Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201158
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201158.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov: I. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Q. XXX/
XX,XXXXXX.,II.M.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomUl.Q.XXX/XX,XXXXXX.,III.K.V.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. X, B., IV. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Q. XXX/XX, XXX XX X., proti odporcovi: Okresný
úrad Lučenec, Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec, o návrhu na obnovu konania Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp/7/2005 podľa § 228 ods. 1 O.s.p. takto

r o z h o d o l :

Návrh na obnovu konania sp. zn. 23Sp/7/2005 zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom domáhajú obnovy konania, ktoré bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn.
23Sp/7/2005 proti odporcovi Okresnému úradu Lučenec, Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec (podľa
zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

pôsobnosť obvodných pozemkových úradov prešla na okresné úrady). Návrh odôvodnil tým, že Krajský
súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 23Sp/7/2005 zo dňa 28. apríla 2005 potvrdil rozhodnutie odporcu
č. L 2005/00385 zo dňa 27. januára 2005, ktorým bolo rozhodnuté tak, že podľa § 5 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 503/2003 Z.z.“) navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na

vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke
č. XXX v k.ú. J., parcela č. 306/2 roľa o výmere 5 428 m2, parcela č. 306/4 pasienok o výmere 173 m2,
parcela č. 307/3 roľa o výmere 6 982 m2, parcela č. 307/8 roľa o výmere 6 410 m2, parcela č. 307/9 roľa
o výmere 4 933 m2, parcela č. 307/11 roľa o výmere 7 159 m2 z dôvodu, že pozemok neprešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
Keďže navrhovatelia s takýmto postupom a rozhodnutím nesúhlasili, obrátili sa na Najvyšší súd SR a

Ústavný súd SR, ktoré však ich nároky neposúdili ako oprávnené, a preto sa navrhovatelia obrátili na
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý rozhodnutím č. 31312/08 zo dňa 26. marca 2013
rozhodol tak, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a že žalovaný štát má zaplatiť žalobcom
spoločne do 3 mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudne právoplatnosť v súlade s čl. 44 ods. 2
Dohovoru, 350,- Eur, pokiaľ ide o náklady a výdavky. Podľa navrhovateľov je tu preto dôvod pre obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p..

Dňa02.septembra2013bolosúdudoručenépodanienavrhovateľov,ktorýmdodatočneksvojmunávrhu

na obnovu konania súdu predložili slovenský preklad Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu č. 31312/08 zo dňa 26. marca 2013, ktorý im zaslala JUDr. Marica Pirošíková. Ďalej
vyjadrenia podané v konaní pred uvedeným súdom, a to vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov
Mgr. Jozefa Mochnackého, advokáta, k stanovisku vlády SR a vyjadrenie JUDr. I. Hanzelovej.Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250s O.s.p. proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné
odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len
z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie
nie sú prípustné.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania

povolí.

Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľov zistil, že títo žiadajú o obnovu konania, ktoré bolo vedené
Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23Sp/7/2005, pričom súd rozhodoval o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v rámci správneho konania podľa § 250l a nasl. O.s.p..
Išlo teda o konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré je upravené v Piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, ktorá tvorí špeciálnu právnu úpravu oproti všeobecnej úprave konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku a iba v prípade, že niektoré otázky nie sú priamo upravené v tejto časti, je možné
v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. použiť na ich riešenie primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti
O.s.p..

Z navrhovateľmi priloženého rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade č. 31312/08 Vrabec

a ostatní proti Slovenskej republike zo dňa 26. marca 2013 vyplýva, že bolo zistené porušenie práva
na spravodlivé konanie tak ako je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, čo vyplýva z bodu 33 rozsudku:
„Súd si všimol, že závery, ku ktorým ústavný súd dospel v náleze sp. zn. IV. ÚS 209/2010 boli založené
na rovnakých argumentoch ako boli tie, na ktoré sa sťažovatelia odvolali vo svojej ústavnej sťažnosti.

Tým, že ústavný súd sa nezaoberal argumentom sťažovateľov týkajúcim sa nekonzistentnosti praxe
najvyššieho súdu, a ktorý bol zároveň podstatou sťažnosti pred ním, ústavný súd konal v rozpore s
právom sťažovateľov na spravodlivé konanie tak, ako je zaručené článkom 6 ods. 1“ s tým, že tento súd
podľa bodu 34 nepovažoval za potrebné ďalej preskúmavať, či bol predmetný článok 6 ods. 1 Dohovoru
porušený aj vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu vo veci, v ktorej navrhovatelia žiadajú obnoviť

konanie. Navrhovatelia uplatnili ako dôvod obnovy konania práve porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vyplývajúce podľa nich z predmetného rozsudku. Iný dôvod neuplatnili a ani netvrdil, že právna úprava
obsiahnutá v 5. časti O.s.p. by mala byť v rozpore s týmto ustanovením Dohovoru.

Obnovakonaniajeopravnýmprostriedkom,ktorývkonaníoopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiam
správnych orgánov podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. nie je prípustný, čo je výslovne uvedené v

poslednej vete citovaného § 250s O.s.p.. To znamená, že obnova konania v predmetnej veci nie je v
zmysle zákona prípustná. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/53/2012
zo dňa 27. marca 2013.

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdnávrhnavrhovateľovnaobnovukonaniač.23Sp/7/2005zamietol
z dôvodu, že návrh na obnovu konania vedeného podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. nie je podľa §

250s O.s.p. prípustný.O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pretože návrh na obnovu konania bol zamietnutý a
súd nezistil splnenie podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.