Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4209210358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: G..
Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., J. L. O. XX, zast. JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom v
Komárne, Námestie M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: OFT-IRIS, s. r. o. so sídlom v Komárne- Nová
Stráž, Krížna 101, IČO: 36 366 857, zast. JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom v Komárne,
Ulica biskupa Királya 6, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2013 č. k. 13C/199/2009-286, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh o zaplatenie sumy 100.000 eur zamietol a žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 972,02 eura, do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalovaného. Posledným výrokom rozhodol
tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §
11 a § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i zistený skutkový stav. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi
bolo žalovaným, reprezentovaným MUDr. L., ako jedinou konateľkou a spoločníčkou žalovaného
v čase vyšetrenia žalobcu, poskytnuté dňa 21. 09. 2007 vyšetrenie zodpovedajúce subjektívne

uvádzaným ťažkostiam žalobcu v podobe videnia bodiek. Správnosť spôsobu vyšetrenia v uvedený deň,
konštatovanú aj znalcom v znaleckom posudku žalobca nevyvrátil ani výpoveďou svedkyne P.. C., ktorá
konštatovala, že pri subjektívnych ťažkostiach v podobe videnia bodiek by sa nesústredila na vyšetrenie
periférie sietnice, ale by pacientovi vyšetrila sklovec, či nie sú v ňom zákaly, vyšetrila by mu očné
pozadie.Tedaspôsobvyšetreniažalobcužalovanýmdňa21.09.2007zodpovedalžalobcomsubjektívne
uvádzaným ťažkostiam. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach,
súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal pochybenie žalovaného pri poskytovaní lekárskej

starostlivosti v dňoch 21. 09. 2007 a 18. 10. 2007, tak ako ich žalobca opísal v ambulancii žalovaného.
Súd dospel k záveru, že takéto pochybenie by nebolo preukázané ani prípadným kontrolným znaleckým
posudkom, ktorého vypracovanie žalobca navrhol, najmä, keď nielen znalec, ale aj svedkyňa MUDr.
C. sa zhodli, že spôsob vyšetrenia žalobcu žalovaným zodpovedal ťažkostiam opísaným žalobcom -
videnie bodiek, čiarok, avšak bez zábleskov. Aj svedkyňa, aj znalec vylúčili možnosť spätného zistenia
začiatku odlupovania sietnice žalobcu, vzhľadom na individuálnosť tohto priebehu u každého pacienta.
Žalobca bol poučený lekárkou žalovaného o kontrole, preto nepochybne pochybil on, keď mal ťažkosti

so zrakom po ostatnej návšteve žalovaného dňa 18. 10. 2007 a urýchlene nevyhľadal očného lekára, či
už v ambulancii žalovaného alebo iného lekára, ale čakal až na 30. 10. 2007. Správanie žalobcu, ktorýpodľa svojej výpovede lekára v medziobdobí nevyhľadal preto, lebo už mal dohodnutý termín s MUDr.
C. na 30. 10. 2007, je nepochybne dôvodom odlúpenia sietnice pravého oka žalobcu diagnostikovaného
dňa 30. 10. 2007 v rozsahu takmer polovice sietnice. Stratou zrakovej ostrosti došlo k ujme na zdraví

žalobcu, avšak žalobca v konaní nepreukázal nad všetky pochybnosti nesprávnosť postupu žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti
- zdravia. Žalobca ani nepreukázal, že táto strata zrakovej ostrosti je bezprostredným následkom
prípadného pochybenia žalovaného, že nie je ovplyvnená jeho nečinnosťou v medziobdobí od 18.
10. 2007 do 30. 10. 2007, resp. do dňa prijatia na operáciu 05. 11. 2007, resp. ochorením sietnice

jeho pravého oka, resp. dierou v makule, resp. nutnosťou reoperácií, pričom nepreukázal ani súvislosť
medzi potrebou reoperácií jeho pravého oka a spôsobom vyšetrenia u žalovaného. Navyše, pred
liečbou odlúpenia sietnice podľa znalca nemožno predpokladať, aký bude funkčný výsledok liečby, teda
nakoľko sa podarí zachovať zrakovú funkciu operovaného oka, keďže je to individuálne. S poukazom
na uvedené, súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP a žalobcu ako neúspešného účastníka konania zaviazal na náhradu trov v konaní

úspešného žalovaného, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia. Žalovaný si za jeden úkon
právnej služby vyúčtoval tarifnú odmenu advokáta vo výške 91,29 eura. Súd v súlade s vyúčtovaním
trov právneho zastúpenia považoval za účelných 6 úkonov právnej služby (prevzatie veci 01. 02. 2010,
písomné vyjadrenie z 08. 02. 2010, odpoveď na výzvu súdu z 09. 07. 2010, vyjadrenie k znaleckému
posudku z 17. 12. 2010, účasť na pojednávaní dňa 01. 06. 2012 a 21. 05. 2013) po 91,29 eura a za

účelnú považoval aj účasť na pojednávaní v dňoch 09. 04. 2010 a 20. 11. 2011, ktoré trvali viac ako dve
hodiny, odmena 4 x 91,29 eura. Z právnym zástupcom žalovaného vyúčtovaných režijných paušálov
v úhrnnej výške 74,50 eura, súd za účelných považoval 5 x režijný paušál po 7,21 eura za úkony v
roku 2010, 2 x po 7,63 eura za úkony v roku 2012 a za úkon v roku 2013 režijný paušál vo výške 7,81
eura. Súd v konaní neúspešného žalobcu, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, s

poukazom na § 148 ods. 1 OSP nezaviazal na náhradu trov konania štátu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním
zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, najmä kontrolným znaleckým
posudkom. Namietal, že prvostupňový súd si v celom rozsahu osvojil závery znaleckého posudku a

vôbec sa nezaoberal ani nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré podal na súd a ktoré pochybnosti
neboli odstránené ani výsluchom znalca na pojednávaní pred súdom. Ohľadne znaleckého posudku
je toho názoru, že tento je všeobecný a v značnej miere odkazuje na odbornú literatúru. Zo záverov
znaleckého posudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých zistení dospel znalec k záveru, že sa
mu dostalo správneho vyšetrenia v dňoch 21. 09. a 18. 10. 2007 v ambulancii žalovaného, resp. na

základe čoho znalec konštatoval, že spôsob vyšetrenia zodpovedal jeho zdravotným problémom. Na
rozdiel od záveru Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou znalec konštatoval, že nebolo
potrebnévyšetreniepanfundoskopom,aniperimetrom.Názorznalcaspochybniliajjehoošetrujúcilekári.
V znaleckom posudku sa znalec nevysporiadal ani so svojim vlastným zistením, že mal
degeneratívne zmeny na sietnici, hoci podľa názoru odborníkov tieto zmeny sú predispozíciou odlúpenia

sietnice. Jeho návrh na pribratie znalca za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku
považuje za dôvodný. Nesprávnosť postupu žalovaného preukazuje oznámením Úradu pre dohľad
nad zdravotníckou starostlivosťou, pričom preukázanie, že strata zrakovej ostrosti nie je následkom
pochybenia žalovaného zaťažuje žalovaného. Z odôvodnia rozhodnutia súdu prvého stupňa mu nie je
zrejmé, v čom pochybil v období od 18. 10. do 30. 10. 2007.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že prostriedkami dohľadu nie je možné verifikovať vyjadrenia a
tvrdenia jednotlivých účastníkov, či konzultantov úradu, preto závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou nemôžu byť podkladom pre rozhodnutia súdov. Súd v zmysle ustanovenia § 135 OSP
nie je viazaný závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a takýto dôkaz nie je možné

považovať za rovnocenný so závermi znalca, ustanoveného súdom pre účely tohto konania. Pre
posúdenie správnosti postupu lekára pri voľbe vyšetrovacích metód u žalobcu je podstatnou a základnou
otázkou, či lekár žalovaného zvolil správny spôsob vyšetrenia žalobcu, zodpovedajúci príznakom, ktoré
žalobca dňa 21. 09. 2007 a 18. 10. 2007 lekárke uviedol. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a
to predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, nepochybne vyplýva, že pri návšteve lekárky

dňa 21. 09. 2007 žalobca uvádzal, že má pocit bodiek a čiarok vo videní. Tieto príznaky, podľa znalcaaj podľa P.. C., sú typické pre krátkozrakých ľudí. Zo záverov v zdravotnej dokumentácii žalobcu
nepochybne vyplýva, že tento pri návšteve lekárky žalovaného dňa 21. 09. 2007, ani 18. 10. 2007
neudával prítomnosť sivého fľaku a potvrdil, že so silnejšími dioptriami vidí ostrejšie. Všetci lekári sa

zhodli aj na tom, že ak by žalobca pri vyšetreniach v dňoch 21. 09. 2007 a 18. 10. 2007 bol mal odlúpenú
sietnicu, žalobca by na svetelnú tabuľu nedovidel, zraková ostrosť by bola veľmi zúžená. Išlo by o
akútny stav, kedy by sa o okuliaroch ani nehovorilo, ale pacient by bol okamžite odoslaný na operáciu.
Sám žalobca vo svojej výpovedi priznal, že o tom, že príznakom odlúpenia sietnice je sivý fľak sa
dočítal v encyklopédii až po 18. 10. 2007 alebo až po 30. 10. 2007. Do tohto dátumu žalobca nikde

neuvádzal prítomnosť sivého fľaku. Ak by bol mal žalobca dňa 21. 09. 2007 a 18. 10. 2007 odlúpenú
sietnicu, bola by to zistila už lekárka žalovaného, ktorá zvolila rovnaké spôsoby vyšetrenia ako P.. C..
Lekárka žalovaného podľa príznakov uvádzaných žalobcom zvolila správne vyšetrovacie postupy a
nemala dôvod nariadiť vyšetrenie žalobcu perimetrom, ani panfundoskopom, a teda nezanedbala svoje
profesionálne povinnosti. Znalecký posudok zohľadňuje všetky objektívne okolnosti tohto prípadu a jeho
závery sú jednoznačné, kvalifikované a presvedčivé. Nie je dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého

dokazovania, keďže každá z otázok, ktorá bola znalcovi uložená a je rozhodujúca pre posúdenie veci,
bola zodpovedaná.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
s verejným vyhlásením rozhodnutia, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné a o odvolaní rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je žaloba žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000
eur. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalobca dňa 28. 08. 2008 podal podnet na prešetrenie
poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V podnete

uviedol, že dňa 21. 09. 2007 navštívil ambulanciu žalovaného, nakoľko mal nepríjemné príznaky na
pravom oku, keď sa mu objavil sivý fľak a začal sa mu zhoršovať zrak. Ošetrila ho MUDr. L., ktorá
uviedla, že to nie je nič vážne a predpísala mu očné kvapky. Napriek tomu, že pokyny lekárky dodržiaval,
príznaky nemizli, ba naopak, zrak sa mu zhoršoval. Dňa 18. 10. 2007 lekárku žalovaného opäť navštívil,
pričom táto ho ani nevyšetrila a konštatovala, že potrebuje silnejšie okuliare. Zrak sa mu však stále

zhoršoval. Dňa 30. 10. 2007 vyhľadal neštátnu ambulanciu P.. O. C., ktorá vykonala základné lekárske
vyšetrenie, vyšetrila zrakovú ostrosť, vnútroočný tlak, predný segment oka štrbinovou lampou a očné
pozadie, ktoré preukázalo odlúpenie takmer polovice sietnice. Následne bol dňa 06. 11. 2007 operovaný
na Očnej klinike Fakultnej nemocnice LF UK Bratislava a opakovane operovaný dňa 14. 02. 2008. Jeho
zdravotnýstavvyžadovalopakovanéhospitalizáciezaúčelomoperačnejliečbypravéhooka.Dňa20.06.

2008 absolvoval reoperáciu. Žalobca v žalobe poukázal na výsledok prešetrenia poskytnutej zdravotnej
starostlivosti žalovaným, zistený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval,
že žalovaný v dobe od 21. 09. 2007 do 18. 10. 2007 neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, čím
bolo porušené ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z, z ktorého dôvodu považoval podanie
žalobcu za opodstatnené. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že následkom chybného zákroku.

a najmä ľahostajného prístupu P.. L., došlo k odlúpeniu takmer polovice sietnice jeho pravého oka,
pričom jej priloženie už nebolo bez komplikácií. Jeho zdravotný stav bude vyžadovať trvalú starostlivosť
oftalmológa a zraková ostrosť zostane trvale výrazne znížená. V dôsledku postupu P.. L. utrpel veľmi
vážne zdravotné následky spočívajúce v trvalom výraznom znížení jeho zrakovej ostrosti, pričom v
dôsledku poškodenia jeho zdravia už nikdy nebude žiť štandardným životom, jeho rodinný život sa

značne obmedzil v rade činností súvisiacich s kultúrnymi, športovými a spoločenskými aktivitami. V
dôsledku choroby je takmer úplne vyradený z akejkoľvek pracovnej zárobkovej činnosti, jeho stav
vylučuje plnohodnotne sa venovať rodine a záľubám vôbec. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na
ustanovenia§13ods.1,2Občianskehozákonníkažiadalzaviazaťžalovanéhonanáhradunemajetkovej
ujmy v peniazoch v žalovanej výške.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti a súčasne
uvádza najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti, uvedené ďalej v ustanovení § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Predmetom ochrany podľa uvedených ustanovení sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré

ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko spojené. Predpokladom úspešného uplatnenia práva
na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah
bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo
domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 a nasl. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu

osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je
v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Občiansky zákonník pre
prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje 3 prostriedky občianskoprávnej
ochrany, a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak
môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z

foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len
v tých prípadoch, keď došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v značnej miere a kde
intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za
opodstatnené a spravodlivé primerané zadosťučinenie v peniazoch.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami

majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď ustálil, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť ním uplatňovaného nároku na plnenie. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie
a ním vykonané dôkazy i správne vyhodnotil. Rovnako ako súd prvého stupňa, i odvolací súd dospel

k záveru, že nie je možné konštatovať, že by postupom žalovaného došlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcu, a to do práva na ochranu zdravia, keďže nebolo preukázané, že by sa žalovaný
takéhoto neoprávneného zásahu voči žalobcovi dopustil. Tak, ako odvolací súd uviedol, súd prvého
stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého bolo možné ustáliť spoľahlivý záver pre
posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a to bez toho, že by bolo

potrebné dokazovanie vo veci doplniť. Za účelom posúdenia odbornej otázky súd prvého stupňa správne
nariadil znalecké dokazovanie a jeho výsledky správne vyhodnotil. Súdom ustanovený znalec doc.
MUDr. Q. P., I.. po vykonanom znaleckom dokazovaní ustálil záver o tom, že spôsob vyšetrenia
žalobcu u žalovaného dňa 21. 09. 2007 zodpovedal zdravotným problémom pravého oka žalobcu.Jednoznačnú súvislosť súčasného stavu zraku žalobcu so spôsobom jeho vyšetrenia v ambulancii
žalovaného dňa 21. 09. 2007 možno vylúčiť a taktiež medzi súčasným stavom žalobcu a spôsobom
jeho vyšetrenia v ambulancii žalovaného dňa 18. 10. 2007 tiež nie je jednoznačná súvislosť. Výsledok

liečby žalobcu a jeho súčasný zdravotný stav zraku teda nie je jednoznačne súvislý so spôsobom
vyšetrenia v dňoch 21. 09. 2007 a 18. 10. 2007. V súvislosti so závermi vypracovaného znaleckého
posudku odvolací súd udáva, že i podľa názoru odvolacieho súdu, s ohľadom na námietky žalobcu,
vznesenými proti záverom znalca obsiahnutým v znaleckom posudku, znalec správnosť svojich zistení
obhájil, a to tak v rámci písomného vyjadrenia sa k námietkam žalobcu, ako i v rámci výsluchu znalca na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Odpovede znalca na súdom položené otázky, resp. reagujúce
na námietky žalobcu, sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné, presné, zrozumiteľné, jednoznačné
a nevyvolávajúce pochybnosti o správnosti ním produkovaných záverov. Naviac odvolací súd dodáva,
že závery znalca doc. P.. Q. P., I.. korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne P.. C., vypočutej súdom
prvého stupňa, a i s ohľadom na tento fakt, okrem už vyššie uvedeného, nie je dôvod spochybniť
správnosť vypracovaného znaleckého posudku doc. P.. Q. P., I.. Okrem toho už len samotná skutočnosť,

že účastník konania nesúhlasí so závermi znaleckého posudku, nie je dôvodom na to, aby súd v danej
veci nariadil znalecké dokazovanie vo forme vypracovania kontrolného znaleckého posudku, pokiaľ sám
nemá pochybnosti o správnosti znaleckých záverov. S ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu
odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska právneho posúdenia tejto veci nie je relevantný len samotný
okamih odlúpenia sietnice, ktorý sa ani vykonaným dokazovaním zistiť nepodarilo, ale to, či postupom

žalovaného došlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, čo však preukázané nebolo.
Taktiež je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 135 OSP súd prvého stupňa
nebol viazaný výsledkami vykonaného šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý šetril poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaného žalobcovi. Ustanovenie § 135 ods. 1 OSP
upravuje taxatívnym spôsobom prípady, v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných vnútroštátnych a

medzinárodných súdnych orgánov, pričom otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 súd nemôže
v konaní riešiť ako otázky predbežné. V zmysle odseku 2 § 135 OSP ostatné otázky, o ktorých inak patrí
rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám ako predbežnú otázku, avšak len do tej doby, kým
orgán inak oprávnený o tejto otázke rozhodnúť nevydal rozhodnutie a v takomto prípade je súd viazaný
iba výrokom rozhodnutia iného orgánu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je orgánom,

rozhodnutím ktorého by bol súd v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP viazaný, pričom súčasne tento
orgán nevydal rozhodnutie, ktorým by bol súd v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 OSP viazaný. Preto,
pokiaľ žalobca poukazuje na výsledky šetrenia tohto orgánu, z hľadiska posúdenia dôvodnosti jeho
nároku nie sú určujúce a pre súd predstavujú listinný dôkaz predložený v konaní o prejednávanej veci,
ktorý súd vyhodnotí v rámci hodnotenia všetkých dôkazov. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nariadil

znalecké dokazovanie vo veci bol preto správny, pričom na ďalšie dokazovanie, i vo forme kontrolného
znaleckého posudku, nebol dôvod.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol, keďže žalobca nepreukázal jej
dôvodnosť, pretože nebolo možné konštatovať, že by sa žalovaný dopustil neoprávneného zásahu do
práva žalobcu na ochranu osobnosti, v jej zložke ochrany zdravia vec správne právne posúdil a jeho

rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko žalovaný si trovy odvolacieho konania najneskôr do troch pracovných dní od

vyhlásenia tohto rozhodnutia neuplatnil a ani nevyčíslil, pričom iné trovy žalovaného, ako trovy právneho
zastúpenia, zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1, 2 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.