Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812200405.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom ako žalobca, IČO: 36 613 843, za
ktorého koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., W.
XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Y.. P. H., zamestnancom Okresného
súdu Trebišov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Námestie SNP 7, o 1400,77 € s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 31. mája 2012 č. k. 8C/73/2012-57,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania, t. j. vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením z 31. mája 2012 č.
k. 8C/73/2012-57 v dôsledku späťvzatia žaloby postupujúc podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil
(výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). O trovách
konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konštatujúc, že „žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania, s poukazom na tú skutočnosť, že konanie bolo zastavené“.

Podaním z 18.6.2012 označeným ako odvolanie vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník napadol
„časť II. výroku uznesenia, ktorým súd rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov
konania“ (teda odvolaním napadol výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom - poznámka odvolacieho súdu). Dôvodom odvolania je skutočnosť, že „vedľajší účastník v
konaní zastupoval žalovanú, ktorá bola v spore procesne úspešná“. Podľa právneho názoru odvolateľa
uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.

Poukazujúc na to, že zastavenie konania zavinil žalobca, pretože potom, čo vedľajší účastník vzniesol
námietkupremlčania,žalobcažalobuvzalspäť,domáhasatoho,abymuprotižalobcovipodľa§146ods.
2 vety prvej O.s.p. bola priznaná náhrada trov konania. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací
súd napadnutú časť výroku o trovách konania v tomto zmysle zmenil a aby žalobcovi uložil povinnosť
vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť (správne uhradiť) trovy prvostupňového konania v sume 189,60 € a
trovy odvolacieho konania v sume 51,98 €.

Žalobca sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko má za to, že v

danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ zároveň nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a považuje ho za
nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím dochádza k nadbytočnému navršovaniu trov konania,
vzhľadom na skutočnosť že ide o oblasť v ktorej by sa združenie na ochranu spotrebiteľa malo vyznať.Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
vedľajší účastník, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) posúdil uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 1 a 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a absenciu dôvodov, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, a preto je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,ktorýmvzmyslepoznámky

10a) pri § 93 ods. 2 O.s.p. je napríklad aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle §
93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Keďže vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný
účastník, znamená to, že mu v prípade víťazstva v spore môže byť priznaná náhrada jeho trov a v
prípade prehry môže byť zaviazaný na náhradu trov víťaznému účastníkovi. Súd sa otázkou náhrady

trov vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom a účastníkom vystupujúcim na procesnej protistrane musí
zaoberať (na návrh) vo výroku svojho rozhodnutia. Ak bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma priamo
aj vedľajšiemu účastníkovi, je vedľajší účastník vždy oprávnený na podanie odvolania, t. j. bez ohľadu
na vyjadrenie hlavného účastníka. Na podanie odvolania proti rozhodnutiu je však legitimovaný len za
predpokladu, že na jeho podanie je legitimovaný aj účastník, ku ktorému pristúpil.

Odňatím možnosti účastníka (vedľajšieho účastníka) konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V odvolacom
konaní vyšla najavo vada konania spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Právo účastníka (vedľajšieho účastníka) a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou
náležitosťoukaždéhorozhodnutiasúdu.Vrozhodnutísúdmusíuviesťpresvedčivéadostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci. Všeobecný súd musí svoje rozhodnutie
presvedčivo vyložiť a toto rozhodnutie musí mať oporu v súdnom spise. Inak dochádza k porušovaniu

základných procesných práv účastníkov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené,

vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania
nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu
nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 §
146 O.s.p., pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť
zastavené („Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho

trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca“). Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie
podľa hmotného práva. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na

strane žalovaného). Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, hoci bola
podaná dôvodne, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného).
Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného
ustanovenia je jednak teda dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré
sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu je arbitrárne, pretože súd nijako neodôvodnil,
prečo o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a prečo o nich nerozhodoval podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania je okrem toho aj zmätočné, pretože

hoci súd prvého stupňa vo výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a v dôvodoch uviedol, že tak rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., zmieňuje sa aj o tom, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, ktorá slovná formulácia nasvedčuje tomu, že o trovách
konania bolo rozhodované podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď

k zastaveniu došlo v dôsledku nejakého procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby
nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť, povinný
nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Inými slovami to znamená, že súd v takomto prípade
vždy musí skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho potom rozhodnúť o náhrade trov. Z
dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť či súd prvého stupňa vôbec skúmal, kto má vinu
na zastavení konania a ako túto otázku uzavrel. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri

svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže to zistiť ani vedľajší účastník, ktorému sa tak postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené uplatňovať v súdnom
konaní tie procesné práva, ktoré mu podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
patria. Konkrétne nemá možnosť posúdiť ako súd vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o trovách konania a keďže sa nedá zistiť, prečo vlastne

súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nemá tak možnosť proti
rozhodnutiu súdu brániť sa právne relevantným odvolaním. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania však možno konštatovať, že s týmito pre rozhodnutie o
trovách konania rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec

vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa jednoznačne uvedie, na základe ktorého ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje o trovách konania teraz už len vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom na strane žalovaného (rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi
navzájom odvolaním nebolo dotknuté, a preto nadobudlo právoplatnosť), svoje rozhodnutie riadne

odôvodní tak, aby pre účastníkov i vedľajšieho účastníka bolo pochopiteľné a aby v prípade, že bude
napadnuté odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné usúdiť, či pri jeho
vydávaní súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne.

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.