Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by Mgr. Marta Hrenčuková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200049
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814200049.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletých detí J.Á. O. nar. XX.XX.
XXXX a N. O. nar. XX.XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Rožňave, detí rodičov Ing. S. O. nar. XX.XX. XXXX, na materskej dovolenke, bytom V. K.. O.
XX a Ing. V. O.É. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného Holcim Slovensko a.s. Rohožník, bytom V. Q. XX,
na návrh matky, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy stykov otca s maloletými deťmi takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Rožňava návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca a to na maloletú J.
na 160,- Eur a na maloletú N. na 130,- Eur mesačne od 01.01. 2014. Zároveň žiadala aj o zmenu úpravy
stykov otca s maloletými deťmi s tým, aby sa otec s maloletými deťmi počas týždňa v stredu nestýkal.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného v januári 2013, kedy bolo jej
manželstvosotcommaloletýchdetírozvedenéasúdupravilajprávaapovinnostirodičovvočimaloletým
deťom na čas po rozvode bola s mladšou dcérou na materskej dovolenke, ale rodičovský príspevok
už nepoberala a prídavky na deti poberal ich otec. Teda nemala príjem a bývala s deťmi v rodinnom
dome, ktorý patrí do BSM s otcom maloletých detí. Staršia dcéra J. navštevovala 5. ročník základnej
školy a mladšia dcéra N. chodila do materskej školy. Aj v súčasnosti je doma a rodičovský príspevok
nepoberá. Zastupuje kamarátku a vykonáva prácu opatrovateľky v Rakúsku. Túto prácu vykonáva raz za
dva mesiace v trvaní dvoch týždňov. Nemá povolenie k živnostenskej činnosti a tieto práce nevykonáva
ani prostredníctvom agentúry, lebo iba zastupuje kamarátku. Z tejto činnosti má príjem 700,- Eur za
dva odpracované týždne. Má vysokoškolské vzdelanie v odbore manažment kvality, ale ťažko si vie
nájsť prácu. V čase, keď je v Rakúsku, starostlivosť o deti zabezpečuje jej mama vo svojom trojizbovom
byte. Deti sa aj v tom čase stýkajú s otcom podľa rozhodnutia súdu. Matka ďalej uviedla, že náklady
za bývanie uhrádza po 230,- Eur mesačne, platí aj za internet, za mobil a hradí aj ďalšie náklady
spojené s vedením domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom plním, nemá nedoplatok na
výživnom. Maloletá J. navštevuje 6. ročník základnej školy a N. naďalej chodí do materskej školy. Za
stravu v školskej jedálni pre maloletú J. hradí 30,- Eur mesačne. Hradí aj jej školské potreby a pomôcky
a uhrádza aj jej ďalšie potreby. Maloletá sa krúžkovej činnosti venuje v škole, za krúžky sa platí raz za
školský rok. Jej odôvodnené potreby sa zvýšili predovšetkým jej rastom a týkajú sa oblečenia a obuvi.
Dcéra potrebuje aj mobil, za ktorý jej uhrádza 10,- Eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý. Náklady
za materskú školu pre maloletú N. uhrádza po 45,- Eur mesačne. Platí aj ďalšie poplatky, ktoré súvisia s
návštevou materskej školy a uhrádza aj ostatné potreby dieťaťa. Potreby maloletej N. sú od posledného
rozhodnutia súdu nezmenené. Otec sa s deťmi stýka podľa rozhodnutia súdu a ich vzájomný vzťah
je dobrý. Nezhody medzi ňou a otcom maloletých detí vznikli preto, lebo v stredu, keď otec sa má s
deťmi stýkať dcéra má krúžky a preto na styky s otcom mešká. Už asi v troch prípadoch riešil otec tietonezhody aj prostredníctvom polície. Deti však k otcovi chodia, ale občas meškajú. Matka trvala na tom,
že otec sa k deťom správa tak, ako sa správal voči rodine za trvania spolužitia. Je k ním milý, snaží sa,
ale máva aj záchvaty zlosti a potom sa na deti vykričí. Deti trestá aj tým, že ich posiela do kúta. Staršiu
dcéru posiela poobede spávať, hoci dcéra má už 12 rokov a nechcela spávať ani vtedy, keď bola malá.
Vzťah detí k otcovej družke je asi dobrý. Staršia dcéra častejšie hovorí, že nechce ísť k otcovi, ale ona
ju presviedča a hovorí jej, aby počúvala otca. Otcovi navrhla, aby styky počas týždňa sa zmenili tak,
že by sa s deťmi stýkal nie v stredu, ale v utorok, s čím však otec nesúhlasil. Navrhuje ponechať styky
každý nepárny víkend v mesiaci tak ako doteraz, ako aj počas letných a jarných prázdnin. Pokiaľ ide o
vianočné sviatky, od 23.12. do 26.12. považuje za veľmi rozsiahli styk, lebo deti sú celé sviatky u otca.
Je síce pravdou, že takto sú styky upravené iba každý druhý rok, ale ona by chcela, aby každý rok boli
deti rovnako u nej, ako aj u otca, lebo by chcela s deťmi tráviť každý rok Štedrý deň s tým, že by si ich
otec zobral v prvý, alebo druhý sviatok vianočný. Zimné prázdniny by deti trávili doma a u otca by boli
iba v súdom upravené víkendy aj počas zimných prázdnin. Matka k výpovedi otca uviedla, že dcéra už
navštevuje II. stupeň základnej školy a preto ma úlohy aj v stredu, ale otec jej nedovolí, aby si úlohy u
neho robila. V spomínanú stredu otca žiadala, aby prišiel pre deti o 16.00 hod., on však prišiel skôr o
15.30 hod. a preto deti neboli pripravené. Pokiaľ ide o Vianoce, do Rakúska zobrala iba staršiu dcéru,
mladšia bola u jej matky. V Rakúsku bola s dcérou iba štyri dni. Trvám na tom, aby otec sa s deťmi cez
týždeň nestýkal, lebo staršia dcéra má aj ďalšie krúžky, spevokol, ktorý je vo štvrtok a preto ani iné dni
v týždni by sa styky podľa návrhu otca nedali realizovať.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Pokiaľ ide o otázku výživného, návrh matky nepovažuje za
opodstatnený, matka si iba hľadá dôvody, ako zvýšiť výživné. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si
plní a na ich potrebách sa podieľa aj inak. Keď sú deti u neho, zabezpečuje im ďalšie potreby, kupuje
im darčeky, ako aj ďalšie potrebné veci a chodí s nimi aj na výlety. Potreby detí zabezpečuje podľa
svojich finančných možností. V septembri pred nástupom do školy sa na ich zvýšených nákladoch
nepodieľal, lebo bol nezamestnaný. V čase poslednej súdnej úpravy výživného pracoval vo firme SCA
Hygiene Products Gemerská Hôrka. Nepamätá sa presne na svoj príjem, ale súhlasí s oboznámeným
mzdovým listom a jeho príjem mohol činiť 971,- Eur mesačne. Firma ho preradila na horšie platenú
prácu a dostal ponuku na lepšie platené miesto, preto pracovný pomer rozviazal dohodou. Odstupné
mu nebolo vyplatené. Po rozviazaní pracovného pomeru sa zamestnal u firmy Kontrol a.s. v Kolíne, kde
mal pracovať ako programátor. Musel však vykonávať aj iné práce, nebol spokojný, nebola spokojná
s ním ani firma a preto došlo k rozviazaniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zarobil tam asi
1.200,- Eur. Neskôr sa zaevidoval na úrade práce ako nezamestnaný a mesiac a pol poberal podporu
v nezamestnanosti, ktorá činila do 600,- Eur. Od 07.01. 2013 pracuje u terajšieho zamestnávateľa ako
programátor a pracovisko má v Turni nad Bodvou. Jeho príjem činí od 700,- Eur do 800,- Eur mesačne.
Pracovnú dobu má od 7.00 hod. do 15.00 hod., nemá dobré autobusové spojenie a preto do práce chodí
autom. Náklady na cestu činia asi 120,- Eur mesačne. V roku 2013 kúpil osobné motorové vozidlo
Škoda Oktávia na 6.500,- Eur na úver. Spotrebný úver uhrádza po 160,- Eur mesačne. Hypotekárny
úver čerpali na dom, ktorý patrí do BSM s matkou maloletých detí. Tento úver nespláca, lebo už dva
roky s matkou detí riešia BSM na tunajšom súde. V čase rozvodu manželstva býval u svojej matky
v trojizbovom byte a na náklady prispieval 150,- Eur až 200,- Eur mesačne. Aj v súčasnej dobe sa
zdržiava u svojej matky, ale občas býva aj s priateľkou M. G.Q. na N.. Zdržiavajú sa v rodinnom dome
jej rodičov a na náklady prispieva asi sumou 200,- Eur mesačne. S priateľkou nehospodária spoločne.
Priateľka je slobodná, bezdetná a t.č. nezamestnaná. Otec ďalej uviedol, že nesúhlasí ani so zmenou
úpravy stykov s maloletými deťmi. Styky sú upravené rozhodnutím súdu. Predtým sa s deťmi stýkal
na základe rodičovskej dohody, ale táto dohoda nefungovala, preto podal návrh na úpravu stykov s
maloletými deťmi. Podľa jeho názoru styky by sa mali rozšíriť a nie obmedziť podľa návrhu matky. Deti by
mohli byť u neho, keď je matka v Rakúsku. Cez týždeň v stredu mu staršia dcéra zavolá, keď má krúžok a
vtedy chodí po ňu pozdejšie. Deťom sa prispôsobuje a deti sú vtedy u neho dlhšie. Aj počas vianočných
sviatkov sa dohodli s matkou, lebo deti boli u neho cez víkend a aj cez vianočné sviatky. Matka však
staršiu dcéru chcela zobrať do Rakúska, s čím on súhlasil, aby deti nesklamal. Nezhody ohľadom stykov
riešil prostredníctvom polície ešte v čase, keď styky neboli upravené súdom. Od rozhodnutia súdu iba
v jednom prípade zasahovala polícia, keď išiel pre deti v stredu o 15.30 hod. a deti neboli pripravené.
Staršia dcéra išla pre mladšiu dcéru do škôlky a boli doma o 15.50 hod., teda matka mohla deti pripraviť
na ich stretnutie. Aj v čase, keď má staršia dcéra krúžok stíha to a deti si môže prevziať o 15.30 hod.
Deti chcú ísť k nemu, iba párkrát sa stalo, že za prítomnosti matky a starej matky nechceli ísť, ale vtedy
boli pod vplyvom starej matky. Ich vzájomný vzťah s deťmi je dobrý. Počas víkendov je s deťmi na N.,ale aj u svojej matky a chodia na výlety. Cez týždeň v stredu je s nimi u svojej matky a keď je dobré
počasie, chodí s nimi von na ihrisko, alebo na návštevu ku krstnej matke. Počas letných prázdnin chodia
na výlety, boli v Maďarsku, v Rakúsku atď. Nie je pravdou tvrdenie matky, že sa zle chová k deťom, iba v
jednom prípade stála staršia dcéra v kúte, lebo sa hádala a bila mladšiu dcéru. Staršiu dcéru nenúti spať
poobede, je však pravdou, že raz jej povedal, aby si ľahla do tej doby, kým mladšia N. zaspí. Kým N. spí,
staršia dcéra číta knižku, učí sa, alebo kreslí. Podľa názoru otca, matka návrh na zvýšenie výživného
podala z toho dôvodu, že nestíha platiť hypotekárny úver. Navrhuje, aby rozsah stykov zostal zachovaný.
V stredu deti nemajú úlohy v škole a preto tento deň počas týždňa vyhovuje. Nebolo by dobré, keby
sa za dva a pol hodiny musel sa s deťmi aj učiť. Počas vianočných sviatkov aj on chce byť s deťmi na
Štedrý deň. Výživné na maloleté deti platí po 80,- Eur mesačne, táto suma postačuje a zodpovedá aj
jeho príjmom, ktoré sú dokonca nižšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného.
Zo spisu tunajšieho súdu 5C/71/2011 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.01. 2013 bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené. Týmto rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej
starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 80,-
Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.01. 2013. V čase tejto
súdnej úpravy výživného rodičia okrem týchto maloletých detí nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Maloletá J. navštevovala 5. ročník základnej školy a maloletá N. predškolské zariadenie. Matka
bola nezamestnaná, poskytovala celodennú starostlivosť mladšej dcére. Otec u svojho zamestnávateľa
dosahoval 971,- Eur čistého priemerného mesačného zárobku.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/48/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28.02. 2013 súd upravil styky
otca s maloletými deťmi tak, že otec má možnosť sa s maloletými deťmi stýkať každý nepárny víkend
v mesiaci v piatok od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. , každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do
18.00 hod., počas letných prázdnin posledný týždeň v mesiaci júl a prvý týždeň v mesiaci august, každý
nepárny rok počas jesenných prázdnin, každý párny rok počas jarných prázdnin a každý nepárny rok
počas vianočných sviatkov od 23.12. do 26.12. Súd uložil povinnosť obidvom rodičom v stanovený
čas a na stanovenom mieste maloleté deti odovzdať a prevziať pred bytom matky a matke bola uložená
aj povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť a na stanovenom mieste ich odovzdať a prevziať od
otca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.04. 2013.
ZosprávyodMestskéhoúraduRožňavasúdzistil,žerodičiamaloletýchdetísúrozvedeníasúprihlásení
k trvalému pobytu v V. J. W.. K.. O. XX. Z ich spolužitia pochádzajú dve maloleté deti J. a N..
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, starostlivosť o maloleté deti
zabezpečuje matka. Matka s deťmi obýva naďalej rodinný dom, ktorý zakúpili spoločne s otcom detí
za trvania manželstva a ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Matka uviedla, že otec na výživu
maloletých detí prispieva, ale nad rámec výživného sa nepodieľa na ich potrebách. Ďalej uviedla, že je
nezamestnaná a nemá príjem, napriek tomu má uhradené výdavky spojené s bývaním. Na otázku, že
z čoho hradí výdavky neodpovedala. Maloletá N. navštevuje materskú školu, kde náklady činia 40,-
Eur mesačne. Maloletá J. je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Každý stredu navštevuje aj záujmový
krúžok. V čase šetrenia boli maloleté deti doma, lebo boli choré. Matka sa vyjadrila, že deti nie veľmi
chcú navštevovať otca, ale styky sa realizujú pravidelne a otec si ich väčšinou berie do obce N., kde má
priateľku. Podľa aktuálneho denného režimu detí, stretávanie detí s otcom cez týždeň im nevyhovuje.
Podľa názoru matky by bolo výhodnejšie, keby súd určil styky detí s otcom bez obmedzenia. Matka ďalej
uviedla, že otec detí jej robí schválnosti a v súčasnosti nehradí hypotekárny úver, chcel im dať odpojiť
plyn a elektrinu, preto musela žiadať o jeho zákaz vstupu do domu, lebo vysťahoval z domu veci, ktoré
patria do BSM. Spor o BSM nie je ukončený a sama uhrádza aj podiel otca detí na hypotekárnom úvere.
Otec s návrhom matky nesúhlasí a uviedol, že na výživu detí prispieva aj nad rámec výživného. Býva
u svojej priateľky v obci N. od septembra 2013. Vzájomný vzťah medzi ním a deťmi a medzi deťmi a
jeho priateľkou je dobrý. Deti sa tešia na stretnutie s ním, ale asi trikrát sa stalo, že maloletá J. povedala,
že s ním nepôjde. Vyjadrila sa tak pod vplyvom matky a starej matky. Styky sa realizujú, s matkou sa
niekedy vedia dohodnúť, inokedy matka robí problémy, lebo nedodržiava presný čas určený rozsudkom
súdu. Otec ďalej uviedol, že matka pravidelne odchádza do zahraničia, kde pôsobí ako opatrovateľka
a v čase, keď nie je doma, deti ponecháva v starostlivosti starej matky. Matka maloletých detí má ajpriateľa. Podľa názoru otca, matka mu robí naprieky a užíva nielen rodinný dom, ktorý patrí do BSM, ale
aj ich spoločné motorové vozidlo, na ktoré nebola odkázaná, lebo užívala iné auto. Jemu s tým spôsobila
nemalé ťažkosti, lebo potreboval auto na dopravu do práce do Turni nad Bodvou. Tento problém musel
riešiť úverom.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávky v nezamestnanosti ani dávky
nemocenského poistenia. Otec mal nárok na dávku v nezamestnanosti od 05.12. 2012 do 06.01. 2013,
pričom vymeriavací základ činil 42,4270 Eur za jeden kalendárny deň.
Podľa správy od Materskej školy Kyjevská 14 Rožňava, maloletá N. materskú školu navštevuje od
03.10. 2011. Vyrastá v neúplnej rodine, vychováva ju matka a jej starostlivosť o maloletú je primerane
vyhovujúca. V jej správaní sa nevyskytujú žiadne nevhodné, neprimerané prejavy. Náklady spojené s
návštevou materskej školy pozostávajú zo školného po 20,- Eur mesačne, zo stravnej jednotky 1,15 Eur
denne - cca 26,- Eur mesačne, ako aj z príspevku do triedneho fondu 20,- Eur na rok, z príspevku do
fondu ZRPŠ 10,- Eur a z nákladov za pomôcky 5,- Eur a z ďalších nákladov, ktoré súvisia s divadelnými
predstaveniami, výletmi a fotografovaním.
Z predloženej správy od zamestnávateľa otca Holcim Slovensko a.s. Rohožník súd zistil, že otec pracuje
od 07.01. 2013 ako technik elektroúdržby - programátor. Jeho pracovná morálka je nadpriemerná v
pracovnej pozícii. Dosahuje v priemere 978,340 Eur čistého mesačného zárobku.
Súd vykonal dokazovanie aj ďalšími predloženými písomnými dôkazmi o výdavkoch matky na maloleté
deti, ako aj o príjmoch a výdavkoch otca maloletých detí.
Potaktovykonanomdokazovaníkolíznyopatrovníkmaloletýchdetípoukázalnaprevedenédokazovanie
a návrhu matky čiastočne vyhovieť, vzhľadom na zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí, zvýšiť
výživné na maloletú J. na 130,- Eur a na maloletú N. na 110,- Eur mesačne. Styky otca s maloletými
deťmi navrhol zmeniť tak, že by sa otec počas týždňa stýkal s deťmi nie v stredu, ale v utorok od 15.30
hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov navrhol upraviť styky otca s maloletými deťmi každý
párny rok na Štedrý deň a prvý sviatok vianočný.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ustanovenia § 25 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o
úprave styku s maloletým dieťaťom . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s
maloletým dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s
rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 až 4 sa použijú primerane.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v januári
2013 sa pomery na strane rodičov a maloletých detí takmer nezmenili. Manželstvo rodičov maloletých
detí bolo rozvedené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu 10.01. 2013. Týmto rozsudkom súd
schválil dohodu rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a otec sa
zaviazal prispievať na ich výživu po 80,- Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.01.
2013, teda od tohto rozhodnutia súdu o úprave výšky výživného na maloleté deti zo strany otca uplynula
krátkadobajednéhoroka.Zauvedenéobdobiepodľanázorusúdunedošloaninastranemaloletýchdetí,
ani na strane rodičov k takým podstatným zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o
výškevýživného.Jesícepreukázané,žedetirastúaichodôvodnenépotrebysazvyšujú,tedaajvdanom
prípade rastom sa zvýšili potreby maloletých detí, ale na týchto zvýšených potrebách detí sa rodičia majú
podieľať podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím na ich ďalšie
vyživovacie povinnosti tak, aby životná úroveň detí zodpovedala ich životnej úrovni. V danom prípade
rodičia ani v súčasnej dobe okrem maloletých detí nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá J.
v čase poslednej súdnej úpravy výživného už navštevovala II. stupeň základnej školy, keď chodila do
5. ročníka, kým v súčasnej dobe postúpila do 6. ročníka tej istej školy. Naďalej sa stravuje v školskej
jedálni a matka hradí aj jej ďalšie potreby súvisiace s návštevou školy, s mimoškolskou činnosťou, ako
aj s jej zdravotným stavom. N. aj v čase poslednej súdnej úpravy výživného navštevovala predškolské
zariadenieaajvsúčasnejdobejevútlompredškolskomvekuanavštevujematerskúškolu.Nedošloteda
v potrebách maloletých detí k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Na potrebách
maloletých detí sa majú podieľať obidvaja rodičia. Matka sa o deti osobne stará a je nezamestnaná, teda
nemá oficiálny príjem. Je však preukázané aj to, že nie je bez finančných prostriedkov, lebo pracuje ako
opatrovateľka v zahraničí v Rakúsku a z tejto činnosti má aj príjem, ktorý činí 700,- Eur, ako to vyplýva
z výpovede matky. Tento príjem má raz za šesť týždňov, lebo z jej výpovede vyplýva aj to, že zastupuje
kamarátku a túto prácu vykonáva dva týždne a potom šesť týždňov je doma a stará sa o maloleté deti.
V čase, keď je v zahraničí za prácou, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje jej matka. Z toho teda
vyplýva, že aj matka sa môže podieľať na potrebách detí z vyššie uvedeného príjmu. Otec maloletých
detí síce zmenil zamestnávateľa, čo odôvodnil tým, že u predošlého zamestnávateľa bol preradený
na nižšie platenú prácu, preto pracovný pomer rozviazal a hľadal si inú, lepšie platenú prácu, je však
preukázané, že v súčasnej dobe u svojho zamestnávateľa dosahuje taký istý príjem, aký dosahoval
u svojho predošlého zamestnávateľa v čase poslednej súdnej úpravy výživného, teda jeho príjem je
nezmenený a nezmenili sa teda ani jeho schopnosti a možnosti vyššou mierou sa podieľať na potrebách
maloletých detí. Súd pri rozhodovaní o výške výživného pritom nemohol zohľadniť finančné problémy v
rodine, ktoré vyplývajú z toho, že ich spoločný majetok po rozvode manželstva ešte nie je vysporiadaný,
lebo výživné na maloleté deti je prednostná pohľadávka, teda obidvaja rodičia musia zabezpečovať
predovšetkým potreby svojich maloletých detí primerane svojim schopnostiam a možnostiam. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný a výživné na
maloleté deti po 80,- Eur mesačne zodpovedá aj súčasným schopnostiam a možnostiam otca a je v
súlade aj s odôvodnenými potrebami maloletých detí.
Je preukázané, že rodičia po rozvode manželstva sa nedohodli na stykoch otca s maloletými deťmi
a preto otec podal na tunajší súd návrh a žiadal o úpravu stykov s maloletými deťmi. Tunajší súd
jeho návrhu aj vyhovel a jeho styky s maloletými deťmi upravil rozsudkom zo dňa 28.02. 2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť 12.04. 2013. Od posledného rozhodnutia súdu o úprave stykov otca s
maloletými deťmi teda neuplynul ešte ani rok a je preukázané, že na základe uvedeného rozsudku otecsa s maloletými deťmi aj stýka. Medzi otcom a maloletými deťmi je dobrý vzťah a aj citová väzba je
medzi nimi taká, aká má byť medzi rodičmi a deťmi. Nezhody rodičov ohľadom stykov otca s maloletými
deťmi podľa názoru súdu taktiež súvisia s ich narušenými vzťahmi a s tým, že ich majetok po rozvode
manželstva nie je vysporiadaný, teda netýkajú sa samotného styku otca s maloletými deťmi. Podľa
názoru súdu návrh matky na obmedzenie stykov otca s maloletými deťmi nie je dôvodný, lebo otec ako
rodič má taktiež právo sa podieľať na starostlivosti a výchove maloletých detí aspoň formou pravidelných
stykov s nimi. Podľa posledného rozhodnutia súdu otec má s maloletými deťmi právo sa stýkať aj cez
týždeň vždy v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. Je preukázané, že aj tieto styky otec pravidelne
využíva napriek tomu, že staršia dcéra sa zúčastňuje aj krúžkovej činnosti. Otec navrhoval matke zmenu
týchto stykov počas týždňa na iný pracovný deň, matka však v priebehu konania vo svojej výpovedi
uviedla, že dcéra má aj iné pracovné dni záujmové krúžky a spevokol a preto ani iný pracovný deň by
tieto styky jej nevyhovovali. Žiadala, aby súd styky v tomto smere obmedzil a počas týždňa styky otca s
maloletými deťmi neupravil. Zároveň žiadala aj to, aby otec počas vianočných sviatkov sa s maloletými
deťmi nestýkal ani každý nepárny rok Štedrý deň, lebo tento deň chce tráviť ona so svojimi deťmi.
Podľa názoru súdu tento návrh matky však nie je dôvodný, lebo aj otec má právo na styk s maloletými
deťmi aj počas pracovného týždňa, ako aj počas vianočných sviatkov aspoň v takom rozsahu, ako je to
upravené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu. Otec styky s maloletými deťmi pravidelne využíva,
počas stykov sa deťom venuje, pre tieto styky má vytvorené aj podmienky a predpoklady a tieto styky
nie sú ani v rozpore so samotnými záujmami maloletých detí, lebo deti styky s otcom neodmietajú a ich
vzájomný vzťah je dobrý. Preto súd dospel k záveru, že styky upravené rozsudkom tunajšieho súdu vo
februári 2013 zodpovedajú aj súčasným pomerom a sú v samotnom záujme maloletých detí.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť,proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.