Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213442
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114213442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľky: J. Ž., Q..

XX.X.XXXX, U. K. XX, W., proti odporcovi: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 18,
Bratislava, IČO: 35 940 875, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŇA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa XX.X.XXXX, pod sp. zn. R.-O. vo veci žalobcu
R. O. Y..N..K.. proti žalovanej J. Ž., Q.. XX.X.XXXX, o zaplatenie 652,66 Eur s príslušenstvom.

II. Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

III. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur na účet Okresného súdu

Trnava v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.5.2014 doručeným súdu dňa 16.5.2014 domáhala, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŇA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa XX.X.XXXX, pod sp. zn. R.-O.. Týmto rozsudkom jej bola uložená
povinnosť zaplatiť odporcovi istinu vo výške 651,64 Eur, úrok vo výške 24% ročne zo sumy 651,64 Eur
od 15.05.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 651,64 Eur od 15.05.2013
do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 14.05.2013 vo
výške 8,85 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 34 Eur a náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 141,80 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh vo veci samej bol zamietnutý. Svoj nárok odôvodnila tým, že celý dlh si voči
odporcovi splnila. So splátkovým kalendárom, ktorý jej odporca poslal nesúhlasila, tento vrátila späť
vrátane dohody o urovnaní, nakoľko tam bol aj dodatok o rozhodcovskom súde, s ktorým nesúhlasila.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z
rozhodcovskej doložky z priloženej úverovej zmluvy v bode 7 čl. 2 Zmluvy o úvere a v zmysle článku
10.2.2 - Riešenie sporov upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemal inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky

Poštovou bankou, a.s. v zmysle § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma bola zachovaná. Súdudali do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp.zn.
3MCdo/11/2010. V závere poukázali, že navrhovateľka mala možnosť sa vyjadriť k žalobnému
návrhu, ktorý bol podaný na rozhodcovskom súde, avšak na výzvu navrhovateľka žiadnym spôsobom

nereagovala a ani nenamietala rozhodcovskú doložku a teda navrhovateľka bola nečinná. Podľa jeho
názoru, navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Zároveň žiadal, že ak súd rozhodne o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku, aby v zmysle
§ 43 zákona č. 244/2002 Z.z. pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na
rozhodcovskom súde.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 14.05.2014, výsluchom
navrhovateľky, s obsahom listinných dôkazov, a to najmä s vyjadrením odporcu zo dňa 28.08.2014 a
rozhodcovským rozsudkom vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŇA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa XX.X.XXXX, pod sp. zn. R.-O. vo veci žalobcu R. O. Y..N..K.. proti
žalovanej Mária Ž., Q.. XX.X.XXXX, o zaplatenie 652,66 Eur s príslušenstvom, Zmluvou o úvere zo dňa
17.12.2008, ako i s obsahom celého spisu, keď dňa 22.10.2014 pojednával v neprítomnosti odporcu a

jeho právneho zástupcu, ktorí žiadali súd, aby sa konalo v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový
stav:

Stály rozhodcovský súdo zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŇA A MEDIAČNÁ, a.s., vydal dňa
XX.X.XXXX, pod sp. zn. R.-O. rozhodcovský rozsudok, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť
zaplatiť odporcovi istinu vo výške 651,64 Eur, úrok vo výške 24% ročne zo sumy 651,64 Eur od

15.05.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 651,64 Eur od 15.05.2013
do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 14.05.2013 vo
výške 8,85 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 34 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 141,80 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd návrh vo veci samej zamietol.

Navrhovateľka uzatvorila s R. U., a.s. ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 9889334908 zo dňa 17.12.2008.
Pohľadávka navrhovateľky bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi R. U.,
a.s. a Spoločnosťou BOSSNUT INVESTEMENTS LIMITED a následne na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi touto spoločnosťou a veriteľom, na veriteľa (odporcu).

Súčasťou vyššie uvedenej Zmluvy o úvere je bod 7 čl. 2 podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli,

že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach
(čl. 10.2.2).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
16.04.2014.

Podľa § 41 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o rozhodcovskom konaní) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 16.04.2014 a žalobný
návrh bol podaný na pošte dňa 15.05.2014, doručený súdu dňa 16.05.2014, bol podaný v zákonom
stanovenej lehote.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej
len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľka v zmysle § 40 ods.1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorá nemala byť dojednaná individuálne.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka ako dlžníčka a R. U., a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 17.12.2008
zmluvu o úvere. Podľa bodu 3 čl. 2 zmluvy o úvere klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil
okrem iného aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi. Navrhovateľka uviedla, že
rozhodcovská doložka s ňou nebola individuálne dojednaná.

Súd poukazuje na znenie bodu 3 čl. 2 zmluvy o úvere. To, že v zmluve je uvedené, že klient sa so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov,
Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o
úrokových sadzbách a informáciami o poistení oboznámil a súhlasil s nimi, neznamená, že všeobecné
obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z ničoho v zmluve nie je zrejmé, že

všeobecné obchodné podmienky, súčasťou ktorých mala byť rozhodcovská doložka, sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. To je uvedené iba v predložených všeobecných obchodných podmienkach v časti
Všeobecná časť, avšak z ničoho v zmluve nevyplýva, že dané všeobecné obchodné podmienky by mali
byť súčasťou predmetnej zmluvy a že sa aj týkajú predmetnej zmluvy. Je nepochybné, že v zmluve nie
je obsiahnuté žiadne dojednanie, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy.

Súd má za to, že pokiaľ aj klient (navrhovateľka) v zmluve potvrdil, že sa s obsahom všeobecných
obchodných podmienok oboznámil, nemožno toto považovať za uzavretie rozhodcovskej doložky,
nakoľko „také potvrdenie“ navrhovateľky v zmluve je nezrozumiteľné, keďže nie je možné jednoznačne
uviesť, o ktoré všeobecné obchodné podmienky sa jedná. Dokonca navrhovateľka uviedla, že
rozhodcovská zmluva s ňou dojednaná nebola, čo je veľmi pravdepodobné vzhľadom na prax mnohých

subjektov pri uzatváraní úverových zmlúv, či iných spotrebiteľských zmlúv. Zároveň je nesporné, že
odporcom predložené všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané. Súd ďalej bod 7 čl. 2 Zmluvy
o úvere nepovažuje za rozhodcovskú doložku individuálne dojednanú, pretože je zrejmé, že toto znenie
bolodotextupoňatébezakejkoľvekdohodysnavrhovateľkouabolopredtlačenénaformulárovejzmluve
o úvere.

Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy v ust. § 93b ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného
povinnosť ponúknuť (nie nanútiť - poznámka súdu) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený bankou prijať.

Podľa neskoršej právnej úpravy § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. banky a pobočky

zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje
pre platné dojednanie rozhodcovského konania individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať

spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba
nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že
spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení
oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa § 93b ods.2 zák.č. 483/2001 Z.z. návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa

nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Súd poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva, že navrhovateľka ako spotrebiteľka bola riadne
oboznámená a mala možnosť výberu medzi prijatím alebo neprijatím rozhodcovskej doložky. Pokiaľ

právny zástupca odporcu tvrdil, že navrhovateľka pred podaním žalobného návrhu bola nečinná a nič
nenamietala, toto nie je relevantné pre posúdenie dôvodov § 40 zák.č. 244/2001 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. A pokiaľ právny zástupca odporcu namieta aplikáciu smerníc a pod., súd poukazuje na predmet
tohto konania - o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň poukazuje na zákonné dôvody pre
podanie takej žaloby v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Rozhodcovská doložka je absolútne neplatnou a zároveň je aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a
navrhovateľka ňou teda nebola a nie je viazaná.

Súd poukazuje na to, že ani skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebola platnosť rozhodcovskej
doložky namietaná, neobstojí, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry princíp „vigilantibus iura scripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochrana práv spotrebiteľa. Konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
navrhovateľke ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytuje tiež Smernica Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou,
pretože právny predchodca odporcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak ako je vyššie uvedené a preto sa
jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Táto
doložka je tak neplatná a preto súdu neostalo nič iné, len rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Vzhľadom na to, že rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neplatnú, v dôsledku čoho nemalo dôjsť

ani k rozhodcovskému konaniu, súd sa ďalej v rámci tohto konania ďalšími dôvodmi uvádzanými
navrhovateľkou nezaoberal, nakoľko je to nadbytočné, keďže rozhodcovská doložka je neplatná, čo je
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemalo ani dôjsť
k rozhodcovskému konaniu, preto je nadbytočné skúmať prípadné porušenie právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa rozhodcovským súdom.

Keďže dôvod zrušenia bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, po
právoplatnosti rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní bude
pokračovať súd, a to v zmysle § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazujena to, že odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ súd zruší rozhodcovský rozsudok, žiada, aby
v konaní vo veci v rozsahu rozhodcovského konania pokračoval súd, čomu bolo vyhovené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal, pričom
ani nezistil vznik trov na jej strane.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods.2 písm.
za) zák.č. 71/1992 Zb., v zmysle § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
takrozhodnealeboakuložínáhradutrovkonaniapoplatníkovi.Zaplatiťsúdnypoplatokzanávrhvdanom
prípade je povinný odporca, keďže bol neúspešný.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.