Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/133/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111212324
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111212324.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Y. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., zastúpenej v konaní JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v
Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B., zastúpený v konaní
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 571,92 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
34,- eur titulom trov právneho zastúpenia 280,94 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanom na tunajšom súde dňa 6.5.2011 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť jej sumu 571,52 eur, spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 571,52
eur od 25.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 3.11.2007
bola navrhovateľka po predchádzajúcom fyzickom konflikte napadnutá žalovaným pred vstupom do baru
nachádzajúcom sa na ulici K. O. B.. Žalovaný žalobkyňu udrel do tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie
mäkkých tkanín okolo pravého oka s okoloočnicou, krvnou podliatinou a pomliaždenie nosa na dobu
liečenia s práceneschopnosťou v trvaní 6-tich dní. Za tento skutok bol žalovaný v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 80/2008 uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona odsúdený a žalobkyňa bola s
nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobkyni bola spôsobená škoda
na zdraví spočívajúca v bolesti bolestného vyčísleného znalcom s odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie chirurgia W.. X. K. H.., ktoré vyčíslil v sume 7.504,40 Sk, celkovo 20 bodov. V súvislosti s
uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zastúpenia
vo výške 322,40 eur, celkovo uplatnila náhradu škody vo výške 571,52 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.5.2011, č.k. 25 Ro 135/2011-15 proti ktorému v zákonom
stanovenej lehote podal žalovaný odpor.

Žalovaný v odpore uviedol, že uplatňovaný nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu.
Poukázal na to, že žalobkyňa si náhradu škody spôsobenú trestným činom v trestnom konaní riadne
a včas neuplatnila. Poukázal na ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku, kedy poškodený má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený
navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z

návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Následne v
časti nároku na náhradu škody z titulu bolestného vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k nároku na
náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia poukázal na to, že žalobkyňa okrem tvrdenia
nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci, aká jej škoda v skutočnosti vznikla a navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi a to
návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu 1T 80/08-227, znaleckým posudkom W.. K. H.., výzvou na náhradu
škody zo dňa 7.4.2011, odporom, zápisnicou o výsluchu svedkyne zo spisu 1T 80/08, znaleckým
posudkom W.. X. K., H.. č. 4/2008, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, zápisnicou z
pojednávania vo veci 1T 80/08 zo dňa 29.7.2008, zápisnicou z pojednávania trestnej veci z 10.3.2009
a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.12.2011 tak, že žalobu v časti o zaplatenie 249,10 eur zamietol,
a žalobu v časti o zaplatenie 322,42 eur zamietol (ktorá bola uplatňovaná titulom trov vynaložených na
uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v adhéznom konaní) a uložil žalobkyni nahradiť žalovanému
trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, kde odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok a potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd 1. stupňa žalobu v časti
o zaplatenie 249,10 eur zamietol, a zrušil výrok súdu 1. stupňa v časti o zaplatenie 322,42 eur,
ako aj vo výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd 1. stupňa zamietol žalobu na prvom
pojednávaní s odôvodnením, že dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom zo
zápisnice z prvého pojednávania vyplynulo, že žalobkyňa nezostala nečinnou a svoj nárok na náhradu
škody chcela doplniť špecifikáciou trov právneho zastúpenia. V ďalšom poukázal na to, že súd prvého
stupňa sa nevyporiadal s ustanovením § 557 ods. 2 Trestného poriadku v zmysle, ktorého súd môže
podľa okolností prípadu rozhodnúť, že na návrh poškodeného odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to
aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi rozsudku Okresného
súdu Prešov sp.zn. 1T 80/08, špecifikáciou trov právneho zastúpenia v konaní 1T 80/2008, opätovne
rozhodol rozsudkom č.k. 12C 133/2011 - 74 zo dňa 11.4.2013 tak, že žalobu zamietol a uložil povinnosť
žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie na základe, ktorého odvolací súd v zmysle zásad
212 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia podľa
ustanovenia § 219 O.s.p. ani na zmenu napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 220 O.s.p.

Pritom odvolací súd konštatoval nesprávny právny záver vo vzťahu k vysporiadaniu sa so vzťahom
nároku náhrady škody a aplikáciou ustanovenia § 557 Trestného poriadku v trestnom konaní, mal za to,
že z odôvodnenia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila nárok
ak či bola v uplatnenom nároku úspešná.

Vyjadril záver že právo na náhradu škody poškodenému vo forme zaplatených trov konania, ktoré
uhradil splnomocnencovi, nie je možné priznať, kým žalobkyňa má možnosť žiadať najprv svoj nárok na
náhradu trov v trestnom konaní a až následne po takomto zistení bude možné sa zaoberať predpokladmi
nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. Taktiež poukázal na to, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal otázkou konkurencie ak prednosti jedného z možných uplatnených nárokov, a to
nároku na náhradu škody a nároku na náhradu trov konania poškodeného v trestnom konaní a z toho
dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, so zreteľom na uvedené odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písmena f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na základe takto vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne
prejednal pričom bolo dané poučenie účastníkom konania podľa ustanovení § 120 ods. 1 a § 120 ods.
4 O.s.p. a účastníci konania nenavrhli žiadne doplnenie dokazovania.

Právny zástupca žalobkyne k samotnej právnej argumentácii odvolacieho súdu nemal ďalšie vyjadrenia,
poukázal však na to, aby súd zvážil použitie ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v prípade neúspechu žalobkyne.

Právny zástupca žalovaného poukázal vo vyjadrení na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v zmysle ktorého za škodu spôsobenú trestným činom nemožno pokladať to, čo
poškodenému ušlo uhradením trov nevyhnutných na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
trestným činom vrátane trov vzniknutých priberaním splnomocnenca. V ďalšom poukázal na to, že
ustanovenia trestného poriadku sú vo vzťahu ku náhrade trov konania v pomere „lex specialis“. Poukázal
na to, že splnomocnenec poškodenej v trestnom konaní mal v zmysle Trestného poriadku uplatniť trovy
zastúpenia v rámci trestného konania a to bez ohľadu na to, či bola poškodenej priznaná náhrada škody.
Naviac poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynul aj záver, že finančné prostriedky pre
splnomocnenca žalobkyne mal uhradiť otec poškodenej.

Vo veci mal súd zistené, že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T 80/08-227 uznaný vinným z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 250,- eur. Súčasne tým istým rozsudkom
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť škodu vo výške 186,82 eur poškodenému B. O., pričom
poškodená žalobkyňa v tejto právnej veci bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske
súdne konanie.

V trestnom konaní bolo zistené že dňa 3.11.2007 o 24.00 hod. v čase výkonu služby na ulici Hlavnej
pred vstupom do baru Stephan č. 49 po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol žalovaný
žalobkyňu, a to tak, že túto päsťou udrel do oblasti pravého oka, následne najmenej dvakrát päsťou udrel
B. O.X. do oblasti hlavy a fyzicky napadol aj Z. U.. V dôsledku útoku žalobkyňa utrpela zranenia, a to
pomliaždenie mäkkých tkanív okolo pravého oka s okoloočnicovou krvnou podliatinou s dobou liečenia
a práceneschopnosťou v trvaní 6-tich dní. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku bolo poukázané,
že poškodená, v tejto právnej veci žalobkyňa, si náhradu škody spôsobenej jej trestným činom v
konaní neuplatnila. Pričom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bolo uvedené, že súd poškodenú Y.
Z. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie. Proti takémuto rozhodnutiu
poškodená sa riadnym opravným prostriedkom nápravy nedomáhala.

Z predloženého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia W.. X. K. H.., mal súd zistené,
že znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania, kde bolo znalcom konštatované
a vyčíslené bolestné za pomliaždenie mäkkých tkanív okolo pravého oka s okoloočnicovou, krvnou
podliatinou 15-timi bodmi, pomliaždenie nosa 5-timi bodmi, spolu 20 bodov. Celkovo bola vyčíslená
hodnota pri sume jedného bodu pre rok 2007 - 375,22 Sk v sume 7.504,40 Sk. Zo spisu tunajšieho
súdu 1T 80/08 so zápisnice o výsluchu svedka poškodeného v tejto právnej veci žalobkyne zo dňa
27.12.2007 mal súd zistené, že žalobkyňa si v zmysle ust. § 46 ods. 1 Tr. poriadku uplatnila náhradu
škody. Následne so zápisnice zo dňa 17.4.2008 o výsluchu žalobkyne mal súd zistené, že na otázku, z
akého dôvodu a v akej výške si žiada priznať náhradu škody, sa nevedela vyjadriť. V trestnej veci sp.zn.
1T 80/2008 žalobkyňa v tejto právnej veci si zvolila splnomocnenca v osobe advokáta dňa 26. 5. 2008.

Podľa zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 29.7.2008 spisu sp.zn. 1T 80/08 žalobkyňa na výzvu
súdu si uplatnila škodu, avšak poukázala na to, že výšku nevie presne vyčísliť, následne v zápisnici o
hlavnom pojednávaní zo dňa 10.3.2009, kedy bola žalobkyňa zastúpená splnomocnencom v trestnom
konaní, tento uviedol, že pokiaľ sa týka náhrady škody, v trestnom konaní si túto neuplatňujú a uplatnia si
ju v rámci občianskeho súdneho konania. Právny zástupca poškodenej ako splnomocnenec si neuplatnil
ani na tomto hlavnom pojednávaní, tak ako ani v priebehu trestného konania, ako to vyplýva z
pripojeného spisu ani náhradu trov právneho zastúpenia. Uvedené uplatnenie, prípadne vyčíslenie
vyčíslenie trov ako vyplýva z trestného spisu ani neskôr nebolo zo strany splnomocnenca vykonané.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
právnych predpisov O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v
ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ods. 1, 2 § 53 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku zúčastnená osoba a poškodený sa môžu
dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca
organizácie na pomoc poškodeným. Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť
len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo
prekladateľ.

V zmysle ust. § 558 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, o povinnosti na náhradu trov
poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti
na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a
ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6 , rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu
prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.
Podľa § 557 ods. 1, 2 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, ak bol poškodenému aspoň sčasti
priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená,
povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane
trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh
poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich
časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol
priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody vzniknutej titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
vedenom pod sp.zn. 1T 80/2008 sa žalobkyňa mohla domáhať len s prihliadnutím na závery trestného
konania ohľadom náhrady škody.

Ako vyplynulo aj zo záverov trestného konania, náhrada škody nebola v trestnom konaní žalobkyni
priznaná ani sčasti.

Trovy poškodeného uvedené v ods.1 § 557 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku nemožno
považovať za "škodu spôsobenú trestným činom", a preto o ich náhrade sa nerozhoduje v
odsudzujúcom rozsudku, ale samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 558 ods. 1 Trestného
poriadku.

V danej právnej veci splnomocnenec žalobkyne prevzal splnomocnenie dňom 26.5.2008 v čase po
podaní obžaloby, ktorá bola podaná dňa 13.5.2008, napriek zvolenému splnomocnencovi poškodená
v tom konaní žalobkyňa, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.7.2008 trestného
spisu sp.zn. 1T 80/08 tunajšieho súdu uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ale jej výšku
presne vyčísliť nevie. Pritom ako vyplynulo zo zistenia skutkového stavu veci, v trestnom spise
sa nachádzal znalecký posudok, na základe ktorého bolo možné vyčísliť výšku škody. Pri výsluchu
poškodenej v tomto konaní žalobkyne jej splnomocnenec bol prítomný a položil jej dve otázky, na ďalších
pojednávaniach konaných dňa 9.9.2008 a 20.9.2008 a na pojednávaní dňa 21.1.2009 nepoložil žiadnu
otázku ani nevykonal žiadny úkon, v priebehu hlavného pojednávania v záverečnej reči dňa 10.3.2009
zástupca poškodenej uviedol, že sa pripája k záverom prokurátora a podotkol, že pokiaľ ide o škodu
túto si v konaní neuplatnili, ale uviedol, že si ju uplatnia v rámci občianskeho súdneho konania (pritom
samotná žaloba na náhradu škody v občianskom súdnom konaní bola podaná až dňa 6. 5. 2011).

V zmysle ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku možno uložiť povinnosť odsúdenému nahradiť
poškodenému trovy potrebné na účelné uplatňovanie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov
vzniknutých ich pribratím splnomocnenca. V zmysle ustanovenia ods. 2 § 557 Trestného poriadku, môže
súd podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť
nahradiť poškodenému celé trovy aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania návrh poškodeného na priznanie trov právneho zastúpenia v
trestnom konaní vznesený nebol, v tomto smere žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v tomto
civilnom súdnom konaní uvedené ani netvrdila, súd napriek tomu, vzhľadom na vyjadrený právny záver

odvolacieho súdu, túto skutočnosť (aj, keď tvrdená nebola), zisťoval prostredníctvom trestného spisu
tunajšieho sp.zn. 1T 80/2008 a preukázaná nebola.
Pokiaľ ide o otázku konkurencie a prednosti jedného z nárokov, tu súd poukazuje na to, že Trestný
poriadok v rámci rozlišuje právo poškodeného na náhradu škody a právo poškodeného na náhradu
trov v tomto smere, súd mal za to, že takéto vyjadrenie už samotné rieši špeciálne otázku náhrady
trov poškodeného v rámci trestného konania a teda, že ide o osobitný nárok, ktorého vznik ale aj
jeho náhradu založil tento právny predpis, ktorý je potom možné riešiť len v rámci trestného konania.
Špeciálny predpis ktorý obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex
specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Z týchto dôvodov súd uplatnený nárok
zamietol.
Len pre úplnosť súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Tdo
45/2007, ktorým bol zrušený napadnutý rozsudok Okresného súdu v Bardejove aj ďalšie rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce, v ktorom sa Okresný súd v Bardejove zaoberal rozhodovaním o spáchaní
prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky a prečinu ublíženia na zdraví, kde došlo k ľahším
zraneniam na strane poškodeného a teda v konaní rovnako vystupovala osoba poškodeného ako v tomto
konaní, okresný súd obvineného uznal vinným, rozhodol tiež o náhrade škody v prospech poškodeného
a zároveň rozsudkom, od podľa § 557 ods. 1 uložil obvinenému povinnosť nahradiť trovy konania k
rukám zvoleného advokáta poškodeným. Predmetným rozhodnutím Najvyšší súd Slovenskej republiky
poznamenal, že podľa ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku (čo je aplikovateľné aj v tejto právnej
veci) na náhradu trov poškodeného bolo možné zaviazať odsúdeného, teda toho, proti ktorému bol
vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť (§ 10 ods. 13 Trestného poriadku) a
najvyšší súd uzavrel, že výrok napadnutého rozsudku Okresného súdu o aplikácii ustanovenia § 557
Trestného poriadku (zaviazanie obvineného na náhradu trov poškodeného) nie je legálny, lebo k takému
rozhodnutiu je možné dospieť až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poškodenému aspoň sčasti
priznaný nárok na náhradu škody.
Z toho vyplýva, čo je použiteľné aj pre toto konanie, že poškodená aj po právoplatnosti rozhodnutia
v trestnom konaní si mohla uplatniť náhradu trov konania vzniknutých v rámci trestného adhézneho
konania. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine
obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom
tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, najčastejšie Občianskeho zákonníka
o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný poriadok.

Z týchto dôvodov súd zamietol v tejto časti uplatňovaný nárok t.j. v sume 322,42 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p ich náhradu priznal žalovanému vzhľadom na
celkový úspech vo veci.

Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov zaplateného súdneho poplatku v sume 34 eur za podaný
odpor a trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného vyčíslil a trovy právneho z hodnoty sporu 571,52 eur odmena za jeden
úkon právnej pomoci tak predstavuje sumu 38,18 eur, za úkon vykonaný dňa 11.4.2013 z hodnoty sporu
322,42 vo výške 24,90 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z , a to takto za 7 úkonov (príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia odpor, účasť na pojednávaní dňa 8.12.2011, písomné
vyjadrenie na odvolanie, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2013, písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci
samej dňa 25.6.2013, zastupovanie na pojednávaní dňa 21.10.2014 ) 4 x 38,18 eur = 114,54 eur, 3 x
24,90 eur, 3 x 7,41 eur + 1 x7,63 + 2 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur t. j. ku siedmim úkonom právnej služby
(režijný paušál) = 53,25 eur + 20%DPH 56,19 eur = 280,94 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa
ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym
zástupcom žalovaného, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny
zástupca žalovaného platiteľom)

Čo sa týka a použitia ustanovenia § 150 O.s.p. tu súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 3678 /12, bodu 19. ktoré je aplikovateľné aj v tejto právnej

veci a to: „námitky týkající se aplikace ustanovení § 150 o. s. ř., nutno konstatovat, že se jedná o
procesní ustanovení, jehož užití je výslovně na uvážení obecného soudu. Pokud se tedy, ať již obvodní
či městský soud rozhodl dané ustanovení neaplikovat, není jeho povinností toto jakkoli zdůvodňovat.
Důvodem je zde především ta skutečnost, že ustanovení § 150 o. s. ř. je výjimkou z obecného pravidla a
pokud nedojde k aplikaci této výjimky, platí pravidlo obecné. Jinými slovy řečeno, povinnost odůvodnění
nákladového výroku z úhlu pohledu ustanovení § 150 o. s. ř. by nastala teprve v případě, že by došlo
k jeho aplikaci.
Napriek tomu, keďže právny zástupca žalobkyne sa dovolával pri rozhodovaní o trovách konania
uplatnenia zrejme ustanovenia § 150 O.s.p. v spojení s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka je
potrebné uviesť, že ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150
O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania.
Súd teda prihliadol, nato, že v danej právnej veci ide nepochybne o sporové konanie a povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úvaha, že ide o výnimočný
prípad, by mala byť podľa tvrdenia žalobkyne v tom, že žalovaný spáchal trestný čin pri, ktorom došlo k
poškodeniu jej zdravia. Tu súd však poukazuje, že žalovaný bol uznaným vinným za čo mu bol uložený
trest. Čo sa týka náhrady škody žalobkyni v ďalšom súd poukazuje na to, že trestným činom spáchaným
žalovaným bola poškodená, ešte aj iná osoba, ktorá si riadne uplatnila náhradu škody v adhéznom
konaní, ktorá jej bola aj priznaná a teda hospodárnosť konania bola oproti tejto právnej veci oveľa
efektívnejšia, naviac uplatnená náhrada škody bola po uplynutí premlčacej doby.
Ustanovenie § 150 O.s.p. preto v danej právnej veci nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený.
Súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa nežiadala nepriznať náhradu trov konania pre svoje majetkové,
sociálne prípadne osobné pomery v tomto smere takéto tvrdenia ani nepredniesla, preto sa súd s nimi
nemôže vysporiadať, to uvádza súd pre prípad, že by tieto boli obsahom argumentácie v prípadnom
odvolaní.
Pretože žalovaný ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.