Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200405
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812200405.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom posledne G.,
W.Á. XXXX/XX, t. č. nachádzajúcej sa na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou Y.. P.
H., pracovníčkou Okresného súdu v O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom AK so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1 400,77 Eur s prísl. - o trovách
konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 241,58 Eur právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi so sídlom v Stropkove,
Námestie SNP 7, lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd ukladá Daňovému úradu Bratislava vrátiť navrhovateľovi EOS KSI Slovensko, a. s. Údernícka
5, Bratislava, IČO: 35 724 803 súdny poplatok v sume 77,30 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetnom konania bolo zaplatenie sumy 1 400,77 Eur s prísl., odporkyňou, z titulu neuhradeného
úveru. Navrhovateľ návrh pred začatím pojednávania zobral späť a konanie vo veci žiadal zastaviť.

Zároveň navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 150 O. s. p., keď účastníkom vrátane
vedľajšieho účastníka neprizná náhradu trov konania. Súd uznesením, sp. zn. 8 C 73/2012 zo dňa 31.
5. 2012 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1/ písm. c/ O.
s. p., keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, s poukazom na tú skutočnosť, že
konanie bolo zastavené.

Proti predmetnému uzneseniu vedľajší účastník v zákonnej lehote podal odvolanie s tým, že napadol
časť druhého výroku uznesenia, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania, t. j. odvolaním napadol výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom
a vedľajším účastníkom. Dôvodom odvolania bola skutočnosť, že „vedľajší účastník“ v konaní
zastupoval odporkyňu, ktorá bola v spore procesné úspešná. Podľa právneho názoru odvolateľa -
vedľajšieho účastníka, uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci súdom. Poukazujúc na to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože potom, čo vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania, navrhovateľ žalobu vzal späť, domáhal sa toho, aby mu proti

navrhovateľovi podľa § 146 ods. 2/ vety prvej O. s. p. bola priznaná náhrada trov konania. S poukazom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť výroku o trovách konania v tomto zmysle zmenil
a aby navrhovateľovi uložil povinnosť vedľajšiemu účastníkov uhradiť trovy prvostupňového konania v
sume 189,60 Eur a trovy odvolacieho konania v sume 51,98 Eur.Navrhovateľ sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu I. stupňa, nakoľko mal za to, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ zároveň nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a považoval ho za

nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, vzhľadom
na skutočnosť, že ide o oblasť, v ktorej by sa združenie na ochranu spotrebiteľa malo vyznať. Odporkyňa
sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
vedľajší účastník, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) posúdil uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 1 a 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a absenciu dôvodov, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, a preto je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Košiciach poukázal na to, že vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým v zmysle poznámky 10a) pri § 93 ods. 2 O.s.p. je
napríklad aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší
účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Keďže
vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník, znamená to,
že mu v prípade víťazstva v spore môže byť priznaná náhrada jeho trov a v prípade prehry môže

byť zaviazaný na náhradu trov víťaznému účastníkovi. Súd sa otázkou náhrady trov vo vzťahu medzi
vedľajším účastníkom a účastníkom vystupujúcim na procesnej protistrane musí zaoberať (na návrh)
vo výroku svojho rozhodnutia. Ak bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma priamo aj ved1ľajšiemu
účastníkovi, je vedľajší účastník vždy oprávnený na podanie odvolania, t. j. bez ohľadu na vyjadrenie
hlavného účastníka. Na podanie odvolania proti rozhodnutiu je však legitimovaný len za predpokladu,

že na jeho podanie je legitimovaný aj účastník, ku ktorému pristúpil.

Odňatím možnosti účastníka (vedľajšieho účastníka) konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V odvolacom
konaní vyšla najavo vada konania spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Právo účastníka (vedľajšieho účastníka) a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou
náležitosťoukaždéhorozhodnutiasúdu.Vrozhodnutísúdmusíuviesťpresvedčivéadostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci. Všeobecný súd musí svoje rozhodnutie

presvedčivo vyložiť a toto rozhodnutie musí mať oporu v súdnom spise. Inak dochádza k porušovaniu
základných procesných práv účastníkov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené,
vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania
nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu
nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 §
146 O.s.p., pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť

zastavené („Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca“). Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie
podľa hmotného práva. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené,

a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu nastrane žalovaného). Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, hoci bola
podaná dôvodne, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného).
Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného

ustanovenia je jednak teda dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré
sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu je arbitrárne, pretože súd nijako neodôvodnil,
prečo o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a prečo o nich nerozhodoval podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania je okrem toho aj zmätočné, pretože

hoci súd prvého stupňa vo výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a v dôvodoch uviedol, že tak rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., zmieňuje sa aj o tom, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, ktorá slovná formulácia nasvedčuje tomu, že o trovách
konania bolo rozhodované podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď
k zastaveniu došlo v dôsledku nejakého procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby

nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť, povinný
nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Inými slovami to znamená, že súd v takomto prípade
vždy musí skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho potom rozhodnúť o náhrade trov. Z
dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa vôbec skúmal, kto má vinu
na zastavení konania a ako túto otázku uzavrel. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri

svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže to zistiť ani vedľajší účastník, ktorému sa tak postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené uplatňovať v súdnom
konaní tie procesné práva, ktoré mu podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
patria. Konkrétne nemá možnosť posúdiť ako súd vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o trovách konania a keďže sa nedá zistiť, prečo vlastne

súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nemá tak možnosť proti
rozhodnutiu súdu brániť sa právne relevantným odvolaním. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania však možno konštatovať, že s týmito pre rozhodnutie o
trovách konania rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Zároveň uložil súdu I.
stupňa v novom rozhodnutí jednoznačne uviesť, na základe ktorého ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku rozhoduje o trovách konania teraz už len vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
na strane žalovaného (rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom odvolaním
nebolo dotknuté, a preto nadobudlo právoplatnosť), svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby pre

účastníkov i vedľajšieho účastníka bolo pochopiteľné a aby v prípade, že bude napadnuté odvolaním,
mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné usúdiť, či pri jeho vydávaní súd prvého
stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd
viazaný, súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že priznal právnemu zástupcovi vedľajšiemu

účastníka,ktorýsiuplatnilnáhradutrovkonania,pozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavedľajšieho
účastníka advokátom, trovy konania za 2 úkony právnych služieb v prvostupňovom konaní - prevzatie
a príprava veci a písomné vyjadrenie vo veci - odpor a jeden úkon právnej služby za podané odvolanie
v odvolacom konaní. V predmetnom konaní vstúpil do konania vedľajší účastník, dňa 13. 4. 2012,
ktorý vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, žiadal žalobu zamietnuť v

celom rozsahu a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ písomným podaním, ktoré
došlo súdu dňa 31. 5. 2012 teda pred začatím prvého pojednávania žalobu v celom rozsahu vzal späť
a navrhoval, aby súd náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko
nepredstavujú účelne vynaložené trovy konania. Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany navrhovateľa
súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1/ O. s. p., uznesením zo dňa 31. 5. 2012, ktorý výrok o

zastavení konania nadobudol právoplatnosť, dňom 29. 6. 2012, mimo výroku o trovách konania. S
poukazom na vyššie citované uznesenie krajského súdu, súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysleustanovenia § 146 ods. 2/ prvej vety O. s. p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd má za to, že v predmetnom konaní
vznesenie námietky vedľajším účastníkom bolo práve dôvodom späťvzatia žaloby a preto zastupovanie

vedľajšieho účastníka vo veci bolo účelné a dôvodné.

Ustanovenie § 146 ods. 2/ veta prvá O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa
hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po
zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej, preto pokiaľ navrhovateľ vzal

návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2/ veta druhá O.
s. p.). Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie preto pri rozhodovaní o trovách konania medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2/ veta prvá O. s. p., keďže
k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, ktorý návrh na začatie konania vzal späť pred
pojednávaním. K odvolacím námietkam navrhovateľa, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách

účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a že konaním vedľajšieho účastníka v podobne
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s.
p., v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 150 ods. 1/ O. s. p. je moderačné
právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania, dáva

súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov
konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady
celkom, alebo sčasti. Musí ísť ale o výnimočný prípad, o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, alebo
v okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch, jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1/ O. s.
p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v

ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom
chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu,
podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým
predovšetkým na existenciu okolností, súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa
účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Súd je toho názoru, že v

danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia v tomto konaní
nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal
súd prihliadať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., ale v tomto smere súd poukazuje na ustanovenie §
32 ods. 4/, 5/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom

týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako
aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škody na právach spotrebiteľov.
Proti porušovaniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane odporkyne vstúpil do konania s cieľom chrániť a posudzovať oprávnené záujmy

odporkyne a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v
danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovania trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1/ zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u
ktoréhokoľvek advokáta.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2/ O. s. p.,
keď uložil povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie
podľa tohto ustanovenia možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo
by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej tak, že by už po zastavení konania súd
ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak navrhovateľ vzal žalobu späť, z procesného

hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť jeho
trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa § 146 ods. 2/ druhá veta O. s.
p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jeho
podaní bezdôvodnou. Aby bolo možné priznať náhradu trov konania podľa tohto ustanovenia, musia byť
splnené súčasne obidva predpoklady.Skutočnosti, vyplývajúce zo spisu dovoľujú jednoznačný záver, že práve navrhovateľ vzal žalobu späť a
týmto svojim úkonom t. j. späťvzatím žaloby zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto mu vznikla
povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporkyne.

Vyčíslené trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastupovania právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
z hodnoty sporu 1 400,77 Eur - jeden úkon právnej služby á 71,37 Eur, režijný paušál za rok 2012 - 7,63
Eur, t. j. 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1/ písm. a/), písomné podanie - odpor zo
dňa 11. 4. 2012 (§ 14 ods. 1/ písm. b/), 2 x režijný paušál á 7,63 Eur + 20 % DPH - 31,60 Eur, spolu

189,60 Eur, ďalší úkon - odvolanie zo dňa 18. 6. 2012 (§ 14 ods. 3/ písm. b/) v sume 35,69 Eur a 1 x
režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH - 8,66 Eur, spolu 51,98 Eur a celkové trovy právneho zastupovania
predstavujú sumu 241,58 Eur, vyčíslené v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Výrok o povinnosti vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v sume 77,30 Eur sa opiera o
ustanovenie § 11 ods. 3/, 4/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, v zmysle

ktorého ustanovenia ak došlo k zastaveniu konania, zaplatený súdny poplatok sa vracia krátený o 1
%, najmenej však v sume 6,70 Eur. V danom prípade súd uložil daňovému úradu vrátiť navrhovateľovi
zaplatený súdny poplatok krátený o 6,70 Eur, teda v sume 77,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.

p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.