Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200808
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200808.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19,
Bratislava, IČO: 47243252, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., Búdkova 4,
Bratislavaprotižalovanému:ObecKostolište,Hlavná66,Kostolišteopreskúmaniezákonnostifiktívneho
rozhodnutia žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 29.4.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia
žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov doručeného žalobcovi 9.3.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám

požadovaných žalobcom ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa
7.4.2013.

K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií v písomnej podobe. V žalobe uviedol, že žalobca
požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.2.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má
žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 19 ods. 1
zákona o správnom konaní pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote 8 pracovných dní odo

dňa doručenia žiadosti dňa 22.2.2013, t.j. najneskôr do 6.3.2013 požadované informácie nesprístupnil,
ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s § 18 ods. 3 citovaného
zákona preto podľa názoru žalobcu došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného.
K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona došlo 9.3.2013. Žalobca podal
proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa

21.3.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom k
tomu, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol,
má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého
rozhodnutia sa považuje 7.4.2013.

Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný

odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade
tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie, zaručeného čl. 26 Ústavy SR. Žalobca preto navrhuje,aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie preskúmal a po jeho preskúmaní ho zrušil. Žalobca
má za to, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho žiadal zrušiť
a uplatnil si náhradu trov konania.

II.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 19.6.2013 uviedol, že podľa jeho právneho názoru
žalobca nesprávne aplikuje § 19 ods. 1 na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z.z. v § 14 ods. 1.
Nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí, ako adresy elektronickej podateľne, pričom
nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný
zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Žalovaný má za to, že

žiadosť o sprístupnenie informácie v tomto prípade nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. V dôsledku toho nemohlo
dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti a ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k nasledovanému záveru;

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 - 4 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je táto určená, meno, priezvisko, názov alebo
obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký

spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom podpise) ústredným
orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam
elektronických adries, umiestnenia elektronických podateľní, orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na

svojom webovom sídle.Pred rozhodnutím vo veci samej, súd preto musel skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či
došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo
rozhodnutie preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom.

Zpriloženéhospisuvyplýva,žežalobcadoručildňa22.2.2013naadresužalovanéhoe-mailspripojeným
doručenýmelektronickýmpodpisom.Žalobcauviedol,žežiadosťoposkytnutieinformácie,ktorúpripojilk

žalobe, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe
žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode
informácií. Namietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky
komunikovať so zasielateľmi správ zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto

obsah žiadosti o poskytnutie informácie uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe
nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu doručenú do počítača
nemohol ani otvoriť.

Súd uvádza, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj
elektronickou poštou ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného

zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá
predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených,
alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu
nebola doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné.

Súd na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických

podateľní a orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise
zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu
zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy používanej v bežnom internetovom styku,
nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode

informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky ale technicky vykonateľným spôsobom preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať.

Podľa§14ods.4zákonaoslobodeinformáciíježiadosťoposkytnutieinformáciípodanádňom,keďbola

oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela
o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela
poznať jej obsah. Žiadosť je teda podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci
konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

Žalobca nijako nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti

zo dňa 21.1.2013. Iný dôkaz o doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je možné konštatovať, že konanie o poskytnutie informácií
podľa zákona o slobode informácií na základe žiadosti nezačalo a že v dôsledku toho neexistuje
rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom k tejto skutočnosti, neboli

splnené podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy OSP.

Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave vo veci konania s poukazom na
vyššie citované ustanovenie § 104 zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná
prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho konania (7 Sži

7/2013).

O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že podľa § 246c OSP v spojení s § 146 ods.
1 písm. c) žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.