Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913205910
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913205910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľky: N. A., P.. O.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K., F.. M. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Dušanom Szabóom,
advokátom, ul. Nemocničná č. 7, 077 39 Kráľovský Chlmec, IČO: 31 265 855 proti odporcovi: Obec Malá
Tŕňa, IČO: 00 689 726, so sídlom ul. Tokajská č. 113, 076 82 Malá Tŕňa, zastúpený: JUDr. Marek Giba,
advokát, Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov v konaní o zaplatenie 1.890,00 Eur s prísl. takto:

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 1.890 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
01.11.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania v sume 855,63 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť sumu 1.890,00 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 01.11.2012 až do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že sa s
odporcomdohodlaoskončenípracovnéhopomeruzorganizačnýchdôvodovanavyplateníodstupného,
pričom odporca odmieta splniť svoju povinnosť vyplatiť jej odstupné.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Tvrdil, že síce uzavrel s navrhovateľkou Dohodu o

skončení pracovného pomeru, avšak tá časť dohody, v ktorej sa uvádza, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru sú organizačné zmeny, a že sa odporca zaväzuje navrhovateľke vyplatiť odstupné,
je neplatná. Neplatnosť uvedenej časti dohody odôvodnil tým, že návrh na skončenie pracovného
pomeru vyhotovila navrhovateľka a do tohto návrhu dohody vsunula aj ustanovenia o tom, že k dohode
dochádza z dôvodu organizačných zmien na strane odporcu, a že sa odporca zaväzuje uhradiť pre
navrhovateľku odstupné. Podľa odporcu starostka obce v čase predloženia tohto návrhu dohody ako
aj v čase podpisu dohody nevenovala pozornosť ustanoveniam návrhu dohody o dôvodoch skončenia

pracovného pomeru ako aj o odstupnom, navrhovateľka pri podpise dohody starostku obce ani ústne
o tej časti návrhu dohody neinformovala. Ako ďalší dôvod neplatnosti dohody odporca uviedol, že
navrhovateľka sa v skutočnosti nestala nadbytočnou pre odporcu a nebolo zrušené ani jej pracovné
miesto.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu od 02.09.1992. Jej
pracovná pozícia bola v roku 1992 dohodnutá ako druh práce „ referentka obce “. Rovnako nie sporné
medzi účastníkmi a potvrdila to vo svojej výpovedí aj starostka odporcu, že už skôr ako v roku 2012
zo strany zástupcov miestneho zastupiteľstva odporcu dochádzalo k požiadavkám, aby sa znížil stavzamestnancov obecného úradu a niektorí z poslancov miestneho zastupiteľstva vzniesli požiadavky,
aby bol pracovný pomer skončený práve s navrhovateľkou. Starostka odporcu toto potvrdila a tieto
skutočnosti boli veľmi dobre známe aj navrhovateľke, pretože prichádzala do osobného kontaktu s

poslancami zastupiteľstva obce. Z prehľadu zamestnancov obce, ktorý odporca predložil, súd zistil, že
04.09.2012 obec zamestnávala ako zamestnancov jednu kontrolórku a tri referentky. Dňa 04.09.2012,
kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi, obec zamestnávala už iba kontrolórku
obce a dve referentky obce v zamestnaneckom pomere. Takýto stav trval nielen k 31.12.2012, ale aj po
celý rok 2013. O tom svedčí odporcom predložený zoznam zamestnancov obce. Z tohto predloženého

zoznamu ako aj z výpovede starostky obce jednoznačne vyplýva, že u odporcu došlo k zníženiu stavu
zamestnancov potom, čo navrhovateľka skončila pracovný pomer s odporcom dohodou, a na jej miesto
odporca neprijal žiadneho nového zamestnanca.

Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
04.09.2012predložilaodporcovinavrhovateľka.Eštevtendeňstarostkaobceakoštatutárnazástupkyňa

odporcu, podpísala túto dohodu o skončení pracovného pomeru za odporcu. Návrh dohody o skončení
pracovného pomeru obsahuje nadpis „ Dohoda o skončení pracovného pomeru ( ust. § 60, § 63
Zákonníka práce )“. V článku 2. uvedenej dohody sa uvádza, že dohoda o skončení pracovného pomeru
bola uzavretá z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm b) Zákonníka práce.

V článku 3. vyššie uvedenej dohody sa zvádza, že zamestnávateľ a zamestnanec v súlade s § 60 ods.
1 Zákonníka práce a v nadväznosti na § 76 ods. 1, 2 Zákonníka práce, končia pracovný pomer z hore
uvedeného dôvodu k 04.09.2012, pričom vzniká nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného
mesačného zárobku zamestnanca.

Navrhovateľka doručila odporcovi výzvu zo 14.01.2013, v ktorej vyzýva odporcu, aby jej uhradil
odstupné vo výške 1.890,00 Eur vzhľadom k tomu, že nastali dôvody vyplatenia tohto odstupného do
31.10.2012 a odporca svoju povinnosť nesplnil. Listom z 23.01.2013 požiadal odporca navrhovateľku na
osobnestretnutieohľadneuplatnenýchnárokovnavrhovateľky,avšaklistomz31.01.2013navrhovateľka
oznámila odporcovi, že o stretnutie nemá záujem.

Dňa 02.01.2014 doručila navrhovateľka súdu vyčíslenie výpočtu odstupného ako podanie z 03.12.2013,
vktoromkonkrétneopisujepresnýmatematickýpostupvýpočtuvýškyodstupnéhoajsuvedenímprávnej
kvalifikácie tohto postupu výpočtu. K podaniu zároveň predložila navrhovateľka aj výpis mzdového listu
z mesiaca august 2011. Odporkyňa totiž od 12.09.2011 do 02.09.2012 bola práceneschopná po celé

uvedené obdobie.

Súd doručil odporcovi podanie navrhovateľky v ktorom vyčíslila a predviedla postup výpočtu pri výške
odstupného. Odporca nemal námietky proti obsahu uvedeného podania a súd nezistil, žeby výpočet
výšky odstupného prevedeného navrhovateľkou, bol v rozpore s príslušnou platnou právnou úpravou.

Ide teda o nespornú skutočnosť medzi účastníkmi.

Uvedené skutočnosti súd zistil z listinných dôkazov vyššie citovaných ako aj z výpovedí účastníkov.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení

pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §

63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sumea) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a
menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d)štvornásobkujehopriemernéhomesačnéhozárobku,akpracovnýpomerzamestnancatrvalnajmenej
dvadsať rokov.

Podľa 63 ods. 1 písm b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 62 ods. 3 písm b) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil

vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia
výpovede trval najmenej päť rokov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil odporcovi

povinnosť uhradiť pre navrhovateľku odstupné vo výške 1.890,00 Eur. Súd tak rozhodol potom čo
zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k platnej dohode o skončení pracovného pomeru,
pričom dôvodom na skončenie pracovného pomeru boli organizačné zmeny podľa § 63 ods. 1 písm
b) Zákonníka práce. To, čo tvrdil odporca, že nedošlo k organizačnej zmene a preto je v tej časti
výpoveď navrhovateľky neplatná, nemá oporu v zistených skutočnostiach po vykonanom dokazovaní.

Nie je sporné medzi účastníkmi, že skutočne došlo k zníženiu stavu zamestnancov, potom čo skončil
odporca pracovný pomer s navrhovateľkou dohodou a rovnako ani nie je sporné, že išlo o trvalú
organizačnú zmenu, pretože toto pracovné miesto už odporca po skončení pracovného pomeru
navrhovateľky neobsadzoval, ani znížený počet zamestnancov už nenavyšoval. Tvrdenie odporcu, že
pre právnu účinnosť organizačnej zmeny podľa § 63 ods. 1 písm b) Zákonníka práce je obligatórnou

podmienkou rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene, nemá oporu v platnej právnej úprave. Pred
podaním návrhu na skočenie pracovného pomeru dohodou navrhovateľka mala presné vedomosti o
tom, že poslanci miestneho zastupiteľstva sa jednoznačne vyjadrovali o znížení stavu zamestnancov, to
potvrdila aj starostka obce a tým, že starostka obce, potom čo navrhovateľka ukončila pracovný pomer
dohodou, neobsadzovala miesto navrhovateľky, jednoznačne prejavila vôľu ako štatutárny zástupca

odporcu previesť organizačnú zmenu so zameraním na zníženie stavu zamestnancov. Preto, aby takýto
prejav vôle štatutárnej zástupkyne odporcu vyvolal právne účinky organizačnej zmeny nebolo preto
potrebné, aby bol duplicitne takýto prejav vôle ešte potvrdený osobitným administratívnym aktom či už
starostky obce alebo obecného zastupiteľstvá. Zákonník práce neobsahuje žiadnu klauzulu, že pokiaľ
zamestnávateľ nevydá administratívny individuálny právny akt, aby fakticky prevedené organizačné

zmeny, ktorých výsledkom je zníženie počtu zamestnancov, boli právne neúčinné.

Pokiaľ starostka odporcu neplatnosť dohody o odstupnom odôvodňovala aj tým, že v čase oboznámenia
sa s návrhom na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou a jej podpisu,
jej neboli známe tam citované znenia Zákonníka práce, tak táto skutočnosť, nemôže byť dôvodom

neplatnosti dohody o odstupnom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by aj starostka obce v čase podpisu dohody konala v omyle,
pretože jej neboli známe presné znenia citovaného Zákonníka práce, nemôže takýto omyl činiť dohodu
v tej časti neplatnou, pretože tento omyl navrhovateľka nespôsobila.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre navrhovateľku odstupné vo
výške 1.890,00 Eur.

Navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni aj povinnosť uhradiť úroky z omeškania z dlžnej čiastky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z .z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že povinnosťou odporcu bolo uhradiť navrhovateľke odstupné najneskôr do 31.10.2012.
Keďže túto svoju povinnosť odporcu nesplnil, je v omeškaní s úhradou odstupného od 01.11.2012.

Súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľku úroky z omeškania od 01.11.2012 a to 9 %
ročne zo sumy 1.890,00 Eur. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1.11.2012 bola 1
% a zvýšená o 8 % podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. predstavuje 9 % ročne.

Navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania, ktoré právny zástupca navrhovateľky vyčíslil v

podaní z 26.5.2014 takto:

1.) Súdny poplatok za podaný návrh vo výške 113,00 Eur.
2.) Odmena za poskytovanie právnej služby
V predmetnej právnej veci za poskytovanie právnej služby podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov uplatňujem tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 Eur.
Úkony právnej služby:
1. Prevzatie zastupovania vrátane prvej porady dňa 11.01.2013 81,33 Eur
2. Podanie návrhu na OS TV dňa 15.04.2013 81,33 Eur

3. Vyjadrenie k odporu zo dňa 03.09.2013 81,33 Eur
4. Pojednávanie na OS Trebišov dňa 14.03.2014 81,33 Eur
5. Pojednávanie na OS Trebišov dňa 23.05.2014 81,33 Eur
Spolu: 406,65 Eur

3.) Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
Ďalej podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. uplatňujem paušálnu sumu náhrad výdavkov
vo výške 1/100-iny výpočtového základu za tri úkony po 7,81 Eur a za dva úkony po 8,04 Eur, spolu
39,51 Eur.

4.) Cestovné výdavky
Cestovné výdavky uplatňujem za cesty z Kráľovského Chlmca do Trebišova a späť, realizované mojím
osobným motorovým vozidlom ŠKODA FABIA TV412AP a ŠKODA OCTAVIA TV742, nakoľko mojím
sídlom je Kráľovský Chlmec a úkony právnej služby boli realizované v Trebišove v následnej výške:Cena benzínu je uvedená v tomto vyúčtovaní bez DPH.

14.03.2014 Kráľovský Chlmec - Trebišov a späť TV412AP
0,183 Eur/km x 120 km = 21,96 Eur
1,213 Eur/l x 7,2 l priemerná spotreba x 120km / 100 = 10,48 Eur
Spolu: 32,44 Eur

23.05.2014 Kráľovský Chlmec - Trebišov a späť TV742BX
0,183 Eur/km x 120 km = 21,96 Eur
1,250 Eur/l x 7,4 l priemerná spotreba x 120km / 100 = 11,10 Eur
Spolu: 33,06 Eur

Spolu cestovné: 65,50 Eur

5.) Náhrada za stratu času
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko mojim sídlom je Kráľovský Chlmec a úkony právnej
služby boli vykonané v Trebišove uplatňujem za každú aj začatú polhodinu strávenú cestou do miesta
vykonania úkonu právnej služby a späť 1/60 - inu výpočtového základu čo predstavuje 13,40 Eur.

14.03.2014 Kráľovský Chlmec - Trebišov a späť
Cesta tam a späť trvala 2 hod. 4 x 13,40 Eur = 53,60 Eur

23.05.2014 Kráľovský Chlmec - Trebišov a späť

Cesta tam a späť trvala 2 hod. 4 x 13,40 Eur = 53,60 Eur

Spolu náhrada: 107,20 Eur

Spolu z titulu tarifnej odmeny, paušálnej sumy náhrad výdavkov, cestovných výdavkov a náhrady za

stratu času uplatňujem sumu 618,86 Eur. Nakoľko som platcom DPH na túto sumu uplatňujem 20% -né
DPH vo výške 123,77 Eur. Spolu odmena a náhrada predstavuje sumu 742,63 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, odporca nebol v konaní úspešný a preto súd uložil odporcovi

povinnosť uhradiť pre navrhovateľku aj vyššie uvedené trovy konania. Navrhovateľka preukázala, že
jej vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku v sume 113,00 Eur a trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 742,63 Eur už po zvýšení o 20% DPH.

Súd zistil, že vyúčtovanie trov právneho zastúpenia je v súlade s úkonmi právneho zástupcu

navrhovateľa, tak ako sú zaznamenané v súdnom spise, zároveň sú v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Keďže navrhovateľka je zastúpená právnym zástupcom advokátom, súd uložil povinnosť uhradiť vyššie
uvedené trovy konania pre navrhovateľku na účet jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.