Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201435
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H. S., Q.
XXXX/X, I., právne zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Kus, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. SLV-PS-PK-68/2012 zo dňa 20.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-68/2012 zo dňa 20.6.2012 a rozhodnutia

Ministerstva vnútra SR č. SPC-ORSP-151/2012 zo dňa 5.3.2012.

V žalobe žalobca uviedol, že listom zo dňa 2.2.2012 podal žalobca na Ministerstvo vnútra SR návrh
na obnovu konania. Žalobca bol personálnym rozkazom zo dňa 22.12.2005 č. 737 prepustený zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a to z dôvodu, že dňa 7.11.2005 ako policajt na
oddelení hraničnej kontroly vo Vyšnom Nemeckom mal prevziať od nestotožneného cestujúceho úplatok
vo výške 200,- Sk. Dňa 7.11.2005 mal prevziať úplatok vo výške 100,- Sk tiež od nestotožnenej osoby a
dňa 16.11.2005 mal prevziať úplatok vo forme nezistenej meny a hodnoty tiež od nestotožnenej osoby.
Tento návrh o obnovu konania žalobca oprel o oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Michalovce

zo dňa 25.1.2011 sp.zn. 2T 101/2010. Žalobca bol totiž trestne stíhaný za rovnaké skutky, za ktoré
bol aj prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. V oslobodzujúcom rozsudku je
uvedené, že uvedené skutky sa nestali, čiže žalobca v službe žiadne úplatky od cestujúcich neprevzal.

Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím zo dňa 5.3.2012 č.p. SPC-ORSP-151/2012 návrh na obnovu
konania zamietlo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a to listom zo dňa 20.3.2012. O
rozklade bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.6.2012 tak, že žalovaný
rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Preskúmavané rozhodnutie považuje žalobca za rozhodnutie, ktoré je vydané v rozpore s vykonaným
dokazovaním, ktoré vykonal Okresný súd Michalovce, ktorý žalobcu oslobodil spod žaloby. Žalobca je

názoru, že oslobodzujúci rozsudok zakladá dôvod na obnovu konania tak, ako to má na mysli ust. § 245
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy,ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohli uplatniť a
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať
a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť, alebo zrušiť. Dňa 22.12.2005, keď bol žalobca personálnym

rozkazom prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, v tom čase ešte oslobodzujúci rozsudok
nebol. Z oslobodzujúceho rozsudku je však zrejmé, že ani jeden z troch skutkov, ktoré sa žalobcovi kládli
za vinu, sa nestal. Skutky, pre ktoré bol žalobca trestne stíhaný, sú zhodné so skutkami, pre ktoré bol
aj prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevysporiadal
s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol do odvolania. Napadnuté rozhodnutie preto považuje

za nepreskúmateľné. Obidva správne orgány vyhodnotili dôkazy jednostranne v neprospech žalobcu,
čím konali v rozpore so zákonom.

Žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím žalovaného. Namieta jeho nezákonnosť
akoajnezákonnosťsprávnehoorgánunaprvomstupni.Oberozhodnutiavykazujúpodľanázoružalobcu
vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe rozhodnutia
Ministerstva vnútra SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 18.9.2012 uviedol, že so žalobou a v nej
uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť. Z ust. § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. podľa názoru
žalovaného vyplýva, že zákon dáva žalovanému iba možnosť, pričom mu neukladá za povinnosť
preskúmať právoplatné rozhodnutie. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobou napadnuté

rozhodnutia sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa vedenia konania, pretože v prvej fáze sa najskôr
rozhoduje o povolení, nariadení obnovy konania a až následne sa rozhoduje o veci samej. Pokiaľ ide
o dôvody obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, tieto sú stanovené v ust. § 245
zákona odlišne od ustanovenia § 62 zákona o správnom konaní. V zmysle ust. § 247a zákona na
konanie podľa zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Žalovaný uvádza, že v samostatnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ
z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) boli použité také dôkazy, ktoré boli zadovážené v súlade
s právnymi predpismi a tieto žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázali spáchanie protiprávneho
konania, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj Najvyšší súd v rozsudku 4Sžo 62/2010 zo dňa 28.6.2011.
Pokiaľ ide o samostatnosť jednotlivých konaní a to či už trestného konania vedeného podľa ustanovení

trestného zákona a trestného poriadku alebo personálneho konania vedeného v súlade s ustanoveniami
zákona, v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustálenú súdnu judikatúru NSSR, pojednávajúcu
o samostatnosti a rozdielnosti trestného konania a personálneho konania vedeného v súlade s
ustanoveniami zákona. Konanie žalobcu v samostatnom personálnom konaní, nebolo posudzované ako
konanie majúce znaky trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a služobnými

povinnosťami policajta a ako také bolo aj v personálnom konaní podľa názoru žalovaného dostatočne
preukázané.

Žalovaný poukazuje na to, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
prepustený z dôvodu, že spáchal identický skutok, ktorý je definovaný v trestnom zákone, ale z
dôvodu, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z § 192 ods. 1
písm. e) zákona. Žalovaný pri svojom rozhodovaní o predmetnej veci vychádzal predovšetkým z
dôkazov zadovážených vlastnou činnosťou, ktoré boli zabezpečené podľa ust. § 238 zákona. Žalovaný
tvrdí, že konal vo veci samostatného personálneho konania vedeného v súlade s ustanoveniami

zákona, postupoval pri hodnotení zadovážených dôkazov v súlade s § 238 ods. 4 citovaného zákona.
Ďalej žalovaný tvrdí, že správne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú
samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného
pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej

povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolona ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní
viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Personálne
konanie o prepustení príslušníka PZ v štátnej službe je nezávislé od výsledkov trestného konania.

Rozhodnutím ministra vnútra o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ
z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti podľa trestného zákona, ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní v
služobnompomere,pretožesasvojímprotiprávnymkonanímspreneverilslužobnejprísaheaslužobným
povinnostiam, preto ani prípadné oslobodenie policajta spod obžaloby z trestného činu neznamená, že
tento neporušil zákon.

Po zadovážení a vyhodnotení dôkazov preukazujúcich žalobcovi protiprávne konanie, príslušný
nadriadený prijal rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu
uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e). Zadovážené dôvody boli v danom čase získané v súlade s právnymi
predpismi. Žalobca mal možnosť v rámci samostatného personálneho konania vedeného v súlade s
ustanoveniami zákona, oboznámiť sa so všetkými vo veci zadováženými dôkazmi. Personálne konanie
o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne na základe príslušných

ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu dodržaný zákonný postup.
Príslušný nadriadený po vyhodnotení zadovážených dôkazov, na základe vlastného šetrenia, ktoré
vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlúčiteľné s postavením
príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo potrebné
prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov z dôvodu prepustenia podľa

§ 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Žalovaný ďalej uvádza, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru, nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú
splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto nemožno vo veci
žalobcu skúmať napríklad otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred

slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osoby.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálený právny názor Ústavného súdu SR č. III.ÚS 366/06-9,
č. III.ÚS 263/06-14, č. III.ÚS 345/04-11, ako aj na ustálenú judikatúru súdov napr. NSSR 5Sž 104/02,
Sžo NS 31/03, 6Sžo 84/2007, 1Sžo 113/2008.

Žalovaný predovšetkým upozorňuje, že žalobca ako dôvod obnovy konania v podanom návrhu na

obnovu konania, ktorý podal v súlade s § 245 zákona, považuje predmetný rozsudok Okresného súdu v
Michalovciach č. 2T 101/2010 zo dňa 25.1.2011. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že pri rozhodovaní
o povolení obnovy konania podľa § 245 zákona vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka PZ, sa vyžaduje objavenie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré v čase rozhodovania
o jeho prepustení neboli žalobcovi alebo nadriadenému známe, prípadne ich nemohol uplatniť, pričom

za takéto skutočnosti alebo dôkazy sa nemôže považovať rozhodnutie iných orgánov vydaných v rámci
iných konaní, ktorými sa riešia odlišné otázky, odlišný predmet konania. Konanie vo veciach služobného
pomeru je samostatným konaním, ktoré je nezávislé na akomkoľvek inom druhu konania či už trestnom
alebo disciplinárnom. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade
s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a

služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi
v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade so
zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca.
Predložený rozsudok žalobcom sám o sebe nie je podľa názoru žalovaného dôkazom, resp. novou
skutočnosťou, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania uvedeného v odôvodnení personálneho

rozkazu, ale je iba výsledkom voľného hodnotenia dôkazov trestného súdu v súlade s § 2 ods. 12
trestného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.

III.Žalobca dňa 21.2.2013 doručil súdu vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uvádza, že s
tam uvedenými názormi žalovaného nesúhlasí. Má za to, že každé rozhodnutie musí byť vydané v
súlade so zákonom. Ako keby žalovaný svojím tvrdením priznal, že sú tu dôvody na obnovu konania

(oslobodzujúci rozsudok), ale žalovaný s aroganciou moci radšej vyhlási, že je na jeho dobrej vôli, či
právoplatnérozhodnutiepreskúma,alebonepreskúmaanáslednezruší.Takétotvrdeniejepodľanázoru
žalobcu v rozpore s čl. 1 Ústavy SR, kde je zakotvená právna istota a predvídateľnosť rozhodnutí, tiež
dôvera v spravodlivé rozhodovanie štátnych orgánov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného,
že neuviedol žiadne dôkazy na doplnenie dokazovania, toto tvrdenie sa podľa neho nezakladá na

pravde a je aj v rozpore so samotným personálnym rozkazom č. 737 zo dňa 22.12.2005. Z podaného
návrhu na obnovu konania je zrejmé, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka
PZ z rovnakých dôvodov, pre ktoré bol aj trestne stíhaný. Tri skutky, ktoré sú podrobne rozpísané v
uznesenívyšetrovateľaovzneseníobvineniazodňa14.12.2005,prektorébolžalobcatrestnestíhanýza
zneužitie právomoci verejného činiteľa a za prijímanie úplatku, sú zhodné so skutkami, ktoré sú uvedené
v personálnom rozkaze zo dňa 22.12.2005, čiže tvrdenie žalovaného, že žalobca na svoju obhajobu

neuviedol a nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, neobstojí.

Protiprávne konanie žalobcovi nebolo nijako preukázané a žalovaný na svoju obranu používa len
všeobecné pojmy. Návrh na obnovu konania žalobca opiera o oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 25.1.2011 sp.zn. 2T 101/2010, ktorý menovaného oslobodil spod obžaloby preto, že
nebolo preukázané, že skutky sa stali. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nijako nevysporiadal s

tvrdením žalobcu, ktoré je podrobne rozpísané v návrhu na obnovu konania, že ako je možné, že jedno
a to isté konanie súd po rozsiahlom dokazovaní vyhodnotil tak, že ani jeden z troch skutkov sa nestal
a žalobca sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a na druhej strane, to isté konanie služobný
úrad vyhodnotil tak, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladá dôvod na prepustenie
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že skutkový
stav bol dostatočne zistený a preukázaný a jedným z podkladov bol aj úradný záznam spracovaný
policajným orgánom zo dňa 19.12.2005 ako aj úradný záznam z prihliadnutia ITP vyšetrovacieho spisu.
Takéto závery sú podľa žalobcu nepresvedčivé a vzbudzujú vážne pochybnosti.

K citovaným rozhodnutiam Ústavného súdu SR, žalobca uvádza, že ani jedno z citovaných rozhodnutí

súdov, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sa netýka takého prípadu, že policajt bol prepustený zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a takéto rozhodnutie sa opiera o kľúčový dôkaz, t.j. o
trestnýspis aneskôrsapreukáže,žepolicajtboloslobodenýspodobžalobyvtrestnomkonaní.Zobsahu
personálneho rozkazu Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.12.2005 a z obsahu uznesenia o vznesení
obvinenia zo dňa 14.12.2005, je zrejmé a preukázané, že skutky, pre ktoré bol žalobca prepustený zo

služobného pomeru príslušníka PZ a pre ktoré bol aj trestne stíhaný, sú zhodné. Žalobca je názoru, že
oslobodzujúci rozsudok zakladá dôvody na obnovu konania tak, ako to má na mysli ust. § 245 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z.z.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom

SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorýmsa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým
Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, posúdilo rozklad bývalého príslušníka PZ H. S. (žalobcu) podaný
proti rozhodnutiu ministra vnútra SR č. SPC-ORSP-151/2012 zo dňa 5.3.2012, ktorým zamietol návrh
odvolateľa na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ust.
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 737

zo dňa 22.12.2005 z dôvodu, že nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania a na základe
zistených skutočností rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 737 z
22.12.2005 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii staršieho referenta oddelenia
hraničnejkontrolyPZVyšnéNemeckéodboruhraničnejpolícieSobrance,Úraduhraničnejacudzineckej

polície PPZ. Služobný pomer žalobcu sa skončil dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3
citovaného zákona. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca dňa 29.12.2012 rozklad. Rozklad
bol rozhodnutím žalovaného č. KM-9/PK-2006 zo dňa 24.2.2006 zamietnutý. Predmetné rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 1.3.2006. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu žalovaného podal žalobca
žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti a následne jeho zrušenia pre neexistenciu

dôvodov, na základe ktorých bol prepustený. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 288/2006-50
zo dňa 27.2.2009 rozhodnutie žalovaného č. KM-9/PK-2006 zo dňa 24.2.2006 podľa § 250j ods. 3 OSP
zrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.DôvodomtohtorozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave
bolo, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nedokázal zistiť, kedy sa nadriadený žalobcu
dozvedel o dôvodoch prepustenia zo služobného pomeru. Po vrátení spisového materiálu z Krajského

súdu v Bratislave, bol v rámci opätovne vykonaného odvolacieho konania posúdený personálny rozkaz
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a podaný rozklad bol opakovane zamietnutý
a to rozhodnutím žalovaného č. SLV-29/PK-2009 zo dňa 13.5.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 22.5.2009. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý o

nej rozhodol rozsudkom sp.zn. 3S 122/2009 zo dňa 20.7.2010. Voči tomuto rozsudku podal žalobca
odvolanie. O odvolaní rozhodol NSSR rozsudkom č. 4Sžo 62/2010 zo dňa 28.6.2011 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Dňa 7.2.2012 bolo na Ministerstvo vnútra doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené
ako „Návrh na obnovu konania“, ktoré smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu ministra vnútra SR

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ministerstvo vnútra SR prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 5.3.2012 č.p. SPC-ORSP-151/2012 návrh bývalého príslušníka PZ H. S. (žalobcu)
na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ zamietol, nakoľko
nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania. O rozklade voči prvostupňovému
rozhodnutiu bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom súdneho

prieskumu.

V.

Podľa § 1 zákona č. 73/1998 Zb. tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so
vznikom, zmenami a skončením štátnej služby, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR.Podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 245 ods. 1 citovaného zákona, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a
toto rozhodnutie zmeniť, alebo zrušiť. Návrh na obnovu konania sa podáva do 3 mesiacov odo dňa,
keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania najneskôr však do 3 rokov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 245 ods. 2 citovaného zákona). Podľa odseku 3 citovaného

zákona v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o
tom, že návrh je podaný včas.

Z ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Inštitút obnovy konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok na zabezpečenie nápravy

nezákonnéhorozhodnutia,ktorýjeoprávnenýuplatniťúčastníkkonaniaalebosprávnyorgánna nápravu
nezákonnosti.

Z citovaného ust. § 245 ods. 1 zákona vyplýva, že obnovy konania sa nemožno úspešne domáhať z
akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodov v tomto ustanovení uvedených, ktoré sú v porovnaní s dôvodmi
obnovy konania, v správnom konaní užšie.

Z ust. § 245 ods. 1 zákona pritom vyplýva, že musia byť súčasne splnené viaceré zákonom ustanovené
podmienky, aby bolo možné z právneho hľadiska dospieť k záveru, že existujú dôvody na obnovu
konania, to znamená, že dodatočne musia vyjsť najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sa
týkajú skutkového stavu veci. Musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a účastník konania ich nemohol bez svojho zavinenia uplatniť. Nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú obnovu konania treba však považovať za také, ktoré už
existovali v čase administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v predmetnej veci.
Tieto nové skutočnosti, resp. dôkazy musia byť takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom
konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu. Je úlohou rozhodujúceho orgánu,
ktorý koná o návrhu na obnovu konania, aby posúdil, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz, mohli mať

podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak sú zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami
dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej,
správny orgán návrhu na obnovu nevyhovie.

Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, že nové skutočnosti, resp. dôkazy nemohli
byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Konaním je prvostupňové konanie ako aj

odvolaciekonanie,resp.konanieorozklade.Dôvodnaobnovukonaniajesplnenýibazapredpokladu,že
účastník konania skutočnosť alebo dôkaz v čase konania nepoznal, alebo vykonanie dôkazu navrhol, ale
dôkaz nebol vykonaný, resp. vykonanie dôkazu bolo v čase rozhodovania z nejakého dôvodu nemožné.

Z administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že personálnym rozkazom ministra vnútra
SR č. 737 zo dňa 22.12.2005 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného

pomeru príslušníka PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie
spočívalo v tom, že počas výkonu služby, túto nevykonával riadne, pretože dňa 26.10.2005 v čase okolo
00,10hod.naoddeleníhraničnejkontrolyPZVyšnéNemecké,napracoviskupasovejkontrolyprepeších
a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, bez zákonného dôvodu prevzal

peniaze v hodnote 200,- Sk od osádky nestotožneného motorového vozidla, tieto si ponechal pre vlastnúpotrebu a následne tejto osádke umožnil bezproblémový vstup na územie SR. Ďalej dňa 7.11.2005
v čase okolo 22,45 hod. na OHK PZ Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a
osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, bez zákonného dôvodu prevzal z

cestovného pasu nestotožnenej osoby bankovku pravdepodobne v hodnote 100,- Sk a túto si ponechal
pre vlastnú potrebu a umožnil tejto osobe bezproblémový vstup na územie SR, dňa 16.11.2005 asi o
00,16 hod. na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá, na vstupe z Ukrajiny
do Slovenskej republiky, bez zákonného dôvodu prevzal z cestovného pasu nestotožneného občana
Ukrajiny bankovky v nezistenej mene a hodnote a tieto si ponechal pre vlastnú potrebu a umožnil tejto

osobe bezproblémový vstup na územie SR.

Rozhodnutím č. KM-9/PK-2006 bol rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie - personálny
rozkaz bol potvrdený. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Bratislave žalobu, o
ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom pod č.k. 3S 122/2009 tak, že Krajský súd v Bratislave po preskúmaní
predmetnej veci podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca využil zákonnú možnosť a voči
tomuto rozsudku podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom NSSR 4Sžo 62/2010 zo dňa

28.6.2011, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Dňa 7.2.2012 doručil žalobca žalovanému návrh na obnovu konania, ktorý podal v dôsledku zistenia
nových skutočností odôvodňujúcich obnovu konania, za ktoré považuje žalobca rozsudok Okresného
súdu Michalovce zo dňa 25.1.2011 sp.zn. 2T 101/2010, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby.

Z administratívneho spisu je nesporne preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru

podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 47 citovaného zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností

ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou a rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona, je policajt povinný:

a) plniť si svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a

pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú, alebo sťažujú výkon
štátnej služby a hroziacu škodu

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok, nemusí tak urobiť, ak mu

v tom bráni dôležitá okolnosť, alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym
zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom

f)zdržaťsakonania,ktorébymohloviesťkstretudôležitéhozáujmuštátnejslužbysosobnýmizáujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na

prospech inéhog) štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor

h) dodržiavať služobnú disciplínu

i) vykonávať štátnu službu nestranne

j) poskytnúť policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo služobného pomeru

k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas
služby v týždni, to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne, bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli
počas trvania služobného pomeru

n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so
štúdiom pri výkone štátnej služby

p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti

r) oznámiť bez zbytočnému odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného
preukazu alebo služobného odznaku

s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na
zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby

t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.

Podľa § 233 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol
presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodné okolnosti

bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

Podľa § 328 citovaného zákona, ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede,
vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a
potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na

podporu svojich tvrdení dôkazy, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

KrajskýsúdvBratislavesastotožnilsozáveromžalovaného,ževprípadežalobcunebolisplnenédôvody
na obnovu konania podľa ust. § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb., preto žalobu zamietol.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe súd uvádza, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej

povinnosti samo osobe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestnoprávnej
zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho
opatrenia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno
podmieňovať spáchaním trestného činu.

Personálne konanie o prepustení príslušníka Policajného zboru v štátnej službe je nezávislé od

výsledkov trestného konania. Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomerusa nerozhoduje o vine, príslušníka PZ z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti podľa trestného zákona,
ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojím protiprávnym konaním sa
spreneveril služobnej prísahe a služobným povinnostiam, a preto ani prípadné oslobodenie policajta

spod obžaloby z trestného činu, resp. zastavenie trestného stíhania neznamená, že tento neporušil
zákon.

Pri prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Zb. pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom, za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

nad ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ide o najprísnejšiu sankciu, ktorú nie je možné stotožňovať
s trestno-právnou zodpovednosťou príslušníka. Dôvody prepustenia podľa citovaného ustanovenia
musia byť dané v okamihu prepustenia bez ohľadu na možný budúci výsledok trestného konania,
keďže personálne konanie prebieha nezávisle od trestného konania. V konaní o prepustení policajta
zo služobného pomeru sa nerieši jeho trestná zodpovednosť. Otázku viny zo spáchania trestného činu
preto nie je možné považovať za predbežnú otázku, od ktorej vyriešenia závisí rozhodnutie o prepustení

policajta z dôvodov uvedených v ust. § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Vedené trestné konanie
voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že
oslobodzujúci rozsudok, o ktorý žalobca oprel návrh na obnovu konania, nie je novým dôkazom, resp.
skutočnosťou, ktorým by sa zmenila dôkazná situácia, z ktorej správny orgán v konaní o prepustení zo
služobného pomeru žalobcu vychádza.

Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave vychádza z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad
6Sžo 27/2011, 8Sžo 92/2012).

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalobca v podanom návrhu na obnovu konania neuviedol také
nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli relevantné v zmysle ust. § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP s ohľadom na výsledok konania tak, že
v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.