Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113212362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa: F. K., bytom I.,
I. mládeže XXX/X, proti odporcovi: V. K., bytom I., Z. 1, o povolenie exhumácie, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. decembra 2013, č. k. 12C/167/2013-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. O trovách konania rozhodol
tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáha povolenia exhumácie tela F. K., zomr. XX.X.XXXX. Svoj návrh
odôvodnil tým, že F. K. je pochovaný na Mestskom cintoríne v Nitra v hrobovom mieste, ktoré je
evidované na odporcu. Uviedol, že išlo o dočasné riešenie, pričom v súčasnosti má záujem, aby nebohý
otec bol preložený, resp. exhumovaný do samostatného hrobového miesta, s čím odporca nesúhlasí. V

dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 2 písm. a/,f/, § 19 ods. 3, ods. 7 písm. b),
ods. 8, ods. 9, ods. 11 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ako aj zistený skutkový stav na základe
čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodne podaný. Považoval za preukázané, že
navrhovateľ sa domáhal exhumácie tela svojho otca F. K., zomr. XX.X.XXXX, ktorý je pochovaný v inom
hrobovom mieste ako jeho matka F. K. a chce docieliť, aby jeho rodičia boli pochovaní spolu v jednom
hrobom mieste. Keďže nájomca hrobového miesta - odporca nedal k exhumácii súhlas, prevádzkovateľ

pohrebiska nemohol žiadosti navrhovateľa o exhumáciu vyhovieť, a preto je o nej oprávnený rozhodovať
súdspoukazomna§19ods.9zákonaopohrebníctva.Vpredmetnejvecisasúdprvéhostupňazaoberal
dôvodmi podaného návrhu ako aj dôvodmi nesúhlasu odporcu a zistil, že navrhovateľ nevedel uviesť,
prečo bol otec pochovaný do hrobového miesta odporcu, ktorý má hrobové miesto v nájme od roku
1979, pričom matka navrhovateľa a jej rodičia mali hrobové miesto v nájme ešte skôr od roku 1959,
neskôr uviedol, že matkini súrodenci nesúhlasili s tým, aby sa tam pochoval otec. Súd prvého stupňa
tiež uviedol, že odporca prežíval celé konanie a pojednávania veľmi emotívne, s podaným návrhom

nesúhlasil, pretože v hrobe je tiež pochovaný jeho syn, ktorý zomrel 24.12.2006. Poukázal na obranu
odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľ mal v čase úmrtia svojho otca inú možnosť, pretože mohol otca
pochovaťnamiesto,kdesúpochovanístarírodičiadohrobovéhomiesta,kdeodroku1966pochovávané
nebolo. Vtejtosúvislostitiežuviedol,žeodroku2009hrobovémiestopoprerábaladojehorekonštrukcie
investoval približne 900 eur, pričom do jeho hrobového miesta sa po pochovaní otca navrhovateľa
ešte trikrát pochovávalo. V hrobe sú truhly ukladané na seba, všetky tri truhly by sa museli vybrať.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia zdôraznil, že dôvod na zamietnutie návrhu videl v
tom, že pochovanie F. K. do hrobového miesta odporcu malo byť dočasným riešením, čo uviedol sám
navrhovateľa aj v konaní vypočutá svedkyňa, pričom táto situácia trvá od roku 1990, doteraz teda 23rokov. V neprospech navrhovateľa podľa názoru súdu prvého stupňa svedčí aj to, že už v čase úmrtia
svojhootca malmožnosťpochovaťhodoinéhohrobovéhomiesta,čoneurobilanepresvedčivosaktejto
otázke aj vyjadril, pretože uviedol, že nevie prečo otec nebol pochovaný do hrobového miesta k starým

rodičom a potom uviedol, že s tým nesúhlasili matkini súrodenci, to je však problém rodiny navrhovateľa,
za ktorý by si mali niesť zodpovednosť. Napokon v neprospech navrhovateľa podľa záverov súdu
prvého stupňa svedčí aj to, že za hrobové miesto navrhovateľa 629/XI bolo platené nepravidelne, nebolo
zaplatené za roky 1969 až 1993, na rozdiel od odporcu, ktorý za svoje hrobové miesto platil a platí riadne
a pravidelne, aj táto skutočnosť s poukazom na dobré mravy svedčí o zodpovednejšom prístupe odporcu

k celej veci. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo aj to, že odporca svoje hrobové miesto v
roku 2009 zrekonštruoval, na čo vynaložil nemalé finančné prostriedky. Zároveň súd prihliadol aj na tú
skutočnosť, že náklady prípadnej exhumácie by sa pohybovali vo výške 600-900 eur podľa vyjadrenia
pohrebných služieb a tieto by musel znášať navrhovateľ, ktorý je dôchodca a poberá dôchodok vo
výške 213 eur. Hlavným dôvodom na zamietnutie návrhu bola podľa názoru súdu prvého stupňa tá
skutočnosť, že v hrobovom mieste odporcu bol pochovaný v roku 2006 jeho syn. Zohľadňujúce ľudské

a morálne hľadiská a aj s poukazom na dobré mravy súd prvého stupňa nedal súhlas k exhumácii,
dôvodiac tým, že úmrtie dieťaťa je pre rodiča najväčšia trauma. Zohľadnil, že vo všetkých veciach má
prednosť spravodlivosť a slušnosť pred prísnym chápaním práva, a preto súd prvého stupňa dospel
k záveru, že zamietnutie návrhu navrhovateľa je spravodlivým rozhodnutím. S poukazom na § 3 ods.
1 OZ podľa ktorého, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi, dospel k záveru, že v prípade, ak by podanému návrhu vyhovel, rozhodnutie súdu by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil
a ani mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zvážil a odstránil ním uvedené nedostatky v tomto súdnom konaní a rozhodol v jeho prospech. Poukázal
na to, že vec prejednávajúca sudkyňa neúplne zistila skutkový stav veci, nevykonala šetrenie do hlbších
podrobností, čím by sa vo veci objasnili dôležité skutočnosti, pre zistenie objektívnej pravdy dôležité
v prospech navrhovateľa. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal so všetkými podstatnými

náležitosťami, rozhodujúcimi pre právne posúdenie veci a jednostranne rozhodol v prospech odporcu,
pričom nezohľadnil, že tvrdenia odporcu nie sú pravdivé. Žiadal, aby súd vydal povolenie len na 1 m
odokrytia náhrobného kameňa k nahliadnutiu polohy truhiel z dôvodu zistenia skutočného stavu, zistenia
objektívnej pravdy, ktorá v tejto veci absentuje vo viacerých vymyslených tvrdeniach odporcu. Bránil
sa tým , že odopretím súhlasu s exhumáciou sa mu odporca chcel pomstiť. Uviedol tiež, že odporca

poškodil pomník jeho otca tým, že bez súhlasu dal na pomník vytesať iniciále svojho a mena manželky,
čím mu spôsobil škodu, ktorú si chce navrhovateľ cestou súdu uplatniť. Záverom žiadal, aby odporca
dal pomník do pôvodného stavu, pretože pomník nie je vlastníctvom navrhovateľa, keďže pomník
zaplatila matka navrhovateľa.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s

akýmkoľvek odkrývaním hrobu. Poukázal na to, že bez prispenia kohokoľvek dal prerobiť celý dvojhrob
aj pomník. Pomník v žiadnom prípade nebol poškodený, o čom sa v konečnom dôsledku dá presvedčiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu
predchádzalo, a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 OSP) dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvého stupňa je treba ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť
aj keď z iných právnych dôvodov.

Podľa § 19 ods. 7 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ľudské ostatky je možné exhumovať na a) príkaz
sudcu alebo prokurátora, alebo b) žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ
pohrebu už nežije, alebo na žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu.

Podľa § 19 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ
podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené, a musí obsahovaťa) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej
doby,

b) list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí,

c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom
pohrebisku,

d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie.

Podľa § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti podľa
odseku 8 nevyhovie, rozhodne o nej súd.

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca je nájomcom hrobového miesta, kde je

pochovaný okrem iných zosnulých aj otec navrhovateľa a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 2. 1.
2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a Mestskými službami Nitra. Do tohto hrobového miesta bolo
telo zosnulého otca navrhovateľa pochované so súhlasom odporcu. V súčasnej dobe má navrhovateľ
záujem preložiť telesné ostatky zosnulého otca do iného hrobu, a preto podal dňa 13. 1. 2012 Správe
cintorínov mesta Nitra žiadosť o vydanie povolenia na exhumáciu tela podľa § 19 ods. 8 zák. č. 131/2010

Z.z. o pohrebníctve. Na uvedenú žiadosť Mestské služby Nitra navrhovateľovi prípisom zo dňa 14. 8.
2013 oznámili, že bez súhlasu nájomcu hrobu nie je možné telesné ostatky exhumovať. Vychádzajúc
z obsahu tohto oznámenia potom odporca podal návrh na súd s poukazom na ust. § § 19 ods. 9 zák.
č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve a ako pasívne legitimovaného účastníka konania na strane žalovaného
označil odporcu, ktorý je nájomcom hrobového miesta.

Skôr než sa súd prvého stupňa začal zaoberať vecou samou mal sa zaoberať otázkou pasívnej
legitimácie odporcu v tomto konaní a posúdiť, či odporca ako nájomca hrobového miesta je pasívne
legitimovaný v zmysle príslušných ust. zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný),aúčastníknaopačnejprocesnejstrane(žalovaný)jesubjektomhmotnoprávnejpovinnosti
(jepasívnevecnelegitimovaný).Nedostatokpasívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,okomžalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o
ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu
bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe

čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa domáhať sa v prípade, ak prevádzkovateľ
pohrebiska žiadosti o povolenie exhumácie ľudských ostatkov nevyhovie, svojho nároku na súde je
treba uviesť, že vyššie citované ust. § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve výslovne uvádza,

že ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti nevyhovie, rozhodne o nej súd. Z obsahu tohto zákonného
ustanovenia vyplýva teda nielen to, že navrhovateľ ako obstarávateľ pohrebu alebo ako blízka osoba
- navrhovateľ je synom zosnulého F. K. (19 ods. 7 č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve), má právo sa
obrátiť na súd , ale aj to, že súd má právomoc vo veci rozhodnúť. Tým je daná právomoc súdu a tiež
aktívna legitimácia navrhovateľa.

Z hľadiska pasívnej legitimácie odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 131/2010
Z.z. o pohrebníctve nevyplýva povinnosť odporcu vo vzťahu k vydaniu povolenia ma exhumáciu
ľudských ostatkov, pretože o žiadosti o povolenie exhumácie ľudských ostatkov nerozhoduje odporca
ako nájomca hrobu, ale prevádzkovateľ pohrebiska. V zmysle ust. § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z.z. o
pohrebníctve sa prevádzkovateľ pohrebiska žiadosťou o exhumáciu ľudských ostatkov musí zaoberať

a túto v zmysle ust. § 19 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve z hľadiska jej náležitostí posúdiť
a o žiadosti rozhodnúť. Napokon ani prevádzkový poriadok pohrebiska, ktorého obsah vymedzuje ust.
§ 18 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, nepredpokladá ukladanie povinností nájomcovi hrobu vtomto smere. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporca v konaní o povolenie
exhumácie ľudských ostatkov F. K., ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX nie je pasívne legitimovaný.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvého stupňa nesprávne vyriešil otázku pasívnej

vecnej legitimácie odporcu. Napriek tejto skutočnosti, keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa aj keď
z iných dôvodov zmietol, rozhodol vecne správne, pretože dôsledkom nedostatku pasívnej legitimácie
odporcu je vždy zamietnutie návrhu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.