Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 19, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201197
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu SCInvest, s.r.o., Majerská cesta
č. 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 647 411, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barancom,
Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1193527/2012/5094 zo dňa 24. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie

žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu v Banskej Bystrici dodatočný platobný výmer č. 9600401/5/1126705/2012/Rač zo dňa
21.06.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.
štvrťroku 2010 vo výške 222 300,- Eur.

Žalobca tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a namietal nezákonnosť
napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

1. Správny orgán v prvom aj druhom stupni rozhodol bez toho, aby bolo skôr rozhodnuté o žalobcom
uplatnenej námietke zaujatosti vo vzťahu k všetkým zamestnancom správcu dane vrátane vedúceho
zamestnanca, ktorý už nemá nadriadeného, ako aj celej Finančnej správy SR a Ministerstva financií SR.

Námietka bola podaná do zápisnice z ústneho pojednávania o prerokovaní protokolu dňa 07.06.2012.
Prvostupňový správny orgán nesprávne podanie vyhodnotil ako nespôsobilé na prerokovanie (ako to
vyplýva z oznámenia o prešetrení sťažnosti z 11.07.2012). Ak malo podanie žalobcu nedostatky, mal
byť žalobca v zmysle § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. na ne upozornený a vyzvaný na odstránenie
s uložením lehoty. Dodatočný platobný výmer bol preto vydaný v rozpore s § 24 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb. To platí aj pre napadnuté rozhodnutie, ktorým bol potvrdený. Žalovaný nesprávne
neposúdil vznesenie námietky zaujatosti ako skutočnosti, ktorá objektívne spôsobuje pochybnosť o

nepredpojatosti osôb, voči ktorým táto námietka smeruje. Po podaní námietky nemali kontrolóri ďalej
pokračovať v prejednávaní protokolu z daňovej kontroly, t.j. zapísať závery k vzneseným návrhom a
námietkám, ani podpísať protokol, dodatok č. 1 k nemu a ani zápisnicu. Naopak, mali spis okamžite
postúpiť na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Námietka smerovala voči všetkým zamestnancom a preto
ani zamestnankyňa, ktorá podpísala dodatočný platobný výmer N.. X. tak nemala právo urobiť. Žalovanýnesprávne považoval podanie námietky za nekonkrétne pre nemenovanie vylúčených zamestnancov.
Žalovaný predsa dobre vie, kto sú jeho zamestnanci. Žalobca nevie, ktorý z nich dával pokyny
kontrolórom pri prejednávaní protokolu, keďže vychádzali z miestnosti a následne sa vracali s ďalšími

pokynmi. Nijaký predpis neustanovuje povinnosť pre daňový subjekt, aby namietaných zamestnancov
musel označiť menom a priezviskom. Žalobca síce na výzvu doplnil tieto údaje, avšak nie z dôvodu, že
by uznal nekonkrétnosť námietky.

2. Žalovaný sa nevysporiadal s návrhom žalobcu na zastavenie konania podľa § 25 ods. 1 písm. f)
zákona č. 511/1992 Zb. podanom 07.06.2012.

3. Žalovaný hodnotil dôkazy účelovo a nehodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Preto žalovaný
nesprávne dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Účelovo spochybnil dodanie služby spoločnosťou ROYAL REAL, s.r.o.
na základe drobných nepresností vo výpovediach svedkov Y. W. a G. Y.. Neprihliadol na žalobcom
predloženédôkazy,ktorýmiokremfaktúryboliMandátnazmluvač.02-2010z11.03.2010aDodatokknej
z 25.08.2010, Dohoda o možnosti použiť subdodávateľov z 18.03.2010 a Potvrdenie o prevzatí plnenia

z 03.05.2010. Žalovaný tieto doklady nevyhodnotil a ani neuviedol, prečo na ne neprihliadol. Nesprávne
priznal výpovediam svedkov väčšiu dôkaznú silu, pričom listinné dôkazy neboli nikým spochybnené.
Predmet plnenia - 4 písomné správy boli označené obchodným menom spoločnosti ROYAL REAL,
s.r.o. Dodanie služby potvrdili aj prehlásenia Y. W. zo 04.07.2012 a G. Y. zo 16.07.2012, ktoré tvorili
prílohu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Rozpory vo výpovediach svedkov podaných po

uplynutí značného časového odstupu od popisovaného deja boli nesprávne zvážené vo vzťahu k obsahu
listinných dôkazov. Žalobca za 3. štvrťok 2010 odviedol DPH vo výške 222 743,74 Eur bez toho, aby
napríklad nakúpil drahý automobil, a tak si túto daňovú povinnosť legálne znížil, čo by malo voči nemu
zakladať u objektívneho správneho orgánu presumptio boni viri. To sa nestalo, práve naopak žalobca
považuje napadnuté rozhodnutie za úradnícku pomstu z dôvodov uvedených v námietke zaujatosti.

4. Žalobca v žalobe poukázal na pochybenie žalovaného, keď mu bol doručený dodatočný platobný
výmer bez tretej strany.

5. Namietal tiež, že žalovaný predčasne rozhodol o odvolaní, pretože dodatočný platobný
výmer bol opravený rozhodnutím o oprave zrejmých omylov a nesprávností. Toto rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť a preto je napadnuté rozhodnutie predčasné. Žalobca podaním doručeným

súdu 30. 11. 2012 doplnil, že mu bolo 22. 11. 2012 doručené rozhodnutie žalovaného č.
1100301/1/1193462/2012/5094zodňa15.11.2012,ktorýmbolozrušenérozhodnutieoopravezrejmých
omylov a nesprávností zo dňa 30. 07. 2012. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že stále nie je ustálený text
napadnutého rozhodnutia a preto je napadnuté rozhodnutie predčasné. Zároveň pripojil predmetné
zrušujúce rozhodnutie.

6. Námietka zaujatosti sa vzťahovala aj na osobu, ktorá podpísala druhostupňové rozhodnutie. Preto
táto osoba nebola oprávnená ho vydať.

7. Žalovaný nesprávne zhodnotil dôkazy ale aj dôkazné bremeno, čo vyplýva z rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie v Luxemburgu vo veciach C 80/11 a C 142/11 z 21.06.2012, z ktorého je
jednoznačné, že správca dane nemôže požadovať od daňového subjektu detailné skúmanie pomerov u

svojho dodávateľa. Správca dane má dôkazné bremeno preukázať pochybnosti. Rozhodujúce je reálne
vykonanie dodávky tovaru alebo služby.

8. Žalovaný zneužíva, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa výsluchov svedkov, bolo tomu tak z
dôvodu, že žalobca nemal najmenšiu pochybnosť o tom, že daňová kontrola prejde s nulovým nálezom,
o čom ho ubezpečil aj kontrolór po ústnom pojednávaní 27.03.2012.

Žalobca navrhol, aby v konaní boli vypočutí kontrolóri vykonávajúci kontrolu N.. G. T. a N.. T. G. a
riaditeľkaodborukontroly,ktorápodpísaladodatočnýplatobnývýmerN..I.X.aN..J.K.generálnyriaditeľ
sekcie daňovej a colnej ku skutočnostiam podľa bodu 1 a 6 žaloby. Na pojednávaní na otázku súdu
doplnil, že výsluch navrhol ku všetkým dôvodov žaloby a hlavne preto, že nemohol uviesť konkrétne
skutočnosti do námietky zaujatosti, pretože nevedel, ktorá osoba ich ovplyvňuje a aby sa vyjadrili k

okolnostiam pri vykonávaní kontroly.Žalobca tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol poškodený na svojich právach a žiadal, aby napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu ich nezákonnosti spôsobené porušením
zákonnej úpravy vedenia daňovej kontroly a daňového konania, ako aj nepreukázania porušenia zákona

o DPH boli zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu
trovkonaniavovýške2093,-Eur,pozostávajúcichzosúdnehopoplatku70,-Euradvochúkonovprávnej
pomoci príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby vo výške 864,77 Eur za jeden úkon určenej
podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k uplatneným dôvodom nezákonnosti uviedol:

1. Zo znenia § 24 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) vyplýva, že námietka zaujatosti musí byť
uplatnená voči konkrétnemu zamestnancovi správcu dane, aby so zreteľom na jeho pomer k veci
mohla byť jeho zaujatosť, či nezaujatosť posúdená. Preto nemôže byť vznesená všeobecne proti
všetkým zamestnancom správcu dane, Finančného riaditeľstva SR, Ministerstva financií SR. Musí byť
uplatnený aj konkrétny dôvod zaujatosti, pričom podľa žalobcu podstatou mal byť negatívny vzťah

k daňovému subjektu a jeho zástupcovi a to vzhľadom na súdny spor s Ministerstvom financií SR,
na ktorý žalobca poukázal v zápisnici zo 17. 06. 2012. Nešlo však o spor vo veci žalobcu. Žalobca
do zápisnice urobil ústne podanie s označením námietka zaujatosti, ale nenamietol konkrétneho
zamestnanca správcu dane, a preto boli kontrolóri oprávnení protokol z daňovej kontroly prerokovať.
Na pojednávaní doplnil, že žalobca až na úplný záver pred podpisom protokolu do zápisnice namietol

zaujatosť všetkých zamestnancov. Nekonkretizoval námietku ani počas vyrubovacieho konania, preto
bola riaditeľka odboru daňovej kontroly správcu dane N.. I. X. oprávnená podpísať dodatočný platobný
výmer. Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 20. 06. 2012, aby svoje podanie doplnil o presné
menovanie zamestnancov správcu dane, voči ktorým námietka zaujatosti smeruje a uviedol dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca na to požiadal o predĺženie lehoty a vyžiadal si aktuálny zoznam

zamestnancov správcu dane s tým, že po obdržaní zoznamu výzve správcu dane vyhovie. Lehota
mu bola predĺžená a žalobca doplnil podanie tak, že uplatňuje námietku voči všetkým zamestnancom
Daňového úradu Banská Bystrica, t. j. voči každému zamestnancovi uvedenému v zozname, ktorý tvorí
prílohu podania a prílohou podania bol menný zoznam zamestnancov Daňového úradu Banská Bystrica,
ktorý žalobcovi zaslal správca dane. Až dňa 01. 08., kedy žalobca predložil správcovi dane doplnené

podanie k námietke zaujatosti so zoznamom konkrétnych zamestnancov Daňového úradu Banská
Bystrica, ktorých nezaujatosť namietal začalo konanie o námietke zaujatosti a správca dane v tejto veci
konal, riešil zaujatosť jednotlivých označených zamestnancov, ale námietke zaujatosti nevyhovel.

2. K bodu 2 žaloby žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa s návrhom na zastavenie
konania vysporiadal písomným oznámením, ktoré bolo žalobcovi doručené 22. 06. 2012 tak, že podľa

obsahu sa nejednalo o kvalifikovaný podnet, keďže žalobca uplatnil podnet, ktorý zákon o správe daní
a poplatkov neupravuje. Tento podnet nemal spôsobilosť začať daňové konanie.

3. K tretiemu bodu žaloby žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ROYAL REAL, s. r. o. musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Na preukázanie hodnovernosti dodania služby nie je postačujúce len doloženie faktúr, zmlúv, resp.
pokladničných dokladov ale aj preukázanie, že služba bola skutočne dodaná v deklarovanom rozsahu
práve týmto dodávateľom. Správca dane síce vedie dokazovanie, ale dôkaznú povinnosť má daňový
subjekt. Žalobca v daňovom konaní sa vyjadroval k rozporom vo výpovediach svedkov tak, že tieto
vysvetľoval ako ich treba chápať. Faktom ale zostalo, že poskytnutie a dodanie fakturovanej služby

prostredníctvom písomných správ sa na strane dodávateľa nepreukázalo. Jediný konateľ dodávateľa
fakturovanej služby, ktorú mal žalobcovi poskytnúť, pričom išlo o špecifickú službu za odmenu nemalej
hodnoty vypovedal ako svedok, pričom sa na túto svedeckú výpoveď mal možnosť pripraviť, boli mu
poskytnuté relevantné dokumenty pri ústnom pojednávaní správcom dane a napriek tomu nevedel
poskytnutie fakturovanej služby čo do priebehu ani obsahu preukázať a v jeho vyjadreniach išlo o

zásadné a preukázateľné rozpory a nie nepresnosti alebo nejasnosti alebo nepamätanie si, ako tvrdí
žalobca. Tým, že sa dodanie fakturovanej poradenskej služby spoločnosťou ROYAL REAL, s. r. o. čo
do priebehu a obsahu nepreukázalo, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Tým žalobca nesplnil
podmienky na odpočítanie dane, pretože platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalobcaani v žalobe neuvádza skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by preukázal skutkový stav inak, ako bol
zistený správcom dane pri daňovej kontrole. Žalovaný k podmienkam výsluchu svedkov uviedol, že
výsluchy svedkov boli vykonané podľa § 7 zákona o správe daní a poplatkov. Svedkom bolo doručené

predvolanie s predmetom výsluchu vo veci daňovej kontroly u daňového subjektu SCInvest, s. r. o.
tak, že sa mohli na tento výsluch pripraviť a zo strany správcu dane im boli predložené na ústnom
pojednávaní relevantné dokumenty k zodpovedaniu predložených otázok. Ďalej vo vyjadrení zopakoval
obsah výsluchov svedkov a jeho hodnotenie zhodne s obsahom napadnutých rozhodnutí.

4. K bodu 4 žaloby žalovaný uviedol, že žalobca u správcu dane nereklamoval nekompletnosť

doručeného rozhodnutia. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bol doručovaný platobný výmer,
pričom správca dane disponuje jeho rovnopisom.

5. Žalovaný k námietke predčasnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní proti
dodatočnému platobnému výmeru namietal vadu rozhodnutia v tom, že sa odvoláva na neznáme
rozhodnutie. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje v odôvodnení
na druhej strane v druhom odseku zrejmú chybu v čísle platobného výmeru. Číselné označenie

platobných výmerov je zložené z rady čísel a písmen oddelených lomítkami. Číslo pred prvým
a druhým lomítkom označuje organizačný útvar (oddelenie), ktorý doklad vydal v tomto prípade
nesprávne bolo napísané 9600302/5 a správne malo byť 9600401/5. Toto číslo je zhodné vo všetkých
písomnostiach vydaných Daňovým úradom Banská Bystrica v tejto kontrole. Ďalšie číslo 2012 označuje
rok, písmená označujú osobu, ktorá číslo zaevidovala a číslo za druhým lomítkom je číslom poradovým

vygenerovaným z administratívneho systému ako jedinečné, čo znamená že žiadna iná písomnosť nie
je označená v príslušnom roku týmto poradovým číslom. V tomto prípade ide o číslo 1126705/2012,
čo je poradové číslo, pod ktorým je evidovaný odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č.
9600401/5/1126705/2012-Rač zo dňa 21. 06. 2012. Táto odvolacia námietka preto bola vyhodnotená
žalovaným tak, že nespôsobila nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť dodatočného platobného výmeru,

tento bol potvrdený. Žalovaný ale rozhodoval aj o samostatnom odvolaní voči rozhodnutiu daňového
úradu o oprave zrejmých omylov zo dňa 30. 07. 2012, ktorým správca dane opravil v časti odôvodnenie
napadnutého dodatočného platobnému výmeru uvedenú zrejmú chybu. Žalovaný v odvolacom konaní
po preskúmaní napadnutého opravného rozhodnutia zistil, že táto istá skutočnosť bola namietaná už
v odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru v rámci ktorého bolo o tomto rozhodnuté, preto

nemalo byť vydané samostatné rozhodnutie o oprave zrejmých omylov (v čase vydania rozhodnutia
o oprave zrejmých omylov správcom dane nebolo o pôvodnom dodatočnom platobnom výmere
právoplatne rozhodnuté v odvolacom konaní, v ktorom sa malo o vplyve tohto pochybenia na zákonnosť
prvostupňového dodatočného platobného výmeru rozhodnúť a to na základe zistenia samotného
odvolacieho orgánu, alebo v tomto prípade na základe námietky v odvolaní). Preto bolo rozhodnutie

správcu dane o oprave zrejmých omylov zrušené. Žalovaný považoval námietku o predčasnosti
napadnutého rozhodnutia z uvedeného dôvodu za neopodstatnenú.

6. K tomuto dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich postojoch uvedených k bodu
4 žaloby (správne má byť k bodu 1 žaloby) s tým, že J. K., ako generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej
Finančného riaditeľstva SR nebol zahrnutý v zozname zamestnancov, ktorý predložil žalobca 01. 08.

2012 a ktorých nezaujatosť namietal. Bol oprávnený napadnuté rozhodnutie podpísať.

7. K poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 žalovaný
vo vyjadrení odcitoval toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ s tým, že žalobca neuviedol ako uvedený
rozsudoksamávzťahovaťnatentoprípad.Ďalejpoukazovalnato,žedaňovoukontroloubolozistené,že
nedošlo k dodaniu služieb zo strany dodávateľa ROYAL REAL, s. r. o. a teda nešlo o plnenie zakladajúce

nárok na odpočet dane a neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet
dane upravené v zákone o DPH.

8. Žalovaný tiež nesúhlasil so žalobnou námietkou o zneužití neprítomnosti žalobcu na výsluchoch
svedkov. Uviedol, že žalobca bol vždy vopred informovaný o ústnych pojednávaniach so svedkami a
o svojom práve klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní, ale toto svoje právo nevyužil a napriek

tomu namieta a vyjadruje sa k spôsobu vykonávania svedeckých výpovedí.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci

na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho konania správneho
orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/1193527/2012/5094 zo dňa 24.
októbra 2012, ktorým bolo na odvolanie žalobcu potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané správcom
dane Daňový úrad Banská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 9600401/5/1126705/2012/Rač zo dňa

21. 06. 2012, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku
2010 v sume 222 300,- Eur žalobcovi.

Súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu.

Podľa § 250i ods. 1 O. s. p. je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadal, aby súd vykonal dôkaz na zistenie skutočností uvedených

v bode 1 a 6 žaloby výsluchom svedkov, pričom ako svedkov navrhol vypočuť zamestnancov správcu
dane - kontrolórov a tiež tých, ktorí podpísali prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie. Súd tomuto
návrhu nevyhovel, nakoľko výsluch pracovníkov účastníka - štátneho orgánu, nie je dôkazom v zmysle
citovaného § 250i O. s. p.

Súd z obsahu spisu zistil, že u žalobcu bola na základe poverenia na výkon daňovej kontroly vydaného

riaditeľkou Daňového úradu Banská Bystrica I 23. 05. 2011 vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej
hodnoty za 1. až 4. štvrťrok 2010 o zisteniach, z ktorej bol vypracovaný a s daňovníkom prerokovaný
protokol č. 9600401/5/369248/2012 Maľ zo dňa 15. mája 2012. Dodatočným platobným výmerom č.
9600401/5/1126705/2012/Rač zo dňa 21. 06. 2012 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 v sume 222 300,- Eur ako rozdiel dane medzi daňou

uvedenou v daňovom priznaní 222 743,74 Eur a daňou zistenou daňovým úradom 445 043,74 Eur a
uložená platiteľovi dane povinnosť zaplatiť daň v stanovenej lehote. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým,
že žalobca nepreukázal, že ním deklarované skutočnosti a to dodanie služby spoločnosťou ROYAL
REAL, s. r. o. uvedenej na faktúre od dodávateľa ROYAL REAL, s. r. o. č. 2010-31 označenej interným
číslom DF30100011 zo dňa 20. 07. 2010 v sume základ dane 1 170 000,- Eur, 19 % DPH 222

300,- Eur, celkom 1 392 300,- Eur vystavenej na základe dohody zmluvných strán podľa mandátnej
zmluvy č. 02-2010 zo dňa 10. 03. 2010 a dodatku č. 1 zo dňa 25. 08. 2010, ktorej predmetom bolo:
„Fakturujeme vám na základe zmluvných strán podľa mandátnej zmluvy 02-2010 sumu 1 170 000,-
Eur bez DPH“. Podľa odôvodnenia dodatočného platobného výmeru predloženie týchto dokladov a
ich následná formálna kontrola zo strany kontrolórov nie je jediným úkon, ktorý správca dane zisťuje

alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti. Správca dane vykonal preverovanie ekonomickej operácie, na základe ktorej mal
byť doklad vystavený a dospel k tomu, že dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je
podložená reálnym dodaním služby. Daňový subjekt pritom nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva
na odpočet dane. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a obcí a pritom

ďalej dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní a hľadal dôkazy v prospech daňového subjektu, aby sa potvrdili
jeho tvrdenia a ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane. Zasielal dožiadania, boli vypočutí
svedkovia a bolo vykonávané miestne zisťovanie. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že dodanie
služieb nebolo dostatočne preukázané. Existencia faktúr, zmlúv, preberacieho protokolu a skutočnosť,

že doklad vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty nie sú dostatočným dôkazom
na preukázanie, že sa uskutočnilo reálne dodanie služby práve uvedeným platiteľom. Daňový subjekt
nepredložil dostatočné dôkazy, kto v skutočnosti predmet dodania, ktorým sú písomné správy vytvoril
a preto nárok na odpočítanie dane z fakturovaných služieb nemôže byť uznaný. Prvostupňový správny
orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru aj opísal celý priebeh vykonaného dokazovania

každú jednu svedeckú výpoveď. Ako svedkov vypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti a p. Krnáča,
ktorý bol podľa zmluvy na základe ktorej malo byť poskytnuté plnenie touto spoločnosťou určený akozodpovedná osoba pre vybavovanie záležitostí z tejto zmluvy. Z týchto výpovedí vyvodil pochybnosť
o tom, že službu ktorej výstupom mali byť písomné správy vykonal dodávateľ uvedený na faktúre. K
námietkám, ktoré uplatnil daňovník k protokolu uviedol, že z predložených dokladov k daňovej kontrole

z pridanej hodnoty za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2010 a to z faktúry a mandátnej zmluvy zistil, že malo sa
jednať o poskytnutie poradenstva a konzultačnej činnosti a preverenia z dostupných legálnych zdrojov
majetkových pomerov a finančných možností predpokladaného nadobúdateľa vrátane súčinnosti pri
Due Dilligance. Konateľ spoločnosti na prvom ústnom pojednávaní 14. 02. 2012 sa odmietol vyjadriť
k otázke, čo bolo obsahom dodania na základe faktúry a potvrdenie o prevzatí plnenia k mandátnej

zmluve bolo správcovi dane predložené až na ďalšom ústnom pojednávaní 02. 03. 2012, na základe
ktorého správca dane zistil, že predmetom malo byť poskytnutie služieb, ktorých výstupom boli písomné
správy pozostávajúce zo 4 správ o subjektoch na strane záujemcu o kúpu podľa mandátnej zmluvy.
Odberateľ preverovanej spoločnosti a to spoločnosť M-Market, akciová spoločnosť potvrdil dodanie
zdaniteľného plnenia prostredníctvom prijatých písomných správ od preverovaného subjektu. Táto
skutočnosť ale nie je dôkazom o tom, že preverovaný subjekt prijal zdaniteľné plnenie od spoločnosti

ROYAL REAL, s. r. o. Zdôraznil, že v daňovom konaní nebolo počas daňovej kontroly preukázané
daňovníkom, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené medzi osobou uvedenou ako dodávateľ
na faktúre a žalobcom. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Uviedol, že sa opiera o
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžf/14/2012 zo dňa 28. marca 2012, ktoré odcitoval a

ktoré pojednáva o tom, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a to reálne osobou uvedenou
na faktúre. Dôkazné bremeno je pritom na strane daňového subjektu. Ako svedok bol vypočutý konateľ
spoločnosti ROYAL REAL, s. r. o. potom, ako bol poučený o povinnosti vypovedať na účely správy dane
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe a to pravdivo a nič nezamlčať aj o následkoch v opačnom

prípade a zároveň bol v predvolaní oboznámený s predmetom výsluchu. Aj keď nemusel mať o obsahu
materiálu vedomosť minimálne musel vedieť, ktorí subdodávatelia mu tento materiál mali vypracovať,
čo neurobil odvolajúc sa, že potrebuje k tomu konzultáciu s právnikom dokonca ani neoznačil, či išlo
o fyzické alebo právnické osoby. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka v súvislosti s ostatnými
predloženými listinnými dôkazmi, pričom ich hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k

záveru, že svedok G. Y. ako jediný štatutárny zástupca daňového subjektu ROYAL REAL, s. r. o. sa
reálne na poskytovaní ním deklarovanom rozsahu služieb nezúčastňoval. Správca dane tiež poukázal
na hodnovernosť dokladov o prevzatí finančných prostriedkov, keď samotný konateľ ROYAL REAL, s. r.
o. poprel, že by podpísal výdavkový doklad V-veur 0029 s tým, že tam je jeho pečiatka a že ho podpísal
niekto v jeho zastúpení.

Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalodvolaniežalovaný,ktorédoplniltromidoplneniami,nazáklade
ktorého žalovaný napadnutým rozhodnutím dodatočný platobný výmer potvrdil. Napadnuté rozhodnutie
odôvodnil tým, že správca dane v súvislosti s kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok 2010, za ktorý si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 222 300,- Eur
na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa ROYAL REAL, s. r. o. zistil, že žalobca ako mandatár

uzatvoril mandátnu zmluvu 05. marca 2010 so spoločnosťou M-Market, akciová spoločnosť Lučenec
ako mandatár. Na základe tejto zmluvy v znení jej dodatku č. 1 mal zabezpečiť pre mandanta M-Market,
akciová spoločnosť podnikateľské poradenstvo a konzultačnú činnosť v súvislosti so zamýšľaným
prevodom obchodného podielu mandanta v spoločnosti CBA Slovakia, s. r. o. Lučenec. Vzhľadom na
to, že bol v zmysle tejto dohody oprávnený na plnenie svojich záväzkov využiť iné osoby, uzatvoril ako

mandant mandátnu zmluvu so spoločnosťou ROYAL REAL, s. r. o. ako mandatárom a predmetom tejto
zmluvy bolo poradenstvo a konzultačná činnosť v súvislosti s poradenskou činnosťou mandanta ohľadne
zamýšľaného a mandantom primárne posudzovaného na základe osobitných zmluvných vzťahov
prevodu obchodného podielu spoločnosti M-Market, akciová spoločnosť v spoločnosti CBA Slovakia,
s. r. o. na predpokladaného nadobúdateľa Diligentia, a.s. Bratislava alebo iný subjekt z podnikateľskej

skupiny uvedenej spoločnosti vrátane: preverenie z dostupných legálnych zdrojov majetkových pomerov
a finančných možností predpokladaného nadobúdateľa, vrátane súčinnosti pri Due Dilligance. Podľa
článku 3 nebol mandatár oprávnený plnením svojich záväzkov poveriť inú osobu, čo sa zmenilo dohodou
z 18. 03. 2010 tak, že vzhľadom na náročnosť a obsiahlosť predmetu mandátnej zmluvy a všetkých
činností potrebných k splneniu jej účelu je mandatár oprávnený podľa svojho uváženia využiť na plnenie

svojich záväzkov aj iné osoby a to fyzické či právnické, za ktoré však plne zodpovedá. Žalovaný ďalej
zistil, že správca dane vykonal preverovanie, pričom od konateľa daňovníka sa na prvom ústnompojednávaní 14. 02. 2012 nedozvedel, aké plnenie mu bolo spoločnosťou ROYAL REAL, s. r. o. dodané,
pretože tento odmietol vypovedať, že na to potrebuje ako advokát spoločnosti M-Market, akciová
spoločnosť v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii zbavenie mlčanlivosti a na ďalšom

pojednávaní predložil písomné potvrdenie o prevzatí plnenia k mandátnej zmluve, v ktorom žalobca ako
mandant potvrdzuje riadne poskytnutie dohodnutého poradenstva zo strany mandatára ROYAL REAL,
s. r. o. a prevzatie písomných správ o preverení dohodnutých pomerov pôsobiacich na strane záujemcu,
ktoré postupne prevzal podpisom tohto potvrdenia a to správu č. 1 Diligentia, a. s.: správu č. 2 Diligentia
a.s.; správa č. 3 Billa Slovensko REWE Group a správa č. 4 REWE Group 2010 a tým sa považuje

splnenie mandátnej zmluvy za ukončené. Ďalej odôvodnenie obsahuje opis všetkých zisťovaní, ktoré
vykonal správca dane, výsluchy svedkov a hodnotenie, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán a
dospel k záveru, že dodatočný platobný výmer bol vydaný v súlade s procesnoprávnymi predpismi
a zisteným skutkovým stavom. K dôvodom odvolania uviedol, že daňový subjekt v podaní námietka
zaujatosti neuviedol mená konkrétnych zamestnancov správcu dane, preto ho správca dane výzvou z
20. 06. 2012 vyzval, aby svoje podanie doplnil a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca

dane na základe jeho žiadosti o predĺženie lehoty tomuto vyhovel a doručil mu vyžiadaný aktuálny
zoznam zamestnancov správcu dane. Následne doplnenie námietky zaujatosti bolo doplnené tak, že si
uplatňuje vo vzťahu k všetkým zamestnancom, ktoré tvoria prílohu podania a touto prílohou bol menný
zoznam zamestnancov, ktorý mu poslal správca dane. Z toho vyplýva, že ani pri ústnom pojednávaní
07. 06. 2012 ani počas vyrubovacieho konanie v lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly daňový

subjekt neoznačil menovite žiadneho zamestnanca správcu dane u ktorého možno mať pochybnosť o
jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci alebo daňovníkovi alebo k jeho zástupcovi. Preto
boli zamestnanci správcu dane oprávnení protokol z daňovej kontroly s daňovým subjektom prerokovať
a vydať predmetný dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie preto nebolo vydané v rozpore s
§ 24 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov. Ďalej žalovaný v odôvodnení k ďalšej odvolacej námietke

o nevysporiadaní sa správcu dane s návrhom na zastavenie konania uviedol, že táto námietka nie je
dôvodná, nakoľko správca dane zareagoval procesne tak, že zaslal daňovníkovi oznámenie, ktoré mu
bolo doručené 22. 06. 2012 v ktorom mu oznámil, že nešlo o kvalifikovaný podnet, ktorý by mohol
iniciovať daňové konanie, nakoľko zákon o správe daní a poplatkov takýto podnet neupravuje a že
pri výkone daňovej kontroly bol dodržaný zákon o správe daní a poplatkov. Na odvolaciu námietku o

skreslení svedeckých výpovedí z dôvodu odstupu času a neposkytnutia dokumentácie na nahliadnutie
žalovaný uviedol, že z výsluchov svedkov zachytených v zápisniciach vyplýva, že tieto boli vykonané v
zmysle § 7 zákona o správe daní a poplatkov a že vyslúchané osoby boli oboznámené s listinami ku
ktorým sa mali vyjadrovať a v predvolaní s tým, čo bude predmetom a teda daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty u žalobcu. Boli im predložené príslušné mandátne zmluvy a Radovanovi Y. aj faktúry

a výdavkové doklady, potvrdenie o prevzatí plnenia a aj príjmové pokladničné doklady. Správca dane
nepožadoval od daňovníka, aby označil subdodávateľovi jeho dodávateľa, tieto informácie požadoval
od svedka konateľa spoločnosti ROYAL REAL, s. r. o., tento ich ale však žiadnych nevedel označiť.
Sám vyfakturované služby neposkytol, len potvrdil pochybnosť, že spoločnosť ROYAL REAL, s. r. o.
odvolávajúcemu predmetnú službu reálne nedodala. S námietkou chýbajúcej tretej strany dodatočného

platobného výmeru sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyrovnal tak, že originál prvopisu obsahuje
aj tretiu stranu platobného výmeru a k chybe na druhej strane odôvodnenia v nesprávnosti prvého
čísla z číselnej rady označujúcej dodatočný platobný výmer a predmetné daňové konanie je len chybou
zrejmou, nakoľko prvé číslo označuje oddelenie ktoré vykonáva činnosť v danej veci. Poradové číslo je
jedinečné a v tom chyba urobená nebola, išlo o číslo 1126705. Z tohto dôvodu nie je ani nezákonný ani

nepreskúmateľný dodatočný platobný výmer. K ďalšej odvolacej námietke a to prehláseniu svedka zo
dňa 16. 07. 2012 uviedol, že svedecká výpoveď bola vyhodnotená a aj námietky ohľadom jej hodnotenia
boli už vyhodnotené ako neodôvodnené a preto ani toto vyhlásenie nemení nič na zistenom skutkovom
stave. K ďalším námietkám uviedol, že boli podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Podľa
záveru, ku ktorému žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na

odpočítaniedanezdodávateľskejfaktúryoddodávateľaROYALREAL,s.r.o.musíbyťzároveňschopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené vo fakturovanom rozsahu osobou uvedenou na
faktúre. Nie je preto postačujúce len predloženie faktúry, zmluvy, dodacieho listu alebo pokladničného
dokladu, ale je potrebné, aby bolo preukázané, že služba bola skutočne dodaná práve tým dodávateľom,
ktorý je na faktúre uvedený. Nebola spochybnená skutočnosť, že so službou žalobca ďalej obchodoval

a existencia tejto služby ešte nie je dôkazom o tom, že bola dodaná spoločnosťou ROYAL REAL, s. r.
o. žalobcovi. Správca dane síce vedie dokazovanie, ale dôkazné bremeno je na daňovníkovi. Žalobca
v odvolaní, ale aj vo vyjadrení k protokolu, bagatelizoval nejasnosti a rozpory vo výpovediach svedkov
a vysvetľoval ako ich treba chápať. Žalovaný uzavrel, že faktom zostáva, že poskytnutie a dodaniefakturovanej služby prostredníctvom písomných správ sa na strane dodávateľa nepreukázalo. Jediný
konateľ dodávateľa k fakturovanej službe napriek tomu, že mal poskytnúť pomerne špecifickú službu za
odmenu nemalej hodnoty a mal možnosť sa na svoju svedeckú výpoveď pripraviť a pri výsluchu mu boli

poskytnuté relevantné dokumenty správcom dane nevedel poskytnutie ním fakturovanej služby čo do
priebehu ani obsahu preukázať. Tým, že sa nepreukázalo, že dodal žalobcovi fakturovanú poradenskú
službu nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v
zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len zákon o DPH).

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) (2) Daňové konania začaté a právoplatne

neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží
podľazákonaSlovenskejnárodnejradyč.511/1992Zb.osprávedaníapoplatkovaozmenáchvsústave
územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre
uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) V daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanieprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektovaostatnýchosôbzúčastnenýchv
daňovomkonaní.(2)Správcadanepostupujevdaňovomkonanívúzkejsúčinnostisdaňovýmisubjektmi
a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej
zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) Ak nie je v tomto zákone
alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak a) navrhovateľ vzal späť
svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská
republika okrem konania o dani z nehnuteľností, c) sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je

podľaosobitnýchpredpisovdaňovýmsubjektom,d)daňovýsubjektzmeškallehotu,ktorúnemožnoďalej
predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, e) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté, f) odpadol dôvod konania,
g) zrušené od 1.5.2004.

Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) Dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (4) Ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (8)
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 24 zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov (1) Zamestnanec správcu dane je z
daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich
zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec správcu dane je z daňového
konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec

orgánu iného stupňa. (3) Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na
daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane
skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca
správcu dane. (4) Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude
rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. (5) O vylúčení zamestnanca

z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane
rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúcehozamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení
orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. (6) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku
5 nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b)
ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním
uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako dôvody nezákonnosti

žalobca uplatnil v žalobe tak, že tvrdil, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v rozpore so
zákonom a nesprávne. Súd za žalobcu dôvody nezákonnosti nevyhľadáva, nedopĺňa ani nedomýšľa.

Žalobca ako dôvody nezákonnosti uplatňuje, že ani prvostupňový správny orgán, ale ani druhostupňový
správny orgán nemali konať a rozhodnúť predtým, ako by bolo rozhodnuté po vznesenej námietke
zaujatosti, preto jeho rozhodnutie vydané v rozpore s § 24 ods. 4 zákona o správe daní a

poplatkov. Žalovaný sa bránil, že nešlo o námietku zaujatosti, nakoľko išlo o podanie nekonkrétne
a preto bolo potrebné ho konkretizovať, čo sa stalo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a
námietka zaujatosti nesmerovala proti zamestnancovi Finančného riaditeľstva, ktorý vydal rozhodnutie o
opravnom prostriedku. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 07. 06.
2012 uvádza, že namieta podľa § 24 zákona o správe daní a poplatkov všetkých zamestnancov správcu

dane vrátane vedúceho zamestnanca, ktorý už nemá nadriadeného zamestnanca a nad rámec zákona
o správe daní a poplatkov, že namieta pre potreby posudzovania medzinárodnými súdnymi inštitúciami
aj zaujatosť celej finančnej správy, ako aj Ministerstva financií SR. V tomto podaní uviedol, že zaujatosť
namieta k osobe zástupcu (konateľa) daňovníka pre negatívny vzťah vzhľadom na priebeh konania na
Okresnom súde v Bratislave vo veci Horn Invest, s. r. o. a Event Horizont, s. r. o. proti SR - Ministerstvo

financií SR č. k. 29Cb 339/2009, v ktorom mu boli ako advokátovi neprávoplatne priznané trovy konania
vo výške 21 896,48 Eur. Následne v januári 2011 dostal konateľ žalobcu telefonát z Ministerstva financií
SR, v ktorom mu bolo povedané, že ak považuje za morálne uplatňovať si voči štátu takú vysokú sumu,
mal by si byť vedomý toho, že štát si môže na neho a na jeho firmy posvietiť prostredníctvom daňových
kontrol. Následne boli začaté daňové kontroly u žalobcu a neskôr aj v spoločnosti Event Horizont, s.

r. o., čo nemôže považovať za náhodu. Ďalej uviedol, že o zaujatosti je presvedčený v súvislosti s
nesprávnym a účelovým hodnotením ekonomických operácií v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovo podanie neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
vzťahu medzi určitým konkrétnym zamestnancom správcu dane a konateľom žalobcu ani v osobnej
ani v inej rovine. Obsahuje síce náležitosti podania v zmysle § 20 ods. 5 zákona o správe daní a

poplatkov, nakoľko je z neho zrejmé, že ho podáva žalobca a že sa týka prebiehajúcej daňovej kontroly u
žalobcu a že chce aby bola preverená nezaujatosť správcu dane a zistený dôvod, pre ktorý bola daňová
kontrola začatá, ktorý dôvod v ďalšom texte podania označil za ilegálny (pomstu štátu voči daňovníkovi)
a v tomto ďalšom texte navrhol zastaviť daňové konanie. Nejde však o návrh na začatie daňového
konania. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že z dôvodu, že podanie je označené ako

námietka zaujatosti v zmysle § 24 zákona o správe daní a poplatkov, ale podľa obsahu neobsahuje
žiadne skutočnosti svedčiace o vylúčení niektorého konkrétneho zamestnanca správcu dane z dôvodu
jeho vzťahu ku konateľovi žalobcu, ani v osobnej ani v inej rovine možných vzájomných vzťahov a ani
žiadne skutočnosti svedčiace o vzťahu niektorého zamestnanca správcu dane k prejednávanej veci,súd nezistil procesné pochybenie správcu dane a následne žalovaného, keď napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Žalobca ani nepostupoval podľa § 24 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, ktorý mu ukladá
v prípade, že existujú skutočnosti pre ktoré je zamestnanec správcu dane z daňového konania vylúčený,

tieto bezodkladne oznámiť vedúcemu zamestnancovi. Potom ani kontrolóri vykonajúci daňovú kontrolu
a ani osoba vykonávajúca vyrubovacie konanie neboli takými zamestnancami, o ktorých nezaujatosti
by boli pochybnosti na základe skutočností tvrdených daňovníkom. Takúto pochybnosť nemôže založiť
všeobecné tvrdenie o zaujatosti správneho orgánu ako takého z dôvodu domnienky pomsty štátu.
Naopak, z citovaného § 24 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že len konkrétne tvrdenie o

skutočnostiach svedčiacich o vzťahu konkrétneho zamestnanca správcu dane k daňovníkovi alebo jeho
zástupcovi, či k veci, bráni tomuto zamestnancovi konať.

Žalobca v bode tri žaloby namietal, že žalovaný účelovo spochybnil dodanie služby a neprihliadol
na dôkaznú silu všetkých predložených dokladov, ktoré neboli spochybnené. Súd uvádza, že takéto
tvrdenie nemá oporu v obsahu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že žalovaný poukázal na zistenia správcu dane a vyhodnotil dôkazy, ktorými boli listiny predkladané

žalobcom a to tak mandátnu zmluvu vrátane jej dodatku a dohody, faktúru a aj potvrdenie o prevzatí
plnenia. Uzavrel však, že zostalo faktom, že poskytnutie a dodanie fakturovanej služby prostredníctvom
písomných správ sa na strane dodávateľa nepreukázalo. Naopak z obsahu napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnenie obsahuje aj
zistenia, ku ktorým dospel správny orgán z vykonaného dokazovania. Bolo zistené, že plnenie,

ktoré malo byť medzi žalobcom a spoločnosťou ROYAL REAL, s. r. o. realizované ako zdaniteľné
plnenie sa malo realizovať prostredníctvom písomných správ. V konaní nebolo preukázané, že správy
dodal žalobcovi jeho dodávateľ. Nie je úlohou súdu hodnotiť jednotlivé dôkazy, ale len preskúmať, či
hodnotenie, ktoré vykonal správny orgán a skutkové závery, ku ktorým na základe tohto hodnotenia
dospel sú zodpovedajúce obsahu vykonaných dôkazov a či hodnotenia a závery nevybočujú z medzí

logického uvažovania. Takýto nedostatok v hodnotení dôkazov predložených v daňovom konaní na
strane žalovaného súd nezistil. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
tiež vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný hodnotili všetky v konaní vykonané dôkazy teda aj tie,
ktoré predkladal žalobca. To, že žalobca nesúhlasí s takým hodnotením, že faktúra, dodací list, v danom
prípade protokol o prevzatí, nestačia ako dôkaz o reálnom dodaní tovaru alebo služby neznamená,

že takéto hodnotenie bude nelogické v danom prípade. Žalovaný preto v rozhodnutí aj poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, aby správnosť svojho názoru podporil rozhodovacou praxou súdov.

K bodu 4 žaloby je potrebné uviesť, že žalobca vlastne v tomto bode ani netvrdil, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné, ani nijako nepreukazoval, že mu prvostupňové rozhodnutie nebolo doručené.
V bode 5 žaloby žalobca namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že nebol

ustálený jeho text, nakoľko správny orgán vydal opravné rozhodnutie o oprave zrejmých omylov a
nesprávnosti, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Žalovaný k tomu uviedol, že toto rozhodnutie bolo
zrušené, nakoľko nemalo byť vôbec vydané. Súd k tomu uvádza, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť v prípade, že je jeho výrok taký, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté
alebo je vzájomne si odporujúci. Tiež kedy sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie alebo

kto je účastníkom konania, akej veci sa dané konanie týka. Nezrozumiteľné môže byť tiež vtedy, keď
nie je odôvodnenie v súlade s výrokom. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné aj pre nedostatok
dôvodov, kedy chýbajú skutkové zistenia, na základe ktorých správny orgán rozhodoval alebo chýba
právne posúdenie zistených skutočností. Žalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru
namietal zrejmú chybu v odôvodnení (ktoré je obsiahnuté vo výroku dodatočného platobného výmeru,

ale len zrejmá chyba v odôvodnení). Žalovaný sa s touto zrejmou chybou v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje také chyby, ktoré
by spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Súd
preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti.

K bodu 6 žaloby možno uviesť, že žalobca správne v žalobe uvádza, že svoju námietku podal

univerzálne, to znamená že nesmerovala ku konkrétnemu zamestnancovi finančného riaditeľstva,
ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a preto platia dôvody uvedené k bodu 1 žaloby. K bodu 7 žaloby,
ktorým žalobca poukazuje na nesprávne hodnotenie dôkazov a dôkazného bremena s poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu zo dňa 21. 06. 2012 v spojených veciach C80/11 a C 142/11 je treba uviesť, že takto uplatnený dôvod nezákonnosti nie je konkrétny, neuvádza
v čom je v rozpore s daným rozhodnutím dôkazné bremeno kladené na žalobcu. Podľa bodu 44 tohto
rozhodnutia, ktoré obsahuje východiská rozhodnutia: „Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu

vyplýva, že položené prejudiciálne otázky sa v tom prípade zakladali na predpoklade, podľa ktorého
po prvé sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane uskutočnilo tak, ako vyplýva z
príslušnej faktúry a po druhé táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované Smernicou 2006/112,
takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené“.
Na rozdiel od toho v preskúmavanom prípade je ale sporné medzi účastníkmi reálne uskutočnenie

zdaniteľnéhoplnenia,keďpodľadôvodovnapadnutéhorozhodnutiažalovanýdospelkzáveru,ženebolo
toto zdaniteľné plnenie uskutočnené medzi spoločnosťou ROYAL REAL, s. r. o. a žalobcom a to na
základe hodnotenia predkladaných dôkazov a vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly.

Posledný z uplatnených dôvodov nezákonnosti nie je dostatočne konkrétny ani zrozumiteľný žalobca
uvádza, že žalovaný zneužíva skutočnosť, že sa konateľ žalobcu nezúčastnil výsluchov svedkov tým,
že v odôvodnení uvádza, že svoje právo svedkom klásť otázky na ústnom pojednávaní nevyužil napriek

tomu, že bol s tým oboznámený. Z takto uplatneného dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že
rozhodnutie je nezákonné.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho
postupu žalovaného a správcu dane z dôvodov uvedených v žalobe pod bodom 1 až 8 dospel k záveru,
že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a preto podľa § 250j ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku žalobu zamietol.

Žalobca podal návrh na náhradu trov konania, ktoré mu súd v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. nemohol
vyhovieť, nakoľko žalobca nebol v konaní ani čiastočne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,

na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.