Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Sobrance, katastrálny
odbor, Hollého 18, Sobrance, za účasti A. F.Y., bytom E. X. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 807/2013 zo dňa 03.12.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 807/2013 zo dňa 03.12.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. S. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 807/2013 zo dňa 03.12.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení zamietol
návrh na vklad záložného práva podanom dňa 06.11.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Ľ. I. - konateľom a A. F.,
bytom XXX XX E. X. XXX, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, v zastúpení Z. A. - predsedom združenia.

Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. X., zapísané
na liste vlastníctva č. XX, v katastrálnom území S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní
o povolení vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné

právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (dohoda o splnomocnení), či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že splnomocnením sa osvedčuje vo vzťahu
k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom
z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie
rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa, a to takým spôsobom, ktorý v súlade s
ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Ďalej uviedol,
že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda

dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by zaneho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení
nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená

(ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatvorení úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 02.10.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Poukázal na
to, že spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber
iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo
v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle
záložného veriteľa navrhovateľa. Konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto
právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu odporca považoval danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že záložná zmluva je teda absolútne
neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt: v článku II. záložnej zmluvy sa cituje, že záložné právo je zriadené na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane
veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov

z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Konštatoval, že účelom záložného práva je iba zabezpečovať pohľadávku, preto záložné
právo nemôže samo o sebe existovať. Je závislé čo do vzniku, i čo do trvania na pohľadávke, ktorú má
zabezpečovať. Pohľadávka sa musí v zmluve o zriadení záložného práva určiť. Pri peňažnej pohľadávke

bude takým určením obvykle jej vyčíslenie (suma), čo v danom prípade absentuje. Ďalej citoval
ustanovenie § 151b ods. 3, § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 prvá veta katastrálneho zákona a
konštatoval, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom opiera svoj názor o rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ďalej o rozsudky Krajského súdu v
Žiline č. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/7/2012-25.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná,
podmienky na vklad nie sú splnené, a preto návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 10.12.2013 opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Citoval ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, §

46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení
je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu

občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Poukázal
na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stav veci (§ 3
ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí

okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Bol toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Konštatoval, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na
konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvahanespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli

nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiataktonepostupoval,jerozhodnutienepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Ďalejuviedol,

že z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené

plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplnenezávislýmodveriteľaajehozmluvnejdokumentácie.Správnyorgánnepreukázal,žebyveriteľdo
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Konštatoval, že pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,

ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Uviedol, že z predloženého plnomocenstva je
zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Konštatoval, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto

nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Navrhovateľ
sa nestotožnil s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Bol toho názoru, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

ospotrebiteľskýchzmluváchamalzato,žeuvedenádohodanespĺňazákonnénáležitostispotrebiteľskej
zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a nevzťahujú sa na ňu ani ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými
mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne

je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol,
že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a
ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú,
a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o
úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami
poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že prípadná neplatnosť dojednania o

úroku z omeškania, nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade
aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.
Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil
a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne
vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé

bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov
bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úverev určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z
omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto
konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na

rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo
dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná
pokuta (analogický úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je
primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že

zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý
bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti. Ďalej konštatoval, že
z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo

stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 31. januára 20014 navrhovateľ, odporca a ani účastníčka konania, neboli
prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 27.01.2014, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 28.01.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal
o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca listom zo dňa 27.1.2014,
doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.01.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s

tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l
ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXzodňa02.10.2012.Veriteľsazaviazalposkytnúťdlžníčkeúvervsume1000euradlžníčka

sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžníčka zároveň dohodou
o splnomocnení zo dňa 02.10.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so
sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho

zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou A. F. ako splnomocniteľom dňa 02.10.2012 a Z.
A., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 03.10.2012.

Dňa 11.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 392/2013-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z

hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou A. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,

na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení

nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a vpodstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení

uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná

do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného

práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.