Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, September 9, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/19/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106206968
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1106206968.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa H. E.,

bývajúceho v S., V. Z. X, zastúpeného AK Mojžiš a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova
8/A, proti odporcovi Wüstenrot poisťovňa, a.s. IČO: 31 383 408, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17,
o zaplatenie 2.245,40 Eur (67.645,-Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 952,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 952,47 Eur od 7.1.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Košice I, neskôr postúpeným na tunajší súd

domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške celkom 2.245,40 Eur (67.645,-Sk)
s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom doplatku poistného plnenia z poistnej zmluvy
vzťahujúcej sa na združené poistenie domácnosti č. XXXXXXXXXX. Uviedol, že počas pobytu na letnej
dovolenke v Egypte sa neznámy páchateľ vlámal do jeho bytu a vykradol ho. I napriek riadnemu
nahláseniu poistnej udalosti odporca pristúpil k zníženiu výplaty poistného plnenia o 30% v sume 952,47
Eur (28.694,-Sk) dôvodiac, že v čase poistnej udalosti nefungoval prenos signálu o narušení objektu
na dva telefóny a neuznal náklady vynaložené na opravu elektronického zabezpečovacieho zariadenia

v sume 270,70 Eur (8.155,-Sk), na umorenie a znovunadobudnutie platobných kariet v sume 336,59
Eur (10.140,-Sk) a náklady na telefonické roamingové hovory v sume 685,65 Eur (20.656,-Sk), s ktorým
postupom odporcu navrhovateľ nesúhlasil. Mal za to, že sa nedopustil vedomého porušenia povinností
podľa § 809 Občianskeho zákonníka, a teda odporca nemal zákonom predpokladaný dôvod na zníženie
výšky poistného plnenia.

- 2 - 25C 19/2006-167-

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a
žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil existenciu poistného vzťahu s navrhovateľom na základe

poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ako aj nahlásenie škodovej udalosti navrhovateľom dňa 14.7.2004.
Podľa osobitných dojednaní k poistnej zmluve bol navrhovateľ povinný zabezpečiť svoju domácnosť
zabezpečovacím zariadením II. stupňa s okamžitým zdvojeným prenosom signálu o vzniku rizika
krádeže od ochranných čidiel na dve nezávislé osoby, ktorú okolnosť navrhovateľ aj s poukazom nauznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 11.10.2004 nepreukázal. Keďže
predmetné konanie navrhovateľa malo vplyv na rozsah povinnosti odporcu plniť, prikročil oprávnene
ku kráteniu poistného plnenia práve o 30%. Pokiaľ išlo o náklady na opravu zabezpečovacieho

zariadenia podľa faktúry č. 240122 z 2.9.2004, tieto odporca považoval za duplicitné, keďže boli
uhradené podľa faktúry č. 240147 z 26.7.2004, a neopodstatnené, pretože boli vynaložené až takmer
dva mesiace po vzniku škody. Odporca nemohol uznať ani požadované náklady na umorenie platobných
kariet, ktoré boli vydané k účtom právnických osôb S.V.I.M s.r.o. a SETTE spol. s.r.o., a teda neboli
kryté poistnou zmluvou, rovnako ako náklady na telefonické roamingové hovory navrhovateľa, keď

navrhovateľ nepreukázal ich opodstatnenosť a účelnosť. Naviac, prvé hovory boli síce uskutočnené v
deň poistnej udalosti, avšak až vo večerných hodinách.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a na pojednávaní súdu dňa 9. septembra 2011 vyhlásil rozsudok vo
veci samej.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov Q. Z. U. W. Z.
prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice I, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a

ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj
s listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX na združené poistenie domácnosti,
zmluvnými dojednaniami pre združené poistenie domácnosti, Všeobecnými poistnými podmienkami
poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím (ďalej len
"VPP" alebo "všeobecné poistné podmienky"), oznámením o poistnom plnení z 22.12.2004, odborným

stanoviskom Ing. Ladislava Granec - GRANSAT z 30.6.2010 a 4.1.2011, listom OR PZ Košice, úrad
justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície z 15.12.2010, oboznámil sa s obsahom likvidačného
spisu odporcu, vyšetrovacieho spisu OR PZ Košice I, ČVS: ORP-607/2-OVK-K1-2004, ako aj ostatným
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom (v tom čase s obchodným menom Univerzálna banková poisťovňa,

a.s.) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo združené poistenie domácnosti s
miestom poistenia V. Z. Č.. X B. S.. Začiatok poistenia bol stanovený na 26.1.2001, výška poistného
na 141,14 Eur (4.252,-Sk), ktoré zahŕňalo základné poistenie, pripoistenie vnútorného vandalizmu,
elektromotorov a transformátorov, audiovizuálnej a spotrebnej techniky, ako aj poistenie zodpovednosti
za škodu príslušníkov domácnosti. V rámci osobitných dojednaní poistnej zmluvy sa navrhovateľ

zaviazal zabezpečiť poistenú domácnosť elektronickým zabezpečovacím zariadením so senzormi a
vývodom na telefón, ktoré bude udržiavať v nepretržitej prevádzke i počas jeho neprítomnosti v byte.

V presne nezistenom čase od 15. hod dňa 2.7.2004 do 9. hod. dňa 4.7.2004 neznámy páchateľ
nezisteným predmetom vypáčil okno bytu na prízemí bloku ulici V. Z. Č.. X v S., po vniknutí do bytu
v miestnosti spálne poškodil murivo okolo zamurovanej plechovej skrinky, rozhádzal rôzne zariadenie

bytu, poškodil čidlá alarmu. Keďže predmetným konaním neznámy páchateľ spôsobil navrhovateľovi
ako majiteľovi bytu a W. Z. škodu, vyšetrovateľ policajného zboru začal trestné stíhanie pre trestný čin
pokusu krádeže vlámaním podľa § 8 ods. 1 k § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (viď uznesenie
OR PZ Košice I z 4.7.2004). Oznamovateľom krádeže bola Q. Z. (č.l. 105). V priebehu vyšetrovania bol
uskutočnený výsluch navrhovateľa k otázke škody a jej výšky, ako aj výsluch W. Z.. Tá vo svojej výpovedi

z 9.8.2004 uviedla, že dňa 4.7.2004 okolo 3 hodiny zvonil mobilný telefón jej matke Q. Z. signalizujúc, že
došlo k narušeniu bytu V. Z. Č.. X, na čo Q. Z. prišla na miesto činu a zavolala políciu. Trestné stíhanie
bolo prerušené uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach I z 11.10.2004 z dôvodu, že sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.

Navrhovateľ oznámil vznik poistnej udalosti odporcovi dňa 14.7.2004. Odporca navrhovateľovi dňa

22.12.2004 oznámil ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia vo výške 2.222,47 Eur
(66.954,-Sk),keďneuznalpoložkuzaopravuelektronickéhozabezpečovaciehozariadeniapodľafaktúry
č. 240147 z 2.9.2004 znejúcej na sumu 270,70 Eur (8.155,-Sk), náklady na blokáciu platobných kariet
vo výške 439,39 Eur (13.240,-Sk), náklady na telefonické hovory vo výške 685,66 Eur (20.656,10 Sk) anáklady na výmenu zámkov motorových vozidiel, firmy a garáže v celkovej výške 615,61 Eur (18.546,-
Sk).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že počas dovolenky v Egypte, asi na tretí deň pobytu, im

oznámila matka jeho družky W. Z. telefonicky krádež v byte V. Z. Č.. X B. S.. V byte mali bezpečnostné
zariadenie, ktorého ústredňa v prípade narušenia objektu volala cez jednu telefónnu linku postupne
na vopred predvolené telefónne čísla, pričom súčasne spustila vnútorné a vonkajšie sirény. Neznámy
páchateľ však pri vlámaní do bytu zastriekal všetky sirény montážnou penou, rozbil vnútorné čidlá
a vonkajšie káble vedúce na linku presekol. Ústredňa zabezpečovacieho zariadenia teda vytáčala

naprogramované telefónne čísla, ale nevedela sa nikomu dovolať. Pokiaľ ide o poradie osôb, ktorým
malo zariadenie volať, išlo o navrhovateľa, jeho družku W. Z., jej matku Q. Z. a susedu. Ihneď po
oznámení krádeže navrhovateľ začal uskutočňovať telefonické hovory za účelom zabezpečenia bytu.
Volal tak zo svojho mobilného telefónu, ako aj z telefónu družky, a to najmä rodine, ľuďom z blízkeho
okolia,dofirmy,pričomzabezpečovalvýmenuzámkovnavstupnýchdverách,odťahmotorovýchvozidiel
zn. Mercedes a Audi z garáže, blokáciu platobných kariet patriacich buď jemu alebo jeho firme S.V.I.M. a

podobne. Volal aj synovcovi, ktorý sa ešte v ten deň nasťahoval do bytu. Tieto záležitosti nebolo možné
vybaviť len jedným hovorom, ktorého dĺžka závisela aj od toho, či osoba na druhom konci telefónnej
linky bola prítomná alebo nie. Navrhovateľ však s určitosťou uviedol, že ani jednu zo záležitostí nebolo
možné vybaviť hovorom v trvaní jednej, troch alebo šiestich sekúnd. Bližšie sa k jednotlivým telefonickým
hovorom podľa záznamu z výpisov hovorov nevedel vyjadriť (č.l. 139), nevedel ani uviesť pomerov

hovorov, ktorých predmetom bola blokácia platobných kariet, odťah motorových vozidiel, resp. oprava
bezpečnostného zariadenia. Po návrate z dovolenky dal opraviť zabezpečovacie zariadenie, ktoré

- 4 - 25C 19/2006-169-

sa tak stalo plne funkčným. K opätovnej montáži zariadenia, ktorej náklady si voči odporcovi uplatnil
faktúrou č. 240147 z 2.9.2004, došlo po oprave omietky a fasády domu.

Svedkyňa W. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že jej matka Q. Z. počas dovolenky v Egypte niekedy v
ranných hodinách telefonicky oznámila, že došlo ku krádeži v ich byte, ktorú okolnosť zistila pri kontrole
bytu.Jejmatkamalavedomosťozabezpečovacomzariadenívbyte,akoajotom,žeajjejtelefónnečíslo
patrí spolu s kontaktom na navrhovateľa, svedkyňu a susedu do skupiny predvolených čísiel, ktorým
zariadenie oznamuje prípadné narušenie objektu volaním "poplach na hati". V deň vlámania (4.7.2004)

však zariadenie vniknutie do objektu nikomu neoznamovalo. Pokiaľ svedkyňa vo svojej výpovedi pred
vyšetrovacím orgánom dňa 9.8.2004 uviedla, že v deň krádeže cca o 3 hodine ráno signalizovalo
zariadenie vlámanie do bytu na mobilný telefón jej matky Q. Z., uviedla tak z dôvodu, že vychádzala
z výpisu údajov zo zabezpečovacieho zariadenia poskytnutého montážnou spoločnosťou. Podľa neho
ústredňa zabezpečovacieho zariadenia vytáčala naprogramované telefónne čísla, okrem iného aj

matkine, ale nikomu sa nedovolala z dôvodu poškodenia telefónnych káblov mimo bytu. Tie neskôr
opravili pracovníci spoločnosti, ktorá zabezpečovacie zariadenie montovala v spolupráci s pracovníkmi
telekomunikácií. Vlámanie do bytu nesignalizovali ani sirény, ktoré boli zastriekané montážnou penou.
Keďže neznámy páchateľ ukradol všetky kľúče od bytu, hneď po oznámení vlámania začala svedkyňa
spolu s navrhovateľom telefonicky zabezpečovať vzniknutú situáciu prostredníctvom priateľov, rodiny,

rôznych firiem, pričom všetky hovory boli uskutočnené účelne a len na územie Slovenskej republiky. K
oprave sirény a zámkov v byte došlo ešte v deň krádeže, po odchode polície. Po návrate z dovolenky dali
opraviť zabezpečovacie zariadenie tak, aby bolo opäť plne funkčné. Neskoršia, v poradí druhá montáž
zabezpečovacieho zariadenia, súvisela s výmenou fasády domu.

ZvýpovedesvedkyneQ.Z.súdzistil,ženavrhovateľjuspolusjejdcérouW.Z.vleteroku2004požiadali,

aby počas ich pobytu na dovolenke kontrolovala ich byt na adrese V. Z. X B. S., vyvetrala v ňom a poliala
kvety. Asi dva alebo tri dni pred dňom vlámania svedkyňa byt skontrolovala a pred jeho opustením ho
zakódovala a riadne uzamkla. Svedkyňa mala vedomosť o zabezpečovacom zariadení v byte, aj o jeho
napojení na jej mobilný telefón. Keď dňa 4.7.2004 okolo 9 hodiny prišla opäť do bytu poliať kvety zistila,
že došlo k vlámaniu, zabezpečovacie zariadenie bolo vytrhnuté zo steny a v predsieni bol neporiadok.

Svedkyňa bez toho, aby vošla ďalej do bytu, ihneď volala na políciu a neskôr aj dcére W.. Keďže predpríchodom do bytu jej mobilný telefón nezvonil, ani nijak nesignalizoval vniknutie do objektu, svedkyňa
sa nevedela bližšie vyjadriť k výpovedi dcéry W. Z. dňa 9.8.2004 pred policajným orgánom. Na žiadosť
dcéry ostala v byte až do odchodu polície a pracovníka, ktorý opravil bezpečnostné zariadenie. Pred

opustením bytu tento riadne zakódovala a uzamkla. Ďalšie záležitosti súvisiace s krádežou a vlámaním
už vybavovala priamo dcéra W. s navrhovateľom.

Z odborného stanoviska Ing. Ladislava Graneca - GRANSAT súd zistil, že bezpečnostné zariadenie
navrhovateľa zn. PSN -Esprit-PC pozostávalo z ústredne, záložného akumulátora, externej sirény,
periférií (snímačov) a telefónneho vyvolávača, ktorý zabezpečoval prenos signálu prostredníctvom

pevnej telefónnej linky na telefónne čísla predvolené zákazníkom. Zariadenie fungovalo na princípe
prenosu impulzu na vstupe vyvolanom narušením objektu, keď telefónny

vyvolávač TD100 vytáčal naprogramované telefónne čísla vo vopred určenom poradí a odoslal hlasovú
správu. Telefónny vyvolávač vytáčal jednotlivé telefónne čísla podľa poradia určeného zákazníkom a
zrušiť volanie na ďalšie číslo mohol len účastník, ktorý bol hlasovou správou vyrozumený o poplachu,
a to stlačením po sebe dvakrát # alebo *. K signalizácii vniknutia do objektu mohlo dôjsť k určitému

oneskoreniu od jeho narušenia v rozpätí od 5 do 20 sekúnd, v závislosti od toho, či bol objekt narušený
na okamžitej alebo oneskorenej slučke. V prípade znefunkčnenia telefónneho kábla nebolo zariadenie
schopné preniesť signál na naprogramované telefónne číslo, resp. mobilný telefón. Keďže pamäť
zabezpečovacieho zariadenia mala obmedzenú kapacitu cca 128 udalostí, čo pri bežnej prevádzke
znamenalo niekoľko dní, s odstupom času nebolo možné zistiť záznam o narušení objektu, o aktivácii

alebo deaktivácii zariadenia.

Zástupca odporcu vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti krátenia poistného plnenia,
keď mal za to, že navrhovateľ vedome porušil ustanovenia poistnej zmluvy, tým, že nezabezpečil
súbor poistených vecí telefónom s dvoma vývodmi, tak ako to majú na mysli zmluvné dojednania k
poistnej zmluve. Okrem signalizácie narušenia objektu na mobilný telefón Q. Z., patriacej do okruhu

blízkych osôb navrhovateľa, totiž nemal za preukázané volanie na iné telefónne číslo. S ohľadom na
výpovede navrhovateľa a svedkyne W. Z. v priebehu konania o tom, že zabezpečovacie zariadenie sa
pri narušení objektu nedovolalo na žiadne zo štyroch predvolených telefónnych čísiel, zástupca odporcu
poukázal na rozpory s ich skoršími výpoveďami pred vyšetrovacím orgánom, podľa ktorých vniknutie
do bytu bolo signalizované na mobilný telefón Q. Z.. Keďže zástupca odporcu považoval výpoveď

svedkyne Q. Z., popierajúcej prijatie akéhokoľvek hovoru o vlámaní do bytu navrhovateľa, za účelovú,
domnieval sa, že jej neskorý príchod na miesto činu a neskoré nahlásenie poistnej udalosti polícii malo
za následok nielen porušenie prevenčnej povinnosti, ale prispelo k zväčšeniu rozsahu škodovej udalosti
a k sťaženiu možnosti vyšetrovacích orgánov zaistiť páchateľa trestného činu. Z tohto dôvodu považoval
krátenie poistného plnenia odporcom o 30% za veci primerané. Pokiaľ išlo o náklady za opravu

zabezpečovacieho zariadenia podľa faktúry č. 240147 z 2.9.2004, zástupca odporcu naďalej namietal
ich duplicitu vo vzťahu k nákladom už uhradeným podľa faktúry č. 240122 z 26.7.2004. Neuznával ani
náklady na umorenie platobných kariet z dôvodu ich vystavenia na tretie subjekty, neskôr z dôvodu,
že tieto neboli predmetom poistenia s poukazom na článok 3, ods. 5 písm. b) všeobecných poistných
podmienok. Pokiaľ išlo o náklady vynaložené na telefonické hovory, zástupca odporcu spochybnil ich

primeranosť, ako aj celkovú účelnosť. Navrhovateľ podľa neho nepreukázal, ktoré hovory boli vykonané
skutočne vo vzťahu so zabezpečením poisteného majetku.

Právny zástupca navrhovateľa považoval krátenie poistného plnenia, ako aj zamietnutie úhrady
uplatnených nákladov zo strany odporcu za neopodstatnené. Zabezpečovacie zariadenie nainštalované
v byte navrhovateľa bolo totiž plne funkčné, o čom svedčila revízia systému vykonaná v roku 2003,

a okrem vývodu na mobilný telefón navrhovateľa malo ďalšie tri výstupy. Keďže vniknutie do bytu
navrhovateľa zariadenie zabezpečovalo nielen prenosom signálu na mobilné telefóny, ale aj akusticky,
a zo správy polície o krádeži vlámaním z 14.12. 2004 vyplývalo, že pri vlámaní došlo k znefunkčneniu
sirény, navrhovateľ sa neodpustil žiadneho porušenia právnej povinnosti; nebol preto daný dôvod
na krátenie poistného plnenia. Náklady opravy zariadenia zahrnuté do faktúry č. 240147 z 2.9.2004

nepovažoval právny zástupca- 6 - 25C 19/2006-171-

navrhovateľa za duplicitné vo vzťahu k nákladom podľa faktúry č. 240122. Za dôvodné považoval právny
zástupca navrhovateľa aj náklady vynaložené na blokáciu platobných kariet. I keď tieto boli vedené na

právnické osoby, boli navrhovateľovi dané do užívania, preto úkonom blokácie si navrhovateľ len plnil
povinnosti uložené mu poistnými podmienkami. Tak tomu bolo aj v prípade uskutočnenia telefonických
roamingových hovorov, ktoré navrhovateľ účelne vynaložil na zmiernenie následkov poistnej udalosti.

Z likvidačného spisu odporcu súd zistil, že odporca sa v rámci šetrenia poistnej udalosti dopytoval na
Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach a žiadal o upresnenie výsledkov vyšetrovania. Policajný orgán mu
listami z 14.12.2004 a 29.12.2004 písomne oznámil, že oznamovateľom krádeže bola Q. Z., matka

W. Z., ktorá prišla na miesto činu na základe signálu na jej mobilný telefón okolo 3 hodiny ráno dňa
4.7.2004 a hneď na to volala políciu. Výsluch poškodeného navrhovateľa prebehol až po jeho príchode
zo zahraničnej dovolenky dňa 21.7.2004. Odporca požiadal o prešetrenie poistnej udalosti aj spoločnosť
3P, s.r.o., ktorá v správe o výsledku prešetrovania z 28.1.2005 uzavrela, že páchateľ vykonal vlámanie
do bytu navrhovateľa potom ako znefunkčnil elektronickú zabezpečovaciu signalizáciu, pokiaľ sa jedná

o výstražnú sirénu, tak aj hlásenie na mobilný telefón. Informácie uvedené v policajnej správe z 14.12.
a 29.12.2004 o hlásení vniknutia do objektu na mobilný telefón Q.Á. Z. o 3 hodine ráno dňa 4.7.2004
považoval za nepravdivé, keď šetrením bolo zistené, že páchateľ predtým ako sa do bytu vlámal, na
chodbe domu z manipulačnej skrinky odpojil telefónny kábel a tesniacou penou zastriekal zvukovú
výstražnú sirénu. Podľa likvidačnej správy k poistnej udalosti z 22.12.2004 túto likvidoval pracovník

odporcu, keď vypočítal výšku poistného plnenia na sumu 2.222,47 Eur (66.954,-Sk).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez

zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach stanovené.

Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu

poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej

udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú
mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku
poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvyprimerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

Podľa § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených

na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na
náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

Podľa článku 3, bod 5, písm. b) Všeobecných poistných podmienok, ak je dojednané v poistnej zmluve,
poistenie sa vzťahuje aj na vkladné a šekové knižky, platobné karty a iné podobné dokumenty, cenné
papiere a ceniny.

Podľa článku 8, bod 22 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa je oprávnená poistné plnenie

znížiť, ak poistený vedome porušil povinnosti uvedené v článku 5 písm. c) až r) podľa tohto, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.

Podľa článku 5 písm. f) Všeobecných poistných podmienok, popri ostatných povinnostiach stanovených
Občianskym zákonníkom (hlava XV) má poistený povinnosť dbať, aby poistná udalosť nenastala,
neporušovať súvisiace právne predpisy a dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti smerujúce k

odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva jej vzniku, starať sa o poistené veci, používať ich na účely
stanovené výrobcom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že domácnosť

navrhovateľa v byte V. Z. Č.. X B. S. bola predmetom poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na združené
poistenie domácnosti, s poistnou sumou celkom do 99.581,76 Eur (3.000.000,-Sk). V dôsledku krádeže
a vlámania sa do bytu, navrhovateľ nahlásil odporcovi poistnú udalosť a žiadal o výplatu poistného
plnenia. Odporca po vykonaní šetrenia poistnej udalosti vyplatil navrhovateľovi poistné plnenie vo
výške 2.222,47 Eur (66.954,-Sk) krátené o sumu 952,47 Eur ako postih za porušenie povinnosti

zabezpečiť prenos signálu bezpečnostného zariadenia na dva telefóny, o sumu 270,70 Eur za duplicitnú
faktúru za opravu zabezpečovacieho zariadenia, o sumu 336,59 Eur za náklady na umorenie a
znovunadobudnutie platobných kariet, ktoré neboli predmetom poistenia a o sumu 685,65 Eur za
neprimerané a nepreukázané telefonické roamingové hovory. Navrhovateľ mal za to, že sa nedopustil
konania, ktoré by

oprávňovalo odporcu znížiť výplatu poistného plnenia, pretože sa nedopustil vedomého porušenia
povinnostívyplývajúcichzpoistnejzmluvyajejdojednaní.Rovnakomalzato,ženáklady,ktorýchúhrady
sa voči odporcovi domáhal, vynaložil účelne, v súvislosti s poistnou udalosťou a so zmierňovaním jej
následkov. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania teda ostalo, či odporca pristúpil ku zníženiu
poistného plnenia o sumu celkovo vo výške 2.245,40 Eur oprávnene.

Pokiaľ išlo o prvú položku žalovanej istiny predstavujúcu krátenie poistného plnenia o 30%, súd dospel k
záveru,žeodporcakzníženiupoistnéhoplneniaosumu952,47Eurpristúpilneoprávnene.Vkonanítotiž
nebolo preukázané porušenie povinnosti navrhovateľa podľa článku 5 písm. f) Všeobecných poistných
podmienok, na ktoré sa odporca odvolával, spočívajúcich v opomenutí navrhovateľa zabezpečiť
domácnosť bezpečnostným zariadením s vývodom na dva telefóny. Nebolo sporné, že navrhovateľ mal

v byte namontované bezpečnostné zariadenie zn. PSN- Esprit -PC. Toto zariadenie podľa výpovede
navrhovateľa, ako aj svedkyne W. Z., bolo naprogramované a malo signalizovať vstup do objektu
štyrom osobám, a to navrhovateľovi, W. Z., Q. Z. a susede navrhovateľa, volaním na ich mobilné
telefóny. Je teda zrejmé, že navrhovateľ svoju domácnosť zabezpečil v súlade s článkom 10, bodom
7 zmluvných dojednaní pre združené poistenie domácnosti, a to elektronickým zabezpečovacímzariadením umožňujúcim minimálne zdvojený prenos signálu na dve nezávislé osoby spĺňajúce kritéria
oprávnených osôb. Pokiaľ odporca vyvodzoval porušenie zmluvných povinností navrhovateľa od
správania sa svedkyne Q.Y. Z., ktorá nereagovala na oznámenie o vniknutí neznámeho páchateľa

do bytu navrhovateľa a vlámanie do objektu polícii nahlásila až takmer 6 hodín po obdržaní signálu,
tu súd udáva, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Je síce pravdou, že v správach
policajného orgánu o upresnení výsledkov vyšetrovania z 14.12.2009 a 29.12.2009 (v likvidačnom
spise) je uvedená informácia o tom, že vniknutie do bytu navrhovateľa zabezpečovacie zariadenie
malo signalizovať na mobilný telefón Q. Z. o tretej hodine ráno, avšak táto okolnosť nebola v konaní

preukázaná. Svedkyňa Q. Z. ako priama účastníčka škodovej udalosti totiž vo svojej výpovedi pred
dožiadaným súdom jasne uviedla, že hlásenie, príp. iné upozornenie na neoprávnený vstup do bytu
navrhovateľa pred samotným príchodom do bytu (dňa 4.7.2004 cca o 9. hodine ráno) na svoj mobilný
telefón nedostala. Súd nemal dôvod jej svedeckej výpovedi neveriť, nakoľko tá sa v rozhodných bodoch
zhodovala aj s výpoveďou navrhovateľa a svedkyne W. Z., ktorá bola vypočutá aj na odstránenie rozporu
s jej predchádzajúcou svedeckou výpoveďou v trestnom konaní a uviedla, že plne funkčná ústredňa

zabezpečovacieho zariadenia vytáčala vopred naprogramované telefónne čísla, avšak bez ďalšieho
prenosusignáluurčenýmadresátom.Dôvodombolopoškodenievonkajšíchtelefónnychkáblov.Vtakom
prípade, t.j. pri znefunkčnení telefónneho kábla napojeného na bezpečnostné zariadenie, zariadenie
nemohlo preniesť signál o narušení na mobilnú, príp. inú sieť (viď aj odborné stanovisko Ing. Graneca
z č.l. 76). Odporca súdu nepredložil iný relevantný dôkaz vyvracajúci predmetné tvrdenia navrhovateľa

a svedkýň Q.Y. U. W. Z., preto im súd uveril. Pokiaľ odporca poukazoval na nezrovnalosti vo svedeckej
výpovedi Q. Z. s výpoveďou a tvrdeniami navrhovateľa, tieto bližšie nekonkretizoval a neuviedol v čom
konkrétne majú spočívať, preto sa nimi súd nezaoberal.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že i keby sa v konaní preukázalo, že svedkyňa Q. Z.
obdržala hlasovú správu o vlámaní do bytu navrhovateľa dňa 4.7.2004

v skorých ranných hodinách, porušenie jej povinnosti udalosť okamžite nahlásiť policajnému orgánu
nemôže ísť na vrub navrhovateľa. Z ustanovení § 809 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka síce
vyplýva, že poisťovňa môže pristúpiť k sankcii zníženia poistného plnenia nielen v dôsledku vedomého
porušenia prevenčnej povinnosti poisteného, ale aj osoby odlišnej od poisteného, pričom však zároveň
platí, že musí ísť o osobu žijúcu s poisteným v spoločnej domácnosti. Svedkyňa Q. Z. nepatrila do okruhu

osôb trvale žijúcich s navrhovateľom a spoločne zabezpečujúcich náklady na každodenné potreby.

Vychádzajúc z týchto záverov, súd nezistil na strane navrhovateľa dôvody oprávňujúce odporcu krátiť
výplatu poistného plnenia o 30%.

Pokiaľ išlo o druhú položku žalovanej istiny prestavujúcu náklady na opravu elektronického
zabezpečovacieho zariadenia navrhovateľa v sume 270,70 Eur, súd dospel k záveru, že odporca

postupoval správne, keď v rámci likvidácie škodovej udalosti túto sumu neuznal. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplynulo, že zabezpečovacie zariadenie navrhovateľa sa stalo plne funkčné už po
oprave, ktorej náklady si navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 240122 z 26.7.2004. Jej predmetom bola
nielendodávkamateriálu(siréna,snímače),aleajvýkonprácspočívajúcichvmontážianaprogramovaní
zariadenia, v celkovej sume 406,55 Eur (12.247,62 Sk), ktoré odporca navrhovateľovi plne uhradil (viď

oznámenieopoistnomplneníz22.12.2004).Navrhovateľ,akoajsvedkyňaW.Z.,vosvojichvýpovediach
zhodne potvrdili, že práce zahrnuté do faktúry č. 240147 z 2.9.2004 v celkovej výške 270,70 Eur (8.155,-
Sk) sa síce týkali opätovného namontovania vonkajšej sirény a naprogramovania zabezpečovacieho
zariadenia, avšak nie v dôsledku vlámania do bytu, ale v dôsledku opravy fasády domu, resp. zateplenia
bytu. Je teda zrejmé, že medzi vynaložením nákladov na predmetnú opravu bezpečnostného zariadenia

a škodovou udalosťou z 4.7.2004 neexistovala priama príčinná súvislosť.

Pokiaľ išlo o položku nákladov vo výške 336,59 Eur za umorenie a znovunadobudnutie bankových
platobných kariet, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že platobné karty neboli predmetom
poistenia,apretonavrhovateľovinevznikolnároknaúhradutýchtonákladov.Podľazmluvnýchdojednaní
k poistnej zmluve (článok 2, bod 2) bankové karty nepatrili do súboru hnuteľných vecí spadajúcich pod

základné poistenie. Predmetom poistenia sa mohli stať za predpokladu, že by táto okolnosť bola vpoistnej zmluve dojednaná (viď článok 3, bod 5 písm. b) VPP). Preskúmaním obsahu poistnej zmluvy
navrhovateľa s odporcom súd nezistil, že by táto obsahovala osobitné dojednanie týkajúce sa poistenia
bankových platobných kariet. Navrhovateľovi preto nemohlo vzniknúť právo na úhradu nákladov za

umorenie a nadobudnutie platobných kariet zo strany odporcu.

Súd nemohol navrhovateľovi priznať ani náklady vynaložené na telefonické roamingové hovory v
celkovej výške 685,65 Eur. Stotožniac sa s námietkami odporcu, dospel totiž k záveru, že navrhovateľ
ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal ich účelnosť a dôvodnosť. Navrhovateľ v konaní len
všeobecne konštatoval, že predmetnými telefónnymi hovormi účelne zabezpečoval situáciu súvisiacu

s vlámaním do jeho bytu, volal rodine, známym, firmám, avšak bez bližšej konkretizácie a súčasného
preukázania komu boli jednotlivo uskutočnené telefónne hovory určené a aký bol ich účel. Vzhľadom na
to, že odporca rozporoval vynaloženie nákladov

na telefonické hovory ako celok, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať ich opodstatnenosť. Keďže
navrhovateľvtomtosmereneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalúčelnosťjednotlivýchtelefónnych
hovorov, súd mu nárok na ich zaplatenie nemohol priznať. Naviac, súdiac podľa výpisu z hovorov z

mobilného telefónneho čísla navrhovateľa mal súd za to, že hovormi s dĺžkou trvania jedna, tri alebo
šesť sekúnd nemožno vybaviť záležitosť súvisiacu s poistnou udalosťou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že odporca pri likvidácii poistnej udalosti
navrhovateľa nepostupoval správne, keď pristúpil k zníženiu poistného plnenia vo výške 952,47 Eur.
Odporca v konaní nepreukázal nielen vedomé porušenie právnej povinnosti zo strany navrhovateľa, ale

ani vplyv prípadného porušenia na rozsah jeho povinnosti plniť. Preto súd považoval návrh navrhovateľa
v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy vo výške 952,47 Eur za dôvodný. S poukazom na vykonané
dokazovanie a z neho plynúce závery, návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ požadoval od odporcu popri žalovanej istine aj úrok z omeškania, a to vo výške 8%
ročne zo sumy žalovanej istiny počnúc od 23.12.2004 do zaplatenia. Dátum omeškania odporcu s

výplatou poistného plnenia pritom odvodzoval od oznámenia výšky poistného plnenia odporcom dňa
22.12.2004. Odporca dátum omeškania uvádzaný navrhovateľom namietal majúc za to, že zákon mu
ukladá povinnosť poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo
dňa 22.12.2004. Odporca sa preto mohol dostať do omeškania najskôr od 7.1.2005.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou

Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Odporca sa s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi dostal do omeškania, preto súd v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal

navrhovateľovi aj úrok z omeškania zo sumy 952,47 Eur. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa
ohľadne počiatku vzniku omeškania, keď mal z obsahu likvidačného spisu, najmä likvidačnej správy
odporcu za preukázané, že odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.12.2004, od ktorého
dátumumuzačalaplynúťzákonná15-dňoválehota(§797ods.3OZ)navýplatusumypoistnéhoplnenia.
Keďže koniec tejto lehoty pripadol na 6.1.2005, prvým dňom, kedy sa odporca dostal do omeškania súhradou priznanej istiny, je 7. január 2005. So zreteľom na túto skutočnosť, súd priznal navrhovateľovi
spolu s istinou aj úrok z omeškania

- 11 - 25C 19/2006-176-

vo výške 8% ročne zo sumy 952,47 Eur odo dňa 7.1.2005 do zaplatenia (výška diskontnej sadzby NBS
bola k uvedenému dňu 4 %). Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd zistil, že navrhovateľ a odporca mali v konaní úspech čiastočný.
Súd priznal navrhovateľovi nárok vo výške 952,47 Eur, čo predstavuje jeho úspech v konaní vo výške
42,42%. Keďže súd nárok navrhovateľa vo zvyšku, t.j. v sume 1.292,93 Eur zamietol, odporca mal

úspech v konaní vo výške 57,58%. Celková úspešnosť odporcu potom predstavovala 15,16% (57,58%
- 42,42%). Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej síce odporca
uplatnil nárok na náhradu trov konania a súd jeho nárok ako úspešného účastníka vo výške 15,16%
zohľadnil aj vo výroku ústne vyhláseného rozsudku. Odporca však v zákonom stanovenej lehote podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. trovy konania písomne nevyčíslil, keď vyúčtovanie trov konania doručil súdu osobne

dňa 22.9.2011. Súd preto postupoval podľa odseku 2 zákonného ustanovenia § 151 O.s.p., a zistiac,
že z obsahu spisu nevyplývajú odporcovi žiadne trovy, súc neviazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania, odporcovi ch náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

za správnosť: