Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.MariannyHraboveckejvovecistarostlivostisúduomaloletédeti
J. O. nar. XX.XX.B. a N. O. nar. XX.X.B. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Rožňave deti rodičov F.. S. O. nar. XX.X.B. bývajúcej v V.M. J. K.. O. Č.. XX a F.. V. O. nar.
XX.X.B.bývajúcehovV.Ň.J.Q.Č..XXvkonaníozvýšenievýživnéhoazmenuúpravystykusmaloletými
deťmi o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. 7P 10/2014-90 z 13.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil
výživné na maloleté deti tak, že na mal. J. zo sumy 80 € na 160 € a mal. N. z 80 € na 130 € mesačne

od 1.1.2014 do budúcna. Súčasne v návrhu žiadala o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi
tak, aby sa otec s maloletými deťmi počas týždňa v stredu nestretával. Návrh na zvýšenie výživného
odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy výživného v januári 2013, kedy bolo jej manželstvo s otcom
maloletých detí rozvedené a súčasne bolo rozhodnuté o výkone rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode, bola s mal. N. na materskej dovolenke, pričom rodičovský príspevok nepoberala, prídavky
nadetipoberalotec,nemalažiadenpríje,bývalasdeťmivrodinnomdome,ktorýpatrídobezpodielového
spoluvlastníctvasotcommaloletýchdetí.Mal.J.navštevovala5.ročníkzákladnejškodyamal.N.chodila

do materskej škôlky. Aj v čase podania návrhu bola matka na rodičovskej dovolenke, avšak už nepoberá
rodičovský príspevok. Matka žiadala aj zmenu úpravy styku, predovšetkým žiadala zrušiť stredu ako deň
stretnutia s odôvodnením, že staršia dcéra navštevuje v tento deň záujmové krúžky a na stretnutie s otca
pravidelne mešká. Otec v prípade meškania maloletej dcéry, rieši problém neadekvátnym spôsobom,
pretože stretnutie si vyžaduje prostredníctvom polície.

Konajúci súd vykonal dokazovanie a v zmysle ust. § 75 ods. 1, § 65 ods. 1 až 5 a § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5
Zákona o rodine dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v januári 2013,
sa pomery na strane rodičov a maloletých detí nezmenili. V odôvodnení konštatoval, že manželstvo

rodičov maloletých detí bolo rozvedené právoplatným rozsudkom súdu z 10.1.2013, kedy konajúci súd
schválil dohodu rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a otec sa
zaviazal prispievať na ich výživu 80 € mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
21.1.2013. Dospel k záveru, že nedošlo od poslednej úpravy k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali
zmenu rozsudku o určení výživného a úprave styku. Zdôraznil, že na potrebách maloletých detí sa
majú podieľať obidvaja rodičia, v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy
bola matka na materskej dovolenke a v čase už podania návrhu o zvýšenie výživného pracovala ako

opatrovateľka v Rakúsku, kde zastupuje kamarátku, pričom príjem, ktorý v V. dosahuje 700 € má razza šesť týždňov. Otec maloletých detí od rozhodnutia o rozvode manželstva zmenil zamestnávateľa,
odišiel pracovať do P., kde dosahoval priemerný zárobok 1.200 €, avšak z dôvodu nespokojnosti tak
zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany samotného otca, došlo k ukončeniu tohto pracovného

pomeru v skúšobnej dobe a otec následne po krátkej dobe trvania nezamestnanosti opätovne nastúpil
do práce u predchádzajúceho zamestnávateľa na Slovensku, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok
rovnajúci sa zárobku, ktorý dosahoval pri poslednej úprave výživného. Ďalej konajúci súd v odôvodnení
uviedol, že nemohol zohľadniť finančné problémy v rodine, ktoré vyplývajú z doteraz nevyporiadaného
spoločného majetku, lebo výživné na maloleté deti je prednostná pohľadávka, teda obidvaja rodičia

musia zabezpečovať predovšetkým potreby svojich maloletých detí primerane svojim schopnostiam
a možnostiam. Z uvedených dôvodov preto návrhu matky o zvýšenie výživného nevyhovel. Konajúci
súd zamietol návrh matky aj v časti, ktorým žiadala zmenu úpravy styku a v odôvodnení tohto výroku
uviedol, že v dôsledku neschopnosti rodičov dohodnúť sa na úprave styku, otec podal návrh po rozvode
manželstva, ktorým žiadal upraviť styk s maloletými deťmi. Jeho návrhu bolo vyhovené rozsudkom
z 28.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.4.2013. Z uvedených dôvodov konajúci súd vyslovil

presvedčenie, že od tejto úprav neuplynula dostatočná doba na to, aby sa mohlo preukázať, či takto
upravený styk je v súlade so záujmami maloletých detí, ale aj práv otca. Opätovne zdôraznil, že nezhody
rodičov ohľadom styku otca s maloletými deťmi podľa názoru súdu súvisia takisto s ich narušenými
vzťahmi a s tým, že majetok po rozvode nie je vyporiadaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Vyslovila

presvedčenie, že konajúci súd nepostupoval správne, ak neprihliadol na skutočnosť, že u
zamestnávateľa a to firmy U. a.s. v H. dosahoval čistý mesačný príjem 1.200 € a napriek tomu, že išlo
o vyšší priemerný mesačný zárobok, ukončil pracovný pomer v tejto firme a opätovne sa vrátil do firmy
N. A. E., kde dosahuje nižší priemerný mesačný zárobok. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd mal
túto skutočnosť posúdiť ako skutočnosť, kedy otec vlastným konaním sa vzdal bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania. Ďalej uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako
súd posúdil zmenu pomerov na strane otca v čase, keď tento dosahoval príjem 1.200 €, preto považuje
napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nepresvedčivé, čím jej v konečnom dôsledku bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a v
rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie matky smerovalo aj proti výroku o úprave styku,

namietala predovšetkým ako stretávací deň určený stredu, keď má maloletá ešte školské povinnosti,
pričom otec tieto jej povinnosti primerane neakceptuje.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je podľa
jeho presvedčenia správny a zákonný. S odvolacími dôvodmi matky nesúhlasí a uviedol, že od poslednej
úpravynedošlokzmenepomerovtaknastranemaloletýchdetí,akoaninastraneotca.Dôvodymatkyna

obmedzenie styku s maloletými deťmi považuje za neprimerané a nedôvodné. Uviedol, že úpravu styku
aj v priebehu týždňa, t.j. v jeden deň v stredu považuje za spravodlivé aj čo sa týka záujmu maloletých
detí, ale aj za zachovanie jeho práva ako otca na udržiavanie pravidelného kontaktu s maloletými deťmi.
Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že zotrváva na svojich doterajších

vyjadreniach v priebehu konania na súde prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
pričom prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje za presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd

stotožnil s tým, že úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa posudzovania zákonných kritérií určovania
rozsahu výživného rodičov k dieťaťu, a to aj pokiaľ ide o posudzovanie potencionálnych možností,
schopností a majetkových pomerov povinného rodiča vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky, že súd nevykonal dostatočne všetky
dôkazy potrebné pre rozhodnutie o zvýšenie výživného, predovšetkým vo vzťahu k jeho zmene

zamestnávateľa v čase od rozvodu manželstva do podania návrhu, ktoré matka považovala za vzdanie
sa bez dôležitého dôvodu lepšieho zamestnania, odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky súdny poriadok
súdu ukladá, aby vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu (§ 153 ods. 1 O.s.p.), pričom len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie
(§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). V nesporových konaniach, ktorým je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté

dieťa sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (§ 120 ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak
nejedná sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú
aktivitu účastníka konania. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov

v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, ktoré by odôvodnili zmenu určeného výživného. V
tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťa
dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa,
pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. K
zásadnej odvolacej námietke matky, že otec po rozvode manželstva zmenil zamestnanie a zamestnal

sa v Českej republike, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vyšší takmer o 200 €, odvolací súd
dodáva, že konajúci súd sa s touto skutočnosťou dostatočne zaoberal a správne ju vyhodnotil, keď toto
konanie neposúdil v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že by sa otec bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Otec svoje konanie ohľadom
zmenyzamestnaniadostatočneodôvodnil,pretoajodvolacísúddospelkzáveru,žezmenazamestnania

nastala v dôsledku objektívnych skutočností. Odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa v konečnom
dôsledku prihliadol aj na skutočnosť, že od poslednej úpravy došlo k zmene na strane matky, ktorá
získala zamestnanie i keď nie pravidelného charakteru, a to zastupovanie kamarátky v V., kde za šesť
týždňov dosiahne zárobok 700 €.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletými

deťmi, ktoré dostatočne zohľadňujú tak pomery rodičov, ako aj vek maloletých detí, v ktorom je pre
dieťa nevyhnutný častejší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak,
aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval. Naviac odvolaciu námietku matky,
že otec nezohľadňuje, resp. neprimerane reaguje na meškanie staršej dcéry v určený deň v stredu,
keď na stretnutie mešká, nakoľko tak ako to vyplynulo z obsahu zápisnice na pojednávaní 13.2.2013

z vyjadrenia otca vyplynulo, že v budúcnosti túto skutočnosť zohľadní bez akýchkoľvek výhrad. Z
uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozsah a frekvenciu styku otca s maloletými deťmi v
súčasnosti za optimálnu, pričom takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný vzhľadom na
intenzívny fyzický, ako aj osobnostný vývoj maloletých detí a nie je vylúčené, aby bol po určitom čase
zmenený na návrh jedného z rodičov, avšak opätovne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o

úprave styku bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.4.2013 a od tohto času
uplynula veľmi krátka doba, aby mohlo byť rozhodnuté o zmene tejto úpravy styku, pretože ešte nebol
daný dostatočný časový priestor na to, aby sa preukázalo či takto upravený styk je vhodný tak pre
maloleté deti, ako aj otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil

s jeho odôvodnením.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.