Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Viliam Hlaváč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/27/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010275
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814010275.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.7.2014, v trestnej veci obžalovaného Z. X. takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný Z. X. M. K. Š. M. J. N. H. Ý. : J.. XX.X.XXXX I. V., Y. G.
V., Z. XXX/XX, N. L.
Č. Q.,
j e v i n n ý ,
že ako konateľ obchodnej spoločnosti G. v čase od mesiaca február roku 2012 do mesiaca február
roku 2013 v Rožňave vykonával finančné operácie spojené s obchodnou činnosťou spoločnosti Bekast
s.r.o. Rožňava prostredníctvom účtu inej osoby, nakoľko účty spoločnosti G. vedené v Slovenskej
sporiteľni, a.s. Bratislava, VÚB a.s. Bratislava a UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava boli blokované
exekútorom, pričom v rámci svojej pracovnej činnosti v tom čase prijímal platby od iných obchodných
spoločností a tak znemožnil uspokojenie svojich veriteľov z finančných prostriedkov, s ktorými reálne
v tom čase disponoval, čím Daňovému úradu Košice, Pobočka Rožňava spôsobil škodu vovýške
najmenej 70.777,06 €, firme G. Z. - A. N., X. XXX škodu vo výške najmenej 21.160,- € a Exekútorskému
úradu Z.. V. Y. Rožňava škodu vo výške najmenej 1.283,01 €,
t e d a
zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že zatajil časť svojho majetku a spôsobil tak značnú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely
č. 334/2012 Z.z. a za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 239 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 56 ods. l, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. j, l Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,- (dvetisíc) €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 287 ods. l Tr. por. ukladá obžalovanému Z. X. povinnosť uhradiť poškodeným:
· Daňovému úradu Košice - pobočka Rožňava, Zeleného stromu 1822/10, 048 17
Rožňava, IČO: 42499500, škodu vo výške 69.977,06 €,
·. Z.. V. Y., D. Ú., Č. O. XX, XXX XX V., F.: XXXXXXXX, škodu vo výške 783,01 €.
Podľa § 288 ods. l Tr. por. poškodeného - P. Z. G. - A. N., X. Č.. XXX, F.: XXXXXXXX, s nárokmi na
náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 25.6.2014 obžalobu na Z. X. pre skutok kvalifikovaný ako
prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ako je to opísané vo výroku obžaloby.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov bol
skutkový stav preukázaný.
Obžalovaný po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konanie o uzavretí dohody o vine
a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa §
257 ods. 2, 3 Tr. por., aj v rozsahu odsekov 5 a 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c Tr.
por. zhodne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Potvrdil, že porozumel
čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu. Ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný v rámci vyhlásenia potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácii skutku
akotrestnéhočinutak,akojetokvalifikovanépodľa§239ods.lpísm.a,ods.4Tr.zák.aboloboznámený
aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku
dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe
okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej
otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy len v súvislosti s výrokom o
treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z
výpovedí svedkov v prípravnom konaní, ale aj objektívnych listinných dôkazov.
Prokurátorvobžalobevyššiepopísanýskutokkvalifikovalakoprečinpoškodzovaniaveriteľapodľa§239
ods.lpísm.a,ods.4Tr.zák..Nazákladetýchtodôkazovjemožnévyvodiťzáver,žeobžalovanýZ.X.ako
konateľ obchodnej spoločnosti G. N..V..Q.. V., v čase od mesiaca február roku 2012 do mesiaca február
roku 2013 v Rožňave vykonával finančné operácie spojené s obchodnou činnosťou spoločnosti Bekast
s.r.o. Rožňava prostredníctvom účtu inej osoby, nakoľko účty spoločnosti Bekast s.r.o. Rožňava, vedené
v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, VÚB a.s. Bratislava a UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava
boli blokované exekútorom, pričom v rámci svojej pracovnej činnosti v tom čase prijímal platby od
iných obchodných spoločností a tak znemožnil uspokojenie svojich veriteľov z finančných prostriedkov,
s ktorými reálne v tom čase disponoval, čím Daňovému úradu Košice, Pobočka Rožňava spôsobil
škodu vovýške najmenej 70.777,06 €, firme G. Z. - A. N., X. XXX škodu vo výške najmenej 21.160,- €
a Exekútorskému úradu JUDr. V.a škodu vo výške najmenej 1.283,01 €.
Záver o zavinení páchateľa je založený na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynuli z dokazovania,
pričom je potrebné vychádzať zo všetkých konkrétnych skutočností, za ktorých bol trestný čin spáchaný,vykonaných dôkazov, vrátane priznania sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Po právnej stránke
súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a,
ods. 4 Tr. zák., keď zmaril uspokojenie veriteľa spôsobom popísaným v skutku rozsudku tým, že zatajil
časť svojho majetku a spôsobil tak značnú škodu. Ako trestne zodpovedný subjekt konal v priamom
úmysle podľa § l5 písm. a Tr. zák., keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom. Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na uspokojenie svojej
pohľadávky voči páchateľovi, pričom bola splnená aj objektívna stránka tohto trestného činu zahrňujúca
konanieobžalovanéhoakotrestnezodpovednéhosubjektu,vzniklýnásledok,aleajpríčinnývzťahmedzi
konaním obžalovaného a následkom spôsobením značnej škody.
Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, keď ním porušil záujem spoločnosti na ochrane
majetku iných subjektov.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou. Z
ich manželstva pochádzajú dva dospelé deti. Doteraz súdne trestaný nebol. K osobe obžalovaného na
hlavnom pojednávaní súd zistil, že od roku l99l podniká v stavebnej činnosti. Až do žalovaného obdobia
okrem zabezpečovania príjmu pre rodinu z podnikateľskej činnosti si plnil všetky odvodové povinnosti.
Jeho insolventnosť nastala potom, keď ako subdodávateľ v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti
firmy pre ktorú
pracoval, mu neboli vyplatené finančné prostriedky vo veľkom objeme, a to za jemu vykonané práce.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti v zmysle zásad pri ukladaní trestu, v súlade s ustanovením §
34 ods. l Tr. zák., keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti; trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
V zmysle vyššie citovaných kritérií dospel súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho doterajšiu beztrestnosť na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovu obžalovaného, ale aj na
naplnenie generálnej prevencie bude postačujúce uloženie samostatného peňažného trestu vo výmere
2.000,- €, s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov pre príprad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Takto uložený peňažný trest je v súlade aj s
ustanovením § 34 ods. 6 Tr. zák..
Peňažný trest súd uložil aj s prihliadnutím k ustanoveniu § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., ustanoveniu § 36 písm.
j, l Tr. zák., keď zistil poľahčujúce okolnosti v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestného činu priznal a čin úprimne oľutoval. Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Konajúcemu súdu neboli zistené ani žiadne prekážky pre uloženie tohto druhu trestu z hľadiska jeho
výkonu. Pre tento záver svedčí skutočnosť, že obžalovaný naďalej podniká. Má teda príjem zo svojej
zárobkovej činnosti. Naviac v mesiaci január a február 2014 z príjmu, ktorý dosiahol, uhradil daňovému
úradu v dvoch splátkach sumu l4.514,36 € ako dlh za zdaňovacie obdobie za rok 2010 a na hlavnom
pojednávaní predložil doklady aj o úhrade, hoci menšej čiastky splátok v súvislosti so súdeným skutkom.
Z hľadiska všeobecného charakteru peňažného trestu, uloženého aj v tomto prípade obžalovanému,
je potrebné uviesť, že ide o trest, ktorý svojim obsahom zasahuje majetok obžalovaného, pretože
výška peňažného trestu, ktorú v rámci zákonného rozpätia určil súd, sa zmenšuje jeho majetok. Práve
majetková podstata peňažného trestu z neho robí prostriedok na dosiahnutie účelu trestu v konkrétnom
prípade, keď sa obžalovaný dopustil trestného činu majetkovej povahy, či už motivovaného snahou
o neoprávnený majetkový prospech, alebo jeho negatívnym vzťahom k ochrane a nedotknuteľnosti
cudzieho majetku, alebo majetkových práv iných subjektov.Splnomocnení zástupcovia poškodených si včas a riadne uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Preto
súd uložil obžalovanému pre Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava a Exekútorský úrad Z.. V. Y. V.
povinnosť škodu uhradiť v rozsahu, v akom to ustálil súd vo výroku a to po odpočte konkrétnych výšok
splátok uhradených obžalovaným pred hlavným pojednávaním.
Poškodenú firmu Z. G. - A. N. X. s nárokmi na náhradu škody súd odkázal na občianskoprávne konanie.
Obžalovaný tejto spoločnosti uhradil totiž istinu v celom rozsahu a suma 21.160,42 € predstavuje úroky
z omeškania. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu Z. G. na hlavnom pojednávaní, v rámci náhrady
škody týkajúcej sa týchto úrokov, pripustil možnosť samostatnej dohody s obžalovaným, aj o možnosti
zníženia týchto úrokov a preto súd rozhodol tak, že túto spoločnosť odkázal s nárokmi na občiansko-
súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.