Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214203070.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/
A, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karpatská 18, proti povinnému: Y. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G., V. XXX/XX., o vymoženie 1.189,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. 03. 2014 č. k. 14Er/206/2014-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 1.189,07 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. zo dňa 15. 08. 2013 sp. zn. IO-
B/0112/0039. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok),preskúmalžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore
so zákonom. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s.
Bratislava a povinným, založený zmluvou o úvere zo dňa 16. 03. 2007, posúdil ako spotrebiteľský

úver a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná v článku 10 obchodných
podmienok pre úver je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Povinný mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa
všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Navyše rozhodcovská doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podpis na
úverovej zmluve nepovažoval za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Zdôraznil, že na platnosť
rozhodcovskej doložky je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov
zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle

a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, ktorú skutočnosť označil za rozpornú s ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul tak nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, keďže ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preto žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Ing. Jána Gaspera o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa

nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 37
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu

o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že právoplatný
rozhodcovskýrozsudokmárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,apretoexekučnýsúdmusí
s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Poštová banka, a.s. ako právny predchodca oprávneného postupovala v súlade s ust. §

93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú podmienku.
Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku,

ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd prvého
stupňa sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by
bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými vo
viacerých nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako i o Smernicu Rady č.

93/13/EHS,nakoľkosmernicajeaktomvýlučnesekundárnejpovahy,ktoréhopriamynormatívnyvýznam
pre výklad národného zákona je indikatívny a nie interpretačný. Záverom zdôraznil, že exekučný súd
nahrádza pasivitu povinného, čím nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. V
tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 17. 02. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh
oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.189,07 eura, úroku vo výške 23
% ročne zo sumy 1.189,07 eura od 02. 12. 2010 do zaplatenia, úroku vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 1.189,07 eura od 02. 12. 2010 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo
výške 340,92 eura a vo výške 203,31 eura, dlžného poplatku vo výške 13,14 eura, zníženého o vyššie

uvedené započítané platby, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 71,26 eura, trov právneho
zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 165,7 eura, náhrady za zaplatený súdny poplatok za
podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 92,99 eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený
pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, zo dňa 15. 08.

2013 sp. zn. IO-B/0112/0039, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa
04. 11. 2013. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného -
Poštovou bankou, a. s. a povinným dňa 16. 03. 2007 a obchodné podmienky pre úver.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené
v ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného
konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je

hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na
to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako
tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto
fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi
neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere,

uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou a.s. a povinným dňa
16. 03. 2007. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnejrozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva

z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
16. 03. 2007 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i obchodné podmienky pre
úver. Podľa článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia ods. 11.2 obchodných podmienok pre úver
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V

prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská
Arbitrážna a Mediačná, a.s. (RAM), podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa
rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom

rozhodcovského konania je Bratislava. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť,

resp.totodojednanievylúčiť.Súpretonamiesteobavy,žepovinnýsiztakéhotofaktickynerovnovážneho
vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými
podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka

bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že
má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských
veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu
spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr
len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou

zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná,
ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.