Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211370
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213211370.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO:
36 789 615, proti odporkyni: F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. D. XXX, o zaplatenie 324,05
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28.
novembra 2013 č. k. 8Ro/328/2013-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa konanie vo veci
zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods.

1, § 7 ods. 1 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov. Mal za to, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok zo žalovanej
dlžnej sumy 324,05 eura, avšak do základu poplatku nezahrnul uplatňovaný denný úrok, už vyčíslený,
a to vo výške 70,70 eura, preto ho výzvou č. k. 8Ro/328/2013-14 zo dňa 14. 06. 2013 vyzval na
zaplatenie doplatku súdneho poplatku za návrh vo výške 4,50 eura (základ poplatku 394,75 eura =>
súdny poplatok za návrh vo výške 23,50 eura, zaplatený bol poplatok vo výške 19 eur) do 15 dní odo dňa

doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Dňa 20.
06. 2013 bola súdu doručená odpoveď na výzvu, ktorou navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas s názorom
súdu, vyrubenie súdneho poplatku považoval za právne nepodložené a žiadal výzvu zrušiť. Súd prvého
stupňa však bol toho názoru, že v prípade príslušenstva, ak bolo toto vyjadrené konkrétnym percentom
z určitej sumy za určité ohraničené obdobie alebo priamo pevnou sumou, ktorá sa v zmysle uvedeného
ustanovenia zahrnie do základu poplatku, išlo o samostatný predmet poplatkového úkonu. Okrem toho

zdôraznil, že zákonná formulácia ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., na ktoré sa navrhovateľ
odvolával, hovorí, že cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku, v danom prípade tvorí základ
poplatku istina a poplatok sa vyrubí z istiny a príslušenstva vyčísleného pevnou sumou. Ak by malo byť
príslušenstvo pohľadávky predmetom poplatkového úkonu iba v prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia len príslušenstva pohľadávky, cena príslušenstva by sa nezahrnula do základu, naopak, cena
príslušenstva by v tom prípade tvorila samotný základ poplatku v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona.

Keďže navrhovateľ v súdom určenej lehote doplatok súdneho poplatku za návrh nezaplatil, súd v zmysle
§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu odňatia možnosti
konať pred súdom a nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd síce aplikoval správnu právnu

normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne a následne túto právnu normu aj na zistený skutkovýstav nesprávne aplikoval. Čo sa týkalo odňatia možnosti konať pred súdom namietal, že súd zastavil
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre taký záver neboli dané dôvody a zabránil tým
navrhovateľovi, aby jeho žalobný návrh bol posudzovaný meritórne. Uvedený názor bol potvrdený

aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa 30. 06. 1993.
Okrem toho poukázal aj na ustanovenie § 10 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch. Ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia s poukazom § 7 ods. 1, 2 Zákona o súdnych poplatkoch a § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka namietal názor, že právne posúdenie súdu prvého stupňa je nesprávne,
pretože aby bolo príslušenstvo zahrnuté do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom

poplatkového úkonu, a teda predmetom samostatného konania. Uvedené podľa neho vyplývalo aj z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 05. 2008 sp. zn. 5Obo/54/2008. Následne
sa zaoberal aj poznámkou 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku a považoval za potrebné uviesť,
že príslušenstvo pohľadávky, aj keď kapitalizované, nemôže byť považované za samostatný nárok
oddeliteľný od predmetu sporu v rámci jedného konania, pretože v tomto prípade išlo o jeden nárok
a poznámka 6 sa týka prípadov, ak je predmetom konania viac nárokov. S poukazom na uvedené

zastal názor, že kapitalizovaný úrok nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku, resp.
predmetukonania.Záveromtiežvytkol,žesúdprvéhostupňanerozhodolovrátenízaplatenéhosúdneho
poplatku, ako aj dodal, že z opatrnosti zaplatil súdny poplatok, avšak naďalej trval na podanom odvolaní
a žiadal, aby odvolací súd o ňom rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zruší a
vec mu vráti na ďalšie konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
navrhovateľa nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,

preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti
odporkyni domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovisumu324,05euraspoluskapitalizovanýmdennýmúrokomzomeškaniaodzosplatnenia

do podania návrhu vo výške 70,70 eura a úrokom z omeškania 0,024% denne zo sumy 314,49 eura od
15. 05. 2013 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 26. 08. 2009
uzavrel s odporkyňou Úverovú zmluvu č. 3908083647, na základe ktorej poskytol odporkyni peňažné
prostriedky v sume 332 eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.
Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a listom zo dňa 14. 02. 2011 bola navrhovateľom

vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 324,05 eura v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

Súdny poplatok navrhovateľ uhradil kolkovými známkami vo výške 19 eur na titulnej strane návrhu na
začatie konania. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 14. júna 2013 č. k. 8RO/328/2013-14
vyzval navrhovateľa, aby do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok - doplatok
za podanie návrhu vo výške 4,50 eura (pol. č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov) na účet

Okresného súdu Komárno, číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 4 241 123 413, 00, KS: 0558 vedený v
Štátnej pokladnici. Vo výzve súd prvého stupňa navrhovateľa okrem iného poučil aj o tom, že ak nebude
poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák.
NR SR č. 150/1993 Z. z.), ako aj ho poučil o tom, že pred zaplatením celého poplatku v správnej výške
nemôže súd vo veci konať.

Navrhovateľ výzvu súdu prvého stupňa na doplatenie súdneho poplatku vo výške 4,50 eura prevzal
dňa 17. 06. 2013 a zareagoval na ňu vyjadrením, v rámci ktorého uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1,
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka nemá dodatočné vyrubenie súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z
omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky, právny základ. Aby bolo príslušenstvo zahrnuté

do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom poplatkového úkonu, a teda predmetomsamostatného konania. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. 05. 2008 č. k. 5Obo/54/2008 a považoval vyrubenie predmetného súdneho poplatku v zmysle § 10
ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, za

právne nepodložené a žiadal uvedenú výzvu zrušiť.

Napadnutým uznesením bolo konanie vo veci zastavené a o trovách konania rozhodnuté, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej

správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania

a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy,
ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu prvého

stupňa dňa 23. 05. 2013, domáhal zaplatenia istiny vo výške 324,05 eura, kapitalizovaného denného
úroku z omeškania vo výške 70,70 eura a úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 314,49 eura
od 15. 05. 2013 do zaplatenia a trov konania, teda predmetom konania v danej veci bola istina s
príslušenstvom, a nie len samotné príslušenstvo. Navrhovateľ s podaním návrhu súdny poplatok za
návrh v sume 19 eur uhradil. Keďže v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. cena príslušenstva

sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového
úkonu, súd prvého stupňa už nemal navrhovateľa vyzývať na doplatenie súdneho poplatku za návrh,
a pokiaľ následne napadnutým uznesením konanie pre nedoplatenie súdneho poplatku vyrubeného
za príslušenstvo zastavil, je toto jeho rozhodnutie nesprávne. V danej veci súd prvého stupňa
nemal navrhovateľa vyzývať na doplatenie súdneho poplatku za návrh, pretože príslušenstvo nebolo

samostatným predmetom poplatkového úkonu a vyčíslené príslušenstvo nie je totožné s pojmom
istina, ibaže by bola uplatňovaná samostatným konaním (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 54/2008).
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zastavením konania pre nedoplatenie
súdneho poplatku súd prvého stupňa navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, ako aj vec
nesprávne právne posúdil, keď navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za príslušenstvo,

preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu
v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Uvedené nenarúša ani skutočnosť,
že navrhovateľ do uplynutia odvolacej lehoty súdny poplatok zaplatil v plnom rozsahu, pretože ako už
bolo vyššie uvedené, na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 4,50 eura nemal byť súdom vyzvaný.
Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.