nijako neublížila. Nepomáhajú jej nijako
jej deti a ani ich deti, či už zo strany jedného syna alebo druhého syna. V súčasnosti má horší vzťah so
synom G. a aj so žalovanou, ktorá je jeho jedinou dcérou. Zlý vzťah má preto, lebo ju neprídu pozrieť
alebo že by jej s niečím pomohli, len by brali. Syn A. teraz pracuje v Nemecku a dostal sa do dobrej

roboty. To je jeden dobrý človek. Chcela by, aby byt, v ktorom býva, bol jej vlastníctvom. Bojí sa, aby
ju nedali niekde preč. Potvrdila pravosť svojho podpisu na potvrdení o zaplatení dlhu. Tiež uviedla, že
chcela tento byt darovať žalovanej. Však si ho nezoberie na druhý svet a po jej smrti zostane žalovanej
a jej deťom, len chce, aby ju nechali na pokoji. Poprela, že by niekedy mala mať nejaký požiar v kúpeľni.
Ani nie je pravdou, že by jej žalovaná bola maľovať. Vždy si maľovali sami.

Žalovaná v písomnom vyjadrení z 25.06.2014 prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyjadrila
nesúhlas so žalobou a veľké prekvapenie nad podaním žaloby, pretože so žalobkyňou udržiava dobré
vzťahy a žalobkyňa sa ani len nezmienila o úmysle a možnosti predmetnú žalobu podať. Keďže dobré
pozná písmo žalobkyne konštatovala, že žalobkyňa ani žalobu ani jej doplnenie zo dňa 20.01.2014
nepísala a patrí synovi žalobkyne p. A. L. - jej strýkovi a ani podpis pod oboma listinami sa žalovanej

nejaví ako autentický. Vyjadrila podozrenie, že predmetná žaloba bola podaná bez vedomia žalobkyne,
utvrdené aj skutočnosťou, že bezprostredne po tom, ako bola súdom žalovanej predmetná žaloba
doručená, otec žalovanej sa priamo od žalobkyne dozvedel, že ona o žiadnej žalobe nič nevie. Dnes
sú však už tvrdenia žalobkyne iné. Už v minulosti mala tak žalobkyňa ako aj žalovaná s A. L. problémy,
ktoré viedli až k podaniu žaloby na Okresný súd Dolný Kubín (konanie 7C/82/2012, 5C/43/2013). S A.

L. má žalovaná a jej rodina iba negatívne skúsenosti. A. L. vo veľkej miere začal v súčasnosti žalobkyňu
opätovne navštevovať, pričom správanie žalobkyne k žalovanej nasvedčuje tomu, že zo strany A. L.
dochádza k vedomému negatívnemu ovplyvňovaniu žalobkyne v neprospech žalovanej.

Zástupkyňa žalovanej v ďalšom konaní žiadajúc žalobu zamietnuť, uviedla, že považuje konanie
žalobkyne v súvislosti s podanou žalobou za konanie ovplyvnené druhým synom A. L.. Zotrvala na

názore, že podpis na žalobe nie je vlastnoručným podpisom žalobkyne a predložila iné listiny, ktoré
žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Žalovaná sa až zo žaloby dozvedela, že od nej žalobkyňa žiada vrátiť
dar. Dovtedy písomne ani ústne nežiadala od nej vrátiť byt, v ktorom býva a ktorý vlastní žalovaná.

Žalovaná vo výpovedi k tvrdeniam žalobkyne v žalobe, že nikdy nemala mať ku žalobkyni nejaký vzťah,
uviedla, že odmala často chodievala ku žalobkyni. Vždy jej chcela a aj chce pomôcť, ale ona ich

pomoc ustavične odmieta. Napríklad, keď jej chceli vymaľovať byt, tak ich vyhodila, čo bolo cca 2 roky
dozadu. Ešte predtým, keď mala požiar v kúpeľni, ktorý sa preniesol z iného bytu, tak vtedy ešte pomoc
neodmietla a pomohli jej s opravou a vymaľovaním kúpeľne. Keď jej priniesli nejaké mäso, ktoré kúpili,
tak ho odmietla prijať, že sú to len kosti. Keď jej mama chcela tento rok žalobkyni na Veľkú noc umyť
okná, tak ich tiež odmietla s tým, že jej pomôžu iní. Sama si nevie vysvetliť správanie žalobkyne voči nej.

V minulosti sa od svojho kamaráta dozvedela, že strýko A. L. založil byt žalobkyne F.. Keďže sa báli, aby
žalobkyňa o byt neprišla, tak sa ako rodina dohodli, že prepíše na ňu ten byt a že za to ona vyplatí dlžobustrýka A. u F., čo sa stalo v r. 2012 a táto dlžoba bola okolo 6.000,- eur. Riešili to takýmto spôsobom,
lebo sa báli, aby znova strýko A. byt nezaložil. Strýko A. často navštevoval žalobkyňu vtedy, keď mala
dostať dôchodok. Stalo sa, že možno dva dni potom, ako mala mať žalobkyňa dôchodok, prišla si k ním

požičať peniaze. Potom ich žalobkyňa obviňovala, že jej ukradli peniaze. Žalobkyňa mala taký istý vzťah
k synovi A. ako k jej otcovi. Keď začali problémy s tým bytom v r. 2012, tak žalobkyňa bola za dobre s jej
otcom a so strýkom A. nebola. V auguste 2012 začala robiť v domove dôchodcov ako opatrovateľka.
Poprela, že by žalobkyňu nahovárala, aby šla do domova. Možno si také niečo žalobkyňa vsugerovala
pod vplyvom toho, že tam pracuje. Ona a aj jej rodičia vždy žalobkyni hovorili, že nech si dožije v tom

byte. S jej otcom G.Š. mala žalobkyňa dobrý vzťah a myslí, že aj ho má dobrý. Jej otec žalobkyni nikdy
nič zlé nespravil, len ich žalobkyňa všetkých odmieta a nevedia prečo. Žalobkyňa bola na strýka A. v r.
2012 podať trestné oznámenie, že jej nadávali a že ju chceli vyhodiť z okna. Potom to bola žalobkyňa
odvolať. Jej priateľ, s ktorým býva spolu s jej rodičmi v ich byte, nemá agresívnu povahu a nemá žiadne
problémy s alkoholom. Keďže sú mladí, je pravdou, že občas si vyjdú zabaviť sa.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom

jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Pod pojmom dobré mravy, ktorý OZ nedefinuje, je možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré sa historicky vyznačujú určitou nemennosťou, vystihujúcich podstatné historické
tendencie zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa obdarovaného,

ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov - spravidla ide o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, teda nie len
prostánevďačnosťobdarovanéhoaleboinéjehosprávanie,ktorémožnodefinovaťlenakonevhodné.Pri
posudzovanísprávaniaobdarovanéhotrebavychádzaťzprincípuvzájomnostitedahodnotiťajsprávanie
sa darcu, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho

správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom jeho rodiny.

K platnosti jednostranného právneho úkonu adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630 OZ
z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré darca
požaduje vrátenie daru a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi
alebo členom jeho rodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto jednostranného

úkonu, ktorý môže byť obsiahnutý aj v žalobe, obdarovanému.

Žalobkyňa predmetný byt darovala žalovanej darovacou zmluvou z 28.11.2012 so súčasným zriadením
vecného bremena v prospech žalobkyne, ku ktorej bol vklad povolený katastrálnym orgánom pod č. V
1612/12.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa sa prvýkrát voči žalovanej domáhala vrátenia daru až

podanou žalobou, ktorá bola žalovanej doručená 17.06.2014. Pritom jej žalobný petit, ktorým žiadala od
žalovanej vrátiť dar - byt, má význam (len) z hľadiska účinkov predpokladaných ust. § 630 OZ, t.j. ak je
takýto jednostranný úkon adresovaný darcom obdarovanému dostatočne určitý, dôvodný (je naplnené
kvalifikovanéporušeniedobrýchmravovpožadovanév§630OZ)adoručenýobdarovanému,spôsobuje
obnovenie vlastníckeho práva darcu ako následku zániku právneho vzťahu z darovania. V prípade, ak

je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi darovanú nehnuteľnosť dobrovoľne
vydať a prepísať v katastri nehnuteľností (teda zosúladiť takto novovzniknutý právny stav so stavom
evidovaným v katastri), darca sa musí domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm.
c) O. s. p., pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva k daru na
darcu. Popri tom by sa mohol domáhať aj prípadného vypratania nehnuteľnosti (za predpokladu, ak

by darca takúto nehnuteľnosť užíval). Nakoľko žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala len uloženia
povinnosti žalovanej vrátiť dar, ktorý žalovaná ani neužíva, nebolo by možné takýto rozsudok vykonať
niektorým zo spôsobov určených pre nepeňažné plnenie.Preto súd už len z dôvodu nesprávne formulovanej žaloby - jej petitu, pokiaľ ňou žalobkyňa mienila
dosiahnuť zmenu zápisu v katastri, ak by aj inak bola žaloba vecne dôvodná (čo však nebola ako
to bude uvedené nižšie), ktorej nedostatky (keďže súd je podanou žalobou viazaný) by spôsobovali

nevykonateľnosť rozsudku vydaného na základe takto žalobkyňou formulovaného žalobného petitu,
musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

K vecnej stránke žaloby súd konštatuje, že s ohľadom na vykonané dôkazy, keď iné dôkazy žiaden z
účastníkov už nenavrhol vykonať (žalobkyňa na pojednávaní už nechcela, aby bol vypočutý ako svedok
jej syn A. L., ktorého navrhla vypočuť v podaní z 20.01.2014, písanom tiež týmto synom), vykonané

dokazovanie nepreukázalo hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni
alebo k členom jej rodiny, ktorej súčasťou je však aj žalovaná a jej otec G. L. (vnučka a syn žalobkyne),
ktoré by napĺňalo hypotézu ust. § 630 OZ.

Nebolo preukázané ani žiadne konanie zo strany žalovanej, ktoré by bolo možné označiť aspoň
za nevhodné, tobôž za také (pre jeho zvýšenú - značnú intenzitu alebo opakovanosť), ktoré by
predstavovalo hrubé porušenie dobrých mravov. Nijako nebola preukázaná ponuka (takú ponuku, ak by

aj bola daná, hoc aj opakovane, by nebolo možné hodnotiť ani len ako nevhodné správanie) a tobôž
núteniežalobkynežalovanou,abytátosúhlasilasumiestnenímdodomovadôchodcov.Žalovanánaopak
vo výpovedi uviedla, že viackrát ona a aj jej rodičia žalobkyni povedali, že nech v tom byte dožije.
Žalobkyňa nijako nekonkretizovala ňou tvrdené vulgárne sa vyjadrovanie na jej osobu (aké to mali byť
vyjadrenia a v akých situáciách k nim malo dôjsť). Výpoveď a vyjadrenia žalobkyne boli v niektorých

častiach vzájomne rozporné, keď napr. tvrdila, že s otcom žalovanej má zlý vzťah, lebo ju (on a žalovaná)
ani neprídu pozrieť alebo že by jej s niečím pomohli a na strane druhej hovorila, že jej vyhovuje, že
je sama a necháva na žalovanej, či ju príde pozrieť alebo nie, nech robí ako chce. Zvláštne vyznieva
tvrdenie žalobkyne v žalobe, že žalovaná nemá k nej od malička žiadny vzťah a jej návštevy sa dajú
zrátať na prstoch jednej ruky (čo však žalovaná poprela), ak napriek tomu, že k nej žalovaná nemala

mať (už pred darovaním) žiadny vzťah, rozhodla sa práve jej darovať predmetný byt.

Súd pre potreby rozhodnutia veci nemal dôvod zaoberať sa tým, či aj otec žalovanej (za ktorého
správanie žalobkyňa nezodpovedá), sa mal prípadne nevhodne správať vo vzťahu k žalobkyni, čo tiež
bolo v žalobe naznačované, hoci ani nič také konkrétne z jeho strany voči žalobkyni preukázané nebolo.
Rovnakojetomutakajohľadnežalobkyňoulentvrdenéhoanijakonepreukázanénadmernéhopožívania

alkoholu priateľom žalovanej a jeho údajného agresívneho správania.

Predtým, ako žalobkyňa darovala byt žalovanej, tento byt darovala svojmu synovi A. L. darovacou
zmluvou so zmluvou o zriadení vecného bremena z 02.12.2009. Vrátenia tohto daru sa domáhala
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/82/2012 s odôvodnením, že obdarovaný o ňu
neprejavuje záujem, neposkytuje jej žiadnu starostlivosť, dlhodobo požíva alkohol, neustále si od nej

požičiava peniaze a ak mu ich odmietla požičať, obdarovaný sa voči nej správal vulgárne a agresívne,
spolužitiesnímajehodružkou,ktoríjumaliopakovanevyhadzovaťzbytusastalopreňuneznesiteľným,
nakoľko si musí stále pred nimi schovávať svoje osobné veci a peniaze. V tejto súvislosti žalobkyňa
podala 13.07.2012 na OO PZ Dolný Kubín trestné oznámenie pre vyhrážky družky obdarovaného, že
žalobkyňu vyhodí z okna, pričom následne sa jej takto mal vyhrážať aj obdarovaný. Uvedené konanie

o vrátenie daru síce skončilo zastavením konania na základe späťvzatia žaloby, k čomu však došlo na
základe toho, že obdarovaný na žalobkyňu bezodplatne previedol vlastnícke právo k predmetu daru.
Počas obdobia vlastníctva predmetného bytu A. L., menovaný uvedený byt zaťažil záložným právom
a pohľadávku A. L. zabezpečenú záložným právom vyplatil, ako to vyplýva z potvrdenia podpísaného
žalobkyňou 25.09.2012, otec žalovanej G. L., ktorý zaplatil celkovo 6.427,- eur a súčasne žalobkyňa

v potvrdení svojim podpisom potvrdila svoj súhlas s prevedením predmetného bytu na žalovanú.
Žalobkyňa napriek vyššie uvedenému sa v súčasnosti (s odstupom cca 2 rokov) vyjadruje o svojom
synovi A. ako o jednom dobrom človekovi, hoci jeho konaním bol zaťažený predmetný byt, v ktorom
žalobkyňa v tom čase bývala a kde nepretržite býva až do súčasnosti (momentálne má v byte bývať
sama). Za uvedenej situácie, ak nebolo preukázané žiadne nevhodné správanie žalovanej a dokonca

ani jej otca G., ktorý sa v r. 2012 pričinil o výmaz záložného práva viaznuceho v tom čase na predmetnom
byte tým, že uhradil celú pohľadávku ním zabezpečenú, ale dokonca zo strany žalobkyne bola tvrdená
opakovaná snaha žalobkyni pomôcť, ktorú pomoc žalobkyňa má odmietať, sa súd nemôže ubrániťdojmu, že so žalobkyňou je zrejme „manipulované“ pravdepodobne zo strany jej syna A., ktorý nesporne
písal text žaloby a ktoré písmo je zhodné aj s doplnením žaloby podaním z 20.01.2014. Pre súd je len
ťažko uveriteľné, že žalobkyňa ako to tvrdila by s ohľadom na svoj vek a intelekt (vychádzajúc z toho

ako sa žalobkyňa javila na pojednávaní), by bola schopná nadiktovať synovi A. práve taký text, aký je v
žalobe, obsahujúci o.i. aj veľmi podrobné a „odborné“ vymedzenie predmetu daru.

Preto súd aj z dôvodu, že nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej voči
žalobkyni a jej rodine, žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej by inak ako plne úspešnému účastníkovi
prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal,

pretože žalovaná si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).