Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/32/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409204323
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5409204323.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: EUROSAFE

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Smrečianska 43, IČO: 35783290, zastúpená JUDr. Róbertom
Šimkom,advokátomsosídlomvBratislave,Vrútocká12,protižalovanému:Mgr.Q.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. K. - A., F.B. XXX/X, zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom v Liesku, Tichá
590, v konaní o zaplatenie sumy 5.099,06 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.750,95 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 24.02.2010 až do jej zaplatenia, to všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 2.152,60 eura s 10,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za
obdobie od 24.02.2010 až do jej zaplatenia, ako aj ohľadne zaplatenia 10,5 %-ného ročného úroku z

omeškania zo sumy 5.099,06 eura za obdobie od 01.01.2009 až do 23.02.2010 vrátane, zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 30.11.2009 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu
voči žalovanému s poukazom na § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka
práce (ďalej len „ZP“) domáhal titulom náhrady škody zaplatenia sumy 5.099,06 eura s 10,5 %-ným
ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.01.2009 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov
tohto konania. Odôvodnil ju tým, že žalobca ako zamestnávateľ bol v pracovnoprávnom vzťahu so
žalovaným ako zamestnancom na základe pracovnej zmluvy uzavretej 15.08.2005. Počas jeho trvania

žalovaný v rámci dojednaného druhu práce vykonával inštalácie bezpečnostných fólií u zákazníkov
žalobcu. V niekoľkých prípadoch zanedbaním pracovných povinností spôsobil škodu, ktorú si poškodení
zákaznícinásledneuplatniliužalobcu.Dňa07.01.2008bolžalovanývyslanýnainštaláciubezpečnostnej
fólie a silikónovanie okien u zákazníka - A. S., Bratislava - Dúbravka, B. B.. V dôsledku nesprávneho
pracovného postupu vykazoval jeho pracovný výsledok vady spočívajúce v nedostatočnom priľnutí fólie
a vzniku bublín a nerovností. Zákazník tieto vady následne reklamoval u žalobcu, ktoré žalobca musel
odstrániť, čím mu vznikli náklady v celkovej výške 33.268,20 Sk na dopravu, montážne práce a materiál

(zákazka 1). Dňa 07.04.2008 žalovaný vykonával inštaláciu fólií u zákazníka - Y. F., Most pri Bratislave,
S. L.. Nedbanlivosťou žalovaného pri výkone pracovnej činnosti došlo k vypadnutiu nezaisteného
okna na zariadenie domu, ktoré sa poškodilo. Zákazníkovi vznikla na zariadení domu škoda vo výške
33.366,- Sk, ktorú žalobcovi preukázal a uplatnil si jej náhradu. Žalobca túto sumu zodpovedajúcuspôsobenej výške škody uhradil v plnom rozsahu 08.09.2008 prevodom na účet zákazníka. Ten istý
zákazník následne u žalobcu reklamoval aj výsledok inštalačných prác žalovaného na 13-tich oknách,
u ktorých sa zistilo nedostatočné priľnutie fólií. Aj tieto vady boli spôsobené nedbanlivosťou žalovaného

a nedodržaním správneho pracovného postupu. Pri odstraňovaní týchto vád vznikli žalobcovi náklady
na dopravu, montážne práce a materiál v celkovej výške 66.096,- Sk (zákazka 2). Dňa 21.05.2008
žalovaný vykonával inštaláciu bezpečnostných fólií u zákazníka - SENI s.r.o., Bratislava, Panenská
4, IČO: 35852917. Nedbanlivý pracovný postup žalovaného mal za následok, že jeho pracovný
výsledok vykazoval vady prejavujúce sa nečistotami a šmuhami na inštalovanej fólii, ktoré zákazník

žalobcovi reklamoval. Odstraňovaním týchto vád vznikli žalobcovi náklady v celkovej výške 20.913,80
Sk vynaložené na dopravu, montážne práce a materiál (zákazka 3). Celková výška škody, ktorá
žalobcovi vznikla odstraňovaním vád a poškodení spôsobených žalovaným tak predstavuje spolu
153.614,- Sk (5.099,06 eura). Žalovaný ako zamestnanec nesplnil všeobecnú prevenčnú povinnosť
pri predchádzaní vzniku škôd a zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh spôsobil
žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi škodu, za ktorú podľa uvedených zákonných ustanovení nesie

zodpovednosť.Štvornásobokjehopriemernéhomesačnéhozárobkuanivjednomzprípadovškodových
udalostí nepresiahol výšku spôsobenej škody. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu
spôsobenej škody a viackrát ho písomne aj formou e-mailovej komunikácie vyzval na jej náhradu.
Žalovaný má pritom uzavretú poistnú zmluvu, ktorej poistné plnenie sa vzťahuje aj na poistné udalosti
spadajúce pod vyššie uvedené prípady spôsobenej škody a žalobcom uplatňovaná náhrada škody by

tak mohla byť jednoducho uhradená z poistného plnenia uplatneného žalovaným na podklade poistnej
zmluvy. Žalovaný sa napriek snahám žalobcu o mimosúdne urovnanie vyhýba uspokojeniu žalobcových
pohľadávok. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 ods. 4 ZP.

Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 11.02.2010 pod

č. k. 10Ro/266/2009-36, podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej,
následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá O. s. p. k zrušeniu platobného rozkazu. V
jeho odôvodnení namietol dôvodnosť uplatneného nároku, keď podľa žalovaného skutočnosti tvoriace
podklad žaloby nezakladajú nárok na náhradu škody v takej výške, aká bola vyčíslená. Žaloba je
založená na nedostatočne preukázaných skutočnostiach, na ktorých sa žalovaný nepodieľal. Žalovaný

nepopiera uzavretý pracovnoprávny vzťah, ale z predloženej dokumentácie je zrejmé, že zamestnávateľ
v tomto vzťahu porušil zásady zakotvené v Zákonníku práce a Antidiskriminačnom zákone. Z podkladov
poskytnutých klientom jednostranne usúdil zodpovednosť za škodu, a to vo výške bez znaleckého
posúdenia na hodnoty vyčíslené v žalobnom návrhu. Nie je zrejmé, či sa žalovaný mohol vyjadriť ku
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, či pracovné úlohy plnil sám zo zamestnancov žalobcu alebo

nie. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Zástupca žalobcu v priebehu konania o.i. uviedol, že žalobca pripisuje zodpovednosť za celú žalovanú
škodu žalovanému a nemal dôvod ju pomerne rozúčtovať na iné osoby. Všetky škody totiž vznikli
výlučne v dôsledku tých úkonov, ktoré vykonával a za ktoré bol zodpovedný iba žalovaný. Reklamované
nedostatky inštalácie okenných fólií boli spôsobené nedôsledným očistením okien a následným

nedôsledným vytlačením vody spod nalepených fólií, v dôsledku čoho tieto nedostatočne priľnuli k
oknám, na ktorých navyše ostali viditeľné šmuhy a prach. Tieto práce na predmetných zákazkách
vykonával výlučne žalovaný, ktorý za ne aj v plnom rozsahu zodpovedal. Ostatné osoby prítomné
pri realizácii zákaziek vykonávali pre žalovaného len pomocné práce podľa jeho pokynov (meranie,
rezanie fólií, podávanie potrebných nástrojov a materiálov, silikónovanie okien po inštalácii). Pokiaľ

na mieste realizácie prác neboli splnené podmienky pre riadnu inštaláciu fólií, bol žalovaný v záujme
bezchybného výsledku povinný montáž odmietnuť do času zabezpečenia riadnych podmienok (napr.
závesy a prašnosť u zákazníčky F.). Rozdiel množstva použitej a inštalovanej fólie v montážnom liste
č. 20080053 oproti o niečo vyššiemu množstvu v doklade z 31.07.2008 zákazky p. F. zdôvodnil tým, že
do montážneho listu neboli zahrnuté fólie a ich inštalácia na okno, ktoré bolo dodané ako náhrada za

rozbité pôvodné okno p. F.. V súvislosti s protistranou tvrdeným nesúhlasom žalovaného s montážou
fólií dňa 07.01.2008 uviedol, že žalobca nevie o žiadnom takom nesúhlase vysloveným žalovaným pred
konateľom žalobcu a nič také ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo.Konateľ žalobcu T. E. dňa 09.12.2011 vypovedal, že obhliadku reklamovaných inštalácií fólií vykonával
spoločne s p. S. - zástupkyňou riaditeľa. Ak sa vykonávala montáž fólií v prevádzke žalobcu, robilo sa
to v priestoroch zasadačky, alebo v priestoroch spol. ATRAGENE, s.r.o., o čom poučil aj žalovaného,

aby sa vyhol prašnosti. Žalovaný sa však týmto pokynom neriadil a montáž fólií robil v šatni v prašnom
prostredí a z toho dôvodu bola táto zákazka realizovaná vadne, čo zistil až poobede, keď sa vrátili
na firmu a videl, že tie fólie sú zle nalepené. Výsledok závisí od dôsledného vykonania práce podľa
zvoleného pracovného postupu, hlavne od dôsledného očistenia okna a vytlačenia vody spod fólie. Pri
nástupe do zamestnania školia zamestnancov, akým spôsobom majú postupovať pri lepení fólií a (noví

zamestnanci) chodia aj so zamestnancom, ktorý to už robil a ktorým je im to názorne ukázané. U okien
zo zákazky 3 videl, že sú zle nalepené už keď tieto odchádzali z firmy, na čo žalovaného upozornil, ale
on povedal, že je to dobre urobené.

Zástupca žalovaného v ďalšom konaní uvádzal, že žalobca v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným
neustále porušoval zásady zakotvené v ZP, najmä čl. 2 a čl. 3 a s ním súvisiaci Antidiskriminačný
zákon. Poukazoval na § 13 a § 154 ZP, keď zo žaloby nie je zrejmé, či žalovaný bol na výkon práce

školený a či žalobca v zmysle § 81 a § 82 ZP zabezpečil výkon práv a povinností tak, ako to ukladá
ZP. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný bol zaškolený, poukázal na to, že žalovaný neobdržal žiaden certifikát
ohľadne inštalácie fólií. Nie je preukázané splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca
za škodu a žalobca jednostranne usúdil zodpovednosť žalovaného za škodu. Ako skutočnosť „hovoriacu
za všetko“ uviedol, že 07.01.2008 v zimných mesiacoch vyslal žalobca dvoch pracovníkov na nalepenie

bezpečnostných fólií na adresu A. S., B. B., A., aj keď obaja zamestnanci nielen ústnou cestou sa
proti tomu ohradili. I nezainteresovaným je asi jasné, ako môžu tie fólie byť nalepené. V tejto súvislosti
žiadal zohľadniť v rámci obrany žalovaného, že na vzniku škody sa podieľal aj žalobca tým, že vyslal
07.01.2008 žalovaného na montáž fólií napriek jeho nesúhlasu a že na škode sa podieľali aj pracovníci
žalobcu, s ktorými bol žalobca na montáži fólií, a to p. K. u zákazky 1, p. E. u zákaziek 2 a 3, pričom

žiadal zaviazať uvedené osoby na jednotlivé dielčie škody spolu so žalovaným spoločne a nerozdielne
a ponížiť celkovú výšku škody o tú časť, za ktorú zodpovedá samotný žalobca. Namietal dôveryhodnosť
výpovedísvedkovvypočutýchdožiadanýmisúdmi,ktorípodľanehoúčelovovypovedalivsnahepoškodiť
žalovaného a sú stále zamestnancami žalovaného, teda z dôvodu personálnych a aj rodinných väzieb
s konateľom žalobcu. Žiadal ozrejmiť aj daňové záležitosti, pretože ak sa odstraňuje škoda, nejde z

pohľadu zákona o DPH o zdaniteľné plnenie. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala vzniknúť v súvislosti so
zákazkou 2, žalovaný ako povinná osoba z titulu zodpovednosti za škodu nezískava žiadne protiplnenie
v podobe dodaného tovaru či poskytnutie služby (§ 2 zákona o DPH ). Poskytnutie náhrady škody nie je
všeobecnou úplatou, plnenie ktorej by bolo predmetom DPH a tak sa stalo, že vo faktúre č. 28400519,
ďalšia faktúra č. 28400568 DPH ostalo vo forme vratky žalobcovi. Nie je možné pri tomto prípade uplatniť

výšku škody tak, ako bolo proklamované u p. F., kde podľa korešpondencie zo 16.04.2008 požadovaná
škoda bola vo výške cca 25.500,- Sk s elektrinou a morálnym odškodnením, a to ešte bolo zaplatené
jej DPH, ktorú si žalobca odpísal vo forme vratky. Tiež uviedol, že žaloba má byť presná, určitá a
zrozumiteľná a má za to, že to tak v danom prípade nie je.

Žalovaný na pojednávaní 27.10.2010 vypovedal, že bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, u

ktorého najprv pracoval ako brigádnik a od 15.08.2005 bol v zamestnaneckom pomere. Dňa 29.04.2008
dal žalobcovi výpoveď, lebo sa mu na leto núkala iná práca, z ktorej možnosti vzišlo, o čom sa dozvedel
aj konateľ žalobcu pán E., ktorý sa ho ešte pred uplynutím výpovednej lehoty pýtal, či teda zostáva
alebo ide preč. Na to mu povedal, že keď sa už rozhodol, že dáva výpoveď, tak končí a práve po tomto
období začali problémy. Dovtedy boli jeho vzťahy s pánom E. dobré. Pokiaľ ide o jeho zaučenie, keď

začal pracovať, na začiatku mu pán E. ukázal, ako sa to má robiť a on, keďže mu to ukázal dobre, tak
presne podľa jeho pokynov aj postupoval. Vykonávaná práca bola piplavá, detailná, pedantná, čomu
zodpovedala aj dĺžka času, ktorý pritom strávil, hoci pán E. mu hovoril, že by to mal robiť rýchlejšie.
On prevažne robil u žalobcu lepenie fólií, ale pomáhal aj pri výrobe bezpečnostných trezorov, resp.
pri sťahovaní a pri montáži bezpečnostných dverí. Fólie sa podstatne lepšie montujú, keď je teplo,

pretože vtedy dochádza k jej lepšiemu vysušeniu a je menšie riziko vzniku bublín. To, či je fólia
zrelá na reklamáciu pokiaľ ide o bubliny, sa dá prakticky posúdiť až v rozmedzí 3 až 6 mesiacov od
montáže, pretože dovtedy ešte prebieha proces postupného samovysúšania. U A. S. išlo o montáž
bezpečnostných fólií na euro okná, ktorá je problematickejšia oproti plastovým oknám, lebo najprv je
potrebné odstrániť silikón, potom to poriadne vyčistiť, aby fólia priľnula aj na miesta, kde bol predtým

silikón a nakoniec treba okná znova vysilikónovať. Nie si je vedomý, že by prácu u menovanej vykonalnekvalitne aj napriek tomu, že šlo o montáž v zimnom období. Keď robil montáž fólií, vždy s ním pracoval
aj ďalší jeden brigádnik. Prvú časť prác urobili ešte pred Vianocami roku 2007 okolo 20. decembra.
Zostali nedokončené dve veľké okná v obývačke a pri montáži fólie na jedno z tých veľkých okien

cítil, že môže byť problém, lebo tam bol prievan a vtedy je väčšie riziko tvorby bublín. Teplota bola
len niečo nad nulou. On aj upozornil pána E., že možno s jedným oknom tam môže byť problém, na
čo ho on upokojoval a povedal, však sa uvidí. On u menovanej nebol odstraňovať žiadne chyby. Tie
mali byť odstraňované až potom, keď už u žalobcu nepracoval. On svoju prácu vtedy vykonával ako
najlepšie vedel podľa svojho vedomia, svedomia a zručnosti. Práve pani S. ho odporučila na inštaláciu

bezpečnostných fólií aj zákazníčke Y. F.. Tam sa mala fólia lepiť aj na jedno okno nad kuchynskou
linkou, ku ktorému nebol moc dobrý prístup. On mohol odmietnuť lepiť fóliu na okná, ku ktorým nemá
zabezpečený dobrý prístup. Napriek tomu montáž fólie aj na uvedené okno vykonal, pričom zákazníčka
chcela, aby sa tam namontovali dokonca dve fólie, najprv bezpečnostná a potom aj reflexná. Hneď po
namontovaní fólie sa okno ešte nevylištováva, aby sa to tam ešte vysušilo, len sa osadí horná lišta, aby
sklo nevypadlo, čo aj spravil. Potom, keď montoval lišty v iných izbách, zrazu počuli veľký buchot a dané

okno sa rozbilo. Keď to sklo vypadlo, on to nevidel, lebo pracoval v inej časti domu. V tom čase boli
v dome jej svokra a deti. Sklo pri páde poškodilo vodovodnú batériu, údajne malo poškriabať aj jedny
spodné dvierka na kuchynskej linke a tiež došlo k poškodeniu troch dlaždíc, na ktorých povrchu sa časť
odlúpla. Na dvoch oknách v spálni - balkónových dverách a okne došlo k odlúpnutiu reflexnej fólie. Nie
si je vedomý toho, že by túto chybu mal spôsobiť on. Majiteľka domu mala mačku a je možné, že to

mohlo byť spôsobené aj týmto spôsobom. Jedna z fólií bola poškodená v dolnej časti tak, akoby to bolo
odlúpnuté nechtom. Ohľadne ďalšieho okna bola reklamácia, že fólia nepriliehala v jednej štvrtine okna.
Tieto odlúpnutia odstránil on použil na to materiál zamestnávateľa, ale robil to vo svojom voľnom čase.
Narozbitékuchynskéoknobolozabezpečenénovésklosparametrami,aképredtýmoknomalo.Keďmu
volal pán E., že okno je už vyrobené, aby ho išiel zobrať, povedal mu, že pracuje mimo a že to nestihne,

a tak požiadal iných pracovníkov z firmy, aby išli po okno, čo aj spravili. Priniesli ho do areálu žalobcu,
kde ho položili na pokyn pána E. vodorovne na taký drevený stôl. Teda nepostavili ho vertikálne k stolu.
Keď on prišiel na pracovisko, našiel už toto okno znehodnotené, pričom pri reklamácii okna výrobca
povedal, že k deformácii došlo výbuchom plynu, pretože medzi sklami bol na žiadosť zákazníka plyn.
Údajne k tomu došlo preto, lebo sklo bolo vystavené vysokej teplote na mieste, kde bolo ponechané.

Hneď, ako to zistil, o tom informoval pána E., ktorý mu toto nechcel veriť. Potom objednali nové okno.
Predmetom prvej reklamácie bolo toto poškodené okno s príslušenstvom a odlúpnutie dvoch fólií. Potom
reklamovala pani F. ďalšie okná, z čoho uznal pán E. ako dôvodnú reklamáciu trinásť okien, medzi nimi
aj také, ktoré podľa neho neboli na reklamáciu. Nevie, či medzi oknami, u ktorých reklamáciu pán E.
uznal, boli aj okná, ktoré podľa neho by boli dôvodne reklamované. Konkrétne zákazníčka reklamovala,

že tam bol na fólii prach a šmuhy. Ak by sa dostala za fóliu nečistota, bola by to jeho chyba, ale pri
prachu je to problematické. V danom prípade sa totiž fólie montovali na okná, pri ktorých boli záclony a
ťažké baldachýnové závesy, ktoré zákazníčka odmietla dať dole a tvrdila, že sú vypraté a sú čisté. Za
takejto situácie je veľké riziko, že sa na fóliu na tú časť, ktorá sa lepí k oknu, môže usadiť prach. Uviedol,
že to prelepenie fólií na všetkých reklamovaných oknách zabezpečil on v posledný deň trvania svojho

pracovného pomeru a robil to do pol jednej nasledujúceho dňa. Robil to ešte s jedným brigádnikom od
rána predchádzajúceho dňa. Nový materiál - fólie dodal žalobca. Myslí si, že zákazníčka nereklamovala
šmuhy, ktoré, ak tam aj boli, tak neboli spôsobené mechanickou činnosťou, ale mohli byť spôsobené
tým, že ešte nedošlo k vyschnutiu šampónu pod fóliou, ale zákazníčke vadil prach, čo si všimla, keď
umývala okná. Aj keď preliepal fólie, tak opäť boli zavesené závesy, ktoré si myslí, že dával dole, ale si už

presne nespomína. Veľmi ho trápilo zhoršenie jeho vzťahu s pánom E., ktorý bol spočiatku veľmi dobrý
a priateľský. Podľa neho žiadna fólia sa nedá namontovať tak, aby na okne nebola ani smietka prachu.
Podľa neho na reklamáciu je to vtedy, ak to, čo ostane na okne zalepené fóliou, je špina, ktorú mal
odstrániť pri umytí okna. Poukázal na možné konkrétne problémy pri lepení fólií. K zákazke 3 uviedol,
že išlo o montáž fólií na 6 pomerne malých okien. Montáž fólií vykonával priamo na pracovisku v šatni,

pretože tam bolo vtedy najmenej vírenia prachu. Na okná montoval fóliu, ktorú ušetril pri montáži fólií u
iných zákazníkov. Vie, že z týchto okien pán E. uznal reklamáciu piatich a predmetom reklamácie pokiaľ
si spomína mali byť šmuhy. Preliepal to on. Keď to preliepal, tak už použil normálnu fóliu, nie zvyškovú.
Vtedy v šatni to lepil sám a keď to opravoval, tak to lepil ešte s jedným zamestnanom počas pracovného
času a bolo to tiež v rozmedzí posledných dvoch dní jeho práce u žalobcu. Keď prvýkrát montoval tú

fóliu, tak pracoval pod časovým tlakom, lebo mal na to jednu hodinu, pretože v ten istý deň o 13.00 h
musel pracovať v Nitre na inej dohodnutej zákazke. On už bol vtedy psychicky hotový, pretože bol už
pod tlakom a neriešil, či je to na reklamáciu alebo nie je. Jednoducho prikázali mu to a on to urobil. Ak by
aj mali byť na reklamovaných oknách šmuhy, nie si je vedomý, že by ich mal spôsobiť on, pretože oknáodvážali pracovníci pracujúci pre daného zákazníka a k poškriabaniu mohlo dôjsť kľudne pri prevoze a
pri manipulácii s nimi, teda pri inštalácii. Ak aj by bola z jeho strany nejaká nekvalita, tak suma, ktorú
od neho požaduje žalobca ako náhradu škody, je prehnaná. Žiadal zohľadniť, že to, čo mal spôsobiť

pani F. a spoločnosti SENI, že to odstraňoval on a časť reklamácií vybavoval počas dovolenky, resp. vo
svojom osobnom voľne. Vtedy dostával od žalobcu už len základnú mzdu. Predtým dostával ku mzde
aj výkonnostné, resp. prémie. V ďalšom konaní uviedol, že reklamácie voči nemu vznikli aj preto, že
nemal fundovaných spolupracovníkov. Keď lepil fólie na veľké okná, toto nebol schopný lepiť sám, ale
museli to aplikovať na okno dvaja. Jeden pridŕžal a druhý to lepil a dával emulziu. Keď padnuté okno

znefunkčnilo vodovodnú batériu u p. F., tak F. kúpili novú náhradnú batériu a doklad o kúpe dali priamo
žalobcovi, ktorý im ju preplatil. Keď namontovali už novú batériu, tak tú náhradnú odovzdali jemu a on
ju dal žalobcovi do skladu.

V priebehu konania po tom ako súd na pojednávaní 13.03.2013 uložil zástupcovi žalobcu vyčísliť
skutočnú výšku škody (výšku nákladov), ktoré mal spôsobiť žalovaný žalobcovi, keď zo žaloby bolo
zrejmé, že pri jej vyčísľovaní žalobca vychádzal zo svojich cenníkových cien prác, materiálu a nákladov

na dopravu aktuálnych v čase odstraňovania reklamovaných vád, ktoré nepochybne zahŕňali aj zisk
žalobcu, teda nie len možnú skutočnú škodu, zástupca žalobcu podaním zo 16.05.2013 vyčíslil celkovú
výšku skutočných nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s vybavením reklamácií zákaziek
realizovaných žalovaným na sumu 2.946,46 eura. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania
nemožno s istotou vyvodiť úmysel žalovaného, ktorý by v zmysle § 186 ods. 3 ZP zakladal nárok

žalobcovi na náhradu ušlého zisku, preto ho upravil na sumu predstavujúcu skutočnú škodu. Poukazujúc
na § 186 ods. 3 ZP uviedol, že žalovaný v posudzovaných prípadoch nesplnil povinnosti uložené týmto
ustanovením a v dôsledku nedbalého prístupu k plneniu pracovných povinností vyplývajúcich z náplne
jeho práce, zavinil vznik škôd uplatnených žalobcom v tomto konaní. Uplatnená suma skutočnej škody
2.946,46 eura pozostáva z:

a) ceny práce zamestnancov podieľajúcich sa na odstraňovaní spôsobenej škody (šlo o výšku dennej
mzdymzdyV.E.-848,96SkaV.K.ml.-1.568,96Sk,vybavujúcichreklamáciuvsúvislostisozákazkou1
dňa 16.09.2008, o denné mzdy žalovaného - 1.272,72 Sk a V. E. - 1.054,40 Sk, vybavujúcich reklamáciu
v súvislosti so zákazkou 2 dňa 31.07.2008 a o výšku dennej mzdy žalovaného - 1.272,72 Sk a V. E. -
1.054,40 Sk vybavujúcich reklamáciu v súvislosti so zákazkou 3 dňa 29.07.2008, čo je spolu 7.072,16

Sk);

b) obstarávacích nákladov na materiál spotrebovaný pri odstraňovaní škôd (náklady na fólie podľa vtedy
aktuálnych cenníkových cien ich dodávateľa pre žalobcu použitých na odstraňovanie reklamovaných
vád u zákazky 1 - bezpečnostná fólia SMC 7 o výmere 17,6 m2 pri obstarávacej cene 533,- Sk/1 m2
x 17,6 m2 = 9.380,80 Sk, u zákazky 2 - bezpečnostná fólia SG 12 o výmere 30 m2 pri obstarávacej

cene 840,- Sk/1 m2 x 30 m2 = 25.200,- Sk a solárno-reflexná fólia M20 o výmere 3 m2 pri obstáravacej
cene 319,- Sk/1 m2 x 3 m2 = 957,- Sk a u zákazky 3 - bezpečnostná fólia SG 12 o výmere 9,5 m2 pri
obstarávacej cene 840,- Sk/1 m2 x 9,5 m2 = 7.980,- Sk, čo sú celkovo náklady, pri ktorých si žalobca
neuplatnil DPH 43.517,80 Sk);

c) nákladov na nápravu škôd na zariadení domácnosti Y. F. (poškodená dlažba - 3.600,- Sk, dočasná

vodovodná batéria - 926,06 Sk, riadna vodovodná batéria - 11.610,- Sk, oprava kuchynskej linky -
17.200,- Sk, 2 ks okien - 2.732,72 Sk, čo je celkovo 36.068,78 Sk);

d) dopravných nákladov nevyhnutne vynaložených v súvislosti s odstraňovaním škôd (dopravné náklady
vyčíslené podľa zákona NR SR č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSVaR č. 181/2008 Z. z. -
použité motorové vozidlo FIAT SCUDO, a to v súvislosti s vybavovaním reklamácie u zákazky 1 - 1 x

obhliadka reklamovaných vád a 1 x odstraňovanie vád, každá z ciest do Dúbravky, Strmé sady a späť 22
km x 2 pri sadzbe základnej náhrady 5,50 Sk priemernej spotrebe 7,6 l/100 km a cene pohonných hmôt
43,12 Sk/l - čo predstavuje 386,19 Sk, v súvislosti s vybavovaním reklamácie u zákazky 2 - tri cesty do
Mostu pri Bratislave, 1 x v súvislosti s poškodením zariadenia domácnosti, 1 x obhliadka reklamovaných
vád + inštalácia fólií a 1 x odstraňovanie reklamovaných vád a inštalácia fólií, z toho 1 cesta tam a späť

31 km x 3 pri sadzbe základnej náhrady 5,50 Sk priemernej spotrebe 7,6 l/100 km a cene pohonných
hmôt 44,91 Sk/l, čo predstavuje 828,92 Sk a v súvislosti s vybavovaním reklamácie u zákazky 3 - 1
cesta do Rudavy a späť 100 km pri sadzbe základnej náhrady 5,50 Sk priemernej spotrebe 7,6 l/100 kma cene pohonných hmôt 44,91 Sk/l, čo predstavuje 891,31 Sk, teda celkové dopravné náklady vyčíslil
na 2.106,42 Sk).

Vo zvyšnej časti žalovanej istiny (presahujúcej sumu 2.946,46 eura), t.j. ohľadne sumy 2.152,60 eura

zobral žalobu späť, čo upresnil na pojednávaní 27.05.2013 tak, že čiastočné späťvzatie žaloby sa
týka aj uplatneného úroku z omeškania pripadajúceho na sumu 2.152,60 eura. Tiež zobral žalobca
žalobu späť aj ohľadne zaplatenia žalovaných úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2009 až do dňa
nasledujúceho po doručení žaloby protistrane, t.j. do 23.02.2010. Žiadal teda priznať sumu 2.946,46
eura s 10,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 24.02.2010 až do jej zaplatenia.

V súvislosti s čiastočnými späťvzatiami žaloby zástupca žalovaného na pojednávaní 27.05.2013 uviedol,

že nemajú žiadne vážne dôvody, pre ktoré by žalovaný so zastavením konania v danej časti nesúhlasil.

Z výpovede V. E. z 11.08.2011, prítomného pri montáži fólií a aj vybavovaní reklamácie v súvislosti so
zákazkou 1 a prítomného aj pri vybavovaní reklamácie súvisiacej so zákazkami 2 a 3 vyplynulo, že vady
spočívali v nečistotách pod fóliami, čo podľa neho bolo spôsobené prašným prostredím a zachytením
nečistôt počas inštalácie.

Svedkyňa A. K. (zákazníčka zákazky 1), ktorá bola vo veci dvakrát vypočutá, dňa 09.12.2011
vypovedala, že montáž fólií robil žalovaný ešte s niekým. Druhý krát po reklamácii tam už žalovaný
nebol. Nevedela uviesť, či všetky okná vykazovali vady, išlo o to, že tieto fólie boli tmavšie a preto museli
voliť inú farbu. Vady spočívali v tom, že pod fóliami boli ako keby piliny, vypukliny, jednoducho nebolo
to kvalitne urobené. Závady boli odstránené, vymenili všetky okná okrem dvoch menších v kúpeľni a na

toalete, ktoré nechali tak ako boli. Na všetkých oknách bolo niečo, ale niečo sa dalo prehliadnuť, nebolo
to také významné, ale žalobca uznal, že vymení všetky okná. Ani v súčasnej dobe nie sú v poriadku, ale
už to neriešili. Vo výpovedi 26.10.2012 uviedla, že primárnym dôvodom reklamácie nebol odtieň fólií, ale
to, že pod fóliami boli ako keby bubliny a drobné nečistoty. Po reklamácii boli inštalované bledšie fólie,
nakoľko im to žalobca odporučil, že pri nich budú menej viditeľné nečistoty.

Ohľadne zákazky 1 bol vypočutý 03.02.2012 svedok V. K. ml. (tento spolu s V. E. odstraňoval
reklamované vady), ktorý uviedol, že vady spočívali v tom, že na fóliách boli tzv. mapy, ktoré podľa
údajov výrobcu mali zmiznúť do 3 mesiacov, avšak nezmizli. Nevedel uviesť príčinu týchto vád a či tieto
vady boli spôsobené nesprávnym pracovným postupom. Keď pracoval so žalovaným, on fólie narezal
a žalovaný ich aplikoval na okno.

Ohľadne škody vzniknutej pri realizácii zákazky 2 bola vypočutá svedkyňa V. C., ktorá dňa 26.08.2011 na
otázku,čižalovanýdostatočnýmspôsobomzalištovaloknovkuchyni,ktoréneskôrvypadlo,odpovedala,
že nie, nebola tam tá lišta, čo žalovaný nijako nezdôvodnil, pravdepodobne na to zabudol, pričom v
kuchyni v čase pádu okna neboli prítomné žiadne osoby alebo zvieratá.

Zákazníčka zákazky 2 Y. F. dňa 03.11.2011 ako svedkyňa vypovedala, že takmer každé okno vykazovalo

bubliny, vzduch, bolo to veľmi viditeľné. Reklamovala to približne po mesiaci alebo po dvoch mesiacoch,
ale nie si je istá. Určite to však nebolo po roku. V čase montáže nebola doma a určite tam neboli prítomné
deti ani zvieratá. V dome bola matka jej manžela. Bolo vtedy veterno. Pri montáži bol prítomný žalovaný,
ktorému pomáhala nejaká pani. Po vypadnutí okna bola poškodená vodovodná batéria, celá zlomená,
dlažba, skrinka na kuchynskej linke. Vzniknuté poškodenia si odstraňovali samostatne, t.j. výmenou

vodovodnej batérie, výmenou poškodenej dlažby a výmenou poškodenej skrinky a výška škody bola
následne žalobcovi refakturovaná.

V súvislosti s realizáciou zákazky 3 vypovedala 26.08.2011 svedkyňa J. S., že žalovaný bol poučený v
kancelárii žalobcu, že inštaláciu fólií má vykonať v priestoroch spoločnosti ATRAGENE v kancelárii, ale
on to robil v šatni, čo nebolo bežné, keď bežným bolo, že fólie sa inštalovali v kancelárii žalobcu alebo

spol. ATRAGENE, pričom všetci zamestnanci pri nástupe do zamestnania sú poučení, že inštaláciafólií sa má robiť v neprašnom prostredí. Ohľadne dočasnej batérie v súvislosti so škodou pri zákazke
2 uvedená svedkyňa dňa 05.10.2012 vypovedala, že žalovaný jej neodovzdával do skladu žiadnu
vodovodnú batériu.

Vykonaným dokazovaním mal súd bezpečne preukázané, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu
vykonával predmetné zákazky 1 až 3, pri ktorých mu v prípade zákaziek č. 1 a 2 asistoval ďalší jeden
zamestnanec žalobcu. Konkrétne u zákazky 1 dokončenej 07.01.2008 (montážny list č. 20070058 - č.
l. 305) to bol V. K. st., u zákazky 2 (realizovanej 07.04.2008 - montážny list č. 20080020 - č. l. 304) V.P.
C.. Zákazku 3 realizoval žalovaný sám. Výpoveďami zákazníčok p. K., predtým vydatej S. a p. F., ako aj

výpoveďou konateľa žalobcu bolo preukázané, že ohľadne všetkých 3 zákaziek si ich zákazníci uplatnili
reklamácie, ktoré v následne realizovanom rozsahu uznal žalobca za dôvodné. Na odstraňovaní vád u
zákazky 1, odstraňovaných už po ukončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu (ukončeného k
31.07.2008) sa podieľali zamestnanci žalobcu V. E. a V. K. ml. (montážny list č. 20080046 zo 16.09.2008
- č. l. 14). Odstraňovanie reklamovaných vád súvisiacich so zákazkami 2 a 3 realizoval žalobca spolu
s V. E., a to ohľadne zákazky 2 dňa 31.07.2008 (montážny list 20080053 č. l. 18), teda v posledný deň

trvania pracovného pomeru žalovaného a ohľadne zákazky 3 dňa 29.07.2008 a robilo sa to v rekreačnej
oblasti Rudava (montážny list č. 20080052 - č. l. 21).

Reklamované vady, ako to vyplynulo z výpovedí zákazníkov a aj osôb podieľajúcich sa na ich
odstraňovaní (vyjmúc výpovede žalovaného), spočívali v nedostatočnom priľnutí fólie na sklo, výskytom
máp, resp. bublín, prachu a nečistôt pod fóliami.

Vychádzajúc z vykonaných dôkazov samotné lepenie fólií aj v prípadoch, pri ktorých mal žalovaný
„pomocníka“, nanášanie emulzie a „vytláčanie vody“ realizoval práve žalovaný a ostatní vykonávali
pomocné práce podľa pokynov žalovaného.

Nebolo sporné, že u zákazky 2 okno nad kuchynskou linkou odlištoval žalovaný, ktorý následne dal na
sklo fólie, následne mal podľa svojej výpovede žalovaný sklo zaistiť len jednou hornou lištou (čo ale

poprela svedkyňa C.). Poslednou osobou, ktorá preukázateľne manipulovala s daným oknom predtým,
ako z neho vypadlo sklo, bol práve žalovaný. Vypadnutím skla došlo k znehodnoteniu vodovodnej
batérie, ktorá bola spočiatku do zaobstarania takej, aká tam predtým bola, nahradená provizórnou
batériou. Provizórnu batériu, ktorú uhradil žalobca v sume 926,- Sk po jej výmene za stálu odovzdali
F. žalovanému. Žalovaný tvrdil, že ju následne odovzdal do skladu p. S., ktorá ale poprela, že by jej

vôbec niekedy žalovaný nejakú batériu odovzdal. Ďalej sklo poškodilo časť dlažby v kuchyni a skrinku
kuchynskej linky. Uvedené poškodenia preukazujú údaje obsiahnuté v preberacom protokole - dodacom
liste č. 20080119 zo 07.04.2008 - č. l. 303) Celková škoda spôsobená vypadnutým sklom na zariadení
domu p. F. predstavovala 33.336,- Sk. Z nej predstavovali náklady na opravu dlažby 3.600,- Sk (faktúra
SAMO B. A. č. 0108 uhradená 15.05.2008 V. F. - č. l. 307), dočasná vodovodná batéria - 926,- Sk

(pokladničný doklad č. l. 267), riadna vodovodná batéria - 11.610,- Sk (faktúra dodávateľa PROWIL,
s.r.o. č. 18-2008 pre odberateľa V. F. uhradená odberateľom 14.05.2008 - č. l. 308), oprava kuchynskej
linky - 17.200,- Sk (faktúra dodávateľa Mobitex s.r.o. č. 016/2008, v ktorej je ako odberateľ uvedená Y.
F. - č. l. 306). Opravy uvedených škôd si zabezpečili dodávateľsky poškodení, ktorí si následne sumy,
ktoré im boli za opravu fakturované, uplatnili voči žalobcovi a tento to uhradil na účet poškodených

08.09.2008 (č. l. 17). Tiež žalobca vynaložil na zasklenie vypadnutého okna 2.732,80 Sk (keď okno po
tom, ako ho dal prvýkrát žalobca zaskliť, bolo znehodnotené vo firme žalobcu, kde prasklo vplyvom
nevhodného uskladnenia, a tak ho dal zaskliť druhýkrát, pričom každé zasklenie stálo 1.366,40 Sk -
faktúry dodávateľa z 18.04.2008 a 24.04.2008 - č. l. 411, 412).

Podľa § 178 ods. 1 ZP (zákona NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.2008)

zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu
majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 178 ods. 2 ZP, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca.
Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť.Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu
seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené
potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 181 ods. 1 ZP od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu
škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody,

môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam
prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti.
Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi

skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 veta prvá ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Podľa § 186 ods. 3 ZP, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody
požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Podľa § 187 ods. 1 ZP, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí
pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 2 ZP, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich

uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 188 ZP pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 191 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu
zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa názoru súdu hodnotiac všetky vykonané dôkazy spôsobom vyplývajúcim z § 132 O. s. p. bolo

nimi preukázané, že za škodu, ktorá skutočne žalobcovi vznikla v súvislosti s nekvalitnou realizáciou
zákaziek 1, 2 a 3 je daná zodpovednosť výlučne žalovaného, u ktorého však mal súd preukázané
zavinenie len vo forme nedbanlivosti. Vady, ktoré vykonaná montáž fólií vykazovala, boli výsledkom
pracovnej činnosti práve žalovaného. Iné faktory, ktoré by poprípade mohli vzniknutú škodu spôsobiť,
resp. podieľať sa na jej vzniku v určitej miere a ktoré by neboli pokryté zavinením žalovaného (napr.

prípadná nekvalitná práca niektorého z pomocníkov žalovaného, prípadná nekvalita materiálu, vyššia
moc...), súd preukázané nemal.

Aj ohľadne škody spôsobenej vypadnutou okennou tabuľou pri realizácii zákazky 2 mal taktiež súd
preukázanú zodpovednosť práve a len žalovaného. Žalovaný, ak aj provizórne zalištoval dané okno
jednou lištou, čo sa súdu javí ako pravdepodobné, pri svojej činnosti nezohľadnil, čo potvrdzoval aj sám a

uviedla to aj svedkyňa F., že v ten deň bolo veterno, takže mal sklo v okennom ráme hoc aj len provizórnebezpečnejšie ukotviť, zohľadniac aktuálne poveternostné podmienky. Iná príčina vypadnutia okna,
než jeho nedostatočné zaistenie, preukázaná nebola (napr. možná prítomnosť detí, zvierat uvádzaná
žalovaným, čo vykonané dôkazy nepotvrdili).

Dokazovanie teda nepreukázalo, že by v prípade niektorej z dielčích škôd vzniknutých zo žalovaných
skutkov bola daná zodpovednosť (spoluzodpovednosť) aj nejakých ďalších osôb než žalovaného.
Námietky zástupcu žalovaného týkajúce sa tvrdenej spoluzodpovednosti ďalších osôb za vzniknutú
škodu včítane spoluzodpovednosti samotného žalobcu neboli opodstatnené. Napriek tomu, že
ustanovenie § 187 ods. 1 a 2 ZP vychádza pri spoluzodpovednosti, či už zamestnávateľa a aj

ďalšieho zamestnanca, z princípu tzv. delenej zodpovednosti (v takom prípade každý z nich znáša -
je povinný uhradiť škodu podľa miery svojho zavinenia), v rozpore s tým, žiadal zástupca žalovaného
zaviazať na náhradu škody z toho ktorého skutku ním označené osoby „spoločne a nerozdielne“ so
žalovaným (v rozpore so zákonnou úpravou ZP, čiže spôsobom zodpovedajúcim úprave náhrady škody
podľa Občianskeho zákonníka, ktorý by v prípade preukázania zodpovednosti aj ďalších subjektov za
vzniknutú škodu určite nebol v záujme žalovaného). Naviac žiadal zaviazať na jej náhradu spoločne so

žalovaným subjekty, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania (spolupracovníkov žalovaného), čo by ani
z procesného hľadiska nebolo možné. Zástupcom žalovaného tvrdená „spoluzodpovednosť“ žalobcu
zostala len v polohe ničím nepreukázaných tvrdení. Nijaký dôkaz nepreukázal tvrdenie žalovaného,
že by mal žalobca nútiť žalovaného spolu s ďalšou osobou vykonávať niektorú zo zákaziek napriek
výslovnému upozorneniu žalovaného na nevhodnosť podmienok (poveternostných, existencia prašného

prostredia, závesy u zákazníčky, ktoré by táto odmietala dať pred montážou fólií dole, atď.) pre
realizáciu zákazky, teda na možnosť, že reálne hrozí žalobcovi škoda ako mu to ukladá § 178 ods.
2 ZP a že napriek takému upozorneniu ich konateľ žalobcu žiadal, resp. až nútil zákazku realizovať.
Námietky zástupcu žalovaného sa poväčšine niesli v duchu všeobecných vyjadrení (porušovanie
základných zásad ZP zamestnávateľom, najmä čl. II a III a Antidiskriminačného zákona...), bez uvedenia

konkrétnych skutočností nasvedčujúcich možnému nezákonnému postupu žalobcu a produkovania
dôkazov v tomto smere. Na strane druhej pokiaľ tvrdil, že žalobca žalovaného nezaučil, že žalobca
neobdržal žiadny certifikát, hoci skutočne nebolo tvrdené, že by v súvislosti so zaškoľovaním žalovaného
žalobcommalbyťdanýalebomalbybyťpotrebnýnejakýcertifikát,samotnýžalobcaopakovanevosvojej
výpovedi potvrdil, že mu bolo názorne ukázané, ako má postupovať pri montáži fólií, že mu to ukázal

priamo konateľ žalobcu a ukázal mu to dobre a on to potom tak robil. V súvislosti s poukazom tohto
zástupcu na e-mail Y. F. pre konateľa žalobcu ohľadne toho, že skutočná škoda podľa e-mailu mala byť
iná - nižšia, než si ju žalobca uplatnil, súd uvádza, že v ňom (č. l. 246) len predbežne Y. F. vyčísľuje škodu
(ide o správu z 15.04.2008), keď doklady preukazujúce jej skutočnú výšku boli vystavené až následne
(dotknuté faktúry, ktoré si poškodení dali preplatiť boli vystavené až 14.05.2008, resp. 19.05.2008 - č.

l. 306 až 308).

Súd nezistil dôvody pre „odpočet DPH“ z faktúr uhrádzaných žalobcom poškodenej p. F. v súvislosti
s náhradou škody spôsobenej vypadnutým sklom z okenného rámu. V danom prípade podľa dohody
škodcu (žalobcu) a poškodenej (p. F.) si p. F. zabezpečila „dodávateľským“ spôsobom, t.j. cez ďalšie
subjekty odstránenie vzniknutej škody na dlažbe, skrinke kuchynskej linky a batérii. Faktúry za vykonané

práce (včítane DPH) vystavené na poškodenú, resp. jej manžela, menovaná v celom rozsahu uhradila
a následne si uplatnila ich preplatenie voči žalobcovi. Šlo teda o opravu dodávateľským spôsobom
prostredníctvom inej osoby, ktorú opravu si dala urobiť sama poškodená (neplatiteľ DPH) a následne
náklady, ktoré jej v tejto súvislosti vznikli si uplatnila voči škodcovi (platiteľovi DPH) a za takejto situácie
žalobca nemá možnosť odpočítať si DPH.

Napriek vyššie uvedenému, súd pokiaľ ide o výšku žalovanej škody (po čiastočnom späťvzatí žaloby)
požadovanej vo výške 2.946,46 eura nepovažoval túto v celom rozsahu za dôvodnú. Za plne
dôvodnú považoval akurát položku - pod d) dopravné náklady, vyčíslenú sumou 2.106,42 Sk. Ohľadne
uplatnených nákladov, ktoré mali byť skutočne žalobcom vynaložené na odstránenie žalovaným
spôsobenej škody, súd nepovažoval za dôvodné nasledovné položky:

Mzdové náklady pod a) vyčíslené celkovou sumou 7.072,16 Sk súd krátil ohľadne mzdových nákladov
žalobcu v súvislosti s vybavovaním reklamácie zákazky 3 o 1-u (1.272,72 Sk + 1.054,40 Sk = 2.327,12Sk : 2), t.j. o sumu 1.163,56 Sk. Súd považoval za neadekvátny celý denný pracovný čas dvoch
zamestnancov (žalovaného a p. E.) na strhnutie a opätovnú montáž fólií na 7 okien o celkovom množstve
fólie 9,5 m2, keď samotný žalovaný tvrdil, že realizácia danej zákazky, ktorá bola reklamovaná, jemu

samému trvala cca 1 hodinu a realizoval ju sám. Keďže reklamácia nebola vybavovaná v sídle žalobcu,
kde žalovaný pôvodne montoval fólie, ale na mieste vzdialenom od sídla žalobcu cca 50 km, zohľadniac
aj to, že jej vybavenie zabezpečovali až dvaja pracovníci, považoval súd za adekvátny čas reálne
potrebný na vybavenie reklamácie a cestu s tým spojenú 4 hodiny. Tým sa položka a) ponížila na sumu
5.908,60 Sk (7.072,16 Sk mínus 1.163,56 Sk).

U položky b) - obstarávacie náklady žalobcu na spotrebované fólie vyčíslené sumou 43.517,80 Sk súd
krátil množstvo spotrebovanej fólie v súvislosti so zákazkou 2, pri ktorej „paradoxne“ pri reklamácii
malo byť spotrebované výrazne väčšie množstvo fólie SG 12 (30 m2 - č. l. 18), oproti množstvu
spotrebovanému pri pôvodnej realizácii zákazky (19,3 m2). Taký výrazný rozdiel nevysvetľuje ani to,
že v pôvodnej zákazke nebola fakturovaná fólia na okne, ktoré sa rozbilo a na ktoré už bola predtým
inštalovaná (o rozmere okna 105 x 105 cm) a ani to, že prípadne bola lepená dvakrát. V tomto smere

však došlo na pojednávaní 27.05.2013 k „odsúhlaseniu“ množstva reálne spotrebovanej fólie SG 12 na
26 m2, z ktorého množstva súd vychádzal, čo potom ponížilo uvedenú položku o 4 m2 po 840,- Sk/m2,
t.j. o 3.360,- Sk na celkovú sumu 40.157,80 Sk (43.517,80 Sk mínus 3.360,- Sk).

Napokon u položky c) - škoda spôsobená vypadnutím okennej tabule pri realizácii zákazky 2, vyčíslená
na sumu 36.068,78 Sk súd krátil položku špecifikovanú ako „2 ks okien v cene 2.732,72 Sk“ o 1-

u na sumu 1.366,36 Sk. V danej položke si žalobca uplatnil ním vynaložené náklady na opätovné
zasklenie toho istého okna, z ktorého po inštalácii fólie vypadlo sklo, keď po prvom zasklení a
dovezení okna do sídla žalobcu toto okno vplyvom nesprávneho uskladnenia prasklo. Vykonané
dokazovanie totiž jednoznačne nepreukázalo, že by mal práve žalovaný zodpovedať (alebo určitým
dielom spoluzodpovedať) za to, že došlo k prasknutiu skla. Žalovaný v tomto smere označoval za

„vinníka“tejtoudalostikonateľažalobcu,napokynktoréhopodľažalovanéhoboloskloinýmipracovníkmi
žalobcu než žalovaným položené vodorovne na miesto, kde prasklo, pričom žalovaný nemal byť ani
prítomný pri tom, keď bolo okno dovezené od dodávateľa zasklenia do sídla žalobcu a keď tam prišiel
neskôr žalovaný, už malo byť podľa žalovaného prasknuté. Táto obrana žalovaného nebola vykonanými
dôkazmi vyvrátená. Tým došlo k poníženiu uvedenej položky na sumu 34.702,40 Sk, t.j. 33.336,- Sk -

suma poukázaná žalobcom poškodenej p. F. (pozostávajúca z ceny dlažby 3.600,- Sk + cena dočasnej
vodovodnej batérie - 926,- Sk, riadnej vodovodnej batérie 11.610,- Sk, oprava kuchynskej linky - 17.200,-
Sk) + 1 x zasklenie okna - 1.366,40 Sk. V tejto súvislosti súd nezistil dôvod na odpočet sumy 926,- Sk
alebo nejakej jej časti vynaloženej na kúpu dočasnej batérie, pretože žalovaný, ktorý potvrdil prevzatie
danej batérie od p. F. po tom ako bola namontovaná riadna batéria, avšak nepreukázal, že by túto batériu

odovzdal žalobcovi (konkrétne p. S., ktorá o tom mala mať podľa neho vedomosť, ale táto také niečo
vo svojej výpovedi jednoznačne poprela).

Vo zvyšnej časti súd považoval vyčíslenie škody zo strany žalobcu v jeho podaní zo 16.05.2013, ktorá
mu skutočne vznikla zavinením žalovaného za dôvodné a preukázané k nemu pripojenými dokladmi už
súdom citovanými, včítane dokladov preukazujúcich mzdové náklady žalobcu na pracovníkov žalobcu

vybavujúcich jednotlivé reklamácie, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto
konaní náhradu škody (č. l. 403 až 406) a náklady žalobcu na fólie spotrebované v súvislosti s riešením
reklamácií predmetných zákaziek - cenník dodávateľa fólií pre žalobcu (č. l. 407), z ktorého vyplývajú
žalobcom účtované ceny fólií bez DPH. Dané vyčíslenie zohľadňuje aj to, že v prípade odstraňovania
vád u zákazky 2, toto žalovaný dokončil už po svojom pracovnom čase, keď žalobcovi boli priznané

v jej súvislosti len skutočne vzniknuté náklady (náklady žalobcu na spotrebovaný materiál, dopravné
náklady, skutočné mzdové náklady na žalovaného a ďalšie osoby za dni a čas, v ktorom sa počas
pracovného času podieľali na odstraňovaní reklamovaných vád). Potom celkovo bola žalobcovi voči
žalovanému s poukazom na § 186 ods. 1 ZP priznaná náhrada škody vo výške 82.875,22 Sk (2.106,42
Sk dopravné náklady + 5.908,60 Sk mzdové náklady + 40.157,80 Sk náklady na spotrebovanú fóliu +

34.702,40 náhrada škody v súvisiacej s vypadnutím skla z okenného rámu), čo po prepočte konverzným
kurzom predstavuje 2.750,95 eura. Priznaná náhrada škody rešpektuje najvyšší limit prípustnej náhrady
škody spôsobenej z nedbanlivosti stanovený v § 186 ods. 2 ZP s ohľadom na výšku priemernej mzdyžalovaného (mzdový list žalovaného za r. 2008 z č. l. 22), dokonca priznaná suma aj ako celok, hoci
rozhodnými pre tento účel sú jednotlivé samostatné škody súvisiace s tou ktorou zo zákaziek 1 až 3).

Zároveň súd s poukazom na § 1 ods. 4 ZP za použitia § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného, priznal žalobcovi zákonné
úroky z omeškania, a to vo výške 9 % ročne z priznanej žalovanej istiny s ohľadom na čas vzniku
omeškania žalovaného. Nebolo preukázané, že by žalobca vyzval žalovaného pred podaním žaloby na
náhradu škody v konkrétnej výške, hoci v tomto smere medzi nimi prebiehala komunikácia (so snahou
žalobcu riešiť záležitosť z poistky žalovaného). Preto za kvalifikovanú výzvu možno považovať (§ 489,

§ 493 v spojení s § 563 OZ) žalobu, ktorá bola doručená žalovanému 22.02.2010, na podklade ktorej
bol tento povinný plniť nasledujúci deň a ak sa tak nestalo, dňom 24.02.2010 sa dostal do omeškania s
náhradou škody, teda tento úrok z omeškania súd priznal za obdobie, za ktoré ho žiadal priznať zástupca
žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby.

Postupujúc podľa § 160 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou O. s. p. určil s ohľadom na deklarované
pomery žalovaného, ktorý je v súčasnosti nezamestnaným, dlhšiu 60-dňovú lehotu na zaplatenie

priznaného nároku.

Včasti,vktorejzobralžalobcažalobuspäť,súdkonaniepostupujúcpodľa§96ods.1,2O.s.p.zastavila
vo zvyšnej časti predmetu konania (ohľadne rozdielu medzi jeho časťou, v ktorej bolo žalobe vyhovené a
časťou,ktorejsatýkaločiastočnéspäťvzatiežaloby)žalobuzdôvodovuvedenýchvyššieakonedôvodnú
zamietol.

O trovách tohto konania súd rozhodol postupujúc podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemáprávonaichnáhradusohľadomnačiastočný,vzájomneporovnateľnýúspechaneúspechžalobcu
a žalovaného. Totiž z celkového predmetu konania (po vyčíslení aj uplatnených úrokov z omeškania ku
dňu vyhlásenia rozsudku, predstavujúceho sumu 7.482,69 eura) mal žalobca úspech (opäť po vyčíslení
priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) ohľadne sumy 3.568,99 eura, čo je cca

48 % z celkového predmetu konania a vo zvyšnej časti (do ktorej spadá s poukazom na § 146 ods.
2 veta prvá O. s. p. aj tá jeho časť, v ktorej bolo konanie zastavené z procesného zavinenia žalobcu,
ktorý v tejto časti zobral žalobu späť bez toho, aby dal na to v priebehu konania podnet žalovaný svojim
správaním), teda v rozsahu 52 % bol vo veci z procesného hľadiska neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).