Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu
v Prešove, katastrálny odbor, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti 1) D. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX A. XX, 2) ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, Bratislava, v zastúpení H. E. predseda združenia, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava o preskúmanie
zákonnostirozhodnutiaapostupupôvodneSprávykatastraPrešovzodňa30.júla2013č.:V2403/2013-
Bu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. júla 2013 pod číslom: V - 2403/2013/Bu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XX, ako
záložcu zastúpenej združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporkyňa zamietla. Zmluva o zriadení
záložného práva č. 116/2013-ŠTE zo dňa 16. apríla 2013 sa týkala záložného práva k nehnuteľnostiam
evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, k.ú. A..

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že dňa 03. mája 2013 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. A., ktoré boli uvedené v záložnej zmluve.
Odporkyňa citovala ustanovenie § 30 ods. 5, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, § 31 ods.
4, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka.
Preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení
záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec Pro Help -združenie občianskoprávnej pomoci,
Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca,

ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, /viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva/ nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah
dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona číslo
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník"), keďže základným
prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho" advokáta, ale
konkrétne „svoje" občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom

jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka.V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide
o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn.
10Sžr 19/2010).
Správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil aj uznesenie Okresného súdu v Banskej
Bystrici z 26. júla 2011(100/121/2011-52) a následné potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici z 28. októbra 2011(14Co/346/2011-85), ktorými bolo spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo
zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých
vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky (štandardnej zmluvnej
klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť.
Katastrálnyzákonumožňujesprávekatastravzmysleustanovenia§42ods.4opraviťlenchybyvpísaní,

počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.
V danom prípade na základe citovaných skutočností je správny orgán toho názoru, že nie sú splnené
podmienkynavklad,nakoľkopredloženázmluvaozriadenízáložnéhoprávaodporujezákonu.Nastrane
záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná

zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu
neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej

zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v
konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžo
17/2007).
Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o

splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané
údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 02. septembra 2013,
doručený Správe katastra Prešov 05. septembra 2013. V odvolaní poukázal na to, že dňa 16.
apríla 2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 116/2013-ŠTE medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou D. T., zastúpenou združením ProHelp - združenie občiansko-
právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 801300100

zo dňa 16. apríla 2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane
dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú
uvedené v tejto zmluve.
Dňa 05. septembra 2013 bol správe katastra doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod
sp. zn. V 2403/2013 a dňa 30. júla 2013 Správa katastra vydala rozhodnutie pod č. vkladu V 2403/2013-

Bu o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností.
Navrhovateľďalejcitoval príslušnéustanovenia§22ods.1,2,§23,§31ods.1,§32ods.2Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenie § 32 ods. 1,2 a § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia

záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správnehoorgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať
aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne
zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia

a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len z predpokladov a správny orgán

si nesplnil zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené
ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na
katastrálne konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení

rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a

právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia

nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne
existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan
Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá

bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj
o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné
právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí

len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide
o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto
právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie.Zospisusprávnehoorgánutiežnevyplýva,žebyveriteľzastúpeniezástupcomoddlžníka

požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho

subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu
nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychickédonútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť
protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho

úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o
zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby,
s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,

ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal

ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej
moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho
orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s
obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie

plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Rovnako sa nestotožnil s právnym názorom Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť
Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieval sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú

medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa nášho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy
o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, pričom správny orgán v tejto súvislosti len konštatuje, že sa
nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybné ďaleko väčšej
hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy.

Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že
rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z
omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný.

Odvolateľpodotkol,žeobsahomspisusprávnehoorgánuniejezmluvaoúvere,pričomaksprávnyorgán
určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto
smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.
Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ uviedol, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto

odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá
výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by
aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. V tejto
súvislosti je treba zdôrazniť, že k podstatným častiam zmluvy o úveru nepatrí dohoda o výši úroku, kjeho zaplatenie sa dlžník zaväzuje (Obchodného zákonník, Komentár, 12. vydaní, Praha : C. H. Beck
2009, s. 1078-9).
Naviac,správnyorgánneuviedol,prečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka.

Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť
zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods.
1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.
Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto
prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je
rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho

prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a
v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné

postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie

podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období.
Čo sa týka námietok ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení,

v spojení s náležitosťami označenia nehnuteľností v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona, s touto argumentáciou sa odvolateľ nestotožnil.
Vtejtosúvislostipoukázalnaskutočnosť,žeplatnáprávnaúpravanevyžadujenaplatnosťdohodyoplnej
moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti
pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť určitý,

inak je podľa § 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že
vylučuje pochybnosť o tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných
strán. V tomto prípade z textu splnomocnenia, je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na
uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve
splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude

tento v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text
teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti
splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú
bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu
môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich

bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu
je podľa názoru odvolateľa dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet
zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom
tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu
uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.

Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy
katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011
zo dňa 26. júla 2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného
práva ... zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý
pohľad.Vdanomprípadeideozápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľností,anieovýkonzáložného

práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade
predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení
nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde SR, a to s ohľadom na rozhodnutie
veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.Ďalej uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu,
ako je rozoberaný prípad. O tomto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia ( ktorý
správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom ):

Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom
a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoby, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná
alebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vydaného vo veci samej.
Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala

osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa.
V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samotného dokumentu ( nie zmluvy o úvere )
uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením resp. združením chrániacim občanov, a to bez
akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným
opatrením je teda od základu nesprávna.
Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,

že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
PodľanavrhovateľaSprávakatastravydalanezákonnérozhodnutiekdeje evidentné,žedlžníkdlhodobo

neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložnéhopráva.Odvolateľpritompristúpilkvyužitiuinštitútuzabezpečeniasvojejpohľadávkyzáložným
právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp.
v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov,

pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu
podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na
nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného
práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 02. októbra 2013 spolu so spisovým
materiálom a navrhla, aby súd v danej veci rozhodol s poukazom na dôvody rozhodnutia a napadnuté
rozhodnutie zo dňa 30. júla 2013 číslo V 2403/2013-Bu potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. novembra 2013, pričom uvedeného pojednávania sa
nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 20. novembra 2013
a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie.
Zúčastnená osoba svoju neúčasť písomne neospravedlnila. Odporkyňa sa ospravedlnila listom zo

dňa 19. novembra 2013 a žiadala, aby súd pojednával bez jej prítomnosti. S poukazom na to, že do
otvorenia pojednávania sa nevyjadrilo občianske združenie ProHelp ani neospravedlnilo svoju neúčasť
na pojendávaní, konal súd bez jeho prítomnosti.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa
16. apríla 2013, doručený správe katastra 03. mája 2013 pod č. V 2304/2013-Bu podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 116/2013 - ŠTE zo dňa 16. apríla 2013 do katastra nehnuteľností.
K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 116/2013 - ŠTE zo dňa 16. apríla 2013

uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
Pohotovosť, s.r.o. a záložcom D. T., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení na základe Dohody splnomocnení
občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava.Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 26. októbra 2011,
ktorou splnomocniteľ D. T., A., splnomocnila ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO: 421
81 39, v zastúpení H. E. - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto Dohode
vykonávanýchvsúvislostisoZmluvouoúvereuzatvorenousospoločnosťouPohotovosť,s.r.o.č.zmluvy
801300100 a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto splnomocenstvo
s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp plnomocenstvo vo všetkých

veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri
rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne.
Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku Združením ProHelp.Za tým účelom

uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve,
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito plniť predmet

udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti.
Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok
Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony,
ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania

ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že v predtlači sú uvedené
nehnuteľnosti v k.ú. A. na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo

predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou

katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle

účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra
bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník D.
T. splnomocnila združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na

zabezpečenie a hájenie jej záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový

priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a

podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať

právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú
bližšie špecifikované .... „.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie
označenie nehnuteľností, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný, pričom dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé,
či plnomocenstvo uvedené v Dohode o splnomocnení sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve

záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich
dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače, bez možnosti ovplyvnenia výberu

splnomocnenca, ako aj samotného obsahu formulárovej typovej zmluvy..

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku s
poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správa katastra v
tomto prípade zistila presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzala nie len z podaní samotného
navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo

známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre
samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia §
46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správa katastra aj keď nebola v tejto veci viazaná
len Správnym poriadkom ale hlavne Katastrálnym zákonom zistila a vychádzala zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o
splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v
zmysletohtoustanoveniaspísanáazároveňpodpisboloverený,resp.osvedčenýúradnouosobu.Avšak

čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd ani správa katastra podľa tohto ustanovenia,
ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri
nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom

už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníčky D. T., resp. zo samotnej dohody už
vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ.Správa katastra na úseku katastra bola v čase rozhodovania orgánom štátnej správy a preto bolo a
aj naďalej je jej povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona.

Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje
na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods.
1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu
plnomocenstvaapretosúdpoukazujenavyhláškuč.76/1996Z.z.,ktorousavykonávakatastrálnyzákon
a táto v ustanovení § 36 ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon

obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom.
V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy
vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa
obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej
správy je povinná a oprávnená skúmať.

Okrem iného v tomto konkrétnom prípade súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že hodnota
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o záložnom práve je mnohonásobne vyššia ako výška
samotného úveru dlžníčky D. T..

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o
zriadení záložného práva, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie vydané dňa 30. júla 2013 pod
číslom V 2403/2013-Bu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. 1 Sžo 54/2012, 10 Sžo 51/2012, podľa ktorých
vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti(tedapodmienkyvkladu)podľa§31ods.1a2Katastrálnehozákonaa§36bods.2vyhlášky

č. 76/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., tak že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.