Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/192/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204126811
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2009:1204126811.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.. C. E., L.. A. X, R., zastúpený

advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Nádražná 1235/1, Malacky, proti odporcovi: Fond národného
majetku SR, Drieňová 27, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.Vojtechom Főldesom, Jaskový rad
163, Bratislava, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 13.07.2004 je neplatná.

O náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.11.2004 domáhal, aby súd určil, že výpoveď
daná navrhovateľovi listom zo dňa 13.7.2004 je neplatná s tým, že uloží odporcovi povinnosť nahradiť
mu mzdu a trovy konania.

Vosvojomnávrhuuviedol,žeuodporcubolzamestnanýnazákladepracovnejzmluvyzodňa03.07.1996

ako odborný referent 3. odborno-výkonnostnej skupiny. Listom zo dňa 09.02.1999 odporca doručil
navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce na
základe toho, že Prezídium Fondu národného majetku SR schválilo Organizačný poriadok, ktorým bolo
rozhodnuté okrem iného o znížení počtu zamestnancov organizácie, za účelom zvýšenia efektívnosti
práce. S uvedenou výpoveďou nesúhlasil, preto podal návrh na určenie jej neplatnosti na súd. Návrhu
navrhovateľa Okresný súd Bratislava II v konaní 9C 285/99 v celom rozsahu vyhovel. Následne odporca
doručil navrhovateľovi dňa 13.07.2004 výpoveď opätovne z dôvodu organizačných zmien podľa § 63

ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorý výpovedný dôvod považoval navrhovateľ za vykonštruovaný,
preto sa domáhal vyslovenia neplatnosti tejto výpovede ako i náhrady mzdy. Rozsudkom zo dňa
02.11.2006, č.k. 17C 192/04-222 súd návrh navrhovateľa

zamietol vychádzajúc zo zistenia, že uznesením č. 2/43/04 Výkonný výbor FNM SR po prerokovaní
materiálu "Rozhodnutie Výkonného výboru FNM SR o ďalšom znížení počtu zamestnancov za účelom
zvýšenia ekonomickej efektívnosti v činnosti FNM SR" od 01.11.2004 zrušil tri funkčné miesta odborného
referenta 3. odborno-výkonnostnej skupiny v členení sekcie právnej kontroly a sťažností -- odbor
kontroly dve funkčné miesta a v sekcii vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv jedno funkčné
miesto, k čomu Základná organizácia Odborového zväzu FNM SR dňa 07.07.2004 podľa § 63 ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce vyjadrila svoj ,súhlas. Súd poukázal na to, že podľa bodu 2 písm. a/
uznesenia č. l/CXV/04 Prezídia FNM SR zo dňa 22.01.2004 bolo uložené viceprezidentovi prezídia apredsedovi Výkonného výboru FNM SR zabezpečiť organizačnými a personálnymi opatreniami zníženie
počtu zamestnancov FNM SR tak, aby celkový počet zamestnancov po znížení bol z celkového počtu
172 zamestnancov maximálne 159 zamestnancov. Mal za preukázané, že týmto postupom došlo k

organizačnej zmene, ohľadne ktorej Zákonník práce na rozdiel od doterajšieho právneho stavu síce
vyžaduje písomnú formu, avšak jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že
odporca vo vzťahu k nemu nesplnil svoju ponukovú povinnosť, bol súd toho názoru, že ani jedno z
voľných pracovných miest pre navrhovateľa nebolo možné považovať za vhodné, nakoľko v prípade G..
C. T. sa vyžadovalo právnické vzdelanie pre potreby sekcie logistiky a v prípade B.. C. C. išlo o miesto

sekretárky. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na to, že odporca
si v lehote 3 dní trovy konania nevyčíslil, takže mu priznal nulovú náhradu.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č.k. 4 Co 11/07-311 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ´ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Krajský
súd v Bratislave konštatoval, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom zistené, či skutočne došlo
u odporcu k organizačnej zmene a či v čase dania výpovede navrhovateľovi odporca skutočne pre

navrhovateľa nemal voľné pracovné miesto a či teda vo vzťahu k nemu mal splniť ponukovú povinnosť
podľa § 63 ods. 2 Zák. práce tak, ako to navrhovateľ namietal .Prvostupňový súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom výpovede svedkov ako i listinnými dokladmi založenými v spise a dokazovanie doplnil o
výsluch svedkyne B.. Q. I., B.. Q. U. a L. N. a o listinné doklady: Štatút fondu národného majetku SR,

kolektívnu zmluvu FNM SR, pracovný poriadok odporcu účinný v čase výpovede danej navrhovateľovi,
zápisníczozasadnutíPrezídiaFNMSR,organizačnýporiadokadodatkovknemu,organizačnéschémy,
pracovné zmluvy Y. C.-C., C. C. K. B.. G. A. a ich pracovných náplní, ako i o ďalšie listiny a zistil
nasledovné:

Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 03.07.1996 ako odborný

referent 3. odborno- výkonnostnej skupiny v sekcii realizácie verejných súťaží a dražieb. Už v konaní
tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 285/99 bolo určené, že výpoveď, ktorú dal zamestnávateľ navrhovateľovi
listom zo dňa 09.02.1999, z dôvodu organizačných zmien je neplatná. Následne zamestnávateľ dňa
03.06.2004 uzavrel s navrhovateľom dohodu o zmene pracovných podmienok podľa ktorej sa pôvodná
pracovná zmluva zmenila v časti 11. -- mzdové nároky. V ostatných častiach zostala pôvodná pracovná

zmluva v účinnosti. Dňa 08.07.2004 bola navrhovateľovi vystavená nová pracovná náplň, podľa ktorej
bol zaradený ako odborný referent v sekcii vymáhania pohľadávok. Listom zo dňa 13.07.2004, ktorý bol
doručený navrhovateľovi v ten istý deň, skončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer podľa § .63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu , že "v zmysle uznesenia Výkonného

výboru Fondu národného majetku SR č. 2/43/04 zo dňa 07.07.2004 sa z dôvodu znižovania stavu

zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce od 01.11.2004 ruší funkčné miesto "odborný
referent 3. odborno -- výkonnostnej skupiny na sekcii vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv
Fondu národného majetku SR." . Odporca vo výpovedi uviedol, že nemá pre navrhovateľa žiadnu inú
vhodnú prácu a nemá ďalej možnosť ho zamestnávať. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu mal
skončiť ku dňu 31.10.2004. Výpoveď bola dňa 07.07.2004 prerokovaná so Základnou organizáciou

Odborového zväzu FNM SR. Odporca so skončením pracovného pomeru nesúhlasil a listom zo dňa
27.07.2004 túto skutočnosť oznámil i zamestnávateľovi.

Prezídium FNM SR dňa 22.01.2004 prijalo uznesenie, ktorým uložilo viceprezidentovi Prezídia a
predsedovi Výkonného výboru FNM SR zabezpečiť:

a/ organizačnými a personálnymi opatreniami zabezpečiť zníženie počtu zamestnancov Fondu

národnéhomajetkuSlovenskejrepublikytak,abycelkovýpočetzamestnancovpozníženíbolmaximálne
159 zamestnancov,b/ personálne zabezpečiť ukončenie pracovného pomeru so všetkými zamestnancami, ktorí dovŕšili
dôchodkový vek (k 01.01.2004 podľa evidencie 13 zamestnancov), pri dodržaní príslušných ustanovení
Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy.

c/ pripraviť návrh organizačných a personálnych opatrení tak, aby sa zabezpečilo ďalšie zníženie počtu
zamestnancov Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Za účelom realizácie uznesenia prezídia FNM SR č. 1/CXV/04 bola ustanovená komisia, ktorej úlohou
bolo pripraviť návrh organizačných a personálnych opatrení na zníženie počtu zamestnancov FNM SR
a predložiť Výkonnému výboru FNM SR návrh na prerokovanie organizačných a personálnych opatrení
na zníženie počtu zamestnancov.

Uznesením č. 2/43/04 zo dňa 07.07.2004 Výkonný výbor FNM SR po prerokovaní materiálu
"Rozhodnutie Výkonného výboru FNM SR o ďalšom znížení počtu zamestnancov za účelom zvýšenia
ekonomickej efektívnosti v činnosti FNM SR" s účinnosťou od 01.11.2004 zrušil tri funkčné miesta
odborného referenta 3. odborno - výkonnostnej skupiny v členení: sekcia právnej, kontroly a sťažnosti --
odbor kontroly: 2 funkčné miesta a v sekcii vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv: 1 funkčné

miesto.

K otázke, či vôbec existuje právoplatné rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene, ktorú skutočnosť
namietal i sám navrhovateľ a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou navrhovateľa súd uvádza nasledovné:

Podľa Štatútu FNM SR je Prezídium najvyšším orgánom fondu a do jeho pôsobnosti, okrem iných, patrí

aj schvaľovať rokovací poriadok prezídia výkonného výboru a organizačný poriadok fondu ( čl. 9 ods.
1 písm. c/).

Podľa článku 11 odsek 1 Štatútu výkonný výbor ako výkonný orgán fondu zabezpečuje podľa pokynov
Prezídia činnosť fondu a je oprávnený konať v mene fondu vo všetkých veciach, okrem prípadov
uvedených v čl. 9 ods. 1.

Tak, ako je z uznesenia Prezídia FNM SR č. 1/CXV/04 zo dňa 22.01.2004 zrejmé, bolo úlohou
Výkonného výboru FNM SR pripraviť návrh organizačných a personálnych opatrení tak, aby sa
zabezpečilo ďalšie zníženie počtu zamestnancov Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Z
toho vyplýva, že úlohou Výkonného výboru nebolo rozhodnúť o organizačnej zmene, pretože takúto
úlohu mu Prezídium nezadalo a takáto právomoc pre Výkonný výbor nevyplýva ani zo Štatútu FNM

SR . Podľa založených listinných dokladov však nevyplýva, že by bol dodržaný uvedený postup, teda
že by Výkonný výbor pripravil návrh organizačných a personálnych opatrení, ktoré by následne boli
predložené Prezídiu FNM SR na schválenie, ale sám prijal uznesenie zo dňa 07.07.2004, ktorým zrušil s
účinnosťou od 01.11.2004 okrem iného i jedno funkčné pracovné miesto v sekcii vymáhania pohľadávok
a odstupovania od zmlúv.

Organizačný poriadok odporcu zo dňa 01.02.1999 bol zmenený dodatkom č. 1 zo dňa 16.05.2002. Po
organizačnej zmene bol vypracovaný dodatok č. 2 dňa 22.09.2005. Porovnaním týchto organizačných
poriadkov súd nezistil, že by v sekcii vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv došlo k akejkoľvek
zmene. Z organizačnej schémy platnej k 08.05.1999 (pred "organizačnou zmenou") je zrejmé, že v
sekcii vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv bolo spolu 15 funkčných miest. Sekcia bola

členená na oddelenie vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv, kde bolo spolu obsadených 5
funkčných miest a na oddelenie likvidácii exekúcii a konkurzov so 4 obsadenými funkčným miestami.
Následne bola ďalšia organizačná schéma vypracovaná až ku dňu 31.12.2005. Podľa tejto organizačnej
schémy bolo na sekcii vymáhania pohľadávok spolu 13 funkčných miest. Z toho na oddelení vymáhania
pohľadávok a odstupovania od zmlúv 3 miesta a na oddelení likvidácii exekúcii a konkurzov 6 miest.Zmena oproti stavu v roku 1999 nastala predovšetkým v tom, že bolo vypustené miesto poradcu,
koordinátora a právnika. Pokiaľ išlo o počet funkčných pracovných miest referentov oddelení tento počet
zostal nezmenený, zmenilo sa iba rozloženie pracovníkov medzi oddelenie vymáhania pohľadávok

a odstupovanie od zmlúv, kde boli dve miesta zrušené, vytvorené však boli 2 miesta navyše na
oddelení likvidácie exekúcii a konkurzov (zo 4 funkčných miest v roku 1999 vzniklo v roku 2005 - 6
funkčnýchmiest).Podľapracovnejnáplnenavrhovateľazodňa08.07.2004boltentozaradenýdosekcie
vymáhania pohľadávok, nebolo v pracovnej náplni špecifikované oddelenie, do ktorého sa navrhovateľ
v rámci sekcii zaraďuje. Pracovnou náplňou navrhovateľa bolo okrem prípravy návrhov pre orgány FNM

SR na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávok a odpísania pohľadávok ako použitie majetku FNM
SR v intenciách vnútornej smernice FNM SR, zabezpečovanie a realizáciu uznesení orgánov FNM SR
bolo jeho povinnosťou vybavovať agendu pridelenú podľa pokynov riaditeľa sekcie. Pri porovnaní oboch
organizačných poriadkov a organizačných schém teda vyplýva , že počet funkčných miest odborných
referentov na sekcii vymáhania pohľadávok bol pred organizačnou zmenou (organizačná schéma z roku
1999)akoipojejrealizácii(organizačnáschémazroku2005)vrovnakompočte9funkčnýchpracovných

miest. K organizačnej zmene teda de facto nedošlo, z ktorého dôvodu je výpoveď daná navrhovateľovi
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce neplatná.

Navrhovateľ namietal neplatnosť výpovede aj z dôvodu, že navrhovateľ si nesplnil svoju ponukovú
povinnosť. Poukázal na to, že odporca mal vhodné pracovné miesta, ktoré mu však ponúknuté neboli.
Išlo o pracovné miesto na ktoré bola prijatá B.. C. K. G.. T..

Z obsahu pracovných zmlúv súd zistil, že dňa 19.07.2004 bola uzavretá pracovná zmluva s C. C., na
dobu určitú na zastupovanie Y. C. -- C., ktorá dňom 10.08.2004 nastúpila na materskú dovolenku. Išlo
o zastávanie funkcie technicko-

hospodárskej činnosti v sekcii sledovania pohľadávok FNM SR. C. C. má vysokoškolské vzdelanie,
absolvovala Technickú Univerzitu v Košiciach, Fakultu baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií.

G.. C. T. bol prijatý do pracovného pomeru u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.2004
s dňom nástupu do práce od 10.07.2004 do funkcie odborný referent 2. Odborno-výkonostnej skupiny
v sekcii logistiky FNM SR. Podľa jeho pracovnej náplne bolo jeho základnou pracovnou náplňou
poskytovanie právneho poradenstva pre potreby sekcie logistiky.

Pracovné miesto C. C. bolo podľa názoru súdu pracovné miesto, ktoré navrhovateľovi zamestnávateľ

neponúkol, hoci v čase rozhodnutia o organizačnej zmene zamestnávateľ vedel, že uvedené miesto
sa uvoľní nástupom zamestnankyne na materskú dovolenku. Toto miesto nebolo miestom sekretárky,
ako odporca v konaní tvrdil, ale išlo o miesto technicko-hospodárskej činnosti, na ktoré bola prijatá
zamestnankyňa, ktorá mala vysokoškolské vzdelanie. Skutočnosť, že išlo o pracovný pomer dohodnutý
nadobuurčitúniejezprávnehohľadiskavýznamnéaneovplyvňujepovinnosťzamestnávateľaponúknuť

zamestnancovi aj pracovné miesto na obmedzenú dobu.

Pracovné miesto G.. C. T. súd vyhodnotil ako miesto ktoré vzhľadom na funkciu nemožno považovať
za pracovné miesto vhodné pre navrhovateľa, pretože ani po predchádzajúcej príprave by ako inžinier
nemohol kvalifikovane poskytovať právne poradenstvo.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce je zákonným predpokladom danosti výpovedného dôvodu

nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa,
pretože zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, ktoré v čase
výpovede má k dispozícií, teda nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne
jeho kvalifikácií, ale aj vtedy, ak toto miesto vyžaduje predchádzajúcu prípravu zamestnanca, pretože je
výlučne na ňom, či takúto ponuku využije alebo ju odmietne, čím je potom splnená podmienka platnosti

výpovede.Podľa názoru súdu uzavretie pracovnej zmluvy s C. C. deň pred daním výpovede navrhovateľovi bol
účelovým krokom odporcu v snahe vyhnúť sa svojej ponukovej povinnosti. Odporca v čase dania
výpovede navrhovateľovi musel vedieť a vedel, že jeho zamestnankyňa Y. C. -- C., nastúpi dňom

10.08.2004 na materskú dovolenku, bolo teda jeho povinnosťou ponúknuť toto miesto navrhovateľovi.

Vypočutí svedkovia v konaní nepredniesli také skutočnosti, ktoré by súd nemal preukázané listinnými
dokladmi, ktoré boli ako dôkazný prostriedok podstatné. .Súd preto nepovažoval za potrebné vypočúvať
ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľom, pretože vykonané dokazovanie listinnými dokladmi
považoval za postačujúce.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce č. 311/01 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď

ibazdôvodov,aksazamestnanecstanenadbytočnývzhľadomnapísomnérozhodnutiezamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

K predpokladom dania výpovede podľa tohto zákonného ustanovenia patrí aj to, že o zmene úloh
zamestnávateľa z vyššie uvedeného hľadiska prijal zamestnávateľ, resp. príslušný orgán rozhodnutie,

podľa ktorého sa stal konkrétny zamestnanec pre zamestnávateľa nadbytočný. Dôvody tejto nemožnosti
musia spočívať v tom, že zamestnávateľ práce vykonávané zamestnancom nepotrebuje vôbec alebo v
pôvodnom rozsahu. Pre úsudok, či takéto rozhodnutie bolo prijaté, je potom podstatné to, či rozhodnutie
zamestnávateľa takýto cieľ sledovalo tak, aby pomocou neho mal byť regulovaný počet zamestnancov a
ichkvalifikačnézloženiepodľajehopotrieb,alebočipodľasvojhoobsahualeboúčelusmerovalokinému

cieľu, pretože len v prípade rozhodnutia príslušného orgánu z hľadiska jeho zmyslu možno uzavrieť,
že realizáciou organizačných zmien bol splnený hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, k čomu však v danom prípade, s poukazom na hore uvedené závery
nedošlo, preto súd návrhu vyhovel , využijúc postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p. a rozhodol iba o základe
prejednávanej veci s tým, že o náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v doch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že.

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.