Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 4, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200178
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci

navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor so sídlom Severná 15, Martin, za účasti účastníka
konania v rade 1/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, C., v rade 2/ A. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Martin č. V 4069/2013 zo
dňa 07. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin č.k. V 4069/2013 zo dňa 07.11. 2013 p o t
v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Martin zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31
ods. 3 katastrálneho zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodoval o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi navrhovateľom a účastníkom konania zastúpeným ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve je
absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Táto bola spísaná ako predtlačený formulár,
ktorý obsahoval meno zástupcu dlžníka, ktorý mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci

bezplatnej právnej pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečím záväzku dlžníka voči spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o.. Do takéhoto formulára je možné vpísať aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia
záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve, tiež sa uvádza, že nehnuteľnosti budú bližšie
špecifikované v priloženom LV, pričom nie je zrejmé, k čomu má byť LV priložený. Splnomocniteľ
teda nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností budú založené. Je možné vyvodiť, že splnomocnenec
spolupracuje s navrhovateľom a háji záujmy tejto spoločnosti. Tiež poukázal na to, že sa nerešpektuje
ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu a tým sa výrazne zasahuje do

práv oprávneného bez pomenovaného dôvodu a tým sa ohrozujú dobré mravy. Nebola tiež predložená
listina preukazujúca oprávnenie zástupcu splnomocnenca konať za splnomocniteľa.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemala ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny poriadok ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému

stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správny orgán
vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.Jetedazrejmé,žepredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnymúkonomuzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie bolo uvedené v predtlači. Zo
splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám a zástupca ho poučil

o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať
jeho záujmy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozporu zmluvy o úvere s dobrými
mravmijenedostatočnéavychádzajúceznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Navrhovateľžiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil výpis z
registra organizácií na Prohelp o.z., ktorý preukazuje oprávnenie štatutárneho orgánu Petra Mamojku

konať za tento subjekt.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastníci konania sa k odvolaniu vyjadrili písomne i na pojednávaní, žiadali napadnuté rozhodnutie
potvrdiť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom

navrhovateľa podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p., pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné,
a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že okresnému úradu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená
zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom

a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníka. Zo záložnej zmluvy vyplynulo,
že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok

záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 609000945
uzavretejmedzizáložnýmveriteľomazáložcom,najmänazabezpečeniepohľadávokzáložnéhoveriteľa
voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 1000,- €, poplatku, úrokov z omeškania, pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením

občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde
splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto
bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní

a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. ( bod 2.dohody ) vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi
bezplatne, 2. ( bod 3. dohody ) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a

všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v časeuzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve

splnomocniteľa podľa údajov katastra nehnuteľností.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k

nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak

okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Okresnýúradjeakoorgánštátnejsprávysúčasťouvýkonnejmocištátuajevjejkompetenciirozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná ten okresný úrad, v obvode
ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup,priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli maťvplyvnapovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutieopovolení
vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení

uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne, tiež
s tvrdením, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatným právnym úkonom. Správny orgán jej
neplatnosť videl v rozpore záujmov dlžníka a zástupcu a v tom, že samotná dohoda je predtlačený
formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doňho možné vpísať nehnuteľnosti až potom, čo bude
splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Všetky tieto argumenty možno subsumovať do termínu

„neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ktoré sú podľa § 53
ods. 5 OZ absolútne neplatné. Súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebnénahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru
- navrhovateľom, obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko
mu je predložená v jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v

plnomocenstve bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, a
tiež formulár navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Správneokresnýúradskúmalplatnosťdohodyosplnomocnenívovzťahukuzatvorenejzáložnejzmluve.
Zo záveru odporcu, že plnomocenstvo je absolútne neplatné správne vyvodil, že nebolo možné, aby

občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva

uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že
by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti
(t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť,
aby si splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec

bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného

zástupcu(splnomocnenca)vpredmetnomprípade(§53ods.2Občianskehozákonníka),čovkonečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci
vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľa. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet

záložnej zmluvy, navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Z tohto dôvodu
súd považuje túto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo,
aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa §
31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil. Ďalšie námietky
navrhovateľa, napr. ohľadne neexistencie rozporu s dobrými mravmi alebo existencie oprávnenia Petra
Mamojku konať za splnomocnenca Prohelp o.z., už nebolo potrebné vecne posudzovať, keďže k
zamietnutiu návrhu na vklad došlo z iných, právne relevantných dôvodov.O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Účastníkovi konania a odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.