Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/251/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201919
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej

PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu:
LesoochranárskezoskupenieVLK,občianskezdruženie,Tulčíkč.26,IČO:31303862,zastúpený:JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
sp.zn. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012, ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/
v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského úradu
životného prostredia v Trenčíne č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008. Prvostupňovým
rozhodnutím bola na základe žiadosti Lesov SR š.p., Odštepného závodu Prievidza povolená výnimka
zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu,
poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha v jednotke priestorového rozdelenia
lesa 162 B v lesnom užívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie

Strážov.

Dôvodom zastavenia odvolacieho konania bola skutočnosť, že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko
odvolaním napadnuté rozhodnutie s ohľadom na dobu, na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť
uplynutím času. Uvedený právny názor považoval žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný
nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len konanie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak
správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu

predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie,
hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac,
že hoci rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do
31.12.2009, nemohlo sa toto rozhodnutie stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolodoručené všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcovi. Ak bolo žalobcovi ako účastníkovi konania
doručené prvostupňové rozhodnutie až po čase, na ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru
o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup, ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie

zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavil konanie ako také, ale len odvolacie konanie,
čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku.

Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na

žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou
do 31.12.2009 nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v
predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom
žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného
skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom

prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom
dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv
prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela
(tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho
orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 22.11.2012 uviedol, že prvostupňový správny
orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky na zásah do lesného porastu JPRL
162 B na LUC Valaská Belá v národnej prírodnej rezervácii Strážov na dobu určitú do 31.12.2009.
Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK pominula, nakoľko

rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
V odvolacom konaní teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo podľa žalovaného
potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie
stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo odvolacie
konanie,boloužneplatné.MinisterživotnéhoprostrediaSRpretopodľažalovanéhopostupovalsprávne,

keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával rozhodnutie o zrušení už
neplatného rozhodnutia.

Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo
možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení
ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného

zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím.

Žalovanýďalejuviedol,žeanipozmene,ktoránastalavsprávnomkonaníuznanímžalobcuzaúčastníka
konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia,
pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného
podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď je ďalším

účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasil so zásahom do lesného porastu na lokalite požadovanej
žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia.

Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 31.12.2009, a preto
neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nesprávny a nepodložený a zaujal názor, že v
konaní vedenom podľa ZOPK, nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa,

ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorýmsa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania
činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti

prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/93/2009 z 23.8.2011, ktorým bol
zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 190/08-69 z 8.4.2009, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie správneho orgánu vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na
základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z

účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal odvolanie. Skutočnosť, že žalovaný v danej veci rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že
odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za odňatie
práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje, že
správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie.

Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a

rozhodnutie, nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka
konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto
súvislostipripomenulrozhodnutieNSSRvovecisp.zn.4Sž/98-102/02zodňa17.12.2002podľaktorého
„rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho
charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá
spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného
v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré
podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 02.05.2008 doručili Lesy SR š.p., Odštepný
závod Prievidza (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky zo zakázaných činností
podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného
a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha.

K účasti v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa prihlásil žalobca. Krajský úrad životného

prostredia rozhodnutím zo dňa 25.06.2008 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného
konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa
11.08.2008 (právoplatným dňa 14.08.2008) zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu
v konaní potvrdil.

Následne Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne rozhodnutím č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo

dňa 25.8.2008 povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK
na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha
v jednotke priestorového rozdelenia lesa 162 B v lesnom užívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je
súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov a platí v nej piaty stupeň ochrany prírody a zároveňje súčasťou navrhovaného územia európskeho významu SKCHVÚ 0256 Strážovské vrchy a súčasťou
navrhovaného chráneného vtáčieho územia SKCHVÚ 028 Strážovské vrchy, a to do 31.12.2009.
Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie rozhodnutia. Na

rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 28.08.2008.

Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších
rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka
v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. Krajský súd v Bratislave

rozhodnutím č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 žalobu zamietol. V predmetných konaniach
sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených
prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu
v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžp/93/2009 zo dňa 23.08.2011 zmenil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného z 11.08.2008

v spojení s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne z 25.06.2008 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR dňa
30.11.2011 doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne
č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008 a konal s ním ako s účastníkom správneho konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť

žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím č. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012
zastavil konanie o odvolaní žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. ZOPK
na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s
obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky,

okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do 31.12.2009). Správny
orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím
priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky žalobcovi
nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 28.08.2008.

Až na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/93/2009 zo dňa 23.08.2011, ktorý

zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 tak, že rozhodnutie
žalovaného z 11.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne z25.06.2008, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť
účastníkom predmetného správneho konania. Až na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané

procesné práva účastníka konania a bolo mu dňa 30.11.2011 doručené prvostupňové rozhodnutie
o povolení výnimky č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008, proti ktorému podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa
§ 16 ods. 1 písm. b) a f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho
krytu a rušenie pokoja a ticha v danej lokalite.

Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na
nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi
vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Zastavenie konania o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu znamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už
konať nebude. Faktický záujem na ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou
mierou. Súd preto postráda základný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na súdnu ochranu

podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým
je ukrátenie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím, o ktorom tvrdí, že je
v rozpore so zákonom (pozri R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu
nezákonným rozhodnutím ex offo.

Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania

nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na
základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu
do lesného porastu, poškodenia vegetačného a pôdneho krytu a rušenia pokoja a ticha v danej lokalite.

Súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že prvostupňové rozhodnutie o povolení výnimky považoval
tak žiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom 28.08.2008. Žiadateľ sa proti nemu neodvolal

a stanovené podmienky povolenej výnimky nenamietal. Tým, že povolenie bolo vydané na dobu
určitú najneskôr do 31.12.2009, sa žiadateľ i správny orgán oprávnene domnievali, že rozhodnutie o
povolenívýnimkystratilouplynutímstanovenéhočasuplatnosťadefactozaniklo.Odvolanieprotitomuto
rozhodnutiu podal žalobca žalovanému z vyššie opísaných dôvodov až dňa 06.12.2011 a to na základe
rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní.

Za situácie, že k uplynutiu lehoty na povolenie výnimky by došlo až v priebehu odvolacieho konania,
potom správny orgán musí zastaviť celé konanie. Ak však dôjde len k zastaveniu odvolacieho konania,
aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

R 103/2011, formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k
skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností

platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.
Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie vo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové
pochybenia nie je potrebné.

ZOPK dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a
súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré

bolo vydané. Za takýchto okolností, odpadnutím dôvodu na konanie treba rozumieť v prípade časovo
limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia" ako právny dôvod, ktorým má za následok
odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť výnimky
nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol.

Akpodľaust.§82ods.9písm.a)vspojenísust.§89ods.3písm.b)ZOPKdošlokzastaveniusprávneho

konania z dôvodu, že uplynutím času, ktorým bolo uplynutie lehoty na vykonanie zásahu do lesného
porastu, na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha v danej lokalite,
odpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom.Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na vykonanie zásahu do lesného porastu, na
poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha v danej lokalite podľa § 89
ods. 3 ZOPK stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie

o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK
správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýto predmet konania nie je zásah do lesného
porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha, pre ktorý bola výnimka
potrebná, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak
takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho

konania a súd musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu o zastavení konania o neplatnej
výnimke.

Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa na
povolenie zásahu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj
v konaní o odvolaní, ktoré bolo proti nemu podané. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť
zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o odvolaní už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať

a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či odvolanie zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania
o odvolaní by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho
prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania.

Súd aj správny orgán musí pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne

so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby
sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu
zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby umožňovalo účastníkom konania reálnu možnosť
dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti
správneho konania, ktorá je zakotvená v ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku (viď Stanovisko správneho

kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014 na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9
písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK).

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobca
zastavením odvolacieho konania v predmetnej veci nemohol byť ukrátený na svojich právach a
oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,

postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o
preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.